Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 21/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Dr. Ing. I. H., DrSc., bytom B., zastúpeného advokátkou

doc. JUDr. A. H., CSc., B., vo veci porušenia jeho základných práv upravených v čl. 19

a v rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

z 30. októbra 2001 vo veci č. k. -98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Dr. Ing. I. H., DrSc., o d m i e t a pre nepríslušnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. februára

2002 doručené podanie Dr. Ing. I. H., DrSc. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B.,

zastúpeného advokátkou doc. JUDr. A. H., CSc., B., označené ako „Sťažnosť ktorou

namietame porušenie svojich základných práv rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-98 zo dňa 30. 10. 2001.“

Sťažovateľ uviedol, že 26. júla 1999 podal na Okresný súd Bratislava I „žalobu na

ochranu osobnosti, ktorej podstatou bola skutočnosť že žalovaný JUDr. O. Ď. bytom B., na

rôznych aktívoch, schôdzach a stretnutiach m. i. aj na členskej schôdzi Bytového družstva

AVION konanej 6. 5. 1998 (toto vystúpenie predložil aj písomne) a pri ďalších

príležitostiach dodnes opakovane oznamuje a rozširuje nepravdivý údaj o tom, že dnes už

bývale predstavenstvo BD AVION a teda aj ja ako jeho člen, do textu zmlúv o prevode

bytov do osobného vlastníctva „svojvoľne zakomponovalo klauzulu na základe ktorej sme

(hovoril o členoch bývalého družstva) sa mali vzdať vlastníckeho práva, resp. sme mali

splnomocniť len predstavenstvo BD aby s naším majetkom mohlo nakladať“.

Okresný súd Bratislava I „žalobu zamietol s odôvodnením že

- Konanie odporcu nemožno považovať za konanie spôsobilé privodiť ujmu na

právach na ochranu osobnosti

- Odporca nepreukázal zníženie svojej vážnosti a dôstojnosti.

Odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) potvrdil rozsudok s odôvodnením že:

- Žalobca nepreukázal že došlo k následkom predpokladaným zákonnými

ustanoveniami na ochranu osobnosti pretože vyjadrenia (inkriminované tvrdenia –

obvinenia) nedosiahli intenzitu zásahov do osobnosti žalobcu podľa ust §§ 11 a nasl. O. z.“

Sťažovateľ tvrdí, že „uvedeným konaním súdov boli porušené moje práva chránené

SR a pravdepodobne aj SR a preto týmto podávam

Sťažnosť ktorou namietam porušenie svojich základných práv“, a navrhuje, aby ústavný súd

„- vyslovil že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. -98 boli

porušené moje práva podľa SR,

- zrušil uvedené rozhodnutie

- a uložil aby Krajský súd ďalej konal v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu“.

II.

Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

(upravených v ústave), alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri

predbežnom prerokúvaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či spĺňa všetky zákonom

predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) a či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Medzi podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej

sťažnosti, patrí aj jeho príslušnosť na jej prerokovanie a rozhodnutie, pretože na konanie

a rozhodovanie o porušení základných práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby je

oprávnený len vtedy, ak im ochranu neposkytujú všeobecné súdy.

Ústavný súd zistil, že obsahom sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s označenými

rozsudkami všeobecných súdov a predovšetkým tvrdenie, že výklad inštitútu ochrany

osobnosti bol v jeho veci zúžený. Sťažovateľ z týchto skutočností vyvodil záver, že boli

porušené jeho práva chránené a (v kontexte práva na súdnu

ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1), a navrhol, aby ústavný súd zrušil rozsudok Krajského súdu

v Bratislave vo veci č. k. -98.

Podľa „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...“ zaručené právo na

súdnu ochranu vyplývajúce z neznačí právo na úspech v konaní pred

všeobecným (občianskoprávnym) súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho

naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom procese (). Ak sa konanie pred

všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie

je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva ().

Aj keď ochrana ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena nesporne

spadá ako ústavne zaručené základné právo pod ústavnú ochranu (čl. 19 ods. 1),

hmotnoprávne podmienky pre ňu sú zverené právnej norme nižšieho stupňa právnej sily

(). Výklad a aplikácia prislúcha

predovšetkým všeobecným súdom ( ).

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní i v štádiu predbežného prerokovania veci

vychádza (a v konečnom dôsledku prijíma záver) iba z konkrétneho obsahu sťažnosti a jej

petitu (). Ak jej obsah nepoukazuje na skutočnosti predstavujúce možnosť

ingerencie ústavného súdu do konania pred všeobecnými súdmi, chýba pre konštatovanie

o oprávnení ústavného súdu vo veci konať jedna z podstatných podmienok – jeho

príslušnosť. Ústavný súd teda nerozhoduje o porušení základných práv a slobôd, ak

všeobecný súd žalobu na ochranu týchto práv prijal, konal a rozhodol o nej, ani

nepreskúmava postup tohto súdu v prípadoch, v ktorých je obsahom podania na ústavný súd

iba nespokojnosť sťažovateľa s rozhodnutím všeobecného súdu vo veci samej (neúspech

jedného z účastníkov konania v spore).

Vychádzajúc z uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť

z dôvodu jej nepríslušnosti podľa , tak ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2002