Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 235/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť advokáta JUDr. Igora

Horanského, , Staničná 1, Piešťany, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa spojení s Slovenskej

republiky, základných práv podľa a ,

základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 21. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť advokáta JUDr. Igora Horanského o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť advokáta JUDr. Igora Horanského,

, Staničná 1, Piešťany (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) v spojení s , základných práv podľa a

ods. 2 , základného práva na súdnu ochranu podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), základných práv podľa čl. 37 ods. 3 listiny a čl. 38 ods. 2

listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru, ako aj práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. novembra 2019 (ďalej

len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. právnym zástupcom žalobcu ( ,

), ktorý sa svojou žalobou domáhal proti spoločnosti Slim BIM

s. r. o., Buzica 331 (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 1 812,07 € s príslušenstvom.

3. Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľovi uložená poriadková

pokuta, a to v sume 200 €.

4. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6. 11. 2019 sám síce neospravedlnil

avšak neúčasť na pojednávaní ospravedlnil sám žalobca a súhlasil s tým aby sa pojednávalo

a rozhodlo bez jeho účasti, pričom na tomto bol žalobca so svojim právnym zástupcom

dohodnutý a nepožadoval jeho účasť na pojednávaní s tým, že neúčasť právneho zástupcu

písomne ospravedlní sám žalobca. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, že

sťažovateľ bol práceneschopný v dôsledku zlého psychického stavu spôsobeného náhlym

úmrtím, rodinného priateľa, spolužiaka a spolupracovníka dňa

...

Súd v odôvodnení vyššie uvedeného napadnutého uznesenia poukázal na dva dôvody

uloženia poriadkovej pokuty, a to na marenie uplatnenia základného práva inej strany

a hrubého sťaženia postupu konania súdu, neuvedomujúc si, že nová právna úprava

inštitútu poriadkovej pokuty podľa vypustila ako dôvod jej uloženia marenie uplatnenia

základného práva iného účastníka a rovnako sa nevyžaduje, aby došlo k hrubému sťaženiu

postupu konania - stačí akékoľvek sťaženie postupu konania.

Napriek tomu, že marenie uplatnenia základného práva inej strany už nie je dôvodom

na uloženie poriadkovej pokuty, súd ho na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil, pričom

sťažovateľ sa oprávnene domnieva, že jeho konaním nemohlo dôjsť k mareniu uplatnenia

základného práva žalovanej... pretože žalovaná sa na pojednávanie dňa 06.11.2019 bez

akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila.

Sťažovateľ ani nesťažili postup konania, pretože neprítomnosť na pojednávaní dňa

06. 11. 2019 písomne ospravedlnil sám žalobca pričom súčasne súhlasil s tým aby sa

pojednávalo a rozhodlo bez jeho účasti. Sťažovateľ je presvedčený, že svojim konaním

̌

nenaplnili skutkovú podstatu ust. , v dôsledku čoho by im mala byt uložená

poriadková pokuta. Ospravedlnenie žalobcu z pojednávania vytýčeného na 06. 11. 2019

obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti tak aby sa mohlo pojednávanie uskutočniť

bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu...

Sťažovateľ... je na základe všetkých uvedených skutočností hlboko presvedčený, že

uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. -412 je nedostatočne

odôvodnené, dôkazné nepodložené, spisové podklady nezohľadňujúce, formalistické,

nepreskúmateľné a zároveň arbitrárne, nezákonné a ústavne neakceptovateľné. Súd nielen

že presvedčivo neodôvodnil svoje rozhodnutie ale rovnako nevysvetlil svoje ignorovanie

stabilnej súdnej judikatúry vnútroštátnych súdov a medzinárodných súdov vrátane

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky... Najvyššieho súdu Slovenskej republiky...

a Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva.“

5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s , a a podľa

ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ústavného

) a zároveň právo sťažovateľa na spravodlivé konanie a účinný

prostriedok nápravy a právo na nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13

čl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného oznámením

č. ) a podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach (vyhláseného oznámením č. ) Okresným súdom Košice II pri svojom

konaní a rozhodovaní o uznesení sp. zn. -412 z 21. 11. 2019 bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice II,

sp. zn. -412 z 21.11.2019 s tým, že celú vec vracia všeobecnému súdu

na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania,

ktoré je Okresný súd Košice II povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu

vyplatiť na účet sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

9. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , , , , ,

).

11. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné

postavenie ( ), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.

, ), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , ). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo

aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa

jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (napr. , ).

12. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

13. Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné

pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje

ďalšie medzinárodné záväzky.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

18. Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.

19. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

21. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

22. Podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné.

Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach,

alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených základných práv

podľa , listiny, práv podľa dohovoru a práva podľa medzinárodného paktu

napadnutým uznesením okresného súdu.

24. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť odôvodňuje najmä tým, že okresný súd v zmysle

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) rozhodol o uložení poriadkovej pokuty v sume 200 €

bez splnenia zákonných podmienok.

25. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že určitá vyššia miera intenzity negatívneho

prejavu správania strany konania v priebehu súdneho konania normatívne vyjadrená

pojmami „hrubé sťaženie postupu“ a „marenie uplatnenia základného práva inej strany“

nie je (explicitne vyjadreným) zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty, pričom

ďalej tvrdí, že k mareniu uplatnenia základného práva žalovanej nemohlo dôjsť, pretože

žalovaná sa na pojednávanie nariadené na 6. november 2011 „bez akéhokoľvek

ospravedlnenia nedostavila.“.

26. Sťažovateľ vyslovuje svoje presvedčenie, že napadnuté uznesenie okresného

súdu je pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia arbitrárne.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s , základného práva podľa listiny, práva podľa

ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu

27. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , listiny, ďalej práva podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu sú obdobné záruky,

že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť (m. m. ).

28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. ),

preto k vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru,

že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci

umožňujú prijať záver, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom

na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje

k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému

pochybeniu mohlo dôjsť, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi

namietaným porušením garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť

procesu ako celku nemala podstatný dosah (m. m. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu

verejnej moci má automaticky za následok porušenie garantovaného základného

práva, v danom prípade základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne

konanie, resp. práva na spravodlivý súd.

29. Odpoveď na zodpovedanie námietok sťažovateľa je podľa názoru ústavného súdu

potrebné hľadať v samotnej právnej úprave poriadkových opatrení.

30. V zmysle môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje

postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť

v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň

bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi

okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh

pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.

31. Z uvedeného vyplýva, že zákonná úprava poriadkovej pokuty nerozlišuje medzi

subjektmi, stranami sporu, resp. inými osobami, ktorým možno či nemožno poriadkovú

pokutu uložiť. Slovným spojením „tomu, kto“ vyjadruje, že ju možno uložiť komukoľvek,

kto sťaží postup konania, a to „najmä“ formami, ktoré ako príklad (demonštratívne) uvádza.

Zákonodarca v tomto smere zvolil neurčitý právny pojem „kto sťaží postup konania“,

aby so zreteľom na osobitosti toho-ktorého prípadu bolo možné jeho obsah flexibilne

prispôsobiť konkrétnej situácii. Uplatnením interpretačnej zásady a minori ad maius je

potrebné dospieť k nepochybnému záveru, že ak je dôvodom na uloženie poriadkovej

pokuty konanie, ktorým sa sťažuje postupu súdu, tak o to viac ním je konanie, ktorým

dochádza k jeho hrubému sťaženiu. K námietkam sťažovateľa je potrebné tiež uviesť,

že vzhľadom na zákonnú definíciu poriadkovej pokuty zahrňujúcej „iba“ demonštratívny

(príkladný) výpočet foriem sťaženia postupu súdu je možné, ako to urobil okresný súd,

okrem sťaženia postupu súdu nedostavením sa na pojednávanie zahrnúť do tejto kategórie aj

„marenie uplatnenia základného práva inej strany sporu“ na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

32. Ústavný súd tu v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti

považoval za potrebné poukázať na podstatnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia

okresného súdu, v rámci ktorého okrem iného uviedol:

„... Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 6.11.2019, ktorého sa však

opätovne nedostavili právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaný (uznesením zo dňa 19. 9.

2019, č. k. -367 bola žalobcovi, právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj

žalovanému uložená pokuta, každému vo výške 200 eur) a to bez ospravedlnenia, napriek

tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené a to právnemu

zástupcovi žalobcu, ako aj žalobcovi dňa 11. 10. 2019 pod hrozbou poriadkovej pokuty

v prípade neustanovenia sa bez ospravedlnenia.

Súd na pojednávaní v uvedený deň rozhodol vo veci samej bez ich účasti (aj bez

účasti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil z finančných

dôvodov)...

... S poukazom na uvedené skutočnosti, mal súd za to, že sú splnené podmienky

na uloženie poriadkovej pokuty, pričom prvým zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej

pokuty je marenie uplatnenia základného práva inej strany sporu (t.j. jedná sa o základné

práva procesnoprávneho charakteru tak, ako vyplývajú z až 48 Slovenskej

republiky alebo z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.),

pri ktorom strana sporu, iný subjekt konania alebo aj tretie osoby svojím postupom,

nečinnosťou alebo opomenutím zasahujú do základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené . Rovnako možno postupovať

v prípadoch, ak sa stranám sporu, iným subjektom konania alebo treťou osobou zmarí

uplatnenie základných práv na verejné prerokovanie veci, na poskytnutie právnej pomoci

a pod. Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom

sťažení postupu konania súdu exemplifikatívne uvedenými správaniami strán sporu

alebo iných subjektov súdneho konania vyplývajúcimi z ust. ..

... Súd mal za to, že na uloženie poriadkovej pokuty sú v dôsledku správania

právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaného v tomto konaní dostatočné a relevantné

dôvody, keďže každý svojím spôsobom správania hrubo sťažil postup konania svojím

neustanovením sa bez ospravedlnenia, resp. uvedením vážnych dôvodov neúčasti.

... Súd má za to, že aj pri vytýčení nového termínu pojednávania musí byť zachovaná

aspoň 5 dňová lehota pred pojednávaním potrebná jednak na prípravu pojednávania strán

sporu, ako aj na prípravu pojednávania tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla

na jednom pojednávaní, preto mal súd za to, že dôsledku správania tak právneho zástupcu

žalobcu, ako aj samotného žalovaného bola sťažený postup súdu pri prejednaní

a rozhodovaní veci. Naviac mal súd za to, že strany sporu mali teda dostatok času od

11. 10. 2019, t. j. od doručenia predvolania na pojednávanie na to, aby túto skutočnosť, t. j.

neustanovenie sa na pojednávanie, oznámili súdu v dostatočnom časovom predstihu, a tieto

skutočnosti náležite zdokladovali, tak, aby tento mohol urobiť potrebné opatrenia pre

plynulý priebeh pojednávania a rozhodnutie vo veci.

... Zohľadňujúc uvedené skutočnosti a v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami, súd

rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil zástupcovi žalobcu

a žalovanému poriadkovú pokutu každému vo výške 200 eur v súlade s ust. ..“

33. Dôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľovi ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť

ani spochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy

a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej

nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným

súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných

súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách

(procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej

kompetencie všeobecných súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho

rozhodovania. V posudzovanom prípade sťažovateľ sťažil podľa okresného súdu jeho

postup pri prejednaní a rozhodovaní veci tým, že sa nedostavil na nariadené pojednávanie,

hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol zároveň osobitne poučený o následkoch

nedostavenia sa na pojednávanie bez včasného a primeraného ospravedlnenia sa.

34. Podľa súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli

procesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas,

kedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná.

35. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

36. Podľa ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd

na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné

vykonať jej výsluch.

37. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko

pred pojednávaním, a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,

odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať,

aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

38. Ako to z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, okresný

súd predvolal na pojednávanie nariadené na 6. november 2019 okrem žalovanej aj

sťažovateľa a žalobcu, ktorým bolo predvolanie doručené ešte 11. októbra 2019, a to

pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v prípade neustanovenia sa bez ospravedlnenia.

Sťažovateľ sa na označené pojednávanie nedostavil bez toho, aby svoju neúčasť

ospravedlnil dostatočnými dôvodmi, čím podľa názoru okresného súdu hrubo sťažil postup

konania. V preskúmavanej veci tiež nemožno prehliadnuť, že zo strany sťažovateľa išlo už

o opakovaný procesne nedisciplinovaný prístup k pokynom okresného súdu v súvislosti

s organizáciou prípravy a priebehu pojednávaní vykonávaných v označenej veci, pretože

sťažovateľovi už bola zo strany okresného súdu uložená poriadková pokuta, a to uznesením

okresného súdu č. k. -367 z 19. septembra 2019. Z pohľadu zákonnej

definície poriadkovej pokuty a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu preto

nemožno v napadnutom uznesení okresného súdu vidieť arbitrárnosť či nezákonnosť.

39. Ústavný súd v danej súvislosti uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať

správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým

rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen

nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa

( ), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu a ústavnoprávny

rozmer vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti

podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia

zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať

za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež

v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.

Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade

sťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím

všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo

prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí

tvrdenie sťažovateľa o porušení označených základných a iných práv ako zjavne

neopodstatnené o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal

sám sťažovateľ tým, že neospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

40. Navyše ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie

ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných

prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne

závažnom rozsahu [intenzite (, , )].

Posudzovaná vec takúto intenzitu zjavne nedosahuje, čo taktiež zakladá dôvod

na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (m. m. ,

). Pokiaľ ide o vylúčenie rozhodnutia o uložení poriadkového opatrenia

z jeho preskúmania súdom vyššej inštancie, ústavný súd v prvom rade uvádza,

že taký postup musí byť výsledkom rozumnej úvahy zákonodarcu, pre ktorú platí

prezumpcia nedostatku jeho svojvôle. Zároveň platí predpoklad, že zákonná úprava je

primeraná relatívne nízkemu významu vylučovaného rozhodnutia, ktoré nevyžaduje

preskúmanie v inštančnom postupe (a o to menej potom vecné preskúmanie ústavným

súdom), a preto je nadbytočné špekulovať, o čo by bol postup v konaní menej sťažený

a práva procesnej protistrany viac chránené, ak by došlo k účasti alebo riadnemu

a včasnému ospravedlneniu neúčasti sťažovateľa na pojednávaní. V tomto kontexte je teda

ústavne udržateľné aj odôvodnenie citované v bode 32.

40.1 Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou

sankciou, ktorou si možno vynútiť splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu,

že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom na vydanie

takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu

konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť

nerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov

v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý

zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali,

či dokonca marili. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou

procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného

konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a tak nejde o rozhodnutie vo veci

samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ

ide o sumu poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej

povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou.

Miera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou

hranicou vo výške 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej

sume (). Výška uloženej pokuty v tomto prípade spadá do spodnej časti

zákonom ohraničeného pásma.

41. Vzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a označenými základnými a inými právami,

ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala

dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti

podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 , podľa a listiny a práva podľa dohovoru

42. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

43. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

44. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

45. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

46. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek tomu,

že sťažovateľ je advokátom, táto v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl.

47 ods. 3 a , ako aj základných práv podľa a

listiny a tiež práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 123 ods. 1

.

47. Sťažovateľ sa v časti petitu ústavnej sťažnosti síce domáha vyslovenia porušenia

ním označených základných práv podľa a podľa listiny

napadnutým uznesením okresného súdu, avšak bez ich slovného pomenovania. Vzhľadom

na to, že uvedené ustanovenia v sebe zahŕňajú viacero základných práv, t. j. základné právo

na verejné prerokovanie veci, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, základné právo každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, základné právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, pre ústavný súd kvôli neurčitosti petitu v tejto

časti nie je poznateľné, vyslovenia porušenia ktorého/ktorých z týchto základných práv sa

sťažovateľ domáha. Navyše vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa

a , ako aj základných práv podľa a

listiny a práva podľa čl. 13 dohovoru absentuje akékoľvek odôvodnenie ústavnej sťažnosti.

48. Uvedené nedostatky ústavnej sťažnosti v tejto časti bránia jej meritórnemu

preskúmaniu.

49. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, preto ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom ustanovených

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa z úradnej povinnosti odstraňovať. Vzhľadom

na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo iba formálnych

náležitostí, ale obsahových náležitostí (neurčitý či nezrozumiteľný petit, absencia

akéhokoľvek odôvodnenia v tejto časti), ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.

50. Ústavný súd preto aj so zreteľom na to, že sťažovateľ je sám advokátom, ústavnú

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

51. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu