Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)II. ÚS 297/2013
PDF · 162.07 KB
No categories available
II. ÚS 297/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. L., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
2 CoZm 2/2012-43 zo 14. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2012 doručená sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 CoZm/2/2012-43 zo 14. júna 2012 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že:
«(...) Sťažovateľ bol žalovaným účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom
súde Prešov, a to v zmenkovom rozkaznom konaní, ktoré začalo na základe návrhu na
vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa
13. 12. 2010, a to pod číslom konania 21Zm/23/2010-5 (ďalej aj ako „zmenkový platobný
rozkaz“). Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal sťažovateľ v procesnom postavení
odporcu včas námietky, o ktorých rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č. k.
21CbZm/1/2011-27, a to dňa 10. 11. 2011 (ďalej aj ako „prvostupňový rozsudok“). Proti
prvostupňovému rozsudku sa sťažovateľ včas odvolal a o jeho odvolaní rozhodol
porušovateľ dňa 14. 06. 2012 rozsudkom č. k. 2CoZm/2/2012-43 (ďalej aj ako „rozsudok
odvolacieho súdu“), ktorý nadobudol právoplatnosť 06. 07. 2012. (...)
(...) Podstatou námietky sťažovateľa (žalovaného) proti zmenkovému platobnému
rozkazu bolo to, že zmenková suma vyjadrená na listine bola uvedená neurčito a chybne
bola uvedená aj mena.
(...) Sťažovateľ odôvodňuje právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo formálnej a obsahovej rovine nasledovne:
(...) Nakoľko proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v tomto prípade nie je možný
opravný prostriedok, je daná podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy(...) subsidiárne pôsobnosť
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).
(...) Extrémny interpretačný exces spočíva v tom, že všeobecný súd vyhodnotil
neurčitú sumu na zmenke za dostatočne určitú a chybne uvedené zákonné platidlo za riadne
uvedený údaj týkajúci sa meny.
(...) Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý cenný papier, ktorým za
predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste
a čase stanovenú peňažnú sumu.
(...) Pri sume slovom bola na listine predkladanej ako zmenka formulácia
„päťdesiattri EURO 59/100“. Suma slovom tak obsahuje zlomok, z ktorého nie je zrejmé, či
EURO 59/100 je nejaká osobitná mena, ktorá je odlišná od eura, alebo či suma slovom je
sumou päťdesiattri euro krát 59/100, čo by bola suma 31,27 eura. Pokiaľ ide o označenie
meny, táto je na zmenke uvedená ako „EUR“ a „EURO“, pričom ale zákon č. 659/2007
Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pri označení meny euro umožňuje tri možnosti „euro“, alfabetický kód meny „EUR“
a symbol meny euro „€“. Označenie meny „EURO“ neexistuje, je nesprávne.
(...) V tomto prípade, je na listine vyznačená suma slovom a táto nie je zrozumiteľná.
Podľa všeobecného súdu je suma zo všeobecného hľadiska zrozumiteľná. Sťažovateľ
poukazuje na to, že zmenka je cenný papier, na ktorý kladie zákon prísne nároky, čo sa týka
formálnych náležitostí. Táto formálna prísnosť je v podstate jedným zo základných
definičných kritérií zmenky. Ak samotný zákon upravuje aj označenie zákonného platidla
a toto sa na zmenke nenachádza v zákonom predpokladanej podobe, ide o vadu. Ak je
použité platidlo kombinované s číselným „kódom“ (v tomto prípade 59/100),
zrozumiteľnosť absentuje úplne. Je na ťarchu účastníkov zmenkovoprávnych vzťahov, ak
nedodržia všetky prísne formálne náležitosti, ktoré zákon stanovuje pri zmenke.
(...) Súd v tomto prípade v dôsledku extrémneho interpretačného excesu zákonnú
požiadavku na formálnej prísnosti zmenky, spočívajúcej v určitosti peňažnej sumy
a riadneho uvedenia zákonného platidla na listine, nerešpektoval.
(...) Proti rozsudku prvostupňového súdu podal sťažovateľ (žalovaný) včas odvolanie,
odvolací súd si vyžiadal aj vyjadrenie žalobcu. Tento uviedol, že zmenka mala vady, je
podľa neho bezpredmetné. Podľa žalobcu je podstatné, že mu žalovaný dlžil. Samotný
žalobca vo vyjadrení uviedol, že predmetná zmenka mala vady a striktne formálne bola
neplatná. Táto časť vyjadrenia sa spomína v odôvodnení rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 2CoZm/2/2012-43 zo dňa 14. 06. 2012 (str. 3). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé ako porušovateľ zohľadnil toto vyjadrenie žalobcu, ktorý sám bol
presvedčený, že zmenka bola striktne formálne neplatná, ale sťažovateľ (žalovaný) mu dlžil
a to je podstatné.
(...) Vychádzajúc z predpokladu, že všeobecný súd nemôže byť porušovateľom
hmotného práva, poukazujeme na to, že v dôsledku porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6
ods. 1 Dohovoru, dochádza sekundárne aj k porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a teda aj
hmotného práva.
(...) Porušovateľ svojim rozsudkom č. k. 2CoZm/2/2012-43 zo dňa 14. 06. 2012
porušil základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy(...) a tiež porušil aj právo na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...). Sekundárne dochádza aj k porušeniu
základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy.
(...) K porušeniu ústavou zaručeného práva a medzinárodnou zmluvou zaručeného
práva došlo rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoZm/2/2012-43 zo dňa
14. 06. 2012, preto tento rozsudok žiada sťažovateľ zrušiť. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť 06. 07. 2012.
(...) Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky vydal toto uznesenie:
sťažnosť sťažovateľa J. L.(...), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy(...) a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoZm/2/2012-
43 zo dňa 14. júna 2012 prijíma na ďalšie konanie.
a po predbežnom prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:
Základné právo J. L.(...) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy(...) a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 2CoZm/2/2012-43 zo dňa 14. júna 2012 porušené bolo.
Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoZm/2/2012-43 zo dňa 14. júna 2012
Ústavný súd(...) zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
J. L.(...) priznáva proti Krajskému súdu v Prešove náhradu trov konania, ktorú
Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť J. L.(...) na účet advokáta M. S. do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde teda vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným
dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí
aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.
nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná
v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (III. ÚS 415/2011, IV. ÚS 362/09, m. m.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
rozsudkom krajského súdu č. k. 2 CoZm 2/2012-43, pričom „podstatou námietky
sťažovateľa (žalovaného) proti zmenkovému platobnému rozkazu bolo to, že zmenková suma
vyjadrená na listine bola uvedená neurčito a chybne bola uvedená aj mena“, pretože «pri
sume slovom bola na listine predkladanej ako zmenka formulácia „päťdesiattri EURO
59/100“».
V nadväznosti na obsah sťažnosti ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné
zdôrazniť, že námietky sťažovateľa síce smerujú proti porušeniu princípov spravodlivého
súdneho konania, týkajú sa však výlučne formálneho právneho posúdenia predmetnej
zmenky. Ústavný súd si je vedomý toho, že vzhľadom na povahu predmetu konania je
správne formálno-právne posúdenie zmenky rozhodujúce pri interpretácii z hľadiska
platnosti napadnutého zmenkového rozkazu, avšak v danom prípade bolo v „hre“ 53 €“,
ktorý dlh sťažovateľ – ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
21 CbZm 1/2011-27 z 10. novembra 2011 a rozsudku krajského súdu č. k. 2 CoZm 2/2012-
43 zo 14. júna 2012 – vôbec nespochybňoval, čo ale neznamená, že v okolnostiach
posudzovanej veci napokon napadnuté rozhodnutie nemohlo mať negatívne dôsledky
na sťažovateľa, avšak tieto nemožno z hľadiska kritérií spravodlivého procesu podľa názoru
ústavného súdu dávať na rovnakú úroveň a pripisovať im rovnakú relevanciu ako
prípadným obsahovým námietkam, majúcim za následok nespravodlivé rozhodnutie (m. m.
IV. ÚS 225/2012, IV. ÚS 311/2012).
Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dospieť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľa,
ktorých právna argumentácia je vo viacerých aspektoch skutočne náležitá. Predmet
napadnutého konania však už aj vzhľadom na hodnotu, ktorá je „v hre“, nedosahuje
v danom konkrétnom prípade intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia
základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne
dotknúť.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo svojej
podstate sťažovateľ namieta „extrémny interpretačný exces“ všeobecných súdov,
v dôsledku ktorého mal byť ukrátený napadnutým rozsudkom krajského súdu koniec
koncov o finančnú čiastku 53 €. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že napadnutý
rozsudok krajského súdu je z hľadiska kritérií zákonnosti skutočne sporný, ale v danom
prípade je nevyhnutné zohľadniť aj intenzitu namietaného porušenia zákona (jeho
ústavnoprávny rozmer), ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedená finančná čiastka, z ktorej v skutočnosti
„pramenilo“ napadnuté rozhodnutie, zjavne nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy,
teda sumy, ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná za bagateľnú (pozri
§ 238 ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ktorý ustanovuje trojnásobok minimálnej mzdy ako podmienku prípustnosti
dovolania proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veciach týkajúcich sa
peňažného plnenia).
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje
proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej
ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých
došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite
(IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. Posudzovaná vec takúto intenzitu
zjavne nedosahuje (samotný dlh v priebehu konania v podstate spochybňovaný ani nebol),
čo zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2013