Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 225/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -120 zo 16. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2011

faxom a 29. marca 2011 poštou doručená sťažnosť P. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -120 zo 16. decembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Navrhovateľ - sťažovateľ podal na Okresnom súde Bratislava IV dňa 2. 1. 2009

návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu D. V., trvale bytom B. zaplatenia

istiny 50 000 – Sk, t. j. 1 659,69 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25. 11. 2008 do

zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia podľa (ďalej len

).

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. -83 zo dňa 10. 5. 2010

rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 659,70 Eur so 6,5 % úrokom

z omeškania od 25. 11. 2008 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania

a právneho zastúpenia v sume 741,60 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ľ. K., do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie do výroku vo veci samej odporca a taktiež podal

odvolanie navrhovateľ do výroku o náhrade trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ nesúhlasil v podanom odvolaní s výrokom o trovách právneho

zastúpenia, pretože prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že trovy

konania súd priznal podľa ustanovenia , tak že

navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej sume

741,60 Eur. ktoré pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 Eur

a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 642,02 Eur za 7 úkonov právnej služby s 19 %

DPH, ktoré uplatnil advokát navrhovateľa. Súd priznal za jeden úkon právnej služby podľa

sadzby tarifnej odmeny 71,37 Eur plus 19 % DPH a režijný paušál po 6,31 Eur za tri úkony

v roku 2008, 6,95 Eur za 1 úkon v roku 2009 a po 7,21 Eur za tri úkony v roku 2010.

Celkove boli uplatnené trovy konania v sume 1496,43 Eur, v ktorých trovách boli zahrnuté

aj cestovné náhrady za cestovanie advokáta na pojednávanie zo sídla advokátskej

kancelárie do sídla súdu t.j. z B. do B. a späť. Cestovné náhrady boli vyčíslené v sume

754,83 Eur. Cestovné náhrady súd nepriznal s poukazom na , keď dôvod hodný

osobitného zreteľa videl v tom, že navrhovateľ i odporca majú bydlisko v B., sídlo súde

príslušného na konanie je v B., kde pôsobí niekoľko tisíc advokátov a teda navrhovateľ mal

možnosť hospodárnejšie a efektívnejšie brániť svoje práva výberom z týchto advokátov. Súd

konštatoval, že priznanie cestovných náhrad by bolo neprimerane tvrdé voči odporcovi a

odporovalo by dobrým mravom ako aj základným zásadám občianskeho súdneho konania.

Krajský súd Bratislava rozsudkom sp. zn. zo dňa 10. 12. 2010

prvostupňový rozsudok Okresného súdu potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Krajský súd rozhodnutie v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania

uviedol, že odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania taktiež napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pretože žalobca v rámci prvostupňového a ani

odvolacieho konania nepreukázal výšku týchto nákladov, preto sa výška cestovného nedá

určiť. Žalobca totiž nepreukázal aká bola cena za spotrebované pohonné hmoty, ktorá je

jednou zo zložiek výpočtového vzorca pre určenie výšky cestovného. Inak odvolací súd

konštatuje, že žalobcovi podľa nárok na plnú náhradu účelne

vynaložených trov konania, pretože mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti -

len v určitej časti príslušenstva pohľadávky. Dôvod aplikácie , ktorý uviedol

súd prvého stupňa pre účely nepriznania náhrady trov cestovného je podľa odvolacieho

súdu nesprávny (nemožno na jednej strane trovy konania účastníkovi priznať podľa § 142

ods. 3 a len jednu zložku z trov konania vylúčiť a nepriznať podľa

z dôvodov osobitného zreteľa, pretože buď tu dôvody osobitného zreteľa alebo nie, ak

existujú, vzťahujú sa na priznanie náhrady trov konania ako takej a nie len na jednu zložku

z trov konania), avšak ako už bolo vyššie uvedené k zmene výroku o náhrade trov konania

nemohol odvolací súd pristúpiť z iného dôvodu. V konaní nebolo preukázané, že by si

žalobca zvolil na zastupovanie advokáta so sídlom jeho advokátskej kancelárie v B. výlučne

z dôvodov neúčelného zvyšovania trov konania. V tomto smere nemožno účastníka konania

obmedzovať v jeho práve zvoliť si ktoréhokoľvek právneho zástupcu, teda i mimo jeho

miesta trvalého pobytu a mimo obvodu príslušnosti vo veci miestne príslušného súdu. Bolo

by teda v rozpore so základným právom účastníka konania na právne zastúpenia ním

vybraným advokátom.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol žalobcovi doručený dňa 25. 1. 2011.

Navrhovateľ - sťažovateľ nesúhlasí s dôvodmi ktoré uviedol odvolací súd v časti

nepriznania cestovných náhrad ako súčasť trov právneho zastúpenia. Podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb, ustanovenia § 15 advokát má popri nároku na odmenu

aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti

s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné

a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b)

na náhradu za stratu času (§ 17).

Odvolací súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal výšku cestovných nákladov. Podľa

listiny zaslanej právnym zástupcom navrhovateľa prvostupňovému súdu dňa 5. 5. 2010

navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, vrátane vyčíslenia a prepočtu cestovných

náhrad doložených technickým preukazom motorového vozidla, ktorým boli cesty

na pojednávanie vykonané. V prepočte bola uvedená dĺžka cesty B. - B. a späť, bola

uvedená priemerná spotreba podľa technického preukazu osobného motorového vozidla,

doba trvania cesty potrebná na vyčíslenie náhrady za stratu času a aj cena pohonných

hmôt. Je pravdou, že nebola pokladničným dokladom preukázaná nadobúdacia cena za

jednotku nafty motorovej. Uvedený údaj je ale všeobecne známa informácia a súdy v

rozhodnutiach o náhrade trov konania tento údaj nepožadujú preukazovať a postupujú

podľa ustanovenia o cestovných náhradách . Jednotková

cena motorovej nafty bola uplatnená všeobecne nižšia, ako bola priemerná cena nafty

motorovej v tom ktorom období. Aj v prípade, že súd neakceptoval takto uvedenú a

dokladom nedoloženú cenu motorovej nafty a nezapočítal náhradu za spotrebované

pohonné látky, ostatné cestovné náhrady (amortizácia motorového vozidla, náhrada za

stratu času) boli vyčíslené podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto

nepochybne zohľadniť mal, keďže boli riadne uplatnené.

Podľa o cestovných náhradách, náhrady za používanie

cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách upravuje § 7:

(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste

použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého

zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná

náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné

motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

(2) Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné

cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo;

opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití prívesu k osobnému

cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

(3) Sumu základnej náhrady pre nákladné automobily, autobusy a traktory dohodne

zamestnávateľ so zamestnancom.

(4) Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien

pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“)

uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii

cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).

(5) Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky,

z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe“).

Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej

látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec

nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej

látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom

Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

Rozhodovanie o nákladoch súdneho konanie je nedeliteľnou súčasťou súdneho

konania ako celku. Súd rozhodol v merite veci tak, že navrhovateľovi priznal uplatnené

právo a odporcovi uložil povinnosť na plnenie v istine vo výške, ktorú návrhom uplatnil.

Navrhovateľ bol neúspešný len vo veľmi nepatrnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania.

Nedá sa preto spravodlivo žiadať na navrhovateľovi, aby platil náklady vzniknuté

s cestovaním jeho právneho zástupcu z miesta sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu

a späť. Všeobecne možno uviesť, že náhrada nákladov sporového súdneho konania je

ovládaná zásadou úspechu vo veci samej. Rozhodnutie súdu, ktorým neuznal úspešnému

navrhovateľovi trovy zastúpenia spočívajúce v cestovných náhradách, ktoré boli vyčíslené

podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, možno považovať za rozhodnutie

porušujúce princípy práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a v rozpore s . ...

... Navrhovateľ - sťažovateľ namieta vyššie citovaný rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý v spojení s rozsudkom prvostupňového súdu nebol vydaný v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom, vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako aj

o cestovných náhradách. Dôsledkom napadnutého rozhodnutia je porušenie ústavné právo

navrhovateľa na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces podľa SR

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1.»

Sťažovateľ v texte sťažnosti ďalej podrobnejšie odôvodňuje uvedené námietky

a napokon žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa P. B. podľa SR a

Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. -120 zo dňa 16. 12. 2010 porušené bolo.

2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

120 zo dňa 16. 12. 2010 v časti nepriznania trov konania a ukladá súdu opätovne

rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa podaného do časti nepriznaných trov prvostupňového

a odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 311,22 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Ľ. K. so sídlom B.,

do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia

orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že „formuláciou uvedenou

v ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky

vyjadril zhodu záverov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany

podľa dohovoru“ (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -120 zo 16. decembra 2010,

ktorý navrhoval v napadnutej časti zrušiť a vrátiť ho na ďalšie konanie. Išlo o časť

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd na základe podaného odvolania

žalovaného a aj sťažovateľa potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -83 z 10. mája 2010. Sťažovateľ odvolaním namietal

skutočnosť, že mu okresný súd nepriznal cestovné náhrady v rámci priznanej náhrady trov

konania, v ktorom vystupoval ako žalobca, a toto rozhodnutie označil za nesprávne. Svoje

námietky uplatnil aj v sťažnosti doručenej ústavnému súdu a odôvodnil ich tým, že krajský

súd podľa neho nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia

(ďalej len „OSP“), resp. o cestovných náhradách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) (konkrétne jeho ), ako aj

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), čo malo viesť k porušeniu jeho označených práv. Sťažovateľ tvrdí,

že vyčíslil náhradu cestovného „podľa všeobecne záväzných právnych predpisov“, a preto

považuje rozhodnutie krajského súdu za „rozhodnutie porušujúce princípy práva

na spravodlivý proces“.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu

súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či

účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom

úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy

uplatniť.

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa

vzťahujú osobitné predpisy (týmto predpisom je ), ak táto vyhláška

neustanovuje inak.

Podľa cenu pohonnej látky preukazuje

zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou

cestou (ďalej len „doklad o kúpe“). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky

viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým

priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom

o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú

cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

Krajský súd v odôvodnení síce konštatoval, že žalobca (sťažovateľ) má podľa § 142

ods. 3 nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, ale vo výroku svojho

rozsudku týkajúceho sa napadnutých častí rozsudku súdu prvého stupňa (teda aj odvolania

proti trovám prvostupňového konania), napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré

neuznalo nárok sťažovateľa na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, potvrdil.

V časti odôvodnenia týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania pritom

argumentoval jednoznačným poukazom na to, že „žalobca v rámci prvostupňového a ani

odvolacieho konania nepreukázal výšku týchto nákladov“, z čoho vyvodil záver, že „sa

výška cestovného nedá určiť“. Vo svojej úvahe o priznaní trov v tejto súvislosti sa riadil

názorom, že „žalobca... nepreukázal aká bola cena za spotrebované pohonné hmoty, ktorá

je jednou zo zložiek výpočtového vzorca pre určenie výšky cestovného“.

Krajský súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k aplikácii

prvostupňovým súdom v otázke priznania trov konania uviedol:

„Dôvod aplikácie , ktorý uviedol súd prvého stupňa pre účely

nepriznania náhrady trov cestovného je podľa odvolacieho súdu nesprávny (nemožno

na jednej strane trovy konania účastníkovi priznať podľa a len jednu

zložku z trov konania vylúčiť a nepriznať podľa z dôvodov osobitného zreteľa,

pretože buď tu dôvody osobitného zreteľa existujú alebo nie, a ak existujú, vzťahujú sa

na priznanie náhrady trov konania ako takej a nie len na jednu zložku z trov konania) avšak

ako už bolo vyššie uvedené k zmene výroku o náhrade trov konania nemohol odvolací súd

pristúpiť z iného dôvodu. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobca zvolil

na zastupovanie advokáta so sídlom jeho advokátskej kancelárie v B. výlučne z dôvodov

neúčelného zvyšovania trov konania. V tomto smere nemožno účastníka konania

obmedzovať v jeho práve zvoliť si ktoréhokoľvek právneho zástupcu, teda i mimo jeho

miesta trvalého pobytu a mimo obvodu príslušnosti vo veci miestne príslušného súdu. Bolo

by to v rozpore so základným právom účastníka konania na právne zastúpenie ním

vybraným advokátom.“

Sťažovateľ napadol tú časť rozhodnutia krajského súdu a jeho odôvodnenia, ktorá

podľa jeho názoru nekorešponduje so znením , podľa

ktorého normatívny text tohto ustanovenia síce predpokladá v prvom rade preukázanie

cestovných nákladov účastníkom konania, avšak v prípade, že účastník konania cestovné

náklady nepreukáže v súlade s prvou vetou označeného ustanovenia, je povinnosťou

konajúceho súdu postupovať podľa druhej a tretej vety ,

t. j. vypočítať ich spôsobom ustanoveným v druhej a tretej vete tohto ustanovenia.

Sťažovateľ tvrdí, že pri uplatňovaní jeho nároku spojenom s aplikáciou príslušného

právneho predpisu vo vzťahu ku konkrétnej situácii (k dostatočnosti preukázania

cestovných nákladov, spôsobu predkladania dokladov o kúpe pohonnej látky a k výpočtu

ceny pohonnej látky) nesúhlasí s tým, že krajský súd uzavrel, že „v rámci prvostupňového

a ani odvolacieho konania nepreukázal výšku týchto (cestovných, pozn.) nákladov“.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd vo vzťahu k jeho odvolaniu proti

výroku o trovách konania nepostupoval podľa druhej a tretej vety § 7 ods. 5 zákona

č. , treba mu prisvedčiť.

Vo všeobecnosti však platí, že rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje

spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd

bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri

posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania

pred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu

napadaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo

k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že

bolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. , , ,

, ).

Ústavný súd poukazuje na to, že tieto námietky sťažovateľa síce smerujú proti

porušeniu princípov spravodlivého procesu, týkajú sa však len jeho častí, a to rozhodovania

o trovách konania, resp. ich výške, čo sa v okolnostiach daného prípadu vo svojich

dôsledkoch síce mohlo negatívne dotknúť sťažovateľa, avšak z hľadiska kritérií

spravodlivého procesu ich však podľa názoru ústavného súdu nemožno dávať na rovnakú

úroveň a pripisovať rovnakú relevanciu ako námietkam proti procesnému postupu

vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej.

Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok v tejto časti z hľadiska kritérií

zákonnosti je síce spochybniteľný, keďže krajský súd sa nedržal striktnej aplikácie práva,

ktorá vzhľadom na znenie relevantného právneho predpisu vylučuje možnosť akejkoľvek

úvahy. Na druhej strane ústavný súd musel zohľadniť intenzitu namietaného porušenia

zákona, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Namietaná suma, ktorú si sťažovateľ uplatňuje ako nárok na cestovné

výdavky, totiž podľa neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v sume

platnej v čase rozhodovania všeobecných súdov, čo je vo sfére všeobecného súdnictva

dôvodom na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide

o bagateľnú sumu.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje

proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej

ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých

došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu

(intenzite). Daný prípad nedostatky takej intenzity nevykazuje (,

, ).

Ústavný súd z týchto dôvodov podľa odmietol

sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa , ako aj práva podľa dohovoru ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2012