Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 644/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

občianskeho združenia Poradne pre občianske a ľudské práva, Krivá 1066/23, Košice-Juh,

zastúpenej advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou, Krivá 1066/23, Košice-Juh, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o odstránení

všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou

vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 55/16/7713 a jej prípisom z 15. augusta 2016, postupom

Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. Kd 214/16/7700 a jej prípisom

z 19. októbra 2016 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci

vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 347/16/1000 a jej prípisom z 3. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia Poradňa pre občianske a ľudské práva o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2017

doručená sťažnosť občianskeho združenia Poradne pre občianske a ľudské práva,

Krivá 1066/23, Košice-Juh (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. Vandou

Durbákovou, Krivá 1066/23, Košice-Juh, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a (ďalej len „“),

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o odstránení

všetkých foriem rasovej diskriminácie [(ďalej len „dohovor o diskriminácii“, správne

má byť čl. 6, pozn.], uverejneného vyhláškou ministra zahraničných vecí pod č. 95/1974

Zb., postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“),

vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 55/16/7713 a jej prípisom z 15. augusta 2016, postupom

Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.

Kd 214/16/7700 a jej prípisom z 19. októbra 2016 a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.

VI/2 Gd 347/16/1000 a jej prípisom z 3. februára 2017.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľka v rámci svojej činnosti analyzovala určenie školských obvodov

a organizáciu vzdelávania detí na základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta

Vranov nad Topľou z hľadiska zabezpečenia rovného prístupu rómskych deti k vzdelaniu.

Mala za to, že Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Vranov nad Topľou č. 111/2010

o školských obvodoch na území mesta Vranov nad Topľou pre základné školy, ktorých

zriaďovateľom je mesto Vranov nad Topľou, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03. 07. 2014

(ďalej len „VZN“), rozdelením ulíc, sídlisk, miestnych častí a obvodových obcí

do jednotlivých školských obvodov základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta

v čl. II – čl. IV tohto VZN, prispieva k priestorovej segregácii rómskych deti na základných

školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, a je tak v rozpore s platnou domácou

a medzinárodnou legislatívou na ochranu pre diskrimináciou.

Zo štatistických údajov o percentuálnom podiele deti rómskej etnickej menšiny

na jednotlivých základných školách v meste mala sťažovateľa za to, že deti rómskej etnickej

menšiny, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku na základných školách v zriaďovateľskej

pôsobnosti mesta Vranov nad Topľou, sú výrazne koncentrované na jednej z nich,

a to konkrétne na základnej škole ul. . Táto skutočnosť je, podľa názoru

sťažovateľky, ovplyvnená nielen rezidenčnou koncentráciou rómskeho obyvateľstva

v mestskej časti Čemerné, v blízkosti ktorej sa daná škola nachádza, ale podstatným

spôsobom ju podmieňuje súčasné určenie školských obvodov v meste.

Z podrobnejšej analýzy súčasného určenia školských obvodov v meste je podľa

sťažovateľky zrejmé, že súčasné VZN určuje spoločný školský obvod so základnou školou

na ul. s mestskou časťou Čemerné, ktorú obývajú vo zvýšenej miere obyvatelia

rómskej menšiny, a zároveň aj obcami, ktoré majú vysoký podiel marginalizovaného

rómskeho obyvateľstva (Vechec, Banské), čo podnecuje koncentráciu sociálne

znevýhodnených rómskych deti na tejto škole. Problematický je okrem iného aj spoločný

školský obvod s ďalšou obcou Čičava, ktorá má vyšší podiel rómskych detí a ktorý súčasné

VZN určuje na ZŠ ul. , pričom tá je od tejto obce geograficky vzdialenejšia, ako

Základná škola .

Listom zo dňa 23. 12. 2015 sa preto obrátila na Mesto Vranov nad Topľou a žiadala

o bezodkladné prijatie opatrení na zmenu aktuálne platného a účinného VZN a určenie

školských obvodov pre základné školy spôsobom, ktorý bude v súlade domácou

a medzinárodnou legislatívou na ochranu pred diskrimináciou.

Primátor mesta na žiadosť sťažovateľky reagoval listom zo dňa 29. 01. 2016,

v ktorom ju informoval okrem iného aj o tom, že mesto sa bude zaoberať skutočnosťami,

na ktoré sťažovateľa poukazovala, a bude ich analyzovať po stránke právnej aj vecnej.

Zároveň uviedol, že je to však dlhodobejší proces a bude potrebné vykonať aj zisťovania

a až na základe zistení zváži prípadnú zmenu školských obvodov a zmenu príslušného VZN.

Žiadosťou o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach na odstránenie

nezákonného stavu zo dňa 09. 05. 2016 sťažovateľa požiadala primátora mesta

o bezodkladné poskytnutie aktuálnych informácii o tom, či mesto pristúpilo k zmene

príslušného VZN a či odstránilo nezákonný stav, na ktorý sťažovateľa poukazovala.

Mesto na túto žiadosť reagovalo listom zo dňa 30. 06. 2016, v ktorom uviedlo,

že určenie školského obvodu nemá za následok koncentráciu rómskeho obyvateľstva, ktorá

je demograficky daná a nesúvisí so školskou dochádzkou. Podľa mesta percentuálne

rozdelenie deti vzišlo prirodzeným vývojom situácie, t. j. na základe trvalého bydliska,

ak zákonný zástupca nerozhodol inak.

Zo stanoviska mesta bolo zrejmé, že sťažovateľkou popisovaný nezákonný stav

neplánuje nijako nešiť a dotknuté VZN nezmení.

Sťažovateľa sa preto dňa 14. 07. 2016 obrátila na Okresnú prokuratúru vo Vranove

nad Topľou s podnetom na preskúmanie zákonnosti dotknutého VZN a podnetom

na podanie protestu prokurátora.

Zotrvala na svojej právnej argumentácii o tom, že dotknuté VZN je v rozpore

s vnútroštátnou aj medzinárodnou legislatívou na ochranu pred diskrimináciou, ako aj

v rozpore s SR. Zároveň opakovane vyslovila aj dôvodné podozrenie,

že označené VZN podnecuje priestorovú segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní, ktorá

bráni realizácii ich práva na vzdelanie v jeho zákonnom význame, a je preto aj v rozpore

s verejným záujmom, ktorým je dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. Žiadala

o vykonanie dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti, a to preskúmaním

dotknutého VZN a tiež to, aby v prípade zistenia nezákonnosti napadnutého VZN,

prokurátor prijal primerané právne prostriedky dozoru za účelom odstránenia nezákonného

stavu, a to formou protestu proti tomuto VZN, ktorým navrhne zrušenie alebo zmenu

nezákonného správneho aktu.

Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou sťažovateľku listom zo dňa 15. 08. 2016,

č. k. Pd 55/16/7713-6 informovala, že nezistiac dôvod na podanie prokurátorského

opatrenia podnet sťažovateľky odložila, čím ho považuje za vybavený.

V liste osoba poverená výkonom funkcie námestníčky okresného prokurátora

(ďalej ako „prokurátorka okresnej prokuratúry“) konštatovala, že sa plne stotožnila

s písomným stanoviskom Mesta Vranov nad Topľou, ktorý si prokuratúra od mesta

vyžiadala a na ktorý v liste odkázala.

Sťažovateľka mala za to, že postup a rozhodnutie prokurátorky okresnej prokuratúry

bol v rozpore so zákonom, keďže pri vybavovaní jej podnetu namietané skutočnosti

nedostatočne preskúmala, nesprávne vyhodnotila namietané porušenie zákona, dôvodnosť

podaného podnetu a dospela k nesprávnym záverom. Navyše, podľa názoru sťažovateľky,

prokurátorka svoj postup pri vybavovaní podnetu sťažovateľky, ako aj rozhodnutie

o odložení podnetu nedostatočne odôvodnila, čím založila nepreskúmateľnosť jej postupu

aj rozhodnutia vo veci. Na základe uvedeného mala sťažovateľa za to, že prokurátorka

svojím postupom a rozhodnutím o podanom podnete porušila zákon.

Vzhľadom na uvedené podala sťažovateľka dňa 19. 09. 2016 opakovaný podnet

na Krajskú prokuratúru v Prešove a žiadala o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia prokurátorky okresnej prokuratúry. Zároveň žiadala, aby krajský prokurátor

nariadil prokurátorke Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, aby o podanom podnete

sťažovateľky znovu konala a pri preskúmavaní dôvodného podozrenia na rozpor dotknutého

VZN so zákonom postupovala v súlade so zákonom.

Krajská prokuratúra v Prešove upovedomením zo dňa 19. 10. 2016 sťažovateľku

informovala o tom, že nezistiac dôvod na realizáciu prokurátorského opatrenia v netrestnej

oblasti mimosúdnej vo vzťahu k preskúmanému VZN podnet sťažovateľky odložila.

Z upovedomenia vyplýva, že prokurátorka krajskej prokuratúry svoj postup vo

vzťahu k opakovanému podnetu sťažovateľky odôvodnila odkazom správnosť postupu

prokurátorky okresnej prokuratúry a rovnako tiež odkazom na tvrdenia mesta Vranov nad

Topľou. Podľa nich obcami s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva sú obce Banské,

Vechec a Čičava a pre tieto obce nebol určený iba školský obvod jednej základnej školy,

teda nie je možné súhlasiť s tvrdením o koncentrácii rómskych žiakov. Pokiaľ ide o školský

obvod ZŠ Vranov nad Topľou ul. tento sa nachádza v mestskej časti Čemerné s

prevahou nerómskeho obyvateľstva, teda nie je možné ani v tomto prípade súhlasiť s tým, že

určenie školského obvodu tejto základnej školy podmieňuje koncentráciu rómskeho

obyvateľstva. S poukazom na uvedené, podľa krajskej prokuratúry, nie je možné považovať

vytvorenie školských obvodov pre základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta

Vranov nad Topľou za diskriminačné.

Sťažovateľka podala z dôvodu právnej opatrnosti dňa 30. 11. 2016 na Generálnu

prokuratúru SR ďalší podnet, ktorým žiadala o preskúmanie zákonnosti vybavenia

jej opakovaného podnetu zo dňa 19. 09. 2016 Krajskou prokuratúrou v Prešove v konaní

vedenom pod č. Kd 214/16/7700-7. Uvedený podnet však nepovažovala za účinný

prostriedok nápravy.

Zároveň preto podala dňa 30. 11. 2016 ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáhala

porušenia svojich práv rozhodnutím a postupom krajskej a okresnej prokuratúry.

Dňa 10. 02. 2017 bola sťažovateľke doručená odpoveď Generálnej prokuratúry SR

zo dňa 03. 02. 2017 č. IV/2 Gd 347/16/1000-7 Prokurátor Generálnej prokuratúry SR

nezistil dôvody pre prijatie osobitného prokurátorského opatrenia a zmenu stanoviska,

ktoré bolo sťažovateľke oznámené listom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. p.

55/16 zo dňa 15. 08. 2016 a listom Krajskej prokuratúry Prešov č. Kd 214/16 zo dňa 19. 10.

2016. Navyše podľa právneho názoru prokurátora Generálnej prokuratúry SR nie je daná

vec vo vecnej pôsobnosti prokuratúry, nakoľko kritéria, na ktorých porušovanie

sťažovateľka podnetmi poukazuje a ktoré majú podľa jej názoru spôsobovať nezákonnosť

napádaného VZN sú založené na mimo právnych argumentoch a skutočnostiach, ktoré nie

je prokuratúra s odkazom na ust. o prokuratúre

oprávnená posudzovať.

Vzhľadom na rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 03. 02. 2017, ktoré

bolo sťažovateľke doručené dňa 10. 02. 2017, sťažovateľka následne doplnila podaním zo

dňa 16. 02. 2017 ňou podanú ústavnú sťažnosť a rozšírila porušovateľov jej práv aj o

Generálnu prokuratúru SR.

Dňa 06. 03. 2017 bolo sťažovateľke doručené uznesenie Ústavného súdu SR

-10 zo dňa 13. 12. 2016, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľky, pričom uviedol, že sa jej sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale

pri predbežnom prerokovaní ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú

(predčasne podanú) podľa ust. v spojení s ,

a to z dôvodu prebiehajúceho konania pred Generálnou prokuratúrou SR.

Citované rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, o ktorom

sťažovateľku upovedomila listom zo dňa 03. 02. 2017, ktorý bol sťažovateľke doručený dňa

10. februára 2017, je posledným rozhodnutím vo veci...

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd SR rozhodol

nálezom takto:

1. Základné ľudské práva a slobody Poradne pre občianske a ľudské práva podľa

a ľudských práv a základných slobôd

podľa článku 6 ods. 1, článku 13 v spojitosti s čl. 6 Dohovoru o ochrane základných

ľudských práv a slobôd a článku 6 Dohovoru o odstránení všetkých foriem

rasovej diskriminácie, postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom pod

č. VI/2Gd 347/16/1000-7 a jej rozhodnutím, postupom Krajskej prokuratúry Prešov

v konaní vedenom pod č. Kd 214/16/7700 a jej rozhodnutím o odložení opakovaného

podnetu a postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod

č. Pd 55/16/7713 a jej rozhodnutím o odložení podnetu, porušené boli.

2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, v konaní vedenom pod

č. VI/2 Gd 347/16/1000-7, rozhodnutie Krajskej prokuratúry Prešov, v konaní vedenom pod

č. 214/16/7700, ktorým odložila opakovaný podnet sťažovateľky, ako aj rozhodnutie

Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, v konaní vedenom pod č. Pd 55/16/7713, ktorým

odložila podnet sťažovateľky sa zrušujú a vec sa vracia Generálnej prokuratúre SR

na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra SR, Krajská prokuratúra Prešov a Okresná prokuratúra

Vranov nad Topľou sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy konania

v sume 312,34 Eur na účet jej právnej zástupkyne, advokátky Mgr. Vandy Durbákovej,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka je právnickou osobou registrovanou na Ministerstve vnútra

Slovenskej republiky ako občianske združenie, ktoré podľa čl. III ods. 1 svojich stanov

z 22. októbra 2001 registrovaných ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

6. novembra 2001 pod č. VVS/1-900/90-19167 v znení zmien a dodatkov „má za cieľ

presadzovať dodržiavanie občianskych, ľudských práva základných slobôd v Slovenskej

republike a rozvíjať ich plnú realizáciu v súlade s ratifikovanými medzinárodnými

dohovormi na ochranu ľudských práv a slobôd“. Na ten účel sťažovateľka podľa čl. III

ods. 2 svojich stanov okrem iného „podáva podnety vo veci zlaďovania vnútroštátnych

právnych predpisov s ratifikovanými dohovormi o ľudských právach a základných

slobodách“.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojich

základného práva na súdnu a inú ochranu podľa , princípu rovnosti

podľa , ako aj práva podľa dohovoru a práva na účinný

opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru o rasovej

diskriminácii v sťažnosti označenými prípismi okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry

a generálnej prokuratúry, ako aj postupmi, ktoré predchádzali ich vydaniu.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa sú si všetci účastníci v konaní rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 13 dohovoru v spojitosti s čl. 6 dohovoru o rasovej diskriminácii každý

má právo na účinnú ochranu zo strany štátu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie

podľa čl. 6 dohovoru o rasovej diskriminácii.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o rasovej diskriminácii zmluvné štáty zabezpečia

prostredníctvom príslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým

osobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej

diskriminácie, ktoré v rozpore s týmto dohovorom porušujú ich ľudské práva a základné

slobody, ako aj právo žiadať na týchto súdov spravodlivú a primeranú náhradu

za akúkoľvek škodu, ktorú v dôsledku takej diskriminácie utrpeli.

II.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom okresnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 55/16/7713 a jej prípisom

z 15. augusta 2016 a postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

Kd 214/16/7700 a jej prípisom z 19. októbra 2016

Sťažovateľka sa podnetom na preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzného

nariadenia a podnetom na podanie protestu prokurátora zo 14. júla 2016 obrátila na okresnú

prokuratúru. Po odložení jej podnetu okresnou prokuratúrou (prípis č. k. Pd 55/16/7713-6

z 15. augusta 2016) sťažovateľka podala 19. septembra 2016 opakovaný podnet krajskej

prokuratúre. Krajská prokuratúra prípisom č. k. Kd 214/16/7700-7 z 19. októbra 2016

podnet sťažovateľky odložila. V nadväznosti na odloženie podnetu krajskou prokuratúrou

sa sťažovateľka obrátila 30. novembra 2016 na generálnu prokuratúru s ďalším podnetom,

ktorý však nepovažovala za účinný prostriedok ochrany práv, a preto sa obrátila so

sťažnosťou na ústavný súd, ktorú mu doručila 2. decembra 2016. Ústavný súd uznesením

sp. zn. z 13. decembra 2016 sťažnosť sťažovateľky odmietol. Vybavenie

podnetu generálnou prokuratúrou prípisom sp. zn. VI/2 Gd 347/16/1000 z 3. februára 2017

jej bolo oznámené prípisom z 3. februára 2017, ktorý jej bolo doručený 10. februára 2017.

Sťažovateľka preto podaním zo 16. februára 2017 doplnila ňou podanú sťažnosť

z 2. decembra 2016 a rozšírila porušovateľov práv aj o generálnu prokuratúru.

Dňa 6. marca 2017 bolo sťažovateľke doručené uznesenie ústavného súdu č. k.

-10 z 13. decembra 2016, ktorým ústavný súd odmietol jej sťažnosť, a preto

5. apríla 2017 doručila ústavnému súdu ďalšiu sťažnosť, ktorá je predmetom tohto konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy, resp. iné orgány ochrany práva. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy i orgány prokuratúry

sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. ), resp. v príslušných veciach orgánov prokuratúry. Ak ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich

základných práv a lebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom alebo iným orgánom ochrany práva,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich

v sťažnosti označených práv postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

Pd 55/16/7713 a jej prípisom z 15. augusta 2016, ako neprípustnú a v časti, ktorou

sťažovateľka namieta porušenie svojich v sťažnosti označených práv postupom krajskej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Kd 214/16/7700 a jej prípisom z 19. októbra 2016,

pre nedostatok svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom generálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 347/16/1000 a jej prípisom

z 3. februára 2017

Ústavný súd aj túto časť sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania posudzoval

podľa kritérií uvedených v . Dospel k záveru,

že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak namietaným postupom,

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď

preskúmanie označeného postupu ,rozhodnutia alebo iného zásahu orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie (napr. , , , ). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. apríla 2017 namieta porušenie

svojich práv aj postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

VI/2 Gd 347/16/1000 a jej prípisom z 3. februára 2017.

Sťažovateľka v podnete z 30. novembra 2016, ktorý generálna prokuratúra

vyhodnotila ako opakovaný podnet, uviedla:

„... Dňa 14. 07. 2016 sme sa obrátili na Okresnú prokuratúru Vranov nad Topľou

s podnetom na preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia mesta Vranov nad

Topľou č. 111/2010 o školských obvodoch základných škôl na území mesta Vranov nad

Topľou pre základné školy, ktorých zriaďovateľom je mesto Vranov nad Topľou.

Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou nás listom zo dňa 15. 08. 2016,

č. Pd 55/16/7713-6 informovala, že nezistiac dôvod na podanie prokurátorského opatrenia

náš podnet odložila, čím ho považuje za vybavený.

Keďže podľa nášho názoru bol postup a rozhodnutie o odložení podnetu zo strany

okresnej prokuratúry v rozpore so zákonom, opakovaným podnetom zo dňa 19. 09. 2016

sme sa obrátili na Krajskú prokuratúru Prešov a žiadali sme o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia prokurátorky okresnej prokuratúry Zároveň sme žiadali, aby krajský

prokurátor nariadil prokurátorke Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, aby

o podanom podnete znovu konala a pri preskúmavaní dôvodného podozrenia na rozpor

dotknutého VZN so zákonom postupovala v súlade so zákonom. Rozpor so zákonom

a závažné nedostatky v postupe a rozhodnutí prokurátorky okresnej prokuratúry sme

v opakovanom podnete podrobne popísali.

Krajská prokuratúra v Prešove nás upovedomením zo dňa 19. 10. 2016 informovala,

že nezistiac dôvod na realizáciu prokurátorského opatrenia v netrestnej oblasti mimosúdnej

vo vzťahu k preskúmanému VZN opakovaný podnet odložila.

Z upovedomenia vyplýva, že prokurátorka krajskej prokuratúry svoj postup vo

vzťahu k odloženiu nášho opakovanému podnetu odôvodnila len odkazom na správnosť

postupu prokurátorky okresnej prokuratúry a rovnako tiež odkazom na tvrdenia mesta

Vranov nad Topľou. Podľa nich obcami s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva sú

obce Banské, Vechec a Čičava a pre tieto obce nebol určený iba školský obvod jednej

základnej školy, teda nie je možné súhlasiť s tvrdením o koncentrácii rómskych žiakov.

Pokiaľ ide o školský obvod ZŠ Vranov nad Topľou ul. tento sa nachádza v

mestskej časti Čemerné s prevahou nerómskeho obyvateľstva, teda nie je možné ani v tomto

prípade súhlasiť s tým, že určenie školského obvodu tejto základnej školy podmieňuje

koncentráciu rómskeho obyvateľstva. S poukazom na uvedené, podľa krajskej prokuratúry,

nie je možné považovať vytvorenie školských obvodov pre základné školy v zriadovateľskej

pôsobnosti mesta Vranov nad Topľou za diskriminačné.

Rovnako ako v prípade postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry o našom podnete

zo dňa 14. 07. 2016, aj v prípade postupu a rozhodnutia krajskej prokuratúry o odložení

nášho opakovaného podnetu zo dňa 19. 09. 2016, máme za to, že postup a rozhodnutie

prokurátorky krajskej prokuratúry je v rozpore so zákonom.

Pri vybavovaní nášho opakovaného podnetu prokurátorka krajskej prokuratúry

nevenovala náležitú pozornosť našim argumentom, ktorými sme upozorňovali na konkrétne

nedostatky v postupe a rozhodnutí prokurátorky okresnej prokuratúry Aj napriek tomu,

že sme poukazovali na nepreskúmateľnosť postupu a rozhodnutia prokurátorky okresnej

prokuratúry, prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci odôvodnenia odloženia nášho

opakovaného podnetu odkázala na odôvodnenie obsiahnuté v upovedomení o odložení

podnetu okresnej prokurátorky, a to bez toho, aby sa venovala aspoň najdôležitejším

argumentom, ktorými sme nepreskúmateľnosť odôvodnili.

Máme za to, že takýto postup je v rozpore so zákonom a významnou mierou zasiahol

do práva na náležité odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý

proces.

Rovnako ako v opakovanom podnete namietané nedostatky postupu a rozhodnutia

prokurátorky okresnej prokuratúry, aj postup a rozhodnutie prokurátorky krajskej

prokuratúry trpí závažnými vadami a chýba mu náležité odôvodnenie, pre ktoré

je nepreskúmateľným. Aj napriek vážnym nedostatkom, ktoré sme podrobne konkretizovali

v našom opakovanom podnete, tieto neboli zo strany krajskej prokuratúry odstránené Práve

naopak, boli len umocnené ďalším nenáležitým odôvodnením aj jej postupu a rozhodnutia,

s odkazom na správnosť postupu prokurátorky okresnej prokuratúry, čím sa

nepreskúmateľnosť ešte viac prehĺbila.

Ani prokurátorka nadriadenej prokuratúry neprijala žiadne opatrenia na náležité

preskúmanie nami oznamovaného podozrenia na rozpor dotknutého VZN so zákonom

a nevyhodnotila všetky zistené skutočnosti samostatne a v ich vzájomných súvislostiach.

Prokurátorka krajskej prokuratúry – aj napriek nami namietaného porušenia

princípu rovnosti zbraní v konaní a rozhodnutí o našom podnete zo dňa 14. 07. 2016,

na ktorý sme upozorňovali v našom opakovanom podnete zo dňa 19. 09. 2016 – bez

ďalšieho v meňte veci znova argumentovala výlučne stanoviskom mesta, ku ktorému sa bez

náležitého preskúmania nami namietaných skutočností a bez náležitého hodnotenia

zistených skutočností, priklonila.

Ani po využití opakovaného podnetu tak zo strany krajskej prokuratúry nedošlo

k odstráneniu závažných vád, ktorými, podľa nášho názoru, bez pochýb trpí postup

a rozhodnutie okresnej prokurátorky a ani k náležitému objasneniu nami oznamovaných

skutočností.

Na základe vyššie uvedeného máme za to, že prokurátorka krajskej prokuratúry

ako aj prokurátorka okresnej prokuratúry svojím postupom a rozhodnutím o podanom

podnete a opakovanom podnete porušili zákon.

Žiadame preto generálneho prokurátora, aby preskúmal zákonnosť vybavenia nášho

opakovaného podnetu zo strany krajskej prokuratúry, rozhodnutie krajskej prokurátorky

o odložení nášho opakovaného podnetu zrušil ako vydané v rozpore so zákonom a nariadil

krajskej prokurátorke vo veci znovu konať a rozhodnúť v súlade so zákonom...“

Na prípis sťažovateľky zareagovala generálna prokuratúra prípisom

sp. zn. VI/2 Gd 347/16/1000 z 3. februára 2017, v ktorom uviedla:

„... Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho materiálu oznamujem, že ani zo strany

tunajšej prokuratúry neboli zistené dôvody pre prijatie osobitného prokurátorského

opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom Okresnej prokuratúry

Vranov nad Topľou č. p 55/16 z 15. 08. 2016 a listom Krajskej prokuratúry prešov

č. Kd 214/16 z 19. 10. 2016 ku ktorým dodávam nasledovné.

Z Vášho podnetu zo 14. 07. 2016 vyplýva, že v rámci Vašej činnosti ste analyzovali

určenie školských obvodov a organizáciu vzdelávania detí na základných školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Vranov nad Topľou z hľadiska zabezpečenia rovného

prístupu rómskych detí ku vzdelávaniu a Vaše zistenia zakladajú dôvodné podozrenie,

že súčasný stav založený označeným VZN je v rozpore s platnou legislatívou na ochranu

diskriminácie.

Podľa Vášho názoru označené VZN podnecuje priestorovú segregáciu rómskych detí

vo vzdelávaní, ktorá bráni realizácii na vzdelávanie v jeho zákonnom význame, je v rozpore

s verejným záujmom, ktorým je dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a je preto

nezákonné.

Vo vzťahu ku vybaveniam tak okresnej ako i krajskej prokuratúry namietate najmä,

že pri vybavovaní Vašich predchádzajúcich podnetov dozorujúci prokurátori nevenovali

náležitú pozornosť Vašim argumentom a vybavenia oboch prokuratúr sú nepreskúmateľné

z dôvodu, že neobsahujú náležité odôvodnenie.

V prvom rade je nutné si ujasniť aké postavenie má a aké úlohy plní prokurátor

v netrestnej oblasti pri výkone dozoru voči orgánom verejnej správy, ktorým v danom

prípade je zastupiteľstvo mesta Vranov nad Topľou (subjektívna podmienka výkonu dozoru)

a pri preskúmavaní aktov vydaných v oblasti verejnej správy, v danom prípade je to Vami

napádané VZN (vecná podmienka výkonu dozoru). Treba podotknúť, že tieto podmienky

musia byť splnené súčasne.

Podľa v spojení s a nasl.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori

aj dozorom nad zachovávaním a dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu

ustanovenom týmto zákonom.

Podľa . o prokuratúre v znení

neskorších predpisov prokurátor nepreskúmava účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť

rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy.

Podľa článku 2 ods. 2 SR štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsah a obsah pôsobnosti, ktorú môže prokurátor

realizovať vo vzťahu ku orgánov verejnej správy, je striktne zákonom vymedzený a spočíva

v dozore nad zachovávaním a dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy ako i nad konaním,

ktoré takémuto rozhodovaniu predchádzajú.

Prokurátor je oprávnený preskúmať, či postup orgánu, ktorého rozhodovací

akt je objektom jeho dozoru, postupoval v konaní pred vydaním tohto aktu ako i pri jeho

vydávaní v súlade s príslušnými procesnými normami a či akt, ktorý je výsledkom jeho

rozhodovacej činnosti nie je v rozpore s príslušnou hmotnoprávnou úpravou.

V prípade zistenia rozporu preskúmavaného aktu orgánu verejnej správy alebo

postupu ktorý mu predchádzal s platnou právnou úpravou, je prokurátor oprávnený využiť

niektorý z právnych prostriedkov dozoru na odstránenie zistenej nezákonnosti.

Základným predpokladom ku takémuto postupu prokurátora je však jasné, konkrétne

a jednoznačné zákonné vymedzenie povinností orgánu verejnej správy, ktorej porušenie

by prokurátor po vykonanom dozore mohol svojim právnym prostriedkom dozoru namietať.

Zákonným ustanovením zmocňujúcim obec určiť obvod základnej školy ňou

zriaďovanej je o štátnej správe v školstve a školskej

samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa

ktorého obec určí svojím všeobecne záväzným nariadením školský obvod základnej školy

zriadenej obcou. Školský obvod základnej školy tvorí územie obce alebo jej časť. Ak je obec

zriaďovateľom viacerých základných škôl, obec svojím všeobecne záväzným nariadením

určí školské obvody pre jednotlivé základné školy.

Kritériá, na ktorých porušovanie poukazujete a ktoré majú podľa Vás spôsobovať

nezákonnosť Vami napádaného VZN, rozpor z , Z.

z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších

predpisov, ,

o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, SR, pri realizácii pôsobnosti obce určiť

obvod základnej školy ňou zriaďovanej vychádzajú z vnútornej úvahy rozhodujúceho

orgánu, t. j. zastupiteľstva, o potrebnosti, vhodnosti, účelnosti takýto obvod zriadiť

a sú podmienené znalosťou miestnych pomerov a potrieb, teda faktorov mimoprávneho

charakteru.

Nakoľko prokurátor je oprávnený preskúmavať iba zachovávanie a dodržiavanie

zákonných limitov realizácie pôsobnosti orgánov verejnej správy, § 4 ods. 1 písm. e)

v spojení s a nasl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

a nie je oprávnený posudzovať a hodnotiť postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy

založené na mimoprávnych argumentoch a skutočnostiach, § 21 ods. 2 písm. a), zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, nemožno tak okresnej

prokuratúre ani krajskej prokuratúre vytýkať, že by postupovali pri vybavovaní Vašich

predchádzajúcich podnetov v rozpore so zákonom vymedzeným rozsahom a obsahom

postavenia a úloh prokuratúry pri výkone dozoru v oblasti verejnej správy, článok 2 ods. 2

SR.

Vzhľadom ku vyššie uvedenému považujem týmto Váš opakovaný podnet

z 30. 11. 2016 na Generálnej prokuratúre SR za vybavený s tým, že ďalšie opakované

podnety v tejto veci budú na prokuratúre vybavované iba, ak budú obsahovať nové

skutočnosti alebo, ak lak rozhodne nadriadený prokurátor (§ 36 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).“

Generálna prokuratúra svojím prípisom z 3. februára 2017 tak odobrila postup

okresnej prokuratúry, ako aj krajskej prokuratúry.

zaručené základné právo na inú právnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v tomto prípade v konaní pred orgánmi

prokuratúry a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len subjektívne

víťazstvo podávateľa podnetu (m. m. , ).

Ústavný súd je oprávnený a povinný posúdiť ústavnosť postupu, resp. spôsob

vybavenia podnetov orgánmi prokuratúry, t. j. či v konaní pred nimi došlo k porušeniu

ústavnoprávnych princípov konania a či možno ich konania (postupy) a rozhodnutia

považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné. Táto právomoc ústavného

súdu však nie je spojená so vznikom oprávnenia a povinnosti prehodnocovať právne názory

orgánov prokuratúry, ku ktorým tieto dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov,

ak tento výklad a aplikácia zákonov neporušujú ústavnoprocesné princípy

(m. m. ). Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na inú právnu

ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby orgány

prokuratúry preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorý predkladá podávateľ podnetu (m. m. ).

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra v spojení s prípismi podriadených

prokuratúr svoj postup relevantným spôsobom vysvetlila a podnet sťažovateľky vybavila

ústavne akceptovateľným spôsobom. Ústavný súd v tomto kontexte zdôrazňuje,

že na kladné vybavenie podnetu nemá podávateľ podnetu právny nárok.

Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra v napadnutom prípise

z 3. februára 2017 sťažovateľke dostatočne zdôvodnila, postupujúc pritom v medziach

svojej právomoci, správnosť postupu krajskej prokuratúry aj postupu okresnej prokuratúry

pri vybavovaní jej podnetu. Závery generálnej prokuratúry ústavný súd považuje za právne

akceptovateľné a ústavne udržateľné. Namietaným postupom generálnej prokuratúry

a jej prípisom z 3. februára 2017 preto nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa (a práva podľa

dohovoru).

Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry a spôsobu, ktorým vybavila ďalší

opakovaný podnet sťažovateľky svojím oznámením o vybavení ďalšieho opakovaného

podnetu z 12. marca 2018, ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že do obsahu základného

práva podľa nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho

skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného

práva podľa nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude

spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného

(a predovšetkým) princíp „rovnosti zbraní“, t. j. princíp, že každá strana v procese musí mať

rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči

protistrane (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt proti Belgicku

zo 17. 1. 1970, vo veci Dombo Beheer B. V. proti Holandsku z 27. 10. 1993 a pod.). Tento

princíp je expressis verbis vymedzený v .

Ústavný súd podotýka, že v konaní pri vybavovaní podnetu podľa

a nasledujúcich o prokuratúre v znení neskorších predpisov

proti podávateľovi tohto podnetu nestojí žiadna protistrana, preto ani teoreticky nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

Článok 6 dohovoru o diskriminácii zakotvuje povinnosť štátov zabezpečiť

prostredníctvom príslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým

osobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej

diskriminácie a spravodlivú a primeranú náhradu škody, ktorú v dôsledku takej

diskriminácie utrpeli.

Z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo

akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom

v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených dohovorom.

Porušenie čl. 13 dohovoru možno teda namietať iba v spojení s iným materiálnym

ustanovením dohovoru. Sťažovateľka namietala porušenie čl. 13 v spojení s čl. 6 dohovoru.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je ale čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu

k čl. 13 lex specialis, a teda požiadavky čl. 13 dohovoru sú absorbované požiadavkami

ustanovenými v čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Airey proti Írsku z 9. 10. 1979, č. 6289/73, bod 35; rozsudok De Wilde, Ooms and Versyp

proti Belgicku z 18. 11. 1970, č. 2832/66, 2835/66 a č. 2899/66, body 50, 54, 60 a 95; W.

proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987, č. 9749/82). Výnimkou z tohto pravidla sa stali iba

námietky porušenia čl. 13 vo vzťahu k nerešpektovaniu požiadavky rozhodovania

v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Menesheva proti Rusku

z 9. 3. 2006, č. 59261/00, bod 105; Ilievi proti Bulharsku z 28. 5. 2009, č. 7254/02, bod 56).

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že namietaným postupom a napadnutým oznámením

generálnej prokuratúry nedošlo k porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu jej práva podľa čl. 13 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že medzi namietaným postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom a porušením jej

základných práv podľa a , práv podľa a

dohovoru a právom podľa čl. 6 dohovoru o diskriminácii, ktorých vyslovenia porušenia

sa sťažovateľka domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej

by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich

porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2018