Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. septembra

2001 predbežne prerokoval podnet M. Č., bytom P. B., zastúpeného komerčným právnikom

JUDr. A. S., P. B., vo veci porušenia jeho základných práv upravených čl. 16 ods. 1 a čl. 20

ods. 3 rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici z

25. októbra 1999 vo veci sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 20.

apríla 2000 vo veci sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet M. Č. na začatie konania o d m i e t a pre nepríslušnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. marca 2001

doručené podanie M. Č. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom P. B., zastúpeného komerčným

právnikom JUDr. A. S., P. B., označené ako „Podanie podnetu –

Slovenskej republiky“. Na základe výzvy ústavného súdu zo 4. mája 2001 navrhovateľ

14. mája 2001 doručil ústavnému súdu plnomocenstvo pre komerčného právnika JUDr. A.

S. Po opätovnej výzve ústavného súdu z 20. júla 2001 právny zástupca navrhovateľa

podaním doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2001 odstránil nedostatky podnetu.

Z obsahu podania a z predložených príloh k nemu vyplynulo, že navrhovateľ ním

namieta porušenie jeho základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia

upraveného v (ďalej len „“), porušenie

, a žiada zrušenie rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici

z 25. októbra 1999 (sp. zn. ) a zrušenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 20. apríla 2000 (sp. zn. ), pričom súčasne žiada, aby ústavný súd vec

navrhovateľa znovu prikázal na prvostupňové konanie.

II.

Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľa podľa ústavného stavu platného

a účinného v čase jeho doručenia. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti je v tom zmysle podľa oprávnený konať o podnetoch,

ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv (tak ako sú

uvedené v druhej hlave ), pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný orgán. Pri

predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho predpísané náležitosti,

ktoré upravuje

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj ďalšie

dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi podmienky

konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu, patrí aj to,

či nejde o podnet, na prerokovanie ktorého nie je ústavný súd príslušný.

1. Navrhovateľ vo svojom podnete uvádza, že „prvostupňový ani odvolací súd sa

nevysporiadali s protiprávnosťou konania odporcov“. Taktiež polemizuje s jednotlivými

argumentmi použitými v odôvodneniach jednotlivých súdov.

Ústavný súd už viackrát konštatoval, že nie je oprávnený na preskúmanie

a hodnotenie zákonnosti postupu alebo rozhodnutia všeobecného súdu (,

) a že nemá právomoc na konanie o podnete, ktorým sa žiada vysloviť, že

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu došlo k porušeniu základného práva fyzickej

alebo právnickej osoby, pokiaľ by vysloveniu takéhoto porušenia malo predchádzať

hodnotenie zákonnosti postupu alebo rozhodnutia všeobecného súdu.

Ústavný súd môže pri svojom rozhodovaní i v štádiu predbežného prerokovania veci

vychádzať (a v konečnom dôsledku prijať záver) iba z konkrétneho obsahu podnetu a jeho

petitu (). Ak jeho obsah nepoukazuje na skutočnosti predstavujúce možnosť

ingerencie ústavného súdu do konania pred všeobecnými súdmi, chýba pre konštatovanie

o oprávnení ústavného súdu vo veci konať jedna z podstatných podmienok – jeho

príslušnosť.

V občianskoprávnych sporoch – ako to eo ipso vyplýva z ich povahy, keďže ide

o „spory“ - rozhodnutie súdu priznáva právo jednej z proti sebe stojacich strán. Pri dodržaní

zákonnosti v postupe všeobecných súdov ide teda o neúspech v spore jedného z účastníkov,

nie o porušenie jeho ústavných práv. Naviac, výpočet – akokoľvek obsiahly – článkov

či uvedenie alebo „ústavných práv“ všeobecne a paušálne ako porušených

neznamená pre ústavný súd povinnosť takéto porušenie hľadať v prípade, ak medzi

obsahom podnetu a ústavnými právami nemôže existovať príčinná súvislosť ().

2. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd z dôvodu svojej nepríslušnosti nie

je oprávnený v konaní o podnete fyzickej osoby určiť, ktorý hmotnoprávny predpis má

tvoriť základ pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, akým spôsobom ho mal súd

vykladať a uplatňovať, ani zrušiť, ani potvrdiť rozhodnutia všeobecných súdov

(, , ). Podnet na začatie konania pred ústavným súdom

podľa nemožno považovať za ďalší opravný prostriedok proti

rozhodnutiam všeobecných súdov.

Nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete požiadal o zrušenie oboch označených

rozsudkov všeobecných súdov, ako aj o opätovné prikázanie veci na prvostupňové konanie,

bolo potrebné jeho podnet po predbežnom prerokovaní aj v tejto časti odmietnuť pre

nepríslušnosť, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.