Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 297/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. L., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

-43 zo 14. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2012 doručená sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -43 zo 14. júna 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že:

«(...) Sťažovateľ bol žalovaným účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom

súde Prešov, a to v zmenkovom rozkaznom konaní, ktoré začalo na základe návrhu na

vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa

13. 12. 2010, a to pod číslom konania -5 (ďalej aj ako „zmenkový platobný

rozkaz“). Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal sťažovateľ v procesnom postavení

odporcu včas námietky, o ktorých rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č. k.

-27, a to dňa 10. 11. 2011 (ďalej aj ako „prvostupňový rozsudok“). Proti

prvostupňovému rozsudku sa sťažovateľ včas odvolal a o jeho odvolaní rozhodol

porušovateľ dňa 14. 06. 2012 rozsudkom č. k. -43 (ďalej aj ako „rozsudok

odvolacieho súdu“), ktorý nadobudol právoplatnosť 06. 07. 2012. (...)

(...) Podstatou námietky sťažovateľa (žalovaného) proti zmenkovému platobnému

rozkazu bolo to, že zmenková suma vyjadrená na listine bola uvedená neurčito a chybne

bola uvedená aj mena.

(...) Sťažovateľ odôvodňuje právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky

vo formálnej a obsahovej rovine nasledovne:

(...) Nakoľko proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v tomto prípade nie je možný

opravný prostriedok, je daná podľa (...) subsidiárne pôsobnosť

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).

(...) Extrémny interpretačný exces spočíva v tom, že všeobecný súd vyhodnotil

neurčitú sumu na zmenke za dostatočne určitú a chybne uvedené zákonné platidlo za riadne

uvedený údaj týkajúci sa meny.

(...) Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý cenný papier, ktorým za

predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný,

nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste

a čase stanovenú peňažnú sumu.

(...) Pri sume slovom bola na listine predkladanej ako zmenka formulácia

„päťdesiattri EURO 59/100“. Suma slovom tak obsahuje zlomok, z ktorého nie je zrejmé, či

EURO 59/100 je nejaká osobitná mena, ktorá je odlišná od eura, alebo či suma slovom je

sumou päťdesiattri euro krát 59/100, čo by bola suma 31,27 eura. Pokiaľ ide o označenie

meny, táto je na zmenke uvedená ako „EUR“ a „EURO“, pričom ale

Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

pri označení meny euro umožňuje tri možnosti „euro“, alfabetický kód meny „EUR“

a symbol meny euro „€“. Označenie meny „EURO“ neexistuje, je nesprávne.

(...) V tomto prípade, je na listine vyznačená suma slovom a táto nie je zrozumiteľná.

Podľa všeobecného súdu je suma zo všeobecného hľadiska zrozumiteľná. Sťažovateľ

poukazuje na to, že zmenka je cenný papier, na ktorý kladie zákon prísne nároky, čo sa týka

formálnych náležitostí. Táto formálna prísnosť je v podstate jedným zo základných

definičných kritérií zmenky. Ak samotný zákon upravuje aj označenie zákonného platidla

a toto sa na zmenke nenachádza v zákonom predpokladanej podobe, ide o vadu. Ak je

použité platidlo kombinované s číselným „kódom“ (v tomto prípade 59/100),

zrozumiteľnosť absentuje úplne. Je na ťarchu účastníkov zmenkovoprávnych vzťahov, ak

nedodržia všetky prísne formálne náležitosti, ktoré zákon stanovuje pri zmenke.

(...) Súd v tomto prípade v dôsledku extrémneho interpretačného excesu zákonnú

požiadavku na formálnej prísnosti zmenky, spočívajúcej v určitosti peňažnej sumy

a riadneho uvedenia zákonného platidla na listine, nerešpektoval.

(...) Proti rozsudku prvostupňového súdu podal sťažovateľ (žalovaný) včas odvolanie,

odvolací súd si vyžiadal aj vyjadrenie žalobcu. Tento uviedol, že zmenka mala vady, je

podľa neho bezpredmetné. Podľa žalobcu je podstatné, že mu žalovaný dlžil. Samotný

žalobca vo vyjadrení uviedol, že predmetná zmenka mala vady a striktne formálne bola

neplatná. Táto časť vyjadrenia sa spomína v odôvodnení rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. -43 zo dňa 14. 06. 2012 (str. 3). Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je zrejmé ako porušovateľ zohľadnil toto vyjadrenie žalobcu, ktorý sám bol

presvedčený, že zmenka bola striktne formálne neplatná, ale sťažovateľ (žalovaný) mu dlžil

a to je podstatné.

(...) Vychádzajúc z predpokladu, že všeobecný súd nemôže byť porušovateľom

hmotného práva, poukazujeme na to, že v dôsledku porušenia a

ods. 1 Dohovoru, dochádza sekundárne aj k porušeniu a teda aj

hmotného práva.

(...) Porušovateľ svojim rozsudkom č. k. -43 zo dňa 14. 06. 2012

porušil základné právo zaručené v (...) a tiež porušil aj právo na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...). Sekundárne dochádza aj k porušeniu

základného práva zaručeného .

(...) K porušeniu zaručeného práva a medzinárodnou zmluvou zaručeného

práva došlo rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -43 zo dňa

14. 06. 2012, preto tento rozsudok žiada sťažovateľ zrušiť. Predmetný rozsudok nadobudol

právoplatnosť 06. 07. 2012.

(...) Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky vydal toto uznesenie:

sťažnosť sťažovateľa J. L.(...), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu zaručeného (...) a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

43 zo dňa 14. júna 2012 prijíma na ďalšie konanie.

a po predbežnom prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

Základné právo J. L.(...) na súdnu ochranu podľa (...) a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. -43 zo dňa 14. júna 2012 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -43 zo dňa 14. júna 2012

Ústavný súd(...) zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

J. L.(...) priznáva proti Krajskému súdu v Prešove náhradu trov konania, ktorú

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť J. L.(...) na účet advokáta M. S. do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z ustanovenia teda vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, , m. m.

).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

rozsudkom krajského súdu č. k. -43, pričom „podstatou námietky

sťažovateľa (žalovaného) proti zmenkovému platobnému rozkazu bolo to, že zmenková suma

vyjadrená na listine bola uvedená neurčito a chybne bola uvedená aj mena“, pretože «pri

sume slovom bola na listine predkladanej ako zmenka formulácia „päťdesiattri EURO

59/100“».

V nadväznosti na obsah sťažnosti ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné

zdôrazniť, že námietky sťažovateľa síce smerujú proti porušeniu princípov spravodlivého

súdneho konania, týkajú sa však výlučne formálneho právneho posúdenia predmetnej

zmenky. Ústavný súd si je vedomý toho, že vzhľadom na povahu predmetu konania je

správne formálno-právne posúdenie zmenky rozhodujúce pri interpretácii z hľadiska

platnosti napadnutého zmenkového rozkazu, avšak v danom prípade bolo v „hre“ 53 €“,

ktorý dlh sťažovateľ – ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.

-27 z 10. novembra 2011 a rozsudku krajského súdu č. k. 2 CoZm 2/2012-

43 zo 14. júna 2012 – vôbec nespochybňoval, čo ale neznamená, že v okolnostiach

posudzovanej veci napokon napadnuté rozhodnutie nemohlo mať negatívne dôsledky

na sťažovateľa, avšak tieto nemožno z hľadiska kritérií spravodlivého procesu podľa názoru

ústavného súdu dávať na rovnakú úroveň a pripisovať im rovnakú relevanciu ako

prípadným obsahovým námietkam, majúcim za následok nespravodlivé rozhodnutie (m. m.

, ).

Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dospieť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľa,

ktorých právna argumentácia je vo viacerých aspektoch skutočne náležitá. Predmet

napadnutého konania však už aj vzhľadom na hodnotu, ktorá je „v hre“, nedosahuje

v danom konkrétnom prípade intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia

základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne

dotknúť.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo svojej

podstate sťažovateľ namieta „extrémny interpretačný exces“ všeobecných súdov,

v dôsledku ktorého mal byť ukrátený napadnutým rozsudkom krajského súdu koniec

koncov o finančnú čiastku 53 €. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že napadnutý

rozsudok krajského súdu je z hľadiska kritérií zákonnosti skutočne sporný, ale v danom

prípade je nevyhnutné zohľadniť aj intenzitu namietaného porušenia zákona (jeho

ústavnoprávny rozmer), ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedená finančná čiastka, z ktorej v skutočnosti

„pramenilo“ napadnuté rozhodnutie, zjavne nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy,

teda sumy, ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná za bagateľnú (pozri

v znení neskorších

predpisov, ktorý ustanovuje trojnásobok minimálnej mzdy ako podmienku prípustnosti

dovolania proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veciach týkajúcich sa

peňažného plnenia).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje

proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej

ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých

došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite

(, , )]. Posudzovaná vec takúto intenzitu

zjavne nedosahuje (samotný dlh v priebehu konania v podstate spochybňovaný ani nebol),

čo zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013