Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2005

predbežne prerokoval sťažnosť firmy NAFTA, G., zastúpenej advokátom

JUDr. E. V., PhD., Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa v konaní vedenom na

Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a sp. zn. Obdo V 33/2003,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť firmy NAFTA, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 27. decembra 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) 18. januára 2005, označeným ako „Sťažnosť podľa

Slovenskej republiky“ firma NAFTA, a. s., so sídlom G. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpená advokátom JUDr. E. V., PhD., Advokátska kancelária B., namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) pod sp. zn. (ďalej aj „odvolací rozsudok“)

a sp. zn. Obdo V 33/2003 (ďalej aj „dovolací rozsudok“).

Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa rozsudkom najvyššieho súdu

č. k. -329 z 21. novembra 2002 a rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. Obdo V 33/2003 z 29. septembra 2004. Ďalej žiada, aby ústavný súd oba rozsudky

najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napokon sťažovateľka žiada, aby

ešte pred rozhodnutím vo veci samej ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku

najvyššieho súdu č. k. -329 z 21. novembra 2002.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka uzavrela s Mlynom Košice, a. s., dohodu

o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazala predať akcie spoločnosti AG Banky, a. s., v hodnote

60 000 000 Sk za kúpnu cenu 60 000 000 Sk, pričom Mlyn Košice, a. s., túto kúpnu cenu

zaplatil sťažovateľke vopred ako zálohu. Právo z tejto dohody o budúcej zmluve Mlyn

Košice, a. s., postúpil Mlynu Solido, s. r. o., pričom aj došlo k uzavretiu konečnej zmluvy

o prevode akcií medzi sťažovateľkou a Mlynu Solido, s. r. o. Vzhľadom na to, že v čase

uzavretia tejto konečnej zmluvy nebolo ešte možné sťažovateľku považovať za právoplatnú

vlastníčku predávaných akcií, bola táto zmluva neplatná a akcie zostali i naďalej

vlastníctvom sťažovateľky. Sťažovateľka tak získala bezdôvodné obohatenie vo výške

60 000 000 Sk. Podľa právneho názoru Mlyna Solido, s. r. o., mala byť suma 60 000 000 Sk

bezdôvodného obohatenia vydaná jemu, a nie Mlynu Košice, a. s., ktorý zálohu vo výške

60 000 000 Sk sťažovateľke zaplatil, pretože podľa názoru Mlyna Solido, s. r. o., spolu

s postúpením práva na uzavretie konečnej kúpnej zmluvy prešli na Mlyn Solido, s. r. o., aj

práva týkajúce sa čiastky 60 000 000 Sk. Podľa názoru sťažovateľky právo na vrátenie

60 000 000 Sk na Mlyn Solido, s. r. o., neprešlo, a preto sťažovateľka nebola povinná tejto

firme bezdôvodné obohatenie vydať. Mlyn Solido, s. r. o., postúpil svoju pohľadávku vo

výške 60 000 000 Sk firme Kapitál, a. s. Na základe žaloby firmy Kapitál, a. s., proti

sťažovateľke rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -254 z 8. októbra 2001 bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť firme Kapitál,

a. s., 60 000 000 Sk. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím rozsudkom z 21. novembra

2002. Najvyšší súd pripustil proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho rozsudku dovolanie,

pričom za otázku zásadného významu považoval, či zmluvou o postúpení pohľadávky,

ktorú uzavreli Mlyn Košice, a. s., a Mlyn Solido, s. r. o., vzhľadom na formuláciu predmetu

postúpenia došlo alebo nedošlo aj k postúpeniu práv súvisiacich so zložením zálohy vo

výške 60 000 000 Sk (práva na vrátenie zálohy alebo jej započítanie na kúpnu cenu).

Napokon na základe dovolania sťažovateľky dovolacím rozsudkom z 29. septembra 2004,

ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 24. novembra 2004, bolo dovolanie

zamietnuté. Podľa právneho názoru sťažovateľky tak odvolací rozsudok, ako aj dovolací

rozsudok treba považovať za porušenie základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1

, z Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Právne názory, ku ktorým sa v týchto rozsudkoch

dospelo, sú totiž arbitrárne.

Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavreli Mlyn Košice, a. s., a Mlyn Solido,

s. r. o., nebola postúpená žiadna pohľadávka, ale právo uzavrieť kúpnu zmluvu na

odkúpenie akcií. Pritom postúpenie pohľadávky z dohody o budúcej zmluve na základe

nie je vôbec možné, keďže dohoda o budúcej zmluve je

dvojstranný záväzkový vzťah pozostávajúci z práv a povinností každého účastníka

a predmetom postúpenia môže byť len právo, a nie povinnosť. Ide o kogentné ustanovenie

. Postúpenie pohľadávky znamená zmenu v osobe veriteľa. Pre

dvojstranne zaväzujúce záväzky je typická vzájomnosť práv a povinností oboch strán.

Každá zo strán je zároveň v postavení dlžníka a veriteľa, lebo má voči druhej strane

povinnosť niečo plniť a má právo iné plnenie požadovať. Napriek tomu postupcom je

v danom prípade iba Mlyn Košice, a. s., ktorý bol budúcim kupujúcim a v prípade

skutočného postúpenia pohľadávky by mohol postúpiť iba svoje právo na odkúpenie akcií

od sťažovateľa. Pokiaľ ide o zálohu v sume 60 000 000 Sk, v tejto časti bol Mlyn Košice,

a. s., v postavení dlžníka, ktorý mal povinnosť túto sumu zaplatiť a túto povinnosť nemohol

postúpiť ako pohľadávku. Ďalej nie je možné uzavretú zmluvu považovať za platnú ani pre

nedostatok písomnej formy, ani pre neurčitosť obsahu. Preto zmluvu o postúpení

pohľadávky treba považovať za absolútne neplatnú. V konečnom dôsledku to znamená, že

firma Kapitál, a. s., nebola aktívne legitimovaná požadovať zaplatenie 60 000 000 Sk.

Nemožno súhlasiť s dovolacím rozsudkom, podľa ktorého ak by zmluvné strany mali

v úmysle zmluvou o postúpení pohľadávky oddeliť bezprostrednú súvislosť medzi sumou

60 000 000 Sk a postúpením práva na uzavretie kúpnej zmluvy, museli by to v zmluve

výslovne uviesť. Tu totiž nejde o oddelenie tejto súvislosti, ale o neplatnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky. Rovnako neobstojí ani argument o tom, ako sa účastníci zachovali

po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Tieto skutočnosti nemôžu napraviť neplatnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky.

Z dovolacieho rozsudku z 29. septembra 2004 vyplýva, že najvyšší súd podané

dovolanie sťažovateľky ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd predovšetkým skonštatoval,

že jeho prieskumná právomoc v zmysle § 238 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho

poriadku je daná v rozsahu odvolacím súdom sformulovanej otázky. Práve preto

námietkami sťažovateľky idúcimi nad tento rámec sa nezaoberal. Pri hodnotení veci je

významné, že k poukázaniu sumy 60 000 000 Sk na účet sťažovateľky došlo na základe

dohody o budúcej zmluve o kúpe akcií, ktorú sťažovateľka uzatvorila s Mlynom

Košice, a. s. V tejto zmluve sa dohodla budúca kúpa akcií za 60 000 000 Sk s tým, že

budúci kupujúci Mlyn Košice, a. s., zálohove zaplatí plnú kúpnu cenu, teda 60 000 000 Sk.

Preto je zrejmé, že platba vo výške 60 000 000 Sk sa uskutočnila na základe dohody

o budúcej zmluve. Preto povahu tejto pohľadávky je nutné vždy posudzovať v súvislosti

s plnením dohody o budúcej zmluve. Dohodu o budúcej zmluve o kúpe akcií treba

považovať za platnú. Došlo aj k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa akcií, avšak

táto je neplatná a túto skutočnosť nikto nespochybňuje. Z toho vyplýva logický záver, že

sťažovateľka je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Táto svoju zákonnú povinnosť ani

nespochybňuje, iba tvrdí, že firma Kapitál, a. s., nie je aktívne legimitovaná vzhľadom na

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Mlynom Košice, a. s.,

a Mlynom Solido, s. r. o. Podľa názoru sťažovateľky aj keby mala byť táto zmluva

o postúpení pohľadávky považovaná za platnú, ani vtedy z nej postúpenie pohľadávky vo

výške 60 000 000 Sk nijako nevyplýva, čo vlastne tvorí jadro otázky, ktorú má dovolací súd

riešiť. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi Mlynom Košice, a. s., a Mlynom

Solido, s. r. o., bola uzavretá podľa ustanovenia a nasl. .

V zmysle čl. II zmluvy Mlyn Košice, a. s., postupuje Mlynu Solido, s. r. o., budúcu

pohľadávku – právo uzavrieť kúpnu zmluvu na akcie, ktoré vyplýva z dohody o budúcej

zmluve uzavretej medzi Mlynom Košice, a. s., a sťažovateľkou. Na Mlyn Solido, s. r. o.,

prechádzajú podpísaním zmluvy všetky práva a povinnosti Mlyna Košice, a. s., ktoré sú

uvedené v dohode o budúcej zmluve o kúpe akcií, ako aj tie práva, ktoré vyplývajú zo

všeobecne záväzných právnych predpisov. Obsah zmluvy o postúpení pohľadávky je

potrebné vykladať tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je

v rozpore s jazykovým prejavom. Keďže je nepochybné, že záloha v sume 60 000 000 Sk

bola Mlynom Košice, a. s., poukázaná na účet sťažovateľky v priamej súvislosti s dohodou

o budúcej zmluve a práva k tejto sume sa riadia obsahom tejto dohody, je zrejmé, že aj

pokiaľ došlo k postúpeniu práv z tejto dohody, toto postúpenie sa týka aj sumy

60 000 000 Sk. Preto ak Mlyn Košice, a. s., v zmluve o postúpení pohľadávky postupuje

práva vyplývajúce z dohody o budúcej zmluve, dochádza tým aj k postúpeniu práv

týkajúcich sa pohľadávky v sume 60 000 000 Sk, aj keď v zmluve o postúpení pohľadávky

to výslovne uvedené nie je. Ak by zmluvné strany mali v úmysle zmluvou o postúpení

pohľadávky oddeliť bezprostrednú súvislosť pohľadávky v sume 60 000 000 Sk od platne

uzavretej dohody o budúcej zmluve, potom by to museli v zmluve o postúpení pohľadávky

(prípadne v nejakej inej zmluve) výslovne uviesť. Napokon, tento záver jednoznačne

vyplýva aj z ďalšieho konania účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky. Mlyn

Solido, s. r. o., totiž následne uzavrel so sťažovateľkou kúpnu zmluvu o predaji akcií, ktorou

sťažovateľka ako predávajúca odpredala kupujúcemu Mlynu Solido, s. r. o., 60 000 kusov

akcií firmy AG Banky, a. s., za kúpnu cenu 60 000 000 Sk. V tejto kúpnej zmluve sa

výslovne uvádza, že kúpna cena 60 000 000 Sk bola vyplatená kupujúcim formou zálohy vo

výške 60 000 000 Sk. Teda účastníci tejto kúpnej zmluvy písomne vyjadrili, že akceptujú

fakt, podľa ktorého so zálohou 60 000 000 Sk je oprávnený disponovať ako so svojím

vlastníctvom kupujúci Mlyn Solido, s. r. o. Preto aj keď je táto kúpna zmluva neplatná, ako

to správne konštatuje odvolací rozsudok (jej neplatnosť vyplýva z toho, že akcie v čase

uzavretia kúpnej zmluvy ešte neexistovali v zaknihovanej forme), oprávnenie Mlyna

Solido, s. r. o., disponovať v deň uzavretia neplatnej kúpnej zmluvy pohľadávkou vo výške

60 000 000 Sk nespochybnila ani sťažovateľka, ale ani pôvodný vlastník týchto peňazí, teda

Mlyn Košice, a. s. Preto dospel dovolací súd k záveru, že podľa zmluvy o postúpení

pohľadávky došlo k postúpeniu aj práv súvisiacich so zložením zálohy (t. j. aj práva na

vrátenie zálohy alebo jej započítanie na kúpnu cenu).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , ).

Podľa názoru ústavného súdu nie je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie

o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti odvolaciemu rozsudku. Právomoc ústavného súdu

podľa je totiž subsidiárna a je daná iba vtedy, ak o ochrane základných

práv nerozhoduje iný súd. V danom prípade bolo proti odvolaciemu rozsudku prípustné

dovolanie, o ktorom bol oprávnený konať a rozhodnúť päťčlenný dovolací senát

najvyššieho súdu. V jeho právomoci bolo poskytnúť ochranu sťažovateľke.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti dovolaciemu rozsudku je zjavne neopodstatnená.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením sťažovateľky, podľa ktorej sú závery dovolacieho

rozsudku arbitrárne s tvrdeným následkom porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa .

Podľa záverov dovolacieho rozsudku za situácie, keď záloha v sume 60 000 000 Sk

bola Mlynom Košice, a. s., poukázaná na účet sťažovateľky v priamej súvislosti s dohodou

o budúcej zmluve a práva k tejto zmluve sa riadia obsahom tejto dohody, je zrejmé, že aj

pokiaľ došlo k postúpeniu práv z tejto dohody, toto postúpenie sa týka aj sumy

60 000 000 Sk. Preto ak Mlyn Košice, a. s., v zmluve o postúpení pohľadávky postupuje

práva vyplývajúce z dohody o budúcej zmluve, dochádza tým aj k postúpeniu práv

týkajúcich sa pohľadávky v sume 60 000 000 Sk, aj keď v zmluve o postúpení pohľadávky

to vyslovene uvedené nie je. Tento záver jednoznačne vyplýva aj z ďalšieho konania

účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky, lebo Mlyn Solido, s. r. o., následne uzavrel so

sťažovateľkou kúpnu zmluvu o predaji akcií, ktorou sťažovateľka ako predávajúca

odpredala kupujúcemu Mlynu Solido, s. r. o., 60 000 kusov akcií za 60 000 000 Sk, pričom

v tejto kúpnej zmluve sa výslovne uvádza, že kúpna cena bola kupujúcim vyplatená

zálohove.

Odôvodnenie dovolacieho rozsudku treba považovať za vyčerpávajúce a presvedčivé,

pričom jeho právne závery nemožno považovať za vybočujúce z rámca platnej zákonnej

úpravy. Ústavný súd preto nemal dôvod do výkladu najvyššieho súdu, ktorý inak konal plne

v medziach svojich ústavných právomocí, zasahovať.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2005