Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 99/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Igorom Horanským, advokátska kancelária, Staničná 1, Piešťany,

a ,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 spojení s čl. 1

, základných práv podľa a

Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu Košice II

sp. zn. z 19. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľ I“), ,

, (ďalej aj „sťažovateľ II“ alebo spolu

ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) v spojení

s , základného práva na rovnosť v konaní podľa , základného

práva podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť

v konaní podľa čl. 37 ods. 3 listiny, základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru, ako aj práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. septembra 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ I (žalobca)

sa svojou žalobou domáha proti spoločnosti

, (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 1 812,07 €

s príslušenstvom. V danej právnej veci je na okresnom súde konanie vedené

pod sp. zn. .

3. Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľom a žalovanej uložená

poriadková pokuta, a to každému z nich v sume po 200 €. Podľa zistenia ústavného súdu

napadnuté uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2019.

4. Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedli:

„... Okresný súd Košice II vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 06. 09. 2019.

Bol to súdom vytýčený v poradí už 3. termín pojednávania, pričom v predchádzajúcich

dvoch termínoch pojednávania sa vo veci nepojednávalo, súd tieto pojednávania na základe

odôvodnených žiadostí sťažovateľa v 1. a 2. rade odročil.

Sťažovateľ v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06. 09. 2019 ospravedlnil

podaním zo dňa 17.08. 2019 z dôvodov, ktoré neznesú odklad a sťažovateľ v 2. rade

tiež podaním zo dňa 17. 08. 2019, doručeným súdu dňa 21.08.2019, v ktorom žiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania pred Okresným súdom Žilina,

č. k. . Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06. 09. 2019

neospravedlnila.

Okresný súd Košice II. s poukazom na skutočnosti, že predvolanie na pojednávanie

pred súdom bolo sťažovateľovi v1. rade doručené 11. 05. 2019 a sťažovateľovi v 2. rade

dňa 10. 05. 2019, oznámil sťažovateľom, že ich žiadosti o odročenie pojednávania

nevyhovuje a pojednávanie vytýčené na termín 06. 09. 2019 nebude odročené.

Písomné oznámenie súdu o tejto skutočnosti však bolo elektronicky doručené sťažovateľovi

až 07.09. 2019...

Súd v odôvodnení vyššie uvedeného napadnutého uznesenia poukázal na dva dôvody

uloženia poriadkovej pokuty, a to na marenie uplatnenia základného práva inej strany

a hrubého sťaženia postupu konania súdu, neuvedomujúc si, že nová právna úprava

inštitútu poriadkovej pokuty podľa vypustila ako dôvod jej uloženia marenie

uplatnenia základného práva iného účastníka a rovnako sa nevyžaduje, aby došlo k

hrubému sťaženiu postupu konania - stačí akékoľvek sťaženie postupu konania.

Napriek tomu, že marenie uplatnenia základného práva inej strany už nie je dôvodom

na uloženie poriadkovej pokuty, súd ho na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil,

pričom sťažovatelia sa oprávnene domnievajú, že ich konaním nemohlo dôjsť k mareniu

uplatnenia základného práva žalovanej spoločnosti , pretože žalovaná

sa na pojednávanie dňa 06.09. 2019 bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila.

Sťažovatelia ani nesťažili postup konania, pretože svoju neprítomnosť

na pojednávaní dňa 06. 09. 2019 ospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami písomným

podaním zo dňa 17. 08. 2019, doručeným súdu 21. 08. 2019. Sťažovateľ v 1. rade

ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodov, ktoré neznesú odklad a sťažovateľ v 2. rade

ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu kolízie pojednávania pred Okresným súdom

Žilina. Vzhľadom na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie pred Okresným súdom

Žilina bolo sťažovateľovi v 2. rade doručené 11. 08. 2019, nemohol svoju neprítomnosť

na pojednávaní pred Okresným súdom Košice II ospravedlniť skôr. Sťažovatelia

sú presvedčení, že svojim konaním nenaplnili skutkovú podstatu ust. ,

v dôsledku čoho by im mala byť uložená poriadková pokuta...

Sťažovatelia... sú na základe všetkých uvedených skutočností hlboko presvedčení,

že uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. -367 je nedostatočne

odôvodnené, dôkazné nepodložené, spisové podklady nezohľadňujúce, formalistické,

nepreskúmateľné a zároveň arbitrárne, nezákonné a ústavne neakceptovateľné. Súd nielen

že presvedčivo neodôvodnil svoje rozhodnutie ale rovnako nevysvetlil svoje ignorovanie

stabilnej súdnej judikatúry vnútroštátnych súdov a medzinárodných súdov vrátane

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky... Najvyššieho súdu Slovenskej republiky...

a Európskeho súdneho dvora pre ľudské...“

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa v 1. rade ... a sťažovateľa

v 2. rade ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s , a a podľa

ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ústavného

) a zároveň právo sťažovateľov na spravodlivé konanie a účinný

prostriedok nápravy a právo na nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13

čl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného oznámením

č. ) a podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach (vyhláseného oznámením č. ) Okresným súdom Košice II pri svojom

konaní a rozhodovaní o uznesení sp. zn. -367 z 19. 09. 2019 bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice II,

sp. zn. - 367 z 19.09.2019 s tým, že celú vec vracia všeobecnému súdu

na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 1. rade náhradu trov

právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky (alt.: Okresný súd Košice

II) povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť na účet jej právneho

zástupcu...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

10. Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné

pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje

ďalšie medzinárodné záväzky.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

15. Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.

16. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

19. Podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné.

Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach,

alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

20. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených základných práv

podľa , listiny, práv podľa dohovoru a práva podľa medzinárodného paktu

napadnutým uznesením okresného súdu.

21. Sťažovatelia ústavnú sťažnosť odôvodňujú najmä tým, že okresný súd v zmysle

v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“) rozhodol o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľom (vrátane

žalovanej, pozn.), a to každému z nich v sume po 200 €, bez splnenia zákonných

podmienok.

22. Sťažovatelia okresnému súdu vytýkajú, že „marenie uplatnenia základného

práva inej strany“ nie je (explicitne vyjadreným) zákonným dôvodom na uloženie

poriadkovej pokuty, a to aj preto, lebo svoju neúčasť na pojednávaní konanom

6. septembra 2019 ospravedlnili riadne a včas vážnymi okolnosťami a navyše oznámenie

(upovedomenie) okresného súdu o tom, že ich návrhu na odročenie pojednávania

nevyhovuje, im bolo doručené až 7. septembra 2019., t. j. deň po pojednávaní.

23. Sťažovatelia vyslovujú svoje presvedčenie, že napadnuté uznesenie okresného

súdu je pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia arbitrárne.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s , základného práva podľa listiny, práva podľa

ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu

24. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , listiny, ďalej práva podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu sú obdobné záruky,

že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

25. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. ),

preto k vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru,

že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci

umožňujú prijať záver, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom

na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje

k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému

pochybeniu mohlo dôjsť, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi

namietaným porušením garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť

procesu ako celku nemala podstatný dosah (m. m. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu

verejnej moci má automaticky za následok porušenie garantovaného základného

práva, v danom prípade základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne

konanie, resp. práva na spravodlivý súd.

26. Odpoveď na zodpovedanie námietok sťažovateľov je podľa názoru ústavného

súdu potrebné hľadať v samotnej právnej úprave poriadkových opatrení.

27. V zmysle môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje

postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť

v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň

bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi

okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh

pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.

28. Z uvedeného vyplýva, že zákonná úprava poriadkovej pokuty nerozlišuje medzi

subjektmi, stranami sporu, resp. inými osobami, ktorým možno či nemožno poriadkovú

pokutu uložiť. Slovným spojením „tomu, kto“ vyjadruje, že ju možno uložiť komukoľvek,

kto sťaží postup konania, a to „najmä“ formami, ktoré ako príklad (demonštratívne) uvádza.

Zákonodarca v tomto smere zvolil neurčitý právny pojem „kto sťaží postup konania“,

aby so zreteľom na osobitosti toho-ktorého prípadu bolo možné jeho obsah flexibilne

prispôsobiť konkrétnej situácii. Vzhľadom na zákonnú definíciu poriadkovej pokuty

zahrňujúcej „iba“ demonštratívny (príkladný) výpočet foriem sťaženia postupu súdu

je možné, ako to uviedol okresný súd, okrem sťaženia postupu súdu nedostavením

sa na pojednávanie zahrnúť tu aj „marenie uplatnenia základného práva inej strany“

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

29. Ústavný súd tu v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti

považoval za potrebné poukázať na podstatnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia

okresného súdu, v rámci ktorého okrem iného uviedol:

„... 2. Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 6.9.2019. Na pojednávanie

sa však nedostavili strany sporu.

3. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 17.8.2019 z dôvodov,

ktoré neznesú odklad, z pracovných dôvodov.

Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu

dňa 21.8.2019, v ktorom žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie pojednávaní

pred Okresným súdom Žilina sp. zn. . Žalovaný svoju neúčasť

na pojednávaní dňa 6.9.2019 neospravedlnil.

4. S poukazom na žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie

pojednávania, súd oznámil žalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi, že súd nesúhlasí

s odročením pojednávania...

Z obsahu súdneho spisu súd poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 25.1.2019

žiadal o odročenie pojednávania z dôvodov neodkladných pracovných povinností, v

dôsledku čoho sa vo veci nepojednávalo a súd odročil pojednávanie na 10.4.2019.

Pojednávanie vytýčené na 10.4.2019 bolo opätovne odročené, nakoľko právny

zástupca žalobcu požiadal súd podaním zo dňa 27.3.2019 o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízii pojednávania (OS Piešťany, ako aj z dôvodu pracovných povinností

žalobcu).

Pojednávanie vytýčené na 10.4.2019 bolo odročené na 6.9.2019.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že podaním zo dňa 21.8.2019 právny zástupca žalobcu

požiadal opätovne o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom

súde Žilina. Predvolanie na pojednávanie pred Okresným súdom Košice II však bolo

zástupcovi žalobcu doručené dňa 10.5.2019, žalovanému 11.5.2019 a žalobcovi 11.5.2019.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd oznámil právnemu zástupcovu žalobcu,

ako aj žalobcovi že ich žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje a pojednávanie

vytýčené na 6.9.2019 nebude odročené...

6. S poukazom na uvedené skutočnosti, mal súd za to, že sú splnené podmienky

na uloženie poriadkovej pokuty, pričom prvým zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej

pokuty je marenie uplatnenia základného práva inej strany sporu (t .j. jedná sa o základné

práva procesnoprávneho charakteru tak ako vyplývajú z až 48 Slovenskej

republiky alebo z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.),

pri ktorom strana sporu, iný subjekt konania alebo aj tretie osoby svojím postupom,

nečinnosťou alebo opomenutím zasahujú do základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené . Rovnako možno postupovať

v prípadoch, ak sa stranám sporu, iným subjektom konania alebo treťou osobou zmarí

uplatnenie základných práv na verejné prerokovanie veci, na poskytnutie právnej pomoci

a pod. Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom

sťažení postupu konania súdu exemplifikatívne uvedenými správaniami strán sporu

alebo iných subjektov súdneho konania vyplývajúcimi z ust.

7. Súd mal za to, že na uloženie poriadkovej pokuty sú v dôsledku správania žalobcu,

právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaného v tomto konaní dostatočné a relevantné

dôvody, keďže každý svojím spôsobom správania hrubo sťažil postup konania. Žalobca

a jeho zástupca tým, že hoci žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie na deň 6.9.2019

doručené ešte 11.5.2019 a jeho zástupcovi dňa 10.5.2019, tak zástupca požiadal

o odročenie pojednávania podaním zo dňa 21.8.2019, pričom približne štyri mesiace

pred samotným pojednávaním, mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené. Vzhľadom

na uplynutie dostatočne dlhej doby, t. j. od oznámenia nového termínu, jeho vzatia

na vedomie žalobcom a jeho zástupcom dostatočným spôsobom a v predstihu

neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Iba žalobca oznámil, že sa jedná o pracovné

neodkladné dôvody a zástupca uviedol, že sa jedná o kolíziu s pojednávaním pred OS Žilina

bez predloženia dôkazu o tom, kedy mu bolo predvolanie doručené. Žalovaný svoju neúčasť

neospravedlnil nijakým spôsobom, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých

dôvodov.

8. Súd má za to, že aj pri vytýčení nového termínu pojednávania musí byť zachovaná

aspoň 5 dňová lehota pred pojednávaním potrebná jednak na prípravu pojednávania strán

sporu, ako aj na prípravu pojednávania tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla

na jednom pojednávaní, preto mal súd za to, že dôsledku správania tak žalobcu,

jeho zástupcu, ako aj samotného žalovaného bola zmarená možnosť súdu rozhodnúť vec

bez zbytočných prieťahov. Naviac mal súd za to, že strany sporu mali teda dostatok času

(cca štyri mesiace) na to, aby túto skutočnosť, t. j. neustanovenie sa na pojednávanie,

oznámili súdu v dostatočnom časovom predstihu, a tieto skutočnosti náležíte zdokladovali

tak, aby tento mohol urobiť potrebné opatrenia súvisiace s odročením pojednávania.

9. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti a v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami, súd

rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil žalobcovi,

jeho zástupcovi a žalovanému poriadkovú pokutu každému vo výške 200,- eur poriadkovú

pokutu v súlade s ust. ..“

30. Dôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľom ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť

ani spochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy

a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej

nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným

súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných

súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách

(procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej

kompetencie všeobecných súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho

rozhodovania. V posudzovanom prípade sťažovatelia sťažili postup okresného súdu tým,

že sa nedostavili na nariadené pojednávanie, hoci boli naň riadne a včas predvolaní.

31. Podľa súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli

procesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas,

kedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná.

32. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

33. Podľa ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd

na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné

vykonať jej výsluch.

34. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca

z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno

spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

35. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko

pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,

odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať,

aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

36. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi

súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť,

alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

37. Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie

pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo

alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu

na odročenie pojednávania.

38. Ako to z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu zjavne vyplýva

okresný súd predvolal na pojednávanie nariadené na 9. september 2019 obidvoch

sťažovateľov, ktorým bolo predvolanie doručené ešte 10., resp. 11. mája 2019,

t. j. štyri mesiace pred termínom jeho konania. Sťažovateľ I s odvolaním sa na neodkladné

pracovné povinnosti požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti a odročenie tohto

pojednávania až podaním zo 17. augusta 2019. Sťažovateľ II s poukazom na kolíziu

s pojednávaním vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

, bez uvedenia a preukázania času

doručenia predvolania na toto pojednávanie (to, že mu toto predvolanie bolo doručené

11. augusta 2019, uvádza až v ústavnej sťažnosti, pozn.) a s poukazom tiež

na to, že sťažovateľ I trvá na svojom osobnom zastúpení požiadal

o ospravedlnenie svojej neúčasti a odročenie pojednávania podaním doručeným okresnému

súdu 21. augusta 2019. Pri interpretácii treba mať na pamäti, že samotné

doručenie žiadosti o odročenie pojednávania ešte neznamená, že pojednávanie sa tým

momentom považuje za odročené až do momentu, kým súd nedoručí opačné rozhodnutie.

Naopak, kým súd nedoručí žiadateľovi o odročenie pojednávania oznámenie

(upovedomenie), že mu vyhovie, je pojednávanie naďalej riadne nariadené a sporové strany

sa podľa toho majú zariadiť. Odročenie pojednávania je totiž výnimočný postup,

ktorý je aktivovaný až vtedy, keď súd rozhodne o tom, že žiadosti vyhovie a pojednávanie

odročí. Kým tento výnimočný postup nenastane, platí, že ak boli sporové strany riadne

predvolané na pojednávanie, toto sa môže uskutočniť. Okresný súd je v záujme právnej

istoty síce povinný bezodkladne upovedomiť žiadateľa o tom, že dôvod na odročenie

pojednávania nepovažuje za dôležitý, avšak toto oznámenie nie je predpokladom vykonania

pojednávania, ako napríklad riadne vykázanie predvolania na pojednávanie. Za určitých

okolností by nesplnenie tejto povinnosti súdu mohlo viesť k procesnému porušeniu práv

navrhovateľa, avšak takéto okolnosti v preskúmavanej veci nenastali. Podľa zistenia

ústavného súdu bolo oznámenie (upovedomenie) o nevyhovení žiadosti sťažovateľov

o odročenie pojednávania okresným súdom odoslané sťažovateľovi II

elektronickou formou ešte 22. augusta 2019. Okresný súd doručoval oznámenie

(upovedomenie) o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania sťažovateľovi II

do vlastných rúk, keďže si však sťažovateľ II toto oznámenie v úložnej 15-

dňovej lehote neprevzal, okresný súd v zmysle

o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov považoval

oznámenie za doručené márnym uplynutím úložnej lehoty, t. j. 7. septembra 2019. Ústavný

súd tu pre úplnosť veci dodáva, že neukladá súdu povinnosť

doručovať oznámenie (upovedomenie) o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania

do vlastných rúk a v zmysle ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných

rúk, písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania

na elektronickú adresu, aj keď si ju adresát neprečítal. Neprevzatie oznámenia okresného

súdu sťažovateľom II bezodkladne nepredstavuje porušenie povinnosti

okresného súdu. Navyše sťažovateľovi II , inak povinnému konať s odbornou

starostlivosťou, nič nebránilo v tom, aby sám vyvinul iniciatívu a okresný súd kontaktoval

na účely zistenia, či žiadosti o odročenie pojednávania bolo vyhovené. V preskúmavanej

veci tiež nemožno prehliadnuť, že zo strany sťažovateľov išlo už o opakovanú (tretiu)

žiadosť o odročenie pojednávania a okresný súd ich obidvom predchádzajúcim žiadostiam

podaným z tých istých dôvodov (neodkladné pracovné povinnosti u sťažovateľa I a kolízia

termínov pojednávania u sťažovateľa II) o odročenie pojednávania vyhovel. Z pohľadu

zákonnej definície poriadkovej pokuty aj preto s prihliadnutím na konkrétne okolnosti

prípadu nemožno v napadnutom uznesení okresného súdu vidieť arbitrárnosť

či nezákonnosť.

39. Ústavný súd v danej súvislosti uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať

správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým

rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen

nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa

( ), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu a ústavnoprávny

rozmer vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti

podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia

zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať

za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež

v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.

Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade

sťažovateľov nevzhliadol. Ich ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím

všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo

prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí

tvrdenie sťažovateľov o porušení označených základných a iných práv ako zjavne

neopodstatnené, o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolali

sami jednako predchádzajúcimi opakovaným žiadosťami o odročenie pojednávania

a jednako tým, že bez istoty v tom, či ich tretej žiadosti o odročenie pojednávania okresný

súd vyhovel, sa na pojednávanie bez ďalšieho nedostavili.

40. Navyše ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie

ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných

prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne

závažnom rozsahu [intenzite (, , )].

Posudzovaná vec takúto intenzitu zjavne nedosahuje, čo taktiež zakladá dôvod

na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (m. m. ,

). Pokiaľ ide o vylúčenie rozhodnutia o uložení poriadkového opatrenia

z jeho preskúmania súdom vyššej inštancie, ústavný súd v prvom rade uvádza,

že taký postup musí byť výsledkom rozumnej úvahy zákonodarcu, ktorá bude vychádzať

z toho, že nejde o svojvoľný postup zákonodarcu a súčasne je jeho zákonná úprava

primeraná významu vylučovaného rozhodnutia, ktoré nevyžaduje preskúmanie

v inštančnom postupe, a o to viac ho neprináleží/nepatrí preskúmať ani ústavným súdom.

Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou sankciou,

ktorou možno vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo

k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom na vydanie takéhoto

rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania,

t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou

tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania

a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú

záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,

alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali, či dokonca marili.

Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným

rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného konania;

nestáva sa samo osebe predmetom konania, a tak nejde o rozhodnutie vo veci samej,

ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ ide

o sumu poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti,

čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera

voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou

vo výške 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej sume

().

41. Vzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a označenými základnými a inými právami,

ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala

dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti

podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 , podľa a listiny a práva podľa dohovoru

42. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

43. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

44. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

45. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

46. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu

zastúpeniu sťažovateľa I a tomu, sťažovateľ II , táto v časti

namietaného porušenia základných práv podľa a ,

ako aj základných práv podľa čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a tiež práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 123 ods. 1 zákona o ústavnom

súde.

47. Sťažovatelia sa v časti petitu ústavnej sťažnosti síce domáhajú vyslovenia

porušenia nimi označených základných práv podľa a podľa

ods. 2 listiny napadnutým uznesením okresného súdu, avšak bez ich slovného pomenovania.

Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenia v sebe zahŕňajú viacero základných práv,

t. j. základné právo na verejné prerokovanie veci, základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, základné právo každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti,

základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, pre ústavný súd kvôli

neurčitosti petitu v tejto časti nie je poznateľné, vyslovenia porušenia

ktorého/ktorých z týchto základných práv sa sťažovatelia domáhajú. Navyše vo vzťahu

k namietanému porušeniu základných práv podľa a ,

ako aj základných práv podľa čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny, resp. iba tu (v tomto

uznesení, pozn.) aj slovným pomenovaním označených základných práv absentuje

akékoľvek odôvodnenie ústavnej sťažnosti.

48. Pokiaľ ide o petitom ústavnej sťažnosti namietané porušenie čl. 13 dohovoru,

napriek tomu, že sťažovatelia toto právo v petite slovným pomenovaním neoznačili,

keďže označené ustanovenie zaručuje iba jedno právo, nie je pre ústavný súd pochybné,

že ide o právo na účinný prostriedok nápravy. Sťažovatelia síce v ústavnej sťažnosti

na účely splnenia podmienky podľa , v zmysle

ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, konštatujú,

že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie (riadny opravný prostriedok)

nie je prípustné, avšak v rámci argumentácie ústavnej sťažnosti nijako nenamietajú,

že by o možnosť využitia účinného právneho prostriedku nápravy boli pripravení.

A teda aj vo vzťahu k v petite ústavnej sťažnosti namietanému porušeniu práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru absentuje akékoľvek odôvodnenie ústavnej

sťažnosti.

49. Uvedené nedostatky ústavnej sťažnosti v tejto časti bránia jej meritórnemu

preskúmaniu.

50. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,

ak samotný sťažovateľ nie je advokátom ( ). Vzhľadom

na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo iba formálnych

náležitostí, ale obsahových náležitostí (neurčitý či nezrozumiteľný petit, absencia

akéhokoľvek odôvodnenia v tejto časti), ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov

tejto ústavnej sťažnosti.

51. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

I a na to, sťažovateľ II , ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí.

52. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu