Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoCsp-32-2020.pdf
PDF · 111.41 KB
Case nature
Subarea
5CoCsp/32/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XXX, XXX XX N., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Csp/11/2020-8 zo dňa 16.03.2020, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie s upresnením, že žalovaným je BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po., vložka č. 2990/B.
odôvodnenie:
1. Okresný sú Bardejov (ďalej len ako ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: ,,N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
Žalovanému u k l a d á povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Csp/11/2020.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej podanou dňa 09.03.2020 domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi ňou a žalovaným je neplatná. Spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy
4. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.01.2004 bola uzavretá medzi veriteľom, označeným ako CETELEM SLOVENSKO, a.s. a dlžníčkou, označenou ako J. M., na sumu úveru 7.560,- Sk na nákup tovaru v sume 8.400,- Sk, pričom priama platba činila 840,-Sk, počet splátok 10, výška
splátky 840,- Sk, splatných k 15. dňu v mesiaci od 15.2.2004, RPNM 13,48 %. V bode F) zmluvy sa nachádza Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Z dohody vyplýva, že táto dohoda sa uzatvára v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia dlhu podľa tejto dohody. Dlžníčka uzatvorením tejto dohody dáva výslovný súhlas k tomu, aby bol dlh zabezpečený a uspokojený vykonávaním pravidelných mesačných zrážok z jeho mzdy a z iných príjmov, ktoré mu vypláca platiteľ mzdy. Dlžníčka výslovne súhlasila, aby boli platiteľom mzdy vykonané zrážky zo mzdy a z iných príjmov poukazované na účet žalovaného, ktorý žalovaný oznámi platiteľovi mzdy a to v zákonom dovolenej výške až do úplného splatenia dlhu. Znenie zmluvy, vrátane dohody v bode F) je vopred predtlačený text, ktorý žalobkyňa ako spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť, resp. ho meniť, dopĺňať a pod. ( tzv. formulárová zmluva).
5. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 02.03.2020 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne, vyplýva, že žalovaná spoločnosť udelila advokátskej kancelárii MCGA legal, s.r.o. plnomocenstvo na zastupovanie vo veci vymáhania všetkých peňažných nárokov banky voči žalobkyni. Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva") poskytol žalovaný žalobkyni finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala v splátkach vrátiť. Keďže žalobkyňa nesplácala splátky riadne a včas, v súlade s ustanoveniami Zmluvy vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého zostatku záväzku, ktorý predstavuje sumu 760,23 eur. Pohľadávka bola zabezpečená Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, v zmysle ktorej mal žalovaný nárok žiadať od zamestnávateľa žalokyne, aby vykonával zrážky zo mzdy alebo iných príjmov v zákonom stanovenej výške.
6. Po oboznámení sa so žalobou, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami (zmluvou, dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, plnomocenstvo) mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému. Uviedol, že z listín predložených žalobkyňou bolo osvedčené, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorý mal žalovaný zosplatniť. Nepochybne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podliehajúcu súdnej kontrole v rámci ochrany práv spotrebiteľa, keďže bola uzavretá medzi dodávateľom - veriteľom (žalovaným) a žalobkyňou ako fyzickou osobou nepodnikateľom - spotrebiteľom, na posúdenie ktorej sa použijú tak ust. zák. č. 258/2001 Z.z., OZ, zákona na ochranu spotrebiteľa a ďalšie. Podľa údajov uvedených v zmluve k splatnosti celého úveru malo dôjsť dňa 15.11.2004, kedy malo dôjsť k úhrade poslednej desiatej dohodnutej splátky.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že námietka žalobkyne o premlčaní nároku žalovaného uplatneného žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, je dôvodná a bez podania tohto návrhu by sa žalobkyňa nedovolala ochrany svojich práv a teda nemala by sa kde dovolať premlčania nároku žalovaného, keďže riadne súdne konanie o zaplatenie pohľadávky iniciované žalovaným neprebehlo. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie voči žalovanému, keď mal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným, v záujme predídenia možnej ujmy na právach a majetku žalobkyne. Uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej (§ 330 ods. 1 CSP ).
8. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Namietal, že ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby - BNP PARIBAS PERSONÁL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, a táto nedisponuje právnou subjektivitou. Neexistencia procesnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Uvedená skutočnosť má za následok nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť (a to ani prípadnou opravou označenia sporovej strany). Konštatoval, že za existencie tohto nedostatku v procesnej spôsobilosti žalovaného je postup súdu prvej inštancie nesprávny. Poukázal aj na to, že žalobkyňa v žalobe vznáša námietku premlčania z úveru vo výške 7.560,- SKK (t.j. 250,95 EUR), splatného ešte v roku 2004, pritom opomína, že podľa Zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 16.01.2004, jej bola poskytnutá kreditná karta, z ktorej žalobkyňa čerpala v období od 25.08.2004 do 31.08.2016 celkom sumu 5.345,31 EUR. Vzhľadom na omeškanie žalobkyne s úhradou dlžných splátok zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty jej bol zaslaný list zo dňa 19.06.2019 - Výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX a predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 760,23 EUR. Žalovaný uviedol, že záver súdu prvej inštancie,
prezentovaný v bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia o dôvodnosti žalobkyňou vznesenej námietke premlčania, je nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho a žalobkyňou nepreukázaného skutkového stavu. Skutočnosti, uvádzané žalobkyňou v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nezodpovedali reálnemu stavu. Žalobkyňa súdu prvej inštancie neuviedla, že počas viac ako 12 rokov čerpala z kreditnej karty a že dňa 24.06.2019 jej bola doručená výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predžalobná výzva. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom uznesení riadne neodôvodnil, prečo považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Je nesporné, že exekúcia nie je ohrozená, rovnako tak skutkový stav predmetnej veci nespĺňa ani druhú možnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia - potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný uviedol svoj názor, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre vydanie neodkladného opatrenia - potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Namietal, že zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam a žalobkyni nemôže byť zo mzdy zrážané viac, než to povoľujú zákonné ustanovenia. V danom prípade bola žalobkyňa zvýhodnená oproti žalovanému, ktorý riadne uplatnil nároky z dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu omeškania žalobkyne. Žiadal, aby Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.03.2020, č.k. 1Csp/11/2020- 8, zrušil a konanie zastavil. Zároveň sa dožadoval voči žalobkyni nároku na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
9. Žalobkyňa podaním dňa 13.05.2020 doplnila žalobu. V pôvodnej žalobe označila žalovaného ako BNP PARIBAS PERSONÁL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, sídlo: Karadžičova 2, 8119 Bratislava IČO - 47 258 713 zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Po, vložka číslo: 2990/B, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby. Opomenula označiť zahraničnú právnickú osobu, ktorá na Slovenku koná prostredníctvom organizačnej zložky. Ako žalovaného označila BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, sídlo: Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaný v parížskom Obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, sídlo: Karadžičova 2, 811 9 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 2990/B.
10. Žalobkyňa zaslala následne do spisu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Uviedla, že nedopatrením opomenula v žalobe o určenie neplatností Dohody o zrážkach zo mzdy a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť zahraničnú právnickú osobu. Tento nedostatok napravila podaním na súd prvej inštancie označeným ako Doplnenie žaloby. Žalobkyňa mala za to, že osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy obavou, že žalovaný zasiahne do majetkovej sféry žalobkyne, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, ktorá sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Naliehavý právny záujem žalobkyne spočíval v tom, že žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Mala reálnu obavu, že nastane situácia, v ktorej by si žalovaný mohol vymôcť celú pohľadávku pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky by mohli značne prekračovať sumu, ktorú by žalobkyne bola povinná zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa navyše podotkla, že vo veci spoločnosti CETELEM, s ktorou uzatvorila Zmluvu o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 16.01.2004 bolo vydaných viacero súdnych rozhodnutí, kde je konštatované, že dohoda o zrážkach zo mzdy v podpísanej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná zmluvná podmienka a preto je táto časť zmluvy neplatná. Konštatovala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorý obsahuje vopred pripravený text, ktorý je možné len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za ustanovenie zmluvy o úvere spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.l Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach). Je tak v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.03.2020,sp.zn.: lCsp/11/2020 ako vecne správne potvrdil.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol na doplnenie žaloby zo strany žalobkyne (bod 9.odôvodnenia).
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Žalovaný namietal v odvolaní v prvom rade, že žalovaný označený v žalobe i v uznesení súdu prvej inštancie nedisponuje právnou subjektivitou. Podľa názoru žalovaného neexistencia procesnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Uvedená skutočnosť má mať za následok nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť (a to ani prípadnou opravou označenia spornej strany). Preto žiadal uznesenie zrušiť a konanie zastaviť. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2017 sp.zn. 4Cdo/219/2016, s ktorým sa plne stotožňuje, v zmysle ktorého nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti, či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného. Žalobkyňa označila žalovaného ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Tak je označený aj žalovaný v parížskom Registri obchodu. Ako dodatok však žalobkyňa uviedla, že sa jedná o pobočku zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713. Teda uviedla údaje z obchodného registra o spoločnosti ktorej prostredníctvom žalovaný koná na území Slovenskej republiky. Označenie žalovaného bolo teda nejasné, lebo žalovaný BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA skutočne existuje. Aj keď jeho sídlom je Boulevard Hausmann 1, 755009 Paríž, Francúzsko. Preto aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľka a poučovaciu povinnosť v zmysle § 292 CSP odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa svojím podaním zo dňa 13.05.2020 odstránila vadu v označení žalovaného a nejedná sa neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalobkyňa nie je zastúpená advokátom a s otázkou ako má byť označený žalovaný sa nezaoberal ani súd prvej inštancie. Preto nevyzval žalobkyňu na odstránenie vady žaloby a dôsledne ju ani ako mu to ukladá CSP nepoučil. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Preto v tejto časti nepovažuje odvolací súd odvolanie za dôvodné. Ďalej sa odvolací súd zaoberal neodkladným opatrením.
13. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, zdržanie sa niečoho predstavuje omisívne správanie. Z hľadiska ústavného princípu slobody konania (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR) je nevyhnutné spresniť, že žalovaný sa pri plnení formou omittere zdrží toho, čo mu zakazuje konkrétny záväzok, pričom inak mu zákaz konať nevyplýva zo žiadneho iného právneho titulu a konať by mohol.
17. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 19. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
20. Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedenie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov o navrátenie pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
21. Podľa ust. § 357 písm. d) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
22. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
23. Neodkladné opatrenie v danom prípade má len dočasný charakter. Jeho účelom je zamedziť výkonu zrážok zo mzdy žalobcu do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej, preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný) charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
25. Na základe zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že výplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobkyňa možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo. Žalovaný pristúpil k realizácií dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku so žalobkyňou individuálne dojednal, aj keď ide o samostatnú dohodu odvolací súd konštatuje, že jej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť, pričom tvrdí, že dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
26. Uvedená podmienka môže byť rozporná s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, so zákonom alebo dobrými mravmi, a preto môže byť neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho dvora Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o významný prvok ochrany spotrebiteľa v práve Európskej únie. Zároveň ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/ÉHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (EFFET KUTILÉN).
27. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila danosť nároku tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že je so žalovaným v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok dohodnutých na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto má odvolací súd za to, že nárok žalobkyne je osvedčený.
28. Na podporu svojho rozhodnutia Odvolací súd odkazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. US 283/2020-31 zo dňa 17.06.2020, z ktorého vplýva, že: ,,Ústavný súd zdôrazňuje predovšetkým vecnú previazanosť predmetu hlavného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 Csp 115/2019 a konania vo veci nariadeného neodkladného opatrenia vydaného v samostatnom konaní, ktorým sa sťažovateľke ako veriteľke prikazuje zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ktorým sa zároveň prikazuje zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy v prospech sťažovateľky a ktorým bola zároveň žalobkyni uložená povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia žalobu vo veci použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Neodkladné opatrenie má podľa názoru ústavného súdu priamy (aj keď len dočasný) dopad na občianske právo tvoriace predmet meritórneho (hlavného) konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 Csp 115/2019, keďže vo svojej podstate de facto bráni (dočasne) ďalšiemu vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne. Nariadeným neodkladným opatrením dochádza k zmrazeniu účinkov dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré by inak (ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené) umožnili sťažovateľke ako veriteľke dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok žalobkyne (dlžníčky). Nariadené neodkladné opatrenie preto zasahuje do postavenia sťažovateľky ako veliteľky a zároveň žalovanej v konaní o merite veci. Za týchto okolností je na mieste uplatniť názor, podľa ktorého sa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkrétnych okolnostiach veci v konaní o neodkladnom opatrení aplikuje.“
29. Odhliadnuc od otázky označenia žalovaného čo odvolací súd vysvetlil v bode 12.odôvodnenia súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zaoberal skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie danej veci. Vo výroku vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie výstižne a dostatočne odôvodnil. Uviedol, čo ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vyhodnotil na základe tvrdení a dôkazov predložených žalobkyňou. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol okrem námietky neexistencie procesnej subjektivity žalovaného žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver.
30. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil s upresnením, že žalovaným je BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po., vložka č. 2990/B.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 v spojení s § 396 ods.1 CSP).
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.