Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 283/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej advokátkou

Mgr. Hanou Kulíškovou, Klariská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2

a 3 , základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 7. mája

2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 2

ods. 2 a 3 (ďalej len „“), základných práv podľa

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 28. marca 2018 sťažovateľka

ako veriteľka uzavrela s ako dlžníčkou (ďalej len „žalobkyňa“) zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 225531527 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“),

predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5 000 € (ďalej

len „úver“), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 127,89 €. V ten istý deň na účely zabezpečenia uspokojenia pohľadávky

sťažovateľka ako veriteľka uzavrela so žalobkyňou ako dlžníčkou na základe § 551

dohodu o zrážkach zo mzdy č. 22553152709 (ďalej len „dohoda

o zrážkach zo mzdy“).

2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že zo strany žalobkyne

došlo v súvislosti so splácaním úveru k omeškaniu. V nadväznosti na vzniknutú situáciu

sťažovateľka vyzvala žalobkyňu na zaplatenie omeškaných splátok úveru. Keďže žalobkyňa

si svoju povinnosť uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas, sťažovateľka zaslala

zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody

o zrážkach zo mzdy.

3. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu

Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sa žalobkyňa proti sťažovateľke vystupujúcej

v procesnom postavení žalovanej domáhala uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy. Konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

3.1 Okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. októbra 2018 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola sťažovateľke

uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi

žalobkyňou a sťažovateľkou ako žalovanou a zamestnávateľovi povinnosť zdržať

sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy

v prospech sťažovateľky. Okresný súd predmetným uznesením zároveň uložil žalobkyni

povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia žalobu vo veci

použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

5. Sťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne,

nezákonné a priečiace sa zásadám sporového konania. Podľa sťažovateľky napadnuté

uznesenie krajského súdu nezákonne zasahuje do jej práva podnikať, práva na spravodlivý

súdny proces a práva na rovnosť v súdnom konaní.

6. Porušenie základného práva podnikať a s tým súvisiace porušenie princípu právnej

istoty a práva na spravodlivé súdne konanie sťažovateľka odôvodňuje tým, že svoju

podnikateľskú činnosť vždy vykonávala a stále vykonáva v súlade s príslušnými právnymi

predpismi. Zdôrazňuje, že zo strany žiadneho zo všeobecných súdov Slovenskej republiky

nebola vo vzťahu k nej a ňou vypracovanej zmluvnej dokumentácii „judikovaná

nezákonnosť... viaceré všeobecné súdy Slovenskej republiky judikovali, že zmluvná

dokumentácia Sťažovateľa je v poriadku a obsah zmluvnej dokumentácie Sťažovateľa

je v súlade s príslušnými právnymi predpismi.“.

6.1 Podľa názoru sťažovateľky pre vydanie neodkladného opatrenia neboli v danom

prípade splnené zákonné predpoklady, keďže medzi ňou a žalobkyňou nebola preukázaná

existencia dôvodnej a naliehavej potreby dočasnej regulácie ich vzájomných právnych

vzťahov. Sťažovateľka vo vzťahu k svojej osobe neodkladné opatrenie vydané okresným

súdom nepovažuje za primerané. Zdôrazňuje, že ani okresný súd a ani krajský súd

neanalyzovali primeranosť obmedzenia jej práv prostredníctvom Alexyho formuly

a nezákonne zvýhodnili žalobkyňu ako spotrebiteľku.

7. Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces a s tým súvisiace

porušenie princípu právnej istoty, k tomu sťažovateľka poukazuje na postup okresného súdu

a krajského súdu, ktoré rozhodovali podľa „vlastných pravidiel hry“, ktoré nemajú oporu

v žiadnom predpise hmotného a procesného práva. Okresný súd založil svoje rozhodnutie,

ktorým vyhovel návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, „na tvrdenom

rozpore Dohody (dohoda o zrážkach zo mzdy, pozn.) s unijným právom.“. V súvislosti

s uvedeným sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „unijné právo nehovorí,

že dohody o zrážkach zo mzdy sú nezákonným inštitútom (ako si unijné právo vykladajú

súdy). Unijné právo hovorí, že IBA VÝLUČNE v prípade, ak sa na základe dohody

o zrážkach mzdy plní plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke,

tak vyžadovanie takéhoto plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy je nezákonné.“.

7.1 Podľa názoru sťažovateľky si mali okresný súd, ako aj krajský súd pred tým,

než vyhoveli návrhu žalobkyne zodpovedať na otázky, či dohoda o zrážkach zo mzdy

obsahuje neprijateľné podmienky, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné

podmienky, či žalobkyňa plní na základ dohody o zrážkach zo mzdy plnenie, ktoré

má pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, a na otázku, v akom rozsahu môže návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť, čo sa podľa názoru sťažovateľky v danom

prípade nestalo, čím podľa nej bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a s tým

súvisiaci princíp právnej istoty. Samotné spochybnenie platnosti dohody žalobkyňou,

teda spotrebiteľkou, ako tomu bolo v danom prípade, podľa sťažovateľky nie je postačujúce

na to, aby súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

8. Porušenie označených práv sťažovateľka vidí aj v nedostatočnom

odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom sa vôbec nevysporiadal

s jej argumentáciou predostretou v jej odvolaní.

9. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.05.2019, sp. zn. -331

bolo porušené základné právo Sťažovateľa podnikať podľa ust. Článku 35 ods. 1 SR,

princípu právnej istoty podľa a 3 SR súvzťažne s právom na spravodlivý

súdny proces, základné právo Sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo Sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.05.2019, sp. zn. -331

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky...“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

12. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi

Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná

vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia

Ladislav Duditš a Libor Duľa

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie čl. 2

ods. 2 a 3 , porušenie svojho základného práva podnikať a uskutočňovať

inú zárobkovú činnosť podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu.

16. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

16.1 Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

17. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

20. S prihliadnutím na predmet konania o ústavnej sťažnosti (udržateľnosť

rozhodnutia všeobecného súdu vo veci nariadeného neodkladného opatrenia) považuje

ústavný súd za nevyhnutné vyjadriť sa v prvom rade k aplikovateľnosti záruk obsiahnutých

v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci. Ústavným súdom

už bolo opakovane judikované, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (predbežného opatrenia za platnosti a účinnosti )

v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za súčasť základného práva na súdnu

ochranu podľa (m. m. , , ,

). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“

(k tomu pozri napr. rozhodnutia ESĽP citované vo veciach sp. zn.

a )] nie každým neodkladným opatrením sa rozhoduje o právach

a záväzkoch občianskej povahy. Aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru je pritom závislá

od splnenia určitých podmienok. Po prvé, právo, ktoré je predmetom hlavného konania

i konania o nariadení neodkladného opatrenia, musí byť právom občianskym v autonómnom

význame tohto pojmu. Po druhé, nevyhnutné je skúmať povahu neodkladného opatrenia,

jeho cieľ, účel a dopad na predmetné právo. Vo všetkých prípadoch, keď možno považovať

za preukázané, že neodkladným opatrením bolo fakticky rozhodnuté o občianskom práve

alebo záväzku bez ohľadu na dĺžku jeho trvania, je čl. 6 dohovoru použiteľný (rozsudok

veľkého senátu z 15. 10. 2009 vo veci Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, § 84 –

§ 85).

20.1 Ústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci nariadené neodkladné opatrenie

zasahuje do postavenia sťažovateľky ako veriteľky v rozsahu, ktorým sa obmedzuje

jej možnosť nakladať s finančnými prostriedkami žalobkyne ako dlžníčky. Ide teda o oblasť

upravenú normami súkromného práva, ktorá vo svojej podstate súvisí s výkonom

podnikateľskej činnosti sťažovateľky ako obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti

je poskytovanie spotrebiteľských úverov. V autonómnom ponímaní ide nepochybne

o oblasť spadajúcu pod výraz práva a záväzky občianskej povahy.

20.2 Pokiaľ ide o druhú podmienku, splnenie ktorej sa vyžaduje pre aplikovateľnosť

čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednávaný prípad, ústavný súd konštatuje, že aj táto

je v konkrétnych okolnostiach veci splnená. Ústavný súd zdôrazňuje predovšetkým vecnú

previazanosť predmetu hlavného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

(konanie vedené na základe žaloby podanej žalobkyňou v súlade

s pokynom uvedeným v uznesení okresného súdu, pozn.) a konania vo veci nariadeného

neodkladného opatrenia vydaného v samostatnom konaní, ktorým sa sťažovateľke

ako veriteľke prikazuje zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ktorým sa zároveň

prikazuje zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne

na základe dohody o zrážkach zo mzdy v prospech sťažovateľky a ktorým bola zároveň

žalobkyni uložená povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného

uznesenia žalobu vo veci použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Neodkladné opatrenie

má podľa názoru ústavného súdu priamy (aj keď len dočasný) dopad na občianske právo

tvoriace predmet meritórneho (hlavného) konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

, keďže vo svojej podstate de facto bráni (dočasne) ďalšiemu vykonávaniu

zrážok zo mzdy žalobkyne. Nariadeným neodkladným opatrením dochádza k zmrazeniu

účinkov dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré by inak (ak by neodkladné opatrenie nebolo

nariadené) umožnili sťažovateľke ako veriteľke dosiahnuť uspokojenie pohľadávky

siahnutím na majetok žalobkyne (dlžníčky). Nariadené neodkladné opatrenie preto zasahuje

do postavenia sťažovateľky ako veriteľky a zároveň žalovanej v konaní o merite veci.

Za týchto okolností je na mieste uplatniť názor, podľa ktorého sa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v konkrétnych okolnostiach veci v konaní o neodkladnom opatrení aplikuje.

21. Ústavný súd vo vzťahu k a k dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

22. Ústavný súd považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk,

ktoré tvoria ústavnoprávny základ jeho rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky,

zdôrazniť, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti

( ) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. , ,

).

23. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali,

alebo samotných rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , , ,

).

24. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie a ňou vymedzeného predmetu

konania, ktorým je posúdenie ústavnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci

nariadeného neodkladného opatrenia, ústavný súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť,

že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti pristupuje

k preskúmavaniu ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich

práv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa

ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov

o neodkladných opatreniach, a to nielen preto, lebo nie je opravnou inštanciou v rámci

sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, lebo ide spravidla o také súdne rozhodnutia,

ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom (m. m.

, , ). Ústavný súd môže zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach len za celkom výnimočných

okolností, za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému

excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

25. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka najmä jeho arbitrárnosť, nesprávne

právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre jeho vydanie, a to najmä v otázke

primeranosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, neprimeranú ochranu

poskytnutú žalobkyni – spotrebiteľke v konaní a porušenie princípu právnej istoty,

keď v podobných veciach všeobecné súdy Slovenskej republiky nevyslovili vo vzťahu

k sťažovateľkou vypracovanej dokumentácii – zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda

o zrážkach zo mzdy záver, v zmysle ktorého by uvedené dokumenty mali obsahovať

neprijateľné zmluvné podmienky.

26. Pri preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ako odvolacieho súdu

a argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho

názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

nemožno posudzovať izolovane a je potrebné ich skúmať vo vzájomnej súvislosti (m. m.

, , , ), pretože konanie na súde

prvej inštancie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento

právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho), ktoré boli vydané

v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. ).

27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pristúpil v súvislostiach aj k preskúmaniu

uznesenia okresného súdu, ktoré prechádzalo vydaniu napadnutého uznesenia krajského

súdu.

28. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia, v podstatnom uviedol:

«25. Žalobkyňa sa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáha,

aby sa žalovaný zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom

úvere č. 225531527 zo dňa 28.03.2018, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Návrh

odôvodnila tým, že dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala a tým pádom je neplatná,

a umožňuje žalovanému získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná

a nezohľadňuje absenciu povinných náležitosti úverovej zmluvy.

26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného

práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné

podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy,

zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal,

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013)...

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej

komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice

Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má

vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej

úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť

zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach

zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné

opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14

smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych

predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle,

že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou

o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku

článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať

predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

29. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje

predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobkyni na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude

právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy

(či je podpísaná, kým je podpísaná).

30. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa,

teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá

by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad,

v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade

dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

31. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyni, ako aj

žalovaného boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predložením Dohody o zrážkach zo mzdy

a iných príjmov zo dňa 28.03.2018, existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou

a žalovaným, keď z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplýva,

že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 225531527, ako aj to,

že žalovaný predložil písomnú výzvu zamestnávateľovi žalobkyni na vykonávanie zrážok

zo mzdy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 225531527 a to až do úplného

splatenia dlhu.

32. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne

osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím

príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by

súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody

o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy

žalobcu.

33. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil

dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením

neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (žalovaný môže

podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyni.»

29. Krajský súd napadnuté uznesenie (s. 4, 5), ktorým potvrdil uznesenie okresného

súdu, v zásadnom odôvodnil takto:

„13. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu

potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť

podľa žalobkyne ochrana jej majetku, teda majetková ujma spôsobená tým, že sú z jej mzdy

vykonávané zrážky, a to na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa

tak osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným a takisto aj to, že žalovaný

požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Na základe tejto dohody

o zrážkach zo mzdy teda má dôjsť, alebo už dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne

v prospech žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo,

že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy

umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú

skutočnosť musí brať súd ohľad. Odvolací súd ešte dodáva, že pri výklade akejkoľvek

problematiky, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý

sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tejto súvislosti v rámci ukladania neodkladného opatrenia

je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa. Odvolací súd teda zhodne

so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje na plnenie podmienky, že neodkladným

opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi

stranami sporu a ani, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma

stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

neodkladného opatrenia získa druhá strana. Na druhej strane dočasným nevykonaním

zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu

a žalovanému ako oprávnenej osoby z dohody nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade

neúspechu žalobkyne v konaní vo veci samej, bude nepochybná jej povinnosť uhradiť

pohľadávky tak, ako vyplývajú z dohody uzatvorenej medzi stranami. Preto je podľa názoru

odvolacieho súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu

pomerov sporových strán tak, že súd zakáže žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy

na základe predmetnej dohody a zároveň zakáže zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať

zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Názor prezentovaný

v tomto rozhodnutí je podporený prevažujúcou aplikačnou praxou v rámci súdov Slovenskej

republiky, čo je ľahko overiteľné na webovom sídle MS SR.

14. Skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí neboli naplnené očakávania

žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte

neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces. Súd prvej

inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto

stranám poskytol v požadovanej kvalite, pričom odôvodnenie jeho rozhodnutia rešpektuje

základne kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej

argumentácie.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1,

ods. 2 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.“

30. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu a nezistil takú skutočnosť,

ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu v zákone.

30.1 Z relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že tento

sa stotožnil s dôvodmi nariadeného neodkladného opatrenia týkajúceho sa príkazu

neuplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy a uloženia povinnosti zamestnávateľovi

žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach

zo mzdy v prospech sťažovateľky. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku

rozhodnutia súdu prvej inštancie doplnil, že v danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy

umožňovala uhrádzať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, čo súd musel

pri svojom rozhodovaní zohľadniť.

31. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa absencie analýzy primeranosti

obmedzenia jej práv neodkladným opatrením, k tomu ústavný súd uvádza, že okresný súd,

ako aj krajský súd sa v odôvodnení svojich rozhodnutí (ktoré ústavný súd v súvislostiach

preskúmaval) v ústavne akceptovateľnom rozsahu primeranosťou obmedzenia práv

sťažovateľky zaoberali a oba súdy vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že nariadením

neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane sťažovateľky

ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne (pozri body 28 a 29 odôvodnenia tohto

rozhodnutia).

32. Čo sa týka argumentácie sťažovateľky, ktorá v danej veci spochybňuje existenciu

dôvodnej a naliehavej potreby dočasnej regulácie jej vzájomných právnych vzťahov

so žalobkyňou, v súvislosti s čím sťažovateľka nepovažuje samotné spochybnenie platnosti

dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňou, ako tomu bolo v danom prípade (žalobkyňa

v konaní pred všeobecným súdom tvrdí, že dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala, pozn.),

za postačujúce na to, aby súd vyhovel jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,

táto v okolnostiach daného prípadu neobstojí. Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia spochybňuje platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí podklad realizácie

zrážok z jej mzdy, čím stráca právo disponovať svojím príjmom ako s vlastným majetkom

na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Ústavný súd sa v danom prípade stotožňuje

s názorom krajského súdu, v zmysle ktorého uvedená situácia predstavovala skutočnosť

odôvodňujúcu potrebu dočasne neodkladne upraviť pomery medzi sťažovateľkou

a žalobkyňou vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy.

33. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom sa vôbec nevysporiadal

s jej argumentáciou predostretou v jej odvolaní, ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie

napadnutého uznesenia krajského súdu je síce stručné, avšak vzhľadom na skutočnosť,

že námietky sťažovateľky uvedené v odvolaní sú totožné s jej argumentáciu uplatnenou

v priebehu konania pred okresným súdom (sťažovateľka sa na základe výzvy okresného

súdu písomne vyjadrila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pozn.), na ktorú

okresný súd podľa názoru ústavného súdu reagoval ústavne akceptovateľným spôsobom,

a s poukazom na stotožnenie sa krajského súdu s vecnou správnosťou rozhodnutia

okresného súdu, kde ústavný súd ako celok posudzoval odôvodnenie napadnutého

uznesenia krajského súdu spolu s odôvodnením uznesenia okresného súdu, je v hraniciach

ústavnej akceptovateľnosti. Navyše takýto postup krajskému súdu umožňuje aj § 387 ods. 2

v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

33.1 Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd dodáva, že aj ESĽP v rámci svojej

rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia formou odkazu

na odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa je dostatočné, pokiaľ sťažovateľ

vo svojom opravnom prostriedku uplatňoval v zásade rovnaké argumenty

ako v predchádzajúcej fáze konania (Gomez Cespon v. Switzerland. Rozsudok z 5. 10. 2010

k sťažnosti č. 45343/08, oddiel 1).

34. Pokiaľ sťažovateľka osobitne namieta porušenie princípu právnej istoty,

odvolávajúc sa na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach

sťažovateľky, predmetom ktorých bolo posúdenie platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré nevyslovili vo vzťahu k sťažovateľkou vypracovanej

dokumentácii, ktorá je obsahovo rovnaká – zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda

o zrážkach zo mzdy, záver, v zmysle ktorého by uvedené dokumenty mali obsahovať

neprijateľné zmluvné podmienky, ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje právny názor,

podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach nemajú

charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach

zaväzoval rozhodnúť identicky bez vykonania potrebného dokazovania. Súd v každej veci

rozhodne až na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov v tom-ktorom

konkrétnom súdnom konaní.

34.1 Ústavný súd zároveň dodáva, že v danom prípade je potrebné zohľadnil osobitú

povahu inštitútu neodkladného opatrenia a tomu zodpovedajúci zjednodušený a zrýchlený

procesný postup a rozhodovanie všeobecných súdov. Úlohou všeobecného súdu

pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je zistiť na základe dostupných dôkazných

prostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez potreby dodržania

formalizovaného postupu štandardného procesného dokazovania, a na podklade

osvedčených skutočností následne vo veci rozhodnúť, k čomu v danom prípade došlo.

35. K námietke sťažovateľky, že krajský súd rozhodol podľa „vlastných pravidiel

hry“, ktoré nemajú oporu v žiadnom predpise hmotného a procesného práva

s odôvodnením, že „dohoda o zrážkach zo mzdy je v tvrdom rozpore s unijným právom“,

ústavný súd uvádza, že krajský súd v napadnutom uznesení v spojení s uznesením

okresného súdu výslovne zdôraznil, že „Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť

dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,

či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä

ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach

zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok

bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.“. Z uvedeného je zrejmé,

že krajský súd svoje rozhodnutie nezaložil na závere, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je v rozpore s unijným právom, ale na závere, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje

obísť unijné právo tým, že umožňuje uhrádzať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej

kontroly (na ktorú vytvoril okresný súd nariadením neodkladného opatrenia priestor).

Taký stav spôsobuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa

ako slabšej strany konania, čo dostatočne odôvodňuje potrebu dočasne neodkladne upraviť

pomery strán sporu. S poukazom na uvedené ústavný súd považoval uvedenú námietku

sťažovateľky za neopodstatnenú.

36. S poukazom na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského

súdu ústavný súd zastáva názor, že argumentácia krajského súdu zodpovedá príslušným

ustanoveniam týkajúcim sa predpokladov vydania

neodkladného opatrenia. Už citované závery krajského súdu nepovažuje ústavný súd

za arbitrárne či svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

teda také, ktoré by mali za následok porušenie sťažovateľkiných práv podľa

a dohovoru.

37. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľka

sa s názorom krajského súdu v napadnutom uznesení nestotožňuje, nepostačuje sama osebe

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej

judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých

odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom

na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

38. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

39. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

napadnutým uznesením krajského súdu, ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1

napadnutým uznesením krajského súdu

40. Z obsahu ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie

svojho základného práva podnikať podľa v priamej príčinnej súvislosti

s namietaným porušením základného práva zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nezistil

porušenie základného práva zaručeného a ani práva zaručeného

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu

sťažovateľkou označeného základného práva podnikať podľa .

41. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť pre namietané porušenie

základného práva podľa napadnutým uznesením krajského súdu

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

III.3 K namietanému porušeniu a 3 napadnutým uznesením

krajského súdu

42. Vo vzťahu k namietanému porušeniu a 3 napadnutým

uznesením krajského súdu ústavný súd konštatuje, že označené články neobsahujú

žiadne základné práva alebo slobody. O ich prípadnom porušení by ústavný súd v konaní

o sťažnosti podľa mohol rozhodnúť len v spojení s porušením

niektorého zo základných práv alebo slobôd. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne

zo sťažovateľkou označených práv podľa a dohovoru nemohlo byť porušené,

neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia označených ustanovení . Vzhľadom

na uvedené ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu