Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 426 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (431)I. ÚS 25/05
PDF · 184.15 KB
No categories available
I. ÚS 25/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 25/05-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2005
predbežne prerokoval sťažnosť firmy NAFTA, G., zastúpenej advokátom
JUDr. E. V., PhD., Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na
Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Obo 23/02 a sp. zn. Obdo V 33/2003,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť firmy NAFTA, a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podaním z 27. decembra 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) 18. januára 2005, označeným ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky“ firma NAFTA, a. s., so sídlom G. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpená advokátom JUDr. E. V., PhD., Advokátska kancelária B., namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) pod sp. zn. 4 Obo 23/02 (ďalej aj „odvolací rozsudok“)
a sp. zn. Obdo V 33/2003 (ďalej aj „dovolací rozsudok“).
Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu
č. k. 4 Obo 23/02-329 z 21. novembra 2002 a rozsudkom najvyššieho súdu
sp. zn. Obdo V 33/2003 z 29. septembra 2004. Ďalej žiada, aby ústavný súd oba rozsudky
najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napokon sťažovateľka žiada, aby
ešte pred rozhodnutím vo veci samej ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku
najvyššieho súdu č. k. 4 Obo 23/02-329 z 21. novembra 2002.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka uzavrela s Mlynom Košice, a. s., dohodu
o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazala predať akcie spoločnosti AG Banky, a. s., v hodnote
60 000 000 Sk za kúpnu cenu 60 000 000 Sk, pričom Mlyn Košice, a. s., túto kúpnu cenu
zaplatil sťažovateľke vopred ako zálohu. Právo z tejto dohody o budúcej zmluve Mlyn
Košice, a. s., postúpil Mlynu Solido, s. r. o., pričom aj došlo k uzavretiu konečnej zmluvy
o prevode akcií medzi sťažovateľkou a Mlynu Solido, s. r. o. Vzhľadom na to, že v čase
uzavretia tejto konečnej zmluvy nebolo ešte možné sťažovateľku považovať za právoplatnú
vlastníčku predávaných akcií, bola táto zmluva neplatná a akcie zostali i naďalej
vlastníctvom sťažovateľky. Sťažovateľka tak získala bezdôvodné obohatenie vo výške
60 000 000 Sk. Podľa právneho názoru Mlyna Solido, s. r. o., mala byť suma 60 000 000 Sk
bezdôvodného obohatenia vydaná jemu, a nie Mlynu Košice, a. s., ktorý zálohu vo výške
60 000 000 Sk sťažovateľke zaplatil, pretože podľa názoru Mlyna Solido, s. r. o., spolu
s postúpením práva na uzavretie konečnej kúpnej zmluvy prešli na Mlyn Solido, s. r. o., aj
práva týkajúce sa čiastky 60 000 000 Sk. Podľa názoru sťažovateľky právo na vrátenie
60 000 000 Sk na Mlyn Solido, s. r. o., neprešlo, a preto sťažovateľka nebola povinná tejto
firme bezdôvodné obohatenie vydať. Mlyn Solido, s. r. o., postúpil svoju pohľadávku vo
výške 60 000 000 Sk firme Kapitál, a. s. Na základe žaloby firmy Kapitál, a. s., proti
sťažovateľke rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 19 Cb 21/01-254 z 8. októbra 2001 bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť firme Kapitál,
a. s., 60 000 000 Sk. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím rozsudkom z 21. novembra
2002. Najvyšší súd pripustil proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho rozsudku dovolanie,
pričom za otázku zásadného významu považoval, či zmluvou o postúpení pohľadávky,
ktorú uzavreli Mlyn Košice, a. s., a Mlyn Solido, s. r. o., vzhľadom na formuláciu predmetu
postúpenia došlo alebo nedošlo aj k postúpeniu práv súvisiacich so zložením zálohy vo
výške 60 000 000 Sk (práva na vrátenie zálohy alebo jej započítanie na kúpnu cenu).
Napokon na základe dovolania sťažovateľky dovolacím rozsudkom z 29. septembra 2004,
ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 24. novembra 2004, bolo dovolanie
zamietnuté. Podľa právneho názoru sťažovateľky tak odvolací rozsudok, ako aj dovolací
rozsudok treba považovať za porušenie základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1
ústavy, z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právne názory, ku ktorým sa v týchto rozsudkoch
dospelo, sú totiž arbitrárne.
Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavreli Mlyn Košice, a. s., a Mlyn Solido,
s. r. o., nebola postúpená žiadna pohľadávka, ale právo uzavrieť kúpnu zmluvu na
odkúpenie akcií. Pritom postúpenie pohľadávky z dohody o budúcej zmluve na základe
§ 524 Občianskeho zákonníka nie je vôbec možné, keďže dohoda o budúcej zmluve je
dvojstranný záväzkový vzťah pozostávajúci z práv a povinností každého účastníka
a predmetom postúpenia môže byť len právo, a nie povinnosť. Ide o kogentné ustanovenie
Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky znamená zmenu v osobe veriteľa. Pre
dvojstranne zaväzujúce záväzky je typická vzájomnosť práv a povinností oboch strán.
Každá zo strán je zároveň v postavení dlžníka a veriteľa, lebo má voči druhej strane
povinnosť niečo plniť a má právo iné plnenie požadovať. Napriek tomu postupcom je
v danom prípade iba Mlyn Košice, a. s., ktorý bol budúcim kupujúcim a v prípade
skutočného postúpenia pohľadávky by mohol postúpiť iba svoje právo na odkúpenie akcií
od sťažovateľa. Pokiaľ ide o zálohu v sume 60 000 000 Sk, v tejto časti bol Mlyn Košice,
a. s., v postavení dlžníka, ktorý mal povinnosť túto sumu zaplatiť a túto povinnosť nemohol
postúpiť ako pohľadávku. Ďalej nie je možné uzavretú zmluvu považovať za platnú ani pre
nedostatok písomnej formy, ani pre neurčitosť obsahu. Preto zmluvu o postúpení
pohľadávky treba považovať za absolútne neplatnú. V konečnom dôsledku to znamená, že
firma Kapitál, a. s., nebola aktívne legitimovaná požadovať zaplatenie 60 000 000 Sk.
Nemožno súhlasiť s dovolacím rozsudkom, podľa ktorého ak by zmluvné strany mali
v úmysle zmluvou o postúpení pohľadávky oddeliť bezprostrednú súvislosť medzi sumou
60 000 000 Sk a postúpením práva na uzavretie kúpnej zmluvy, museli by to v zmluve
výslovne uviesť. Tu totiž nejde o oddelenie tejto súvislosti, ale o neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky. Rovnako neobstojí ani argument o tom, ako sa účastníci zachovali
po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Tieto skutočnosti nemôžu napraviť neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky.
Z dovolacieho rozsudku z 29. septembra 2004 vyplýva, že najvyšší súd podané
dovolanie sťažovateľky ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd predovšetkým skonštatoval,
že jeho prieskumná právomoc v zmysle § 238 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku je daná v rozsahu odvolacím súdom sformulovanej otázky. Práve preto
námietkami sťažovateľky idúcimi nad tento rámec sa nezaoberal. Pri hodnotení veci je
významné, že k poukázaniu sumy 60 000 000 Sk na účet sťažovateľky došlo na základe
dohody o budúcej zmluve o kúpe akcií, ktorú sťažovateľka uzatvorila s Mlynom
Košice, a. s. V tejto zmluve sa dohodla budúca kúpa akcií za 60 000 000 Sk s tým, že
budúci kupujúci Mlyn Košice, a. s., zálohove zaplatí plnú kúpnu cenu, teda 60 000 000 Sk.
Preto je zrejmé, že platba vo výške 60 000 000 Sk sa uskutočnila na základe dohody
o budúcej zmluve. Preto povahu tejto pohľadávky je nutné vždy posudzovať v súvislosti
s plnením dohody o budúcej zmluve. Dohodu o budúcej zmluve o kúpe akcií treba
považovať za platnú. Došlo aj k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa akcií, avšak
táto je neplatná a túto skutočnosť nikto nespochybňuje. Z toho vyplýva logický záver, že
sťažovateľka je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Táto svoju zákonnú povinnosť ani
nespochybňuje, iba tvrdí, že firma Kapitál, a. s., nie je aktívne legimitovaná vzhľadom na
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Mlynom Košice, a. s.,
a Mlynom Solido, s. r. o. Podľa názoru sťažovateľky aj keby mala byť táto zmluva
o postúpení pohľadávky považovaná za platnú, ani vtedy z nej postúpenie pohľadávky vo
výške 60 000 000 Sk nijako nevyplýva, čo vlastne tvorí jadro otázky, ktorú má dovolací súd
riešiť. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi Mlynom Košice, a. s., a Mlynom
Solido, s. r. o., bola uzavretá podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V zmysle čl. II zmluvy Mlyn Košice, a. s., postupuje Mlynu Solido, s. r. o., budúcu
pohľadávku – právo uzavrieť kúpnu zmluvu na akcie, ktoré vyplýva z dohody o budúcej
zmluve uzavretej medzi Mlynom Košice, a. s., a sťažovateľkou. Na Mlyn Solido, s. r. o.,
prechádzajú podpísaním zmluvy všetky práva a povinnosti Mlyna Košice, a. s., ktoré sú
uvedené v dohode o budúcej zmluve o kúpe akcií, ako aj tie práva, ktoré vyplývajú zo
všeobecne záväzných právnych predpisov. Obsah zmluvy o postúpení pohľadávky je
potrebné vykladať tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom. Keďže je nepochybné, že záloha v sume 60 000 000 Sk
bola Mlynom Košice, a. s., poukázaná na účet sťažovateľky v priamej súvislosti s dohodou
o budúcej zmluve a práva k tejto sume sa riadia obsahom tejto dohody, je zrejmé, že aj
pokiaľ došlo k postúpeniu práv z tejto dohody, toto postúpenie sa týka aj sumy
60 000 000 Sk. Preto ak Mlyn Košice, a. s., v zmluve o postúpení pohľadávky postupuje
práva vyplývajúce z dohody o budúcej zmluve, dochádza tým aj k postúpeniu práv
týkajúcich sa pohľadávky v sume 60 000 000 Sk, aj keď v zmluve o postúpení pohľadávky
to výslovne uvedené nie je. Ak by zmluvné strany mali v úmysle zmluvou o postúpení
pohľadávky oddeliť bezprostrednú súvislosť pohľadávky v sume 60 000 000 Sk od platne
uzavretej dohody o budúcej zmluve, potom by to museli v zmluve o postúpení pohľadávky
(prípadne v nejakej inej zmluve) výslovne uviesť. Napokon, tento záver jednoznačne
vyplýva aj z ďalšieho konania účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky. Mlyn
Solido, s. r. o., totiž následne uzavrel so sťažovateľkou kúpnu zmluvu o predaji akcií, ktorou
sťažovateľka ako predávajúca odpredala kupujúcemu Mlynu Solido, s. r. o., 60 000 kusov
akcií firmy AG Banky, a. s., za kúpnu cenu 60 000 000 Sk. V tejto kúpnej zmluve sa
výslovne uvádza, že kúpna cena 60 000 000 Sk bola vyplatená kupujúcim formou zálohy vo
výške 60 000 000 Sk. Teda účastníci tejto kúpnej zmluvy písomne vyjadrili, že akceptujú
fakt, podľa ktorého so zálohou 60 000 000 Sk je oprávnený disponovať ako so svojím
vlastníctvom kupujúci Mlyn Solido, s. r. o. Preto aj keď je táto kúpna zmluva neplatná, ako
to správne konštatuje odvolací rozsudok (jej neplatnosť vyplýva z toho, že akcie v čase
uzavretia kúpnej zmluvy ešte neexistovali v zaknihovanej forme), oprávnenie Mlyna
Solido, s. r. o., disponovať v deň uzavretia neplatnej kúpnej zmluvy pohľadávkou vo výške
60 000 000 Sk nespochybnila ani sťažovateľka, ale ani pôvodný vlastník týchto peňazí, teda
Mlyn Košice, a. s. Preto dospel dovolací súd k záveru, že podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k postúpeniu aj práv súvisiacich so zložením zálohy (t. j. aj práva na
vrátenie zálohy alebo jej započítanie na kúpnu cenu).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04).
Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej
právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho
úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04).
Podľa názoru ústavného súdu nie je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie
o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti odvolaciemu rozsudku. Právomoc ústavného súdu
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je totiž subsidiárna a je daná iba vtedy, ak o ochrane základných
práv nerozhoduje iný súd. V danom prípade bolo proti odvolaciemu rozsudku prípustné
dovolanie, o ktorom bol oprávnený konať a rozhodnúť päťčlenný dovolací senát
najvyššieho súdu. V jeho právomoci bolo poskytnúť ochranu sťažovateľke.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti dovolaciemu rozsudku je zjavne neopodstatnená.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením sťažovateľky, podľa ktorej sú závery dovolacieho
rozsudku arbitrárne s tvrdeným následkom porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Podľa záverov dovolacieho rozsudku za situácie, keď záloha v sume 60 000 000 Sk
bola Mlynom Košice, a. s., poukázaná na účet sťažovateľky v priamej súvislosti s dohodou
o budúcej zmluve a práva k tejto zmluve sa riadia obsahom tejto dohody, je zrejmé, že aj
pokiaľ došlo k postúpeniu práv z tejto dohody, toto postúpenie sa týka aj sumy
60 000 000 Sk. Preto ak Mlyn Košice, a. s., v zmluve o postúpení pohľadávky postupuje
práva vyplývajúce z dohody o budúcej zmluve, dochádza tým aj k postúpeniu práv
týkajúcich sa pohľadávky v sume 60 000 000 Sk, aj keď v zmluve o postúpení pohľadávky
to vyslovene uvedené nie je. Tento záver jednoznačne vyplýva aj z ďalšieho konania
účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky, lebo Mlyn Solido, s. r. o., následne uzavrel so
sťažovateľkou kúpnu zmluvu o predaji akcií, ktorou sťažovateľka ako predávajúca
odpredala kupujúcemu Mlynu Solido, s. r. o., 60 000 kusov akcií za 60 000 000 Sk, pričom
v tejto kúpnej zmluve sa výslovne uvádza, že kúpna cena bola kupujúcim vyplatená
zálohove.
Odôvodnenie dovolacieho rozsudku treba považovať za vyčerpávajúce a presvedčivé,
pričom jeho právne závery nemožno považovať za vybočujúce z rámca platnej zákonnej
úpravy. Ústavný súd preto nemal dôvod do výkladu najvyššieho súdu, ktorý inak konal plne
v medziach svojich ústavných právomocí, zasahovať.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2005