Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 7/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 28. januára1998 predbežne prerokoval podnet ,

bytom , na začatie konania o preskúmanie konania a rozhodnutia

Okresného súdu v Rožňave č. a Krajského súdu v Košiciach č. 19 Co

91/95 a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného

súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

(ďalej len „navrhovateľ) doručil Ústavnému súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podanie pôvodne adresované

Krajskému súdu v Košiciach, ktorým žiadal ústavný súd „ o zákrok“ v záujme

zabezpečenia ďalšieho riadneho konania v jeho občianskoprávnej veci. Toto podanie

neskôr doplnil ďalšími dvoma podaniami, označenými už ako podnet, ktorými sa

sťažoval na konanie Krajského súdu v Košiciach.

V konečnom dôsledku navrhovateľ žiadal vyniesť nový, "...jedine správny a

skutočne spravodlivý rozsudok ...", ktorý by bol "... jednoznačne pozitívny v

prospech žalobcu ...".

Z obsahu predložených podaní ústavný súd zistil, že navrhovateľ sa žalobou u

Okresného súdu v Rožňave domáhal zaviazať Okresný úrad Rožňava na náhradu

škody vo výške 272 580,- Sk. Okresný súd v Rožňave v konaní vedenom pod sp. zn.

-102 z 5. decembra 1994 rozhodol tak, že žalobu zamietol. O odvolaní

navrhovateľa podanom proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach v

konaní vedenom pod sp. zn. tak, že rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil.

Navrhovateľ v priebehu celého konania pred súdmi (pred konečným

rozhodnutím bol rozsudok súdu prvého stupňa už raz zrušený) vyjadroval zásadnú

nespokojnosť ako s tvrdeniami zástupcov protistrany a väčšiny vypočutých svedkov,

tak so závermi súdov, ktoré z týchto tvrdení vychádzali. Svoju nespokojnosť s

priebehom takto sa vyvíjajúceho konania a napokon konečného rozhodnutia dával na

vedomie rôznym inštitúciám Slovenskej republiky (Úradu vlády Slovenskej

republiky, ministerstvám, Národnej rade Slovenskej republiky, Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky atď.)

vrátane ústavného súdu.

Vychádzajúc z obsahu podaní a tiež z ich označenia v sprievodných listoch

ako „podnetu“ konal ústavný súd o veci navrhovateľa podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

V rámci konania o podnete ústavný súd rešpektuje skutočnosť, že ide o

návrhové konanie bez prvkov zásady oficiality a že teda je potrebné dodržať

príslušné náležitosti takéhoto podania. Z toho vyplýva, že ústavný súd nemôže prijať

na konanie taký podnet, v ktorom absencia niektorej náležitosti predpokladá postup

podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení

(ďalej len „“) ad partem. V intenciách tejto skutočnosti ústavný

súd pri svojom rozhodovaní i v štádiu predbežného prerokovania veci môže

vychádzať - a v konečnom dôsledku prijať záver - iba z konkrétneho obsahu podnetu

a jeho petitu. Ak jeho obsah nepoukazuje na skutočnosti predstavujúce možnosť

ingerencie ústavného súdu do konania pred všeobecnými súdmi, chýba pre

konštatovanie o oprávnení ústavného súdu vo veci konať jedna z podstatných

podmienok - jeho príslušnosť.

Nie je povinnosťou ústavného súdu uvádzať, hoci len príkladmo prípady, v

ktorých je preň konanie na všeobecných súdoch predmetom skúmania. Rámcovo však

možno uviesť, že ide o situácie, pri ktorých porušením procesnoprávnych predpisov

zo strany všeobecného súdu dochádza k porušeniu upravených základných

práv občana ako účastníka tohto konania. V žiadnom prípade však medzi ne nepatria

námietky proti tej časti rozhodovacej činnosti všeobecného súdu, ktorá všeobecne

vyjadruje jeho nezávislosť. Sem predovšetkým patrí rozhodovanie všeobecného súdu

o tom, či a aké dokazovanie vykoná, najmä však to, ako vykonané dokazovanie

vyhodnotí a rešpektujúc príslušné predpisy nakoniec

rozhodne.

Navrhovateľ vo svojom podnete vyjadril nesúhlas so skutočnosťami, ktoré

tvoria práve uvedenú oblasť činnosti súdov. Polemizoval tiež s jednotlivými

svedeckými výpoveďami i s argumentmi použitými v odôvodneniach rozhodnutí

súdov.

Ústavný súd je v zmysle nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy, ktoré podľa čl. 142 ods. 1 rozhodujú aj v

občianskoprávnych veciach. Podľa o súdoch a

sudcoch v znení neskorších predpisov a contrario ústavný súd nepatrí do tejto sústavy

súdov; navrhovateľ vo svojom podnete žiadal, aby bol ústavný súd prakticky ďalšou

odvolacou inštanciou, či už v rámci všeobecného súdnictva alebo mimo neho. Takéto

postavenie ústavný súd nemôže mať. Nemá ho ani v prípadoch, kedy by mohol na

základe konkrétneho návrhu „konať o konaní“ pred všeobecnými súdmi. Nemohol

by totiž dospieť ani po prípadnom konštatovaní o porušení niektorého ústavného

práva navrhovateľa všeobecným súdom k odlišným záverom ako tento súd. Nemôže

nahradiť vlastnými závermi a hodnotením dokazovanie vykonané týmto súdom a

nedoplňuje ho.

V občianskoprávnych sporoch - ako to eo ipso vyplýva z ich povahy, keďže

ide o „spory“ - rozhodnutie súdu priznáva právo jednej z proti sebe stojacich strán.

Pri dodržaní zákonnosti v postupe všeobecných súdov ide teda o neúspech v spore

jedného z účastníkov, nie o porušenie jeho ústavných práv. Naviac výpočet -

akokoľvek obsiahly - článkov , či uvedenie alebo „ústavných práv“

všeobecne a paušálne ako porušených neznamená pre ústavný súd povinnosť takéto

porušenie hľadať v prípade, ak medzi obsahom podnetu a ústavnými právami nemôže

existovať príčinná súvislosť.

Podľa ústavný súd každý návrh (podnet)

predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia môže ústavný súd odmietnuť návrhy

(podnety) vo veciach na prerokovanie ktorých nie je príslušný bez ústneho

pojednávania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 1998

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t

predseda senátu