Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 854/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2016 prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou, Krivá 23, Košice,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s čl. 6 Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej

diskriminácie postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod

č. Pd 55/16/7713 a jej prípisom o odložení podnetu z 15. augusta 2016, ako aj postupom

Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod č. Kd 214/16/7700 a jej prípisom

o odložení opakovaného podnetu z 19. októbra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“), ako aj práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v spojení s čl. 6 Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie

(ďalej len „dohovor o rasovej diskriminácii“) postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad

Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod č. Pd 55/16/7713 a jej

prípisom o odložení podnetu z 15. augusta 2016 (ďalej aj „napadnutý prípis okresnej

prokuratúry“), ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod č. Kd 214/16/7700 a jej prípisom o odložení

opakovaného podnetu z 19. októbra 2016 (ďalej aj „napadnutý prípis krajskej prokuratúry“).

2. Sťažovateľka v rámci svojej činnosti analyzovala určenie školských obvodov

a organizáciu vzdelávania detí na základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta

(ďalej aj „mesto“) z hľadiska zabezpečenia rovného prístupu rómskych

detí k vzdelaniu. Bola toho názoru, že všeobecne záväzné nariadenie mesta

č. 111/2010 o školských obvodoch na území mesta pre základné školy, ktorých

zriaďovateľom je mesto, v znení dodatku č. 1 z 3. júla 2014 (ďalej len „VZN“) rozdelením

ulíc, sídlisk, miestnych častí a obvodových obcí do jednotlivých školských obvodov

základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta v čl. II ‒čl. IV tohto VZN prispieva

k priestorovej segregácii rómskych detí na základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti

mesta, a je tak v rozpore s platnou domácou a medzinárodnou legislatívou na ochranu pred

diskrimináciou.

3. Listom z 23. decembra 2015 sa preto obrátila na mesto a žiadala o bezodkladné

prijatie opatrení na zmenu aktuálne platného a účinného VZN a určenie školských obvodov

pre základné školy spôsobom, ktorý bude v súlade s domácou a medzinárodnou legislatívou

na ochranu pred diskrimináciou.

Primátor mesta na žiadosť sťažovateľky reagoval listom z 29. januára 2016, v ktorom

ju okrem iného informoval aj o tom, že mesto sa bude zaoberať skutočnosťami, na ktoré

sťažovateľka poukazovala, a bude ich analyzovať po stránke právnej aj vecnej. Zároveň

uviedol, že je to však dlhodobejší proces a bude potrebné vykonať aj zisťovania a až

na základe zistení zváži prípadnú zmenu školských obvodov a zmenu príslušného VZN.

Z ďalších zistení sťažovateľky vyplynulo, že mesto je toho názoru, že určenie školského

obvodu nemá za následok koncentráciu rómskeho obyvateľstva, ktorá je demograficky daná

a nesúvisí so školskou dochádzkou. Podľa mesta percentuálne rozdelenie detí vzišlo

prirodzeným vývojom situácie, t. j. na základe trvalého bydliska, ak zákonný zástupca

nerozhodol inak.

4. Zo stanoviska mesta bolo sťažovateľke zrejmé, že popisovaný nezákonný stav

neplánuje nijako riešiť a dotknuté VZN nezmení, preto sa 14. júla 2016 obrátila na okresnú

prokuratúru s podnetom na preskúmanie zákonnosti dotknutého VZN a podnetom na

podanie protestu prokurátora.

Okresná prokuratúra napadnutým prípisom sťažovateľku informovala, že nezistila

dôvod na podanie prokurátorského opatrenia, a podnet sťažovateľky odložila, čím ho

považovala za vybavený. Okresná prokuratúra v ňom skonštatovala, že sa plne stotožnila

s písomným stanoviskom mesta, ktorý si prokuratúra od mesta vyžiadala a na ktorý v liste

odkázala.

5. Keďže sťažovateľka zastávala názor, že postup a napadnutý prípis okresnej

prokuratúry bol v rozpore so zákonom, keďže pri vybavovaní jej podnetu namietané

skutočnosti nedostatočne preskúmala, nesprávne vyhodnotila namietané porušenie zákona,

dôvodnosť podaného podnetu a dospela k nesprávnym záverom a navyše, okresná

prokuratúra svoj postup pri vybavovaní podnetu sťažovateľky, ako aj rozhodnutie

o odložení podnetu nedostatočne odôvodnila, podala 19. septembra 2016 opakovaný podnet

na krajskej prokuratúre a žiadala o preskúmanie zákonnosti postupu a prípisu okresnej

prokuratúry.

Krajská prokuratúra napadnutým prípisom sťažovateľku informovala, že, nezistiac

dôvod na realizáciu prokurátorského opatrenia v netrestnej oblasti mimosúdnej vo vzťahu

k preskúmanému VZN, jej podnet odložila. Z prípisu doručeného sťažovateľke vyplýva, že

krajská prokuratúra svoj postup vo vzťahu k opakovanému podnetu sťažovateľky

odôvodnila odkazom na správnosť postupu okresnej prokuratúry, ako aj odkazom na

tvrdenia mesta.

6. Podľa názoru sťažovateľky „orgány prokuratúry nevykonali opatrenia na zistenie

a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti

za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti nevyužili zákonné prostriedky tak, aby sa

zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“.

Sťažovateľka ďalej zastáva názor, že „okresná prokuratúra, po podaní podnetu

sťažovateľky, a ani krajská prokuratúra, po podaní opakovaného podnetu zo strany

sťažovateľky, nepripisovali oznamovaným skutočnostiam náležitý význam, aký by im

z miesta orgánov na dohľad nad zákonnosťou prikladať mali.

V dostatočnej miere sa nezaoberali námietkami a argumentmi sťažovateľky, ktoré

predniesla. Sťažovateľkou popisovaný protiprávny stav nedostatočne preskúmali, nesprávne

vyhodnotili namietaný rozpor so zákonom i porušenie zákona, dôvodnosť podaného podnetu

a opakovaného podnetu a dospeli k nesprávnym záverom. Navyše, svoj postup pri

vybavovaní podnetu a opakovaného podnetu sťažovateľky, ako aj svoje rozhodnutia

o odložení podnetu a opakovaného podnetu nedostatočne odôvodnili, čím založili ich

nepreskúmateľnosť.“.

Chýbajúce náležité odôvodnenie, ktoré by podľa názoru sťažovateľky „bližšie

objasňovalo a vysvetľovalo, aké logické a právne postupy viedli orgány prokuratúry

k prijatým záverom o tom, že nezistili dôvod na podanie prokurátorského opatrenia,

zakladá závažnú vadu konania a porušuje právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

Povinnosť dostatočne odôvodniť rozhodnutie je pritom jedným z princípov riadneho a

spravodlivého procesu vyplývajúcich z čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako i z SR.“.

Aj napriek tomu, že sťažovateľka namietala nepreskúmateľnosť záverov okresnej

prokuratúry v opakovanom podnete, ani krajská prokuratúra túto závažnú vadu konania

neodstránila. Aj prípis o odložení opakovaného podnetu trpí podľa sťažovateľky touto

závažnou vadou a je rovnako nepreskúmateľný ako rozhodnutie a postup okresnej

prokuratúry. Krajská prokuratúra sa navyše podľa sťažovateľky nedostatočne vysporiadala

so skutočnosťami a nedostatkami v postupe a rozhodnutí okresnej prokuratúry, na ktoré

sťažovateľka vo svojom opakovanom podnete upozorňovala.

7. Sťažovateľka ďalej namieta, že postupom a prípismi označených orgánov

prokuratúry došlo aj k porušeniu jej práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru, keď ani orgán nadriadenej prokuratúry ‒ krajská prokuratúra ‒po podaní

opakovaného podnetu zo strany sťažovateľky neposkytol náležitú a účinnú právnu ochranu

namietanému porušovaniu práv a chránených záujmov.

Aj napriek konkrétnym nedostatkom v postupe a rozhodnutí o odložení podnetu

sťažovateľky zo strany okresnej prokuratúry, ktoré sťažovateľka popísala v opakovanom

podnete, krajská prokuratúra nezakročila a neposkytla právu sťažovateľky na riadne

preskúmanie oznamovaného podozrenia z porušenia zákona náležitú pozornosť.

Jej právo na účinný prostriedok nápravy bolo teda porušené tým, že „ani krajská

prokuratúra nezabezpečila efektívne zjednanie nápravy v konaní, ktoré sťažovateľka

iniciovala a v rámci prebiehajúcich konaní bolo porušené jej právo na spravodlivý proces,

spôsobom ako to je uvedené v tejto ústavnej sťažnosti.

V zmysle požiadavky plynúcej z čl. 13 dohovoru bola krajská prokuratúra povinná

o podanom opakovanom podnete sťažovateľky konať a rozhodnúť spôsobom rešpektujúcim

právo na spravodlivý proces vo všetkých jeho podobách, teda aj v. podobe princípu rovnosti

zbraní. Ako už sťažovateľka uviedla vyššie aj krajská prokuratúra porušila princíp rovnosti

zbraní a neodstránila sťažovateľkou namietané vady postupu a rozhodnutia o odložení

podnetu zo strany okresnej prokuratúry, ktorá selektívne prihliadla len na skutočnosti

uvádzané mesta. Takto krajská prokuratúra odoprela sťažovateľke charakter účinného

právneho prostriedku nápravy porušenia práva na spravodlivé konanie.“.

8. Sťažovateľka poukazuje na to, že vyčerpala všetky účinné opravné alebo iné

právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých bola oprávnená podľa osobitných predpisov, tak ako to

ustanovuje

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľka je toho názoru, že ďalší opakovaný podnet v zmysle § 36 od. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) nemožno považovať za účinný prostriedok ochrany jej základných práv

alebo slobôd v zmysle . Ďalší opakovaný podnet

sťažovateľky, ktorý z dôvodu právnej opatrnosti podala na Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) 30. novembra 2016, nepovažuje

za účinný prostriedok a vzhľadom na to, že tento opakovaný podnet v tejto veci je v poradí

tretím, ktorým sa domáha preskúmania zákonnosti dotknutého VZN bez toho, aby

obsahoval nové skutočnosti, keďže všetky dôsledne popísala vo svojom predchádzajúcom

podnete a v opakovanom podnete, je veľmi pravdepodobné, že tento bude taktiež odložený.

9. V závere svojej sťažnosti preto sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jej v sťažnosti označených základných práv a práv podľa medzinárodných

dohovorov označeným postupom a prípisom okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry,

aby tieto prípisy zrušil a vec vrátil krajskej prokuratúre na ďalšie konanie. Zároveň si

uplatnila náhradu trov konania.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa , základného práva na

rovnosť v konaní podľa , ako aj práva podľa dohovoru

a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 6 dohovoru

o rasovej diskriminácii napadnutým prípisom okresnej prokuratúry, napadnutým prípisom

krajskej prokuratúry, ako aj postupmi, ktoré predchádzali ich vydaniu.

13. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa sú si všetci účastníci v konaní rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 13 dohovoru v spojitosti s čl. 6 dohovoru o rasovej diskriminácii každý má

právo na účinnú ochranu zo strany štátu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie podľa

čl. 6 dohovoru o rasovej diskriminácii.

14. V súvislosti so sťažnosťou smerujúcou proti postupom a prípisom orgánov

prokuratúry pri vybavovaní podnetov sťažovateľky ústavný súd považoval za potrebné

poukázať na ustanovenia § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, ktoré upravujú spôsob

vybavovania podnetov príslušnými orgánmi prokuratúry.

15. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 36 ods. 3 zákona o prokuratúre ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený

podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia

nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o spôsobe

vybavenia pôvodného podnetu.

Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup

do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa

zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní

podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 36a ods. 2 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov alebo opatrenia,

na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,

prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný

podriadený prokurátor.

16. Podľa judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 36 zákona o prokuratúre (pričom

do 31. decembra 2015 to bol opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre) poskytujú

sťažovateľke účinnú ochranu jej práv a právom chránených záujmov (m. m. ,

, , , , , ).

Podnet, ako aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného prokurátora, resp.

nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť

podnecovateľovi.

17. Sťažovateľka proti napadnutému prípisu okresnej prokuratúry podala opakovaný

podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, o ktorom rozhodovala krajská prokuratúra

a vybavila ho napadnutým prípisom. Keďže právomoc krajskej prokuratúry preskúmať

v konaní o podnete napadnutý prípis okresnej prokuratúry vylučuje právomoc ústavného

súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku právomoci.

Sťažovateľka ale podala z opatrnosti aj ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona

o prokuratúre adresovaný generálnej prokuratúre, ktorý však ona sama nepovažuje

za účinný prostriedok nápravy.

18. Ústavný súd už aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že

vynechanie opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu ako právneho

prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

(obdobne , ).

19. Keďže sťažovateľka podala na generálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet,

uvedený právny prostriedok jej ešte umožňuje dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na

právomoc nadriadeného prokurátora (generálneho prokurátora Slovenskej republiky)

záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci, ak by

na základe ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že napadnuté

prípisy označených orgánov prokuratúry boli v rozpore so zákonom.

20. Ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre bráni podaniu ďalšieho

opakovaného podnetu iba v prípade neuvedenia nových skutočností. Avšak podľa názoru

ústavného súdu práve skutočnosti, tak ako sú prednesené v sťažnosti ústavnému súdu, by

mali byť tými „novými skutočnosťami“, ako ich má na mysli zákon o prokuratúre

a o ktorých má právomoc rozhodnúť nadriadený orgán prokuratúry. Inými slovami, spôsob

vybavenia opakovaného podnetu krajskou prokuratúrou ešte sťažovateľka pred orgánmi

prokuratúry nenapádala, ale sa obrátila priamo na ústavný súd. Išlo by pritom vo svojej

podstate o podnet na preskúmanie správnosti postupu krajskej prokuratúry, ktorý ešte

predmetom prieskumu zákonnosti nemohol byť. Taktiež podľa tohto odseku sa ďalší

opakovaný podnet a vybavuje aj vtedy, ak tak rozhodne nadriadený prokurátor.

21. V zmysle už uvedeného možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej

republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany ich základných práv

a slobôd, ktorý sťažovateľka využila (t. j. podala ďalší opakovaný podnet adresovaný

generálnej prokuratúre). Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu

javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci (generálna prokuratúra)

oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľky.

22. Posudzujúc sťažnosť sťažovateľky, ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti

na ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade

o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány – generálna prokuratúra a ústavný súd

(porov. mutatis mutandis , , , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len

obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov

právneho štátu.

23. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v záujme právnej istoty sťažovateľky

zároveň poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia (napr. m. m. ,

, , ), ktoré môžu byť aplikované aj v jej

konkrétnom prípade, v ktorých vyslovil, že lehota na prípadné podanie sťažnosti

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti veci zjavne vylučujú. Uvedené podľa názoru ústavného súdu možno uplatniť aj

v okolnostiach veci sťažovateľky, a to v prípade ak generálna prokuratúra odloží jej ďalší

opakovaný podnet ako nedôvodný. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľka v prípade

podania tohto prostriedku nápravy podala zároveň aj sťažnosť podľa ,

pretože aj za predpokladu, že by generálna prokuratúra dospela k záveru, že ďalší

opakovaný podnet nie je dôvodný, nemožno sťažnosť podľa smerujúcu

proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu generálnej prokuratúry, odmietnuť pre

jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj judikatúru týkajúcu sa síce dovolania, ktorú ale možno

uplatniť aj v prípade sťažovateľky, a to rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54).

24. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou vo vzťahu

ku krajskej prokuratúre meritórne nezaoberal, ale pri predbežnom prerokovaní ju podľa

zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 53 ods. 1

v spojení s .

25. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016