Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 283/2020
PDF · 578.67 KB
No categories available
IV. ÚS 283/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , , zastúpenej advokátkou
Mgr. Hanou Kulíškovou, Klariská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2
a 3 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 60/2019 zo 7. mája
2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 2
ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 35
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 12 Co 60/2019 zo 7. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie
krajského súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 28. marca 2018 sťažovateľka
ako veriteľka uzavrela s ako dlžníčkou (ďalej len „žalobkyňa“) zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 225531527 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“),
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5 000 € (ďalej
len „úver“), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 127,89 €. V ten istý deň na účely zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
sťažovateľka ako veriteľka uzavrela so žalobkyňou ako dlžníčkou na základe § 551
Občianskeho zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy č. 22553152709 (ďalej len „dohoda
o zrážkach zo mzdy“).
2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že zo strany žalobkyne
došlo v súvislosti so splácaním úveru k omeškaniu. V nadväznosti na vzniknutú situáciu
sťažovateľka vyzvala žalobkyňu na zaplatenie omeškaných splátok úveru. Keďže žalobkyňa
si svoju povinnosť uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas, sťažovateľka zaslala
zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy.
3. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu
Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sa žalobkyňa proti sťažovateľke vystupujúcej
v procesnom postavení žalovanej domáhala uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy. Konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. 7 Csp 104/2018.
3.1 Okresný súd uznesením sp. zn. 7 Csp 104/2018 zo 16. októbra 2018 (ďalej len
„uznesenie okresného súdu“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola sťažovateľke
uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
žalobkyňou a sťažovateľkou ako žalovanou a zamestnávateľovi povinnosť zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy
v prospech sťažovateľky. Okresný súd predmetným uznesením zároveň uložil žalobkyni
povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia žalobu vo veci
použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
4. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podala sťažovateľka
odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie
okresného súdu potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.
5. Sťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne,
nezákonné a priečiace sa zásadám sporového konania. Podľa sťažovateľky napadnuté
uznesenie krajského súdu nezákonne zasahuje do jej práva podnikať, práva na spravodlivý
súdny proces a práva na rovnosť v súdnom konaní.
6. Porušenie základného práva podnikať a s tým súvisiace porušenie princípu právnej
istoty a práva na spravodlivé súdne konanie sťažovateľka odôvodňuje tým, že svoju
podnikateľskú činnosť vždy vykonávala a stále vykonáva v súlade s príslušnými právnymi
predpismi. Zdôrazňuje, že zo strany žiadneho zo všeobecných súdov Slovenskej republiky
nebola vo vzťahu k nej a ňou vypracovanej zmluvnej dokumentácii „judikovaná
nezákonnosť... viaceré všeobecné súdy Slovenskej republiky judikovali, že zmluvná
dokumentácia Sťažovateľa je v poriadku a obsah zmluvnej dokumentácie Sťažovateľa
je v súlade s príslušnými právnymi predpismi.“.
6.1 Podľa názoru sťažovateľky pre vydanie neodkladného opatrenia neboli v danom
prípade splnené zákonné predpoklady, keďže medzi ňou a žalobkyňou nebola preukázaná
existencia dôvodnej a naliehavej potreby dočasnej regulácie ich vzájomných právnych
vzťahov. Sťažovateľka vo vzťahu k svojej osobe neodkladné opatrenie vydané okresným
súdom nepovažuje za primerané. Zdôrazňuje, že ani okresný súd a ani krajský súd
neanalyzovali primeranosť obmedzenia jej práv prostredníctvom Alexyho formuly
a nezákonne zvýhodnili žalobkyňu ako spotrebiteľku.
7. Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces a s tým súvisiace
porušenie princípu právnej istoty, k tomu sťažovateľka poukazuje na postup okresného súdu
a krajského súdu, ktoré rozhodovali podľa „vlastných pravidiel hry“, ktoré nemajú oporu
v žiadnom predpise hmotného a procesného práva. Okresný súd založil svoje rozhodnutie,
ktorým vyhovel návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, „na tvrdenom
rozpore Dohody (dohoda o zrážkach zo mzdy, pozn.) s unijným právom.“. V súvislosti
s uvedeným sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „unijné právo nehovorí,
že dohody o zrážkach zo mzdy sú nezákonným inštitútom (ako si unijné právo vykladajú
súdy). Unijné právo hovorí, že IBA VÝLUČNE v prípade, ak sa na základe dohody
o zrážkach mzdy plní plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke,
tak vyžadovanie takéhoto plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy je nezákonné.“.
7.1 Podľa názoru sťažovateľky si mali okresný súd, ako aj krajský súd pred tým,
než vyhoveli návrhu žalobkyne zodpovedať na otázky, či dohoda o zrážkach zo mzdy
obsahuje neprijateľné podmienky, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné
podmienky, či žalobkyňa plní na základ dohody o zrážkach zo mzdy plnenie, ktoré
má pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, a na otázku, v akom rozsahu môže návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť, čo sa podľa názoru sťažovateľky v danom
prípade nestalo, čím podľa nej bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a s tým
súvisiaci princíp právnej istoty. Samotné spochybnenie platnosti dohody žalobkyňou,
teda spotrebiteľkou, ako tomu bolo v danom prípade, podľa sťažovateľky nie je postačujúce
na to, aby súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.
8. Porušenie označených práv sťažovateľka vidí aj v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom sa vôbec nevysporiadal
s jej argumentáciou predostretou v jej odvolaní.
9. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.05.2019, sp. zn. 12 Co/60/2019-331
bolo porušené základné právo Sťažovateľa podnikať podľa ust. Článku 35 ods. 1 Ústavy SR,
princípu právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR súvzťažne s právom na spravodlivý
súdny proces, základné právo Sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo Sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.05.2019, sp. zn. 12CO/60/2019-331
sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky...“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
12. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi
Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná
vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia
Ladislav Duditš a Libor Duľa
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie čl. 2
ods. 2 a 3 ústavy, porušenie svojho základného práva podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým uznesením krajského súdu.
16. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
16.1 Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,
a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
17. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania
a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu
20. S prihliadnutím na predmet konania o ústavnej sťažnosti (udržateľnosť
rozhodnutia všeobecného súdu vo veci nariadeného neodkladného opatrenia) považuje
ústavný súd za nevyhnutné vyjadriť sa v prvom rade k aplikovateľnosti záruk obsiahnutých
v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci. Ústavným súdom
už bolo opakovane judikované, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (predbežného opatrenia za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku)
v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00,
I. ÚS 46/00). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“
(k tomu pozri napr. rozhodnutia ESĽP citované vo veciach sp. zn. IV. ÚS 213/2020
a IV. ÚS 165/2020)] nie každým neodkladným opatrením sa rozhoduje o právach
a záväzkoch občianskej povahy. Aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru je pritom závislá
od splnenia určitých podmienok. Po prvé, právo, ktoré je predmetom hlavného konania
i konania o nariadení neodkladného opatrenia, musí byť právom občianskym v autonómnom
význame tohto pojmu. Po druhé, nevyhnutné je skúmať povahu neodkladného opatrenia,
jeho cieľ, účel a dopad na predmetné právo. Vo všetkých prípadoch, keď možno považovať
za preukázané, že neodkladným opatrením bolo fakticky rozhodnuté o občianskom práve
alebo záväzku bez ohľadu na dĺžku jeho trvania, je čl. 6 dohovoru použiteľný (rozsudok
veľkého senátu z 15. 10. 2009 vo veci Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, § 84 –
§ 85).
20.1 Ústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci nariadené neodkladné opatrenie
zasahuje do postavenia sťažovateľky ako veriteľky v rozsahu, ktorým sa obmedzuje
jej možnosť nakladať s finančnými prostriedkami žalobkyne ako dlžníčky. Ide teda o oblasť
upravenú normami súkromného práva, ktorá vo svojej podstate súvisí s výkonom
podnikateľskej činnosti sťažovateľky ako obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti
je poskytovanie spotrebiteľských úverov. V autonómnom ponímaní ide nepochybne
o oblasť spadajúcu pod výraz práva a záväzky občianskej povahy.
20.2 Pokiaľ ide o druhú podmienku, splnenie ktorej sa vyžaduje pre aplikovateľnosť
čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednávaný prípad, ústavný súd konštatuje, že aj táto
je v konkrétnych okolnostiach veci splnená. Ústavný súd zdôrazňuje predovšetkým vecnú
previazanosť predmetu hlavného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.
3 Csp 115/2019 (konanie vedené na základe žaloby podanej žalobkyňou v súlade
s pokynom uvedeným v uznesení okresného súdu, pozn.) a konania vo veci nariadeného
neodkladného opatrenia vydaného v samostatnom konaní, ktorým sa sťažovateľke
ako veriteľke prikazuje zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ktorým sa zároveň
prikazuje zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
na základe dohody o zrážkach zo mzdy v prospech sťažovateľky a ktorým bola zároveň
žalobkyni uložená povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného
uznesenia žalobu vo veci použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Neodkladné opatrenie
má podľa názoru ústavného súdu priamy (aj keď len dočasný) dopad na občianske právo
tvoriace predmet meritórneho (hlavného) konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.
3 Csp 115/2019, keďže vo svojej podstate de facto bráni (dočasne) ďalšiemu vykonávaniu
zrážok zo mzdy žalobkyne. Nariadeným neodkladným opatrením dochádza k zmrazeniu
účinkov dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré by inak (ak by neodkladné opatrenie nebolo
nariadené) umožnili sťažovateľke ako veriteľke dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok žalobkyne (dlžníčky). Nariadené neodkladné opatrenie preto zasahuje
do postavenia sťažovateľky ako veriteľky a zároveň žalovanej v konaní o merite veci.
Za týchto okolností je na mieste uplatniť názor, podľa ktorého sa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v konkrétnych okolnostiach veci v konaní o neodkladnom opatrení aplikuje.
21. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,
že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym
režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
22. Ústavný súd považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk,
ktoré tvoria ústavnoprávny základ jeho rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky,
zdôrazniť, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti
(čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou
zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03,
23. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali,
alebo samotných rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.
Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy,
ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00,
24. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie a ňou vymedzeného predmetu
konania, ktorým je posúdenie ústavnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci
nariadeného neodkladného opatrenia, ústavný súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť,
že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou
všeobecných súdov. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti pristupuje
k preskúmavaniu ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich
práv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa
ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov
o neodkladných opatreniach, a to nielen preto, lebo nie je opravnou inštanciou v rámci
sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, lebo ide spravidla o také súdne rozhodnutia,
ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom (m. m.
IV. ÚS 82/09, IV. ÚS 282/2018, IV. ÚS 13/2020). Ústavný súd môže zasiahnuť
do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach len za celkom výnimočných
okolností, za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému
excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.
25. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka najmä jeho arbitrárnosť, nesprávne
právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre jeho vydanie, a to najmä v otázke
primeranosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, neprimeranú ochranu
poskytnutú žalobkyni – spotrebiteľke v konaní a porušenie princípu právnej istoty,
keď v podobných veciach všeobecné súdy Slovenskej republiky nevyslovili vo vzťahu
k sťažovateľkou vypracovanej dokumentácii – zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda
o zrážkach zo mzdy záver, v zmysle ktorého by uvedené dokumenty mali obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky.
26. Pri preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ako odvolacieho súdu
a argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho
názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
nemožno posudzovať izolovane a je potrebné ich skúmať vo vzájomnej súvislosti (m. m.
II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože konanie na súde
prvej inštancie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento
právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho), ktoré boli vydané
v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).
27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pristúpil v súvislostiach aj k preskúmaniu
uznesenia okresného súdu, ktoré prechádzalo vydaniu napadnutého uznesenia krajského
súdu.
28. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia, v podstatnom uviedol:
«25. Žalobkyňa sa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáha,
aby sa žalovaný zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 225531527 zo dňa 28.03.2018, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Návrh
odôvodnila tým, že dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala a tým pádom je neplatná,
a umožňuje žalovanému získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná
a nezohľadňuje absenciu povinných náležitosti úverovej zmluvy.
26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného
práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy,
zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013)...
28. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má
vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej
úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť
zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné
opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14
smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle,
že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou
o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku
článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať
predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
29. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje
predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobkyni na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude
právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy
(či je podpísaná, kým je podpísaná).
30. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa,
teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá
by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad,
v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade
dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.
31. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyni, ako aj
žalovaného boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predložením Dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov zo dňa 28.03.2018, existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným, keď z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplýva,
že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 225531527, ako aj to,
že žalovaný predložil písomnú výzvu zamestnávateľovi žalobkyni na vykonávanie zrážok
zo mzdy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 225531527 a to až do úplného
splatenia dlhu.
32. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne
osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím
príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by
súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody
o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy
žalobcu.
33. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením
neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (žalovaný môže
podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyni.»
29. Krajský súd napadnuté uznesenie (s. 4, 5), ktorým potvrdil uznesenie okresného
súdu, v zásadnom odôvodnil takto:
„13. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť
podľa žalobkyne ochrana jej majetku, teda majetková ujma spôsobená tým, že sú z jej mzdy
vykonávané zrážky, a to na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa
tak osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným a takisto aj to, že žalovaný
požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Na základe tejto dohody
o zrážkach zo mzdy teda má dôjsť, alebo už dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy.
Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo,
že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad. Odvolací súd ešte dodáva, že pri výklade akejkoľvek
problematiky, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý
sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tejto súvislosti v rámci ukladania neodkladného opatrenia
je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa. Odvolací súd teda zhodne
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje na plnenie podmienky, že neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi
stranami sporu a ani, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma
stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Na druhej strane dočasným nevykonaním
zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu
a žalovanému ako oprávnenej osoby z dohody nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade
neúspechu žalobkyne v konaní vo veci samej, bude nepochybná jej povinnosť uhradiť
pohľadávky tak, ako vyplývajú z dohody uzatvorenej medzi stranami. Preto je podľa názoru
odvolacieho súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu
pomerov sporových strán tak, že súd zakáže žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy
na základe predmetnej dohody a zároveň zakáže zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať
zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Názor prezentovaný
v tomto rozhodnutí je podporený prevažujúcou aplikačnou praxou v rámci súdov Slovenskej
republiky, čo je ľahko overiteľné na webovom sídle MS SR.
14. Skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí neboli naplnené očakávania
žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte
neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto
stranám poskytol v požadovanej kvalite, pričom odôvodnenie jeho rozhodnutia rešpektuje
základne kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1,
ods. 2 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.“
30. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnuté
uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu a nezistil takú skutočnosť,
ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu v zákone.
30.1 Z relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že tento
sa stotožnil s dôvodmi nariadeného neodkladného opatrenia týkajúceho sa príkazu
neuplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy a uloženia povinnosti zamestnávateľovi
žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach
zo mzdy v prospech sťažovateľky. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie doplnil, že v danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy
umožňovala uhrádzať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, čo súd musel
pri svojom rozhodovaní zohľadniť.
31. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa absencie analýzy primeranosti
obmedzenia jej práv neodkladným opatrením, k tomu ústavný súd uvádza, že okresný súd,
ako aj krajský súd sa v odôvodnení svojich rozhodnutí (ktoré ústavný súd v súvislostiach
preskúmaval) v ústavne akceptovateľnom rozsahu primeranosťou obmedzenia práv
sťažovateľky zaoberali a oba súdy vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že nariadením
neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane sťažovateľky
ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne (pozri body 28 a 29 odôvodnenia tohto
rozhodnutia).
32. Čo sa týka argumentácie sťažovateľky, ktorá v danej veci spochybňuje existenciu
dôvodnej a naliehavej potreby dočasnej regulácie jej vzájomných právnych vzťahov
so žalobkyňou, v súvislosti s čím sťažovateľka nepovažuje samotné spochybnenie platnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňou, ako tomu bolo v danom prípade (žalobkyňa
v konaní pred všeobecným súdom tvrdí, že dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala, pozn.),
za postačujúce na to, aby súd vyhovel jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
táto v okolnostiach daného prípadu neobstojí. Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia spochybňuje platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí podklad realizácie
zrážok z jej mzdy, čím stráca právo disponovať svojím príjmom ako s vlastným majetkom
na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Ústavný súd sa v danom prípade stotožňuje
s názorom krajského súdu, v zmysle ktorého uvedená situácia predstavovala skutočnosť
odôvodňujúcu potrebu dočasne neodkladne upraviť pomery medzi sťažovateľkou
a žalobkyňou vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy.
33. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom sa vôbec nevysporiadal
s jej argumentáciou predostretou v jej odvolaní, ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie
napadnutého uznesenia krajského súdu je síce stručné, avšak vzhľadom na skutočnosť,
že námietky sťažovateľky uvedené v odvolaní sú totožné s jej argumentáciu uplatnenou
v priebehu konania pred okresným súdom (sťažovateľka sa na základe výzvy okresného
súdu písomne vyjadrila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pozn.), na ktorú
okresný súd podľa názoru ústavného súdu reagoval ústavne akceptovateľným spôsobom,
a s poukazom na stotožnenie sa krajského súdu s vecnou správnosťou rozhodnutia
okresného súdu, kde ústavný súd ako celok posudzoval odôvodnenie napadnutého
uznesenia krajského súdu spolu s odôvodnením uznesenia okresného súdu, je v hraniciach
ústavnej akceptovateľnosti. Navyše takýto postup krajskému súdu umožňuje aj § 387 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
33.1 Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd dodáva, že aj ESĽP v rámci svojej
rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia formou odkazu
na odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa je dostatočné, pokiaľ sťažovateľ
vo svojom opravnom prostriedku uplatňoval v zásade rovnaké argumenty
ako v predchádzajúcej fáze konania (Gomez Cespon v. Switzerland. Rozsudok z 5. 10. 2010
k sťažnosti č. 45343/08, oddiel 1).
34. Pokiaľ sťažovateľka osobitne namieta porušenie princípu právnej istoty,
odvolávajúc sa na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach
sťažovateľky, predmetom ktorých bolo posúdenie platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré nevyslovili vo vzťahu k sťažovateľkou vypracovanej
dokumentácii, ktorá je obsahovo rovnaká – zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda
o zrážkach zo mzdy, záver, v zmysle ktorého by uvedené dokumenty mali obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky, ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje právny názor,
podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach nemajú
charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach
zaväzoval rozhodnúť identicky bez vykonania potrebného dokazovania. Súd v každej veci
rozhodne až na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov v tom-ktorom
konkrétnom súdnom konaní.
34.1 Ústavný súd zároveň dodáva, že v danom prípade je potrebné zohľadnil osobitú
povahu inštitútu neodkladného opatrenia a tomu zodpovedajúci zjednodušený a zrýchlený
procesný postup a rozhodovanie všeobecných súdov. Úlohou všeobecného súdu
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je zistiť na základe dostupných dôkazných
prostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez potreby dodržania
formalizovaného postupu štandardného procesného dokazovania, a na podklade
osvedčených skutočností následne vo veci rozhodnúť, k čomu v danom prípade došlo.
35. K námietke sťažovateľky, že krajský súd rozhodol podľa „vlastných pravidiel
hry“, ktoré nemajú oporu v žiadnom predpise hmotného a procesného práva
s odôvodnením, že „dohoda o zrážkach zo mzdy je v tvrdom rozpore s unijným právom“,
ústavný súd uvádza, že krajský súd v napadnutom uznesení v spojení s uznesením
okresného súdu výslovne zdôraznil, že „Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.“. Z uvedeného je zrejmé,
že krajský súd svoje rozhodnutie nezaložil na závere, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je v rozpore s unijným právom, ale na závere, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť unijné právo tým, že umožňuje uhrádzať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej
kontroly (na ktorú vytvoril okresný súd nariadením neodkladného opatrenia priestor).
Taký stav spôsobuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa
ako slabšej strany konania, čo dostatočne odôvodňuje potrebu dočasne neodkladne upraviť
pomery strán sporu. S poukazom na uvedené ústavný súd považoval uvedenú námietku
sťažovateľky za neopodstatnenú.
36. S poukazom na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského
súdu ústavný súd zastáva názor, že argumentácia krajského súdu zodpovedá príslušným
ustanoveniam Civilného sporového poriadku týkajúcim sa predpokladov vydania
neodkladného opatrenia. Už citované závery krajského súdu nepovažuje ústavný súd
za arbitrárne či svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,
teda také, ktoré by mali za následok porušenie sťažovateľkiných práv podľa ústavy
a dohovoru.
37. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľka
sa s názorom krajského súdu v napadnutom uznesení nestotožňuje, nepostačuje sama osebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej
judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých
odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom
na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
38. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
39. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv
napadnutým uznesením krajského súdu, ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1
ústavy napadnutým uznesením krajského súdu
40. Z obsahu ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie
svojho základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy v priamej príčinnej súvislosti
s namietaným porušením základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nezistil
porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva zaručeného čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu
sťažovateľkou označeného základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy.
41. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť pre namietané porušenie
základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
III.3 K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy napadnutým uznesením
krajského súdu
42. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy napadnutým
uznesením krajského súdu ústavný súd konštatuje, že označené články ústavy neobsahujú
žiadne základné práva alebo slobody. O ich prípadnom porušení by ústavný súd v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mohol rozhodnúť len v spojení s porušením
niektorého zo základných práv alebo slobôd. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne
zo sťažovateľkou označených práv podľa ústavy a dohovoru nemohlo byť porušené,
neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia označených ustanovení ústavy. Vzhľadom
na uvedené ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2020
Miroslav Duriš predseda senátu