Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-11-2020.pdf
PDF · 232.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne J. Ž., Q.. XX.X.XXXX, U. X. XX/XXX, XXX XX N., proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2004 uzavretá medzi žalobkyňou a CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava 812 36, IČO : 35 787 783 je n e p l a t n á .
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej podanou tunajšiemu súdu dňa 9.3.2020 domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi ňou a žalovaným je neplatná. Zároveň so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy Žalobu, ako aj návrh nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že v žalovanom prípade ide o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila dňa 16.1.2004 s členom žalovaného CETELEM SLOVENSKO (ďalej aj „zmluva"). Na základe zmluvy jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 250,94 eur (7.560,- Sk) na kúpu sporáku Zanussi ZCC 5400 A. Žalobkyňa považuje zmluvu za problematickú. Poukazuje na to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ako je chýbajúci rozpis splátok - § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. a ďalšie náležitosti. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného je už dávno premlčaná, nakoľko bola zmluva uzatvorená dňa 16.1.2004 a bolo dohodnutých 10 splátok, počnúc prvou splátkou, ktorá mala byť uhradená najneskôr dňa 15.2.2004. Z uvedeného vyplýva, že posledná desiata mesačná splátka mala byť uhradená k 15.11.2004, čo je už 15 rokov po splatnosti poslednej mesačnej splátky. V tejto súvislosti vznáša námietku premlčania pohľadávky žalovaného vo výške 760,23 eur. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, a to konkrétne v bode F) zmluvy. Žalovaný na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy na základe Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 2.3.2020. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a táto nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom a napriek tomu, že jeho pohľadávka je už dávno premlčaná. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Zamestnávateľom žalobkyne je: Z. Ž., miesto podnikania: X. XXX/XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Bardejov, číslo ŽR: 701-3732. Poukazuje na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014: „ Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo iné i osoby, ibaže túto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch. jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť." Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Obava, že žalovaný zasiahne do majetku žalobkyne, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení zmluvy sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Platí to o to viac, keď ide o premlčanú pohľadávku žalovaného. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy žalobkyňa navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy žalovaným. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej majetku.
2. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.3.2020, č.k. 1Csp/11/2020-8 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 260729920791936 zo dňa 16.1.2004 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Csp/118/2020.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Poukázal na nesprávne označenie žalovaného v žalobe. Poukázal na ust. § 18 ods. 1 OZ, § 61, § 62 CSP, § 7 ods. 1 Obch. zák., § 2 ods. 8 Zákona o bankách. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, táto nedisponuje právnou subjektivitou. Uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.03.2020 sa týka subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu. Subjekt, označený v napadnutom uznesení (a aj v žalobe) ako žalovaný, nemá z hľadiska hmotného práva postavenie právnickej osoby (ani podľa OZ, OBZ či Zákona o bankách). Neexistencia procesnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Uvedená skutočnosť má za následok nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť (a to ani prípadnou opravou označenia sporovej strany). Navrhoval konanie z tohto dôvodu zastaviť ( po zrušení uznesenia ). Odhliadnuc od nedostatku v procesnej spôsobilosti žalovaného je potrebné poukázať na vec samú, kedy žalobkyňa v žalobe vznáša námietku premlčania z úveru vo výške 7.560,- SKK (t.j. 250,95 EUR), splatného ešte v roku 2004 (!). Žalobkyňa pritom opomína, že podľa Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 16.01.2004, uzatvorenej medzi ňou a CETELEM SLOVENSKO a.s. (právny nástupca: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) jej bola poskytnutá kreditná karta, z ktorej žalobkyňa čerpala v období od 25.08.2004 do 31.08.2016 celkom sumu 5.345,31 EUR. Vzhľadom na omeškanie žalobkyne s úhradou dlžných splátok zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty jej bol zaslaný list zo dňa 19.06.2019
- Výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42621542739100 a predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 760,23 EUR. Záver súdu prvej inštancie, prezentovaný v bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia o dôvodnosti žalobkyňou vznesenej námietke premlčania, je nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho a žalobkyňou nepreukázaného skutkového stavu. Skutočnosti, uvádzané žalobkyňou v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nezodpovedajú reálnemu stavu - žalobkyňa
súdu neuviedla, že počas viac ako 12 rokov čerpala z kreditnej karty a že dňa 24.06.2019 jej bola doručená výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predžalobná výzva. Následne sa žalovaný vyjadroval k nesplneniu procesných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326, § 325 CSP. Dňa 02.03.2020 bola zamestnávateľovi žalobkyne zaslaná žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, v tom čase žalobkyňa dlhovala sumu 760,23 EUR. Veriteľ si tým uplatnil svoje právo na vysporiadanie vzniknutého dlhu, spôsobom odobreným a vopred známym žalobkyňou, tak ako je uvedené v Dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.01.2004. Taktiež nie je možné opomínať skutočnosť, že napriek riadne poskytnutému úveru, ktorý žalobkyňa čerpala z kreditnej karty, žalobkyňa sa dostala do omeškania, dôsledkom čoho bolo vypovedanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa pritom mala reálnu vedomosť o výške svojho dlhu, nakoľko tento bol uvedený vo výpovedi a predžalobnej výzve, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 24.06.2019 (760,23 EUR). Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v § 53 ods. 4 OZ, tento výpočet dohodu o zrážkach zo mzdy neuvádza. Ide síce o demonštratívny výpočet, avšak ani z ust. § 53 ods. 1 OZ nie je možné vyvodiť, že by dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala neprijateľnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardne využívaným inštitútom v zmluvných vzťahoch. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre vydanie neodkladného opatrenia - potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil (odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). Vydanie predbežného (neodkladného) opatrenia je založené na domnienkach, ktoré žalobkyňou nie sú preukázané. Zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam, pričom žalobkyni nemôže byť zrážaná zo mzdy vyššia čiastka, než to povoľujú zákonné ustanovenia. V zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. V ust. § 68 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len „exekučný poriadok“) je podrobne vymedzený rozsah zrážok zo mzdy. Ďalej, podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Žalovaný uvádza, že zrážky zo mzdy podliehajú vyššie uvedeným zákonným obmedzeniam a ako už bolo spomenuté, žalobkyni tak v prípade realizácie práv žalovaného ako veriteľa, vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy, nemôže byť zo mzdy zrážané viac, než to povoľujú zákonné ustanovenia. Uvedeným spôsobom zákon poskytuje ochranu tretím osobám v postavení dlžníkov, t.j. aj spotrebiteľom, pričom táto ochrana dlžníkov, aj spotrebiteľov, je absolútne zákonom garantovaná. Inak povedané, platiteľ mzdy nemôže vykonať zrážky zo mzdy vo väčšej miere, než to pripúšťa zákon. Akýkoľvek iný výklad je neprípustný. Tomu zodpovedá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 16.01.2004, v ktorej je výslovne uvedené, že ak sa žalobkyňa ako dlžník omešká si splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, žalobkyňa ako dlžník súhlasí, aby platca mzdy uskutočňoval mesačné zrážky zo mzdy, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva. V danom prípade bola žalobkyňa zvýhodnená oproti žalovanému, ktorý riadne uplatnil nároky z dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu omeškania žalobkyne. Vyššie uvedené dôvody svedčia podľa žalovaného o tom, že vydanie neodkladného opatrenia je v danom prípade nedôvodné. Navrhoval uznesenie zrušiť a konanie zastaviť.
4. Podaniami zo dňa 11.5.2020, 12.5.2020 žalobkyňa upresnila označenie žalovaného a uviedla, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.zn. 4Cdo/150/2019 zo dňa 18. októbra 2019. Uvádza, že nemá vedomosť, z čoho žalovaný počítal dlžnú sumu 760.23 EUR, keďže ju žiadnym spôsobom nepreukázal a jednoducho na základe 16 rokov starej Zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 16.01.2004 požiadal zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy. Bez nariadenia neodkladného opatrenia a súdnej ochrany žalobcu ako spotrebiteľa, by bol žalobca nútený uhradiť žalovanému sumu, ktorú si žalovaný sám nadiktoval, bez toho, aby ju preukázal. Takto sa žalobca dostal do situácie, kedy by mu boli vykonávané zrážky zo mzdy do výšky jednostranne nadiktovanej sumy určenej žalovaným, ktorá pritom môže byť premlčaná. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mat' oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy vyvoláva nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú paralelu medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia sporov na rozhodcovskom súde. Naliehavý právny záujem žalobcu spočíva v tom, že žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku. čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Má reálnu obavu, že nastane situácia, v ktorej si žalovaný môže vymôcť celú pohľadávku pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by žalobca bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle platnej súdnej judikatúry platí, že kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Podotýka, že vo veci spoločnosti CETELEM, s ktorou žalobca uzatvoril Zmluvu o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 16.01.2004 bolo vydaných viacero súdnych rozhodnutí, kde je konštatované, že dohoda o zrážkach zo mzdy v podpísanej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná zmluvná podmienka a preto je táto časť zmluvy neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorý obsahuje vopred pripravený text, ktorý je možné len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za ustanovenie zmluvy o úvere spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach). Je tak v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
5. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.7.2020, č.k. 5CoCsp/32/2020 - 44 súd rozhodol tak, že potvrdil uznesenie s upresnením, že žalovaným je BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po., vložka č. 2990/B. Z odôvodnenia uznesenia oi. vyplýva, že : 12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Žalovaný namietal v odvolaní v prvom rade, že žalovaný označený v žalobe i v uznesení súdu prvej inštancie nedisponuje právnou subjektivitou. Podľa názoru žalovaného neexistencia procesnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Uvedená skutočnosť má mať za následok nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť (a to ani prípadnou opravou označenia spornej strany). Preto žiadal uznesenie zrušiť a konanie zastaviť. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2017 sp.zn. 4Cdo/219/2016, s ktorým sa plne stotožňuje, v zmysle ktorého nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti, či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky a to
spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného. Žalobkyňa označila žalovaného ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Tak je označený aj žalovaný v parížskom Registri obchodu. Ako dodatok však žalobkyňa uviedla, že sa jedná o pobočku zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713. Teda uviedla údaje z obchodného registra o spoločnosti ktorej prostredníctvom žalovaný koná na území Slovenskej republiky. Označenie žalovaného bolo teda nejasné, lebo žalovaný BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA skutočne existuje. Aj keď jeho sídlom je Boulevard Hausmann 1, 755009 Paríž, Francúzsko. Preto aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľka a poučovaciu povinnosť v zmysle § 292 CSP odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa svojím podaním zo dňa 13.05.2020 odstránila vadu v označení žalovaného a nejedná sa neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalobkyňa nie je zastúpená advokátom a s otázkou ako má byť označený žalovaný sa nezaoberal ani súd prvej inštancie. Preto nevyzval žalobkyňu na odstránenie vady žaloby a dôsledne ju ani ako mu to ukladá CSP nepoučil. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Preto v tejto časti nepovažuje odvolací súd odvolanie za dôvodné. Ďalej sa odvolací súd zaoberal neodkladným opatrením. 25. Na základe zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že platnosť dohody o zrážkach zo mzdy súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobkyňa možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo. Žalovaný pristúpil k realizácií dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku so žalobkyňou individuálne dojednal, aj keď ide o samostatnú dohodu odvolací súd konštatuje, že jej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť, pričom tvrdí, že dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. 26. Uvedená podmienka môže byť rozporná s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, so zákonom alebo dobrými mravmi, a preto môže byť neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho dvora Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o významný prvok ochrany spotrebiteľa v práve Európskej únie. Zároveň ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/ÉHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (EFFET KUTILÉN). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.8.2020.
6. Následne sa žalovaný k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 13.8.2020. Uviedol, že skutkové okolnosti, ktoré žalobkyňa uvádza v žalobe, nezodpovedajú reálnemu stavu. Žalobkyňa vznáša námietku premlčania z úveru vo výške 7.560,- SKK (t.j. 250,95 EUR), splatného ešte v roku 2004(!). Žalobkyňa pritom opomína, že podľa Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 16.01.2004, uzatvorenej medzi ňou a CETELEM SLOVENSKO a.s. (právny nástupca: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA), ďalej len „Zmluva o úvere“, jej bola poskytnutá kreditná karta, z ktorej žalobkyňa čerpala v období od 25.08.2004 do 31.08.2016 celkom sumu 5.345,31 EUR. Vzhľadom na omeškanie žalobkyne s úhradou dlžných splátok zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty jej bol zaslaný list zo dňa 19.06.2019 - Výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42621542739100 a predžalobná výzva na zaplatenie sumy 760,23 EUR. Súčasne so Zmluvou o úvere bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená v bode F) Zmluvy o úvere. Dňa 02.03.2020 bola zamestnávateľovi žalobkyne zaslaná žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, v tom čase žalobkyňa dlhovala sumu 760,23 EUR. Veriteľ si tým uplatnil svoje právo na vysporiadanie vzniknutého dlhu, spôsobom odobreným a vopred známym žalobkyňou, tak ako je uvedené v Dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.01.2004. Napriek riadne poskytnutému úveru, ktorý žalobkyňa čerpala z kreditnej karty, žalobkyňa sa dostala do omeškania, dôsledkom čoho bolo vypovedanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa pritom mala reálnu vedomosť o výške svojho dlhu, nakoľko tento bol uvedený vo výpovedi a predžalobnej výzve, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 24.06.2019 (760,23 EUR). K inštitútu zabezpečenia záväzku spotrebiteľa formou využitia zrážok zo mzdy u platiteľa mzdy spotrebiteľa je dôležité uviesť v tom čase platnú právnu úpravu, v ktorej sa nezakazovalo využitie dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. Zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z.). Ustanovenie o zabezpečení záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy sa stalo neprípustným až dňa 01.05.2014, kedy sa stalo ust. § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa účinným. Zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 16.01.2004. Žalovaný v tom čase konal v súlade s platnou
právnou úpravou, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nevykonal skôr, ako by sa žalobkyňa dostala do omeškania, nevykonávala sa vo väčšom rozsahu ako je možné. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto nebola uzatvorená v rozpore so zákonom, a teda nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v § 53 ods. 4 OZ, tento výpočet dohodu o zrážkach zo mzdy neuvádza. Ide síce o demonštratívny výpočet, avšak ani z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) nie je možné vyvodiť, že by dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala neprijateľnú podmienku. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardne využívaným inštitútom v zmluvných vzťahoch. Zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam, pričom žalobkyni nemôže byť zrážaná zo mzdy vyššia čiastka, než to povoľujú zákonné ustanovenia. V zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. V ust. § 68 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len „exekučný poriadok“) je podrobne vymedzený rozsah zrážok zo mzdy. Ďalej, podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Žalovaný uvádza, že zrážky zo mzdy podliehajú vyššie uvedeným zákonným obmedzeniam a ako už bolo spomenuté, žalobkyni tak v prípade realizácie práv žalovaného ako veriteľa, vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy, nemôže byť zo mzdy zrážané viac, než to povoľujú zákonné ustanovenia. Uvedeným spôsobom zákon poskytuje ochranu tretím osobám v postavení dlžníkov, t.j. aj spotrebiteľom, pričom táto ochrana dlžníkov, aj spotrebiteľov, je absolútne zákonom garantovaná. Inak povedané, platiteľ mzdy nemôže vykonať zrážky zo mzdy vo väčšej miere, než to pripúšťa zákon. Akýkoľvek iný výklad je neprípustný. Tomu zodpovedá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 16.01.2004, v ktorej je výslovne uvedené, že ak sa žalobkyňa ako dlžník omešká si splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, žalobkyňa ako dlžník súhlasí, aby platca mzdy uskutočňoval mesačné zrážky zo mzdy, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva. Poukázal tiež na ust. § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku, ktoré neumožňujú podanie určovacej žaloby v prípadoch, v ktorých je možné žalovať na plnenie. Odborná verejnosť v tomto smere uvádza, že „úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d) komentovaného ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“ V danom prípade nie je naplnená dikcia v písm. d) cit. ust. § 137 CSP, podľa ktorého je možné sa žalobou domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žiaden osobitný právny predpis nepripúšťa možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranným právnym úkonom, pričom právny úkon právna teória vníma ako druh právnej skutočnosti. To znamená, že na daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 137 písm. d) CSP, z ktorého výslovne vyplýva, že žaloba o určenie právnej skutočnosti (Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon) je prípustná, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. V danom prípade táto možnosť nie je naplnená. Ako pozitívny príklad, kedy osobitný predpis umožňuje domáhať sa určenia právnej skutočnosti, žalovaný uvádza OZ pri žalobe o určení neplatnosti výpovede zmluvy o nájme, Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) pri žalobe o určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov pri žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V danom prípade nie sú splnené predpoklady na úspešnosť žaloby žalobkyne o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na tomto určení. Objektívne, tento naliehavý právny záujem ani nie je možné preukázať, keďže tento nie je daný v prípadoch, ak je možné žalovať na plnenie. Má za to, že v danom prípade nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti takejto žaloby o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Poukázal na ust. § 137 písm. c/, d/ CSP a § 161 ods. 1 CSP. O takomto žalobnom návrhu súd podľa žalovaného nemôže konať a rozhodnúť. Vada žaloby pritom spočíva v hmotnoprávnej kvalifikácii, čoho priamym dôsledkom je existencia procesnej prekážky. Žiada, aby súd žalobu zastavil. Trvá aj na námietke neodstrániteľného nedostatku podmienok konania
- neexistencia procesnej ani právnej subjektivity na strane žalovaného, spočívajúcej v nesprávnom označení žalovaného. Neexistencia procesnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (t.j. nie je možné ho odstrániť ani prípadnou opravou označenia sporovej
strany). Na uvedenom závere nič nemení ani doplnenie žaloby, ktoré podala žalobkyňa dňa 13.05.2020. Toto podanie bolo uskutočnené po podaní odvolania žalovaného voči uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie, kedy sa žalobkyňa prostredníctvom tohto odvolania mala možnosť oboznámiť s námietkou žalovaného ohľadom neexistencie právnej subjektivity. Dochádza k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, resp. práva na súdnu ochranu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 90/2012 a čl. 6 ods. 1 CSP. Princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v spore však nemá byť prostriedkom na negovanie zákonných procesných podmienok, ktoré platia pre všetky subjekty v súdnom spore. V súlade so zásadou právnej istoty a princípom rovnosti sporových strán mal súd bezprostredne po preskúmaní podanej žaloby konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesných podmienok, čo by však nevylúčilo podanie novej žaloby žalobkyňou voči správnemu subjektu. Tým by sa zachovala funkčná rovnosť sporových strán, bez porušenia zákonných procesných podmienok. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
7. Podaním zo dňa 18.9.2020 žalobkyňa dodala k vyjadreniu žalovaného, že poukazuje na súdnu judikatúru (Krajský súd Košice sp.zn. 3Co/313/2016 zo dňa 25.08.2016), v zmysle ktorej platí, že neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 54 ods. 1 Občianskeho zamestnávateľa zákonníka a žalobkyne, preto je potrebné prisvedčiť argumentom žalobkyne, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy napriek tomu, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnosť plnenia a tak nemá možnosť zrážky priamo zastaviť. Pričom veriteľ a teda žalovaný sám diktuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstva, a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi tieto zrážky zastaviť. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax v obchodných právnych veciach, ktorá prijala závery, že žalovaný pristúpil k realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorá bola súčasťou úverovej formulárovej zmluvy bez toho, aby túto podmienku so žalobcom individuálne dojednal, jej obsah, ak žalobca nemohol ovplyvniť, ani túto dohodu vylúčiť, pričom na jej základe zamestnávateľ už pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy napriek tomu, že takáto dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je rozporná s právom EÚ, judikatúrou SD EÚ, so zákonom alebo dobrými mravmi a preto je neplatná. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru SD EÚ týkajúcu sa nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách ohľadom rovnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by p pozbavenie Smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén ). Navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
8. Na pojednávanie nariadené na deň 29.10.2021 sa dostavili dostavil právny zástupca žalovaného; nedostavila sa žalobkyňa, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vec prejednal v jej neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu, v spise pripojených listinných dôkazov tak, ako boli oboznámené na pojednávaní ( viď zápisnica o pojednávaní - návrhom s prílohami, uzneseniami súdov, odvolaním žalovaného s prílohami, vyjadrením žalobkyne na č.l. 32, č.l. 34, č.l. 66, vyjadrením žalovaného na č.l. 56 ) a zistil tento skutkový stav veci :
10. Na pojednávaní dňa 29.10.2021 : 1/ právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na vyjadreniach. Podľa ich názoru, nie sú splnené podmienky, aby súd žalobe vyhovel. Zásadná námietka je voči petitu, žeby dohoda mala byť neplatná. Dohodu považuje za platnú v čase, kedy bola uzatváraná, boli splnené všetky podmienky na jej uzatvorenie. Zdôrazňuje, že platnosť či neplatnosť dohody nemá nič spoločné s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú konštruuje OZ a ktoré sa dostali do OZ až po tom, ako uzatvorili spotrebiteľský úver s dohodou zrážok zo mzdy. Poukazuje na to, že 18 rokov po podpísaní zmluvy, žalobkyni doteraz nevadilo nič, nenamietala neplatnosť dohody, úveru a teda takto podaná žaloba je bez ohľadu na čokoľvek
iné premlčaná, pretože došlo k uplynutiu subjektívnej aj objektívnej lehoty. Nepochybne ide o vec spotrebiteľskú, namieta, že ochrana spotrebiteľa nesmie byť bezbrehá a musí byť zachovaná rovnosť medzi účastníkmi. Zásadne odmieta to, aby sa na 18 rokov starú záležitosť hľadelo pohľadom dnešných predpisov, pretože dohoda v čase uzatvárania bola zákonom prípustná a bola to bežná prax nielen ich spoločností, ale všetkých finančných subjektov poskytujúcich úvery. Bol to absolútne štandardný zabezpečovací prostriedok, ktorá oprávnene veriteľ požadoval rovnako ako to požadovali všetci iní veritelia napr. banky, súkromné spoločnosti atď.. Zmluva o úvere je maximálne jednoduchá spracovaná na jednom liste A4 a teda aj akýkoľvek bežný spotrebiteľ s bežným vzdelaním si to vedel prečítať a zhodnotiť, či takýto úver chce uzatvoriť, alebo nie. Bola to jeho slobodná vôľa. Zákon až v r. 2014 obmedzil používanie dohody o zrážkach o mzdy v spotrebiteľských záležitostiach, až od toho dátumu veritelia nemohli takúto dohodu uzatvárať. Výklad alebo názor žalobkyne, že údajne nemohli takúto dohodu uzatvoriť ani 9 rokov pred zmenou právnej úpravy, je podľa názoru klienta v rozpore nielen so zákonom, ale aj s logikou a pokiaľ by to malo byť akceptované, žiadny podnikateľ si nemôže byť istý svojim podnikateľským zámerom, najmä v situácii, keď v dobe uzatvorenia úveru sa rešpektovali ustanovenia v tom čase platné. § 137 písm. c/ a d/ CSP, hovoria o možnosti podávania žaloby a o ich podmienkach. Pokiaľ žalobkyňa žiada určiť neplatnosť dohody, tak takáto možnosť musí byť výslovne upravená v nejakom osobitnom predpise, čo podľa názoru klienta nie je. Zákon umožňuje takúto dohodu určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak to nie je to ustanovenie, ktoré by sa dalo v tomto prípade využiť, už z tohto dôvodu formálneho je potrebné žalobu zamietnuť. Na neplatnosť právneho úkonu sa totiž vzťahujú iné predpoklady, skúmajú sa iné náležitosti ako v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá sama o sebe môže byť platná, len nemôže byť používaná v spotrebiteľských záležitostiach. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
11. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.1.2004, č. XXXXXXXXXXXXXX6 vyplýva, že bola uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, pričom veriteľ bol označený ako CETELEM SLOVENSKO, a.s. a dlžník bol označený ako J. Ž., U. X. XX, Raslavice v bode B na sumu úveru 7.560,- Sk na nákup tovaru v sume 8.400,- Sk, pričom priama činila platba 840,- Sk, počet splátok 10, výška splátky 840,- Sk, splatných k 15. dňu v mesiaci od 15.2.2004, ročná miera nákladov 13,48 %, poistenie odmietnuté ( klasický úver ). Tlačivo zmluvy - formulár pre spotrebiteľské úvery žalobcu, ktorý bol použitý aj v tomto prejednávanom prípade, je vertikálne rozdelený na dve časti z ktorých pravá časť, orámovaná obsahuje vopred vytlačené texty rozdelené na body: C/- úverová karta, D/- poistenie klienta, E/ - súhlas so pracovaním osobných údajov, F/ - dohoda o zrážkach zo mzdy. Do tejto časti formulára nie je možné nič mechanicky vpisovať ani meniť text. V spodnej časti tlačiva t.j. pod označenou časťou je plnou čiarou vyznačené miesto pre vyznačenie dátumu a miesta uzavretia zmluvy a pod ním plnou čiarou vyznačené miesto pre podpisy. Bezprostredne pod týmito čiarami je rámček, obsahujúci vyhlásenie partnera žiadateľa o úver, ktorý nie je vyplnený. Ľavá vertikálna časť formulára je prispôsobená na to, aby sa do nej mohli vpisovať individuálne požiadavky záujemcu o úver a obsahuje niekoľko oddielov, ktoré sú horizontálne medzi sebou oddelené prerušovanou čiarou ( údaje o žiadateľovi, o úvere, časť A), B) ). Posledná časť: „Úverová karta“ C1 obsahuje 1) údaj o mesačnej úrokovej sadzbe vo výške 2,39 % 2) príklad pre výpočet RPMN pri výške čerpania úveru vo výške 20.000 Sk pri pravidelnom mesačnom splácaní je 17,05 %. V časti C ) úverová karta je uvedené, že žiadateľ žiada spoločnosť CETELEM Slovensko o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby mu poskytla úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a aby mu vydala úverovú kartu na jeho meno. Berie na vedomie, že jeho žiadosť bude posudzovaná podľa údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť žiadosti v plnom rozsahu, spoločnosť CETELEM Slovensko môže zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na nižšiu sumu. Žiadateľ sa zaväzuje splácať poskytnutú úver vo výške min. 5 % poskytnutého úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B. Aktuálna výška poplatkov za výpis z úverového účtu je stanovená v sadzobníku poplatkov CETELEM Slovensko, a.s.. V bode F) zmluvy sa nachádza Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Z dohody vyplýva, že táto dohoda sa uzatvára v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávok k úverovej zmluve podľa časti B) a C) takto : klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce mesačné splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej
OSP v ust. o výkone rozhodnutí, až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva ( t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty ), a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM Slovensko, a.s.. CETELEM Slovensko, a.s. týmto spôsobom zabezpečenia súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klienta, ako aj na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie klient. Dlžník uzatvorením tejto dohody dáva výslovný súhlas k tomu, aby bol dlh zabezpečený a uspokojený vykonávaním pravidelných mesačných zrážok z jeho mzdy a z iných príjmov, ktoré mu vypláca platiteľ mzdy. Dlžník výslovne súhlasil, aby boli platiteľom mzdy vykonané zrážky zo mzdy a z iných príjmov poukazované na účet veriteľa, ktorý veriteľ oznámi platiteľovi mzdy a to v zákonom dovolenej výške až do úplného splatenia dlhu. Zmluva podpísaná žalobkyňou v Prešove dňa 16.1.2004, ako predajca označený Ľuboš BARAN- SERVIS, Elektro Predaj- Opravy, Prešov, IČO: 10733817, ako CETELEM ( vpravo hore na zmluve, bez podpisu ). Na zadnej strane sa nachádzajú Všeobecné podmienky CETELEM Slovensko, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ( podmienky odstúpenia od zmluvy, oi. aj z dôvodu omeškania s platením viac než dvoch splátok po sebe nasledujúcich na strane veriteľa a žiadať zaplatenie dlžnej sumy; zmluva uzavretá na dobu trvania záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy; , výpovede pri revolvingu - klient je oprávnený kedykoľvek poskytnutie úverového rámca vypovedať; veriteľ má právo na odstúpenie od zmluvy pre neplnenie ako v prechádzajúcej vete, doba trvania na dobu neurčitú;, v prípade ak nie je na účte klienta pohyb viac ako tri roky, zmluva zaniká ). Fyzická osoba - klient je fyzická osoba, ktorá je navrhovateľom uzavretia zmluvy o úvere podľa ust. Obch. zák. a pri prijatí veriteľom ( Cetelem Slovensko, a.s. ) je dlžníkom z tejto zmluvy. Súdu bola uvedené zmluva predložená žalobkyňou aj žalovaným. Súd konštatuje, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu.
12. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 2.3.2020 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu, ktorým je: Z. Ž., J. R.: X. XXX/XX, XXX XX N., Z.Č.: XX XXX XXX vyplýva, že spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 (ďalej len „Banka") udelila advokátskej kancelárii MCGA legal, s.r.o. plnomocenstvo na zastupovanie vo veci vymáhania všetkých peňažných nárokov banky voči Ž. J., X. XXX/XX, XXXXX N.E. Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva") poskytla Banka Dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré sa Dlžník zaviazal v splátkach vrátiť. Pretože Dlžník nesplácal splátky riadne a včas, Banka v súlade s ustanoveniami Zmluvy vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého zostatku záväzku, ktorý k dnešnému dňu predstavuje sumu 760,23 eur. Pohľadávka bola zabezpečená Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, v zmysle ktorej má Veriteľ nárok žiadať od Vás ako zamestnávateľa Dlžníka, aby ste vykonávali zrážky zo mzdy alebo iných príjmov Dlžníka v zákonom stanovenej výške. Týmto si Vás, v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ako zamestnávateľa Dlžníka dovoľujeme požiadať, aby ste Dlžníkovi vykonávali zrážky z jeho mzdy alebo iného príjmu v zákonom stanovenej výške, až do celkovej sumy 760,23 eur, a túto sumu poukazovali v prospech účtu Veriteľa IBAN: Y., variabilný symbol XXXXXXXXXX a to odo dňa doručenia tejto žiadosti až do úplného splatenia záväzku Dlžníka voči Veriteľovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy sa týka všetkých príjmov Dlžníka - teda nielen platu, ale aj odstupného, odmien, príplatkov a 13. alebo 14. platu. Dlžná suma sa navyšuje zákonným úrokom a úrokom z omeškania podľa zmluvy, preto je potrebné po úhrade dlžnej sumy, kontaktovať našu spoločnosť a Informovať sa ohľadom aktuálnej výšky dlžnej sumy. V zmysle ust. § 551 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka máte ako zamestnávateľ povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy alebo iných príjmov Dlžníka vždy okamihom, kedy je mzda alebo iný príjem vyplatená Dlžníkovi, a to od okamihu doručenia tejto žiadosti až pokiaľ nebude celý dlh (v zmysle vyššie uvedeného vyčíslenia) voči Veriteľovi splatený.
13. Súd z prehľadu odfinancovaných finančných prostriedkov žalobkyni vyplývajúcich z potvrdenia žalovaného zo dňa 25.3.2020 ( čl. 21 ) zistil, že žalobkyni boli spolu poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.345,31 eur v období od 25.8.2004 do 31.8.2016 ( výber ATM, fin.v prosp.klt., poist. Platieb BP).
14. Listom zo dňa 16.9.2019 adresovanom žalobkyni označenom ako výpoveď zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42621542739100 / predžalobná výzva veriteľ - žalovaný vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže úver nesplácala riadne a včas ani po opakovaných výzvach ma úhradu, s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede druhej strane, čím sa stáva úver splatný v celom rozsahu. Úver bol poskytnutý v sume 760,23 eur ( istina 633,01 eur, dlžné úroky, poplatky a poistné 100,06 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 27,16 eur ). Zároveň ju vyzval na zaplatenie dlhu. Listina bola doručená žalobkyni dňa 24.6.2019.
15. Z výpisu z obchodného registra žalobcu - jeho právneho predchodcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. vyplýva, že v jeho predmete činnosti bolo aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom následne došlo k cezhraničnému zlúčeniu s obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž, ktorá je jeho právnym nástupcom ( súdu známe z úradnej činnosti súdu ).
16. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Spornou bola skutočnosť, či dohoda o zrážkach zo mzdy je platnou, či neplatnou. Žalobkyňa s poukazom na to, že výška dlhu závisí od subjektívneho názoru veriteľa bez toho, aby ju preskúmal súd, sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že dohoda je legitímnym zabezpečovacím inštitútom a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
17. Súd vychádzal z tejto právnej úpravy:
18. Podľa § 137 písm. c), d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom pri vzniku zmluvného vzťahu ) tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov2) alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 2 ods. 1 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie: a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b)predávajúcim podnikateľ,4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, e)dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobky.
21. Podľa § 6 ods. 1, 3 cit. zák. predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi; najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b)môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
22. Podľa § 23a cit. zák. ( Typová zmluva ) typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a)neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b)podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. ( v znení účinnom od 25.11.2004 ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. ------------------------------------------------------------------ 13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
24. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
25. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. ( účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
27. Podľa § 2 cit zák. na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 3 ods. 1, 2, 7 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.
29. Podľa § 4 ods. 1 - 5 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)meno a adresu spotrebiteľa, g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b)sankcie za porušenie zmluvy, c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
30. Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd.
31. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
32. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 551 OZ ( Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
35. Podľa § 52 OZ ( v znení účinnom od 1.4.2004 ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 53 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Podľa § 54 cit. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Podľa § 879e ods. 3, 4 cit. zák. ( PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 2004 ) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
39. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
40. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
41. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
42. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
43. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
44. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
45.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
46. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
47. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
48. S poukazom na vyššie cit. zák. ust. pri právnom posúdení zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi stranami zmluvy ( t.j. právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou ) súd primárne vychádzal z ust. zákona o ochrane spotrebiteľa ( zák. č. 634/1992 Zb. ), ktorý ku dňu vzniku zmluvného vzťahu upravoval postavenia spotrebiteľa ( a jeho ochranu, zákaz diskriminácie, klamania spotrebiteľa, poctivosť poskytovania služieb a pod. ), postavenie predávajúceho a dodávateľa, a zároveň zakotvuje úpravu tzv. typovej zmluvy, ktorou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje ( v podstate neskoršia definícia zmluvy spotrebiteľskej podľa ustanovení OZ ). V tomto prípade je nesporné, že právny predchodca žalovaného vystupoval pri uzatváraní tohto zmluvného vzťahu ako dodávateľ / predávajúci a žalobkyňa ako spotrebiteľ. Právny predchodca žalovaného ako podnikateľský subjekt ( viď výpis z Obchodného registra a predmet činnosti ), na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalobkyňa) nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť.
49. Súd samozrejme nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik zmluvy, avšak na jej právne posúdenie je nutné prihliadať aj na ust. zák. č. 258/2001 Z.z.. Zákon č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods. 2 úplne jasne vymedzuje, čo zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať. Takto stanovené podstatné náležitosti zmluvy musia úplne a jasne vymedziť najmä práva a povinnosti spotrebiteľa, ktorý sa stáva dlžníkom, ktorý na základe údajov musí vopred vedieť čo, v akej výške a kedy má plniť. O tom svedčí aj stanovená poučovacia povinnosť veriteľa ako aj úprava reklamy produktov pri ponuke spotrebiteľských úverov. Súd nemôže opomenúť ako skutočnosť, že vo všeobecnosti zmluva o úvere aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sa zaraďujú medzi konsenzuálne kontrakty a teda nároky (práva a povinnosti) účastníkov právneho úkonu vznikajú uzavretím zmluvy. Preto všetky práva a povinnosti musia byť jasne a zreteľne stanovené pri vzniku zmluvy, teda okamihom uzavretia. Zároveň zmluva o úvere musí spĺňať esenciálne náležitosti zmluvy o úvere uvedené v § 497 Obch. zák. ( oi. záväzok dlžníka okrem vrátenia peňažných prostriedkov aj zaplatenie úrokov ). Rovnako súd považuje za vylúčené, aby zmluva obsahovala dve rozdielne úpravy pre jeden právny vzťah a predmet druhej zmluvy bol závislý až od následného plnenia, resp. správania sa klienta bez jednoznačne prejavenej vôle voľby stanoveného zmluvného režimu.
50. Zároveň po 1.4.2004 sa na daný zmluvný vzťah musia aplikovať aj zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004 a teda všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ ( oi. aj Smernicami
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa ). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Pričom v zmysle § 879e ods. 3, 4 OZ spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa museli dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona, inak sa stali neplatnými tie ustanovenia zmlúv, ktoré sa nedali do súladu s § 53 a 54 OZ a to po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
51. Niet preto pochýb o charaktere zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi žalobkyňou a predchodcom žalobcu a teda vzťah občianskoprávny - spotrebiteľský. Preto na posúdenie zmluvného vzťahu ( okrem jeho vzniku ) vrátane posúdenia dohody o zabezpečení záväzku dohodu o zrážkach zo mzdy, súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.
52. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania dňa 16.1.2004 došlo k podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého bol žalobkyni poskytnutý ,, klasický " spotrebiteľský úver v sume 7.560,- Sk ( úverová zmluva č. 1 ) a tzv. revolvingový úver vo výške 20.000,-Sk ( úverový rámec; úverová zmluva č. 2 ), čo je 663,88 eur, pričom na ich právne posúdenie sa vzťahuje primárne čo do vzniku Obchodný zákonník ( esenciálne náležitosti zmluvy o úvere ) a zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Z uvedeného vyplýva záväzok žalobkyne ako dlžníka na klasickom úvere v sume 7.560,- SK ( na nákup tovaru ) a na ďalšom úvere, ktorý mal žalobca poskytnúť žalovanej v podobe platobnej kreditnej karty s úverovým rámcom 20.000 Sk ( 663,88 € ), tzv. revolvingový úver, pričom žalobkyňa čerpala finančné prostriedky v sume 5.345,31 eur v období od 25.8.2004 do 31.8.2016. Avšak súd udáva : 1/ vo vzťahu k zmluve o úvere č. 1 má súd zato, že v tomto prípade absentuje podstatná náležitosť zmluvy o úvere ( § 497 Obch. zák. ) a to aj záväzok zaplatenia úroku neuvedením výšky úroku v zmluve, tým pádom nemožno túto zmluvu považovať za platne uzavretú pre rozpor s ust. § 497 Obch. zák. 2/ vo vzťahu k zmluve o úvere č. 2 má súd zato, že za účelom preukázania existencie tohto nového záväzkového vzťahu neboli predložené žiadne listinné dôkazy t.j. zmluvu, na základe ktorej k tomu došlo. V rámci dojednávania prvého záväzku veriteľ vopred vnútil konajúcej osobe (žalobkyni) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Povedané inými slovami, dňa 16.1.2004 sa žalobkyňa podpísala aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol a nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 16.1.2004 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy dňa 16.1.2004 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu ( zmluva č. 2 ). Ak chcel veriteľ uzavrieť so žalobkyňou nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Ak aj neskôr poskytol žalovanej sumu 5.345,31 eur bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je absolútne neplatná, aj s poukazom na znenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto úpravu tejto časti zmluvy považoval za úmyselne zmätočnú v rozpore s ust. § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko hoci aj navonok spĺňala formálne stanovené podmienky, uvedením viacerých údajov v jednej zmluve spojených s poskytnutím jedného úveru s nejasnosťou ohľadom voľby podmienok za ktorých má byť úver poskytnutý, predstavuje snahu obchádzať zákon, teda právnu úpravu, ktorá striktne žiada uvádzať presné a vyčerpateľné údaje o podmienkach poskytovaného úveru tak, aby tieto boli jednoznačné a nezameniteľné. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že predmet zmluvy a teda aj podstatné náležitosti musia byť pri konsenzuálnom kontrakte jednoznačne určené pri vzniku právneho
úkonu a nemôžu formovať predmet až následne podľa správania účastníka konania, ibaže by šlo o práva a povinnosti stanovené rozväzovacími doložkami, sankciami, čo však nebolo v tomto prípade. Preto má súd zato, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere ( aj č. 1, aj č. 2 ) je absolútne neplatným právnym úkonom. Nehovoriac o tom, že v zmysle prechodných ustanovení k úpravám OZ účinným od 1.4.2004, mali byť všetky spotrebiteľské zmluvy dané do súladu s ust. § 52 a § 53 OZ do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, čo v tomto prípade ani nenastalo ( samozrejme nebyť vyslovenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu ). Vzhľadom na uvedené by vzniklo žalovanému právo domáhať sa od žalobkyne vrátenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ ( pričom právo by vzhľadom na posledné poskytnutie finančných prostriedkov dňa 31.8.2016, bolo premlčané a to v 2- ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 OZ ). Z uvedeného plynie záver, že výzva na zaplatenie zo dňa 19.6.2019 bola zaslaná žalobkyni po uplynutí premlčacej doby, rovnako aj žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 2.3.2020.
53. Rovnako z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že medzi stranami bola dňa 16.1.2004 uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy ( bod F zmluvy na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy uzavretej podľa časti B a C ), na základe ktorej žalovaný dňa 2.3.2020 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, keďže nedošlo k úhrade splatného záväzku žalobkyne v sume 760,23 eur. Aj táto časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala formulárovú typizovanú podobu, obsahovala poučenie o jej dôsledkoch ( viď bod 11 ). Ide o zmluvu, ktorá má pôvod v spotrebiteľskej veci. Aj v tomto prípade bolo nutné dať zmluvu v tejto časti do súladu s ust. § 52- §53 OZ pod následkom jej neplatnosti.
54. Primárne považoval súd za významné vysporiadať sa s námietkou žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie neplatnosti dohody. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny záver Krajského súdu v Prešove obsiahnutý v uznesení sp. zn. 20Co/120/2017 zo dňa 26.10.2017: „V danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ust. § 53 ods. 1 OZ vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. ... Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. (každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách) z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany.“ Vychádzajúc z uvedeného súd zastáva názor, že určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v tomto prípade neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, sa môže spotrebiteľ domáhať samostatnou žalobou alebo spolu so žalobou na plnenie, pričom naliehavý právny záujem je tu daný v záujme spotrebiteľa ako slabšej strany, je daný judikatúrou predovšetkým Krajského súdu v Prešove a vyplýva aj z teraz platného a účinného ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (k tomu pozri napr. aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/26/2016 zo dňa 28.2.2017). Súd pripomína, že právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky patrí medzi základné práva spotrebiteľa a súd je povinný neprijateľnosť zmluvnej podmienky skúmať v každom jednotlivom prípade zvlášť, pričom rozhodnutie prijaté pri aplikácii § 298 Civilného sporového poriadku je záväzné inter partes a ak sú dané predpoklady, súd neprijateľnosť zmluvnej podmienky vysloví, a to bez ohľadu na to, či taká neprijateľnosť už bola judikovaná iným súdom. Inými slovami zo samotného zákonného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, ale aj prvej vety § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa ( zák. č. 250/2007 Z.z. ) vyplýva priamo právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je v prejednávanej právnej veci daný, pretože rozhodnutím súdu sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, pretože samotným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže žalobkyňa vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi dosiahnuť, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy, keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby tieto zrážky zo mzdy vykonával. V súčasnosti je v platnosti nariadené neodkladné opatrenia s uložením povinnosti žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne, aby sa zdržali použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
55. Žalovaný sa bránil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím inštitútom a že spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti vyžadované vtedajšou právnou úpravou tohto inštitútu.
56. Možno prisvedčiť tvrdeniu žalovanému, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzku podľa § 551 OZ, avšak je nutné rozlišovať, či táto spĺňa zákonné kritéria prijateľnosti zmluvnej podmienky, s ohľadom na vyššie právne posúdenie zmluvného vzťahu, ktorý mal medzi stranami zmluvy vzniknúť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom civilného práva, pričom ide o zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých zrážok ( čo v tomto prípade súd postráda ). Za určitosť a ustálenie zabezpečenej pohľadávky z tohto pohľadu v žiadnom prípade nemožno považovať pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej podľa časti B) a C) s poukazom na § 37 ods. 1 OZ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo, či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby sa vyhol hrozbe aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí. Inštitút výkonu zrážok zo mzdy nepodlieha žiadnej súdnej kontrole. Umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výkon zrážok iniciuje veriteľ, subjekt s opačnými záujmami, ktorý často požaduje zaplatiť aj prostriedky, na ktoré nemá nárok - neprimerané sankcie, zmluvné pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na vady zmluvy nemusí mať nárok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Rovnako zabezpečovací prostriedok - dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorickej povahy k záväzku, ktorý mal v tomto prípade vzniknúť na základe absolútne neplatného právneho úkonu a ktorý súd posúdil ako spotrebiteľský / občianskoprávny ( nehovoriac po dni 1.4.2004 ). Ďalej súd udáva, že z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že sa zabezpečuje pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej podľa časti B) a C ) zmluvy, ktoré súd vyhodnotil ako absolútne neplatné. Nehovoriac o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy a jej znenie sú súčasťou zmluvného formulára zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a teda jej znenie je vopred dané veriteľom bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu dlžníkom a vôbec možnosti jej odmietnutia ( inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný ), a teda súd uzatvára, že má vážne pochybnosti o tom, či dlžník sa sám rozhodol slobodne a vážne uzavrieť aj takúto dohodu v rámci zmluvy o úvere ( § 37 ods. 1 OZ ) a že sa nejedná o jednostranné zvýhodnenie veriteľa a obmedzenie zmluvnej voľnosti na strane dlžníka ( keď primárne bolo v jeho záujme poskytnutie úveru ). Súd v tomto poukazuje aj na ust. § 39 OZ a ust. § 3 ods. 1 OZ a či sa nejedná aj o konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň súd poukazuje na ust. § 879f ods. 3, 4 OZ a teda, že spotrebiteľské zmluvy a ich ustanovenia sa mali dať do súladu s ust. § 53 a § 54 OZ, čo v tomto prípade podľa názoru súdu absentuje, keďže tak zmluva o úvere, ani dohoda o zrážkach zo mzdy neboli dané do súladu s ust. na ochranu spotrebiteľa, a teda sú neplatné. Napokon aj následná právna úprava reagovala na uvedenú situáciu a to prostredníctvom ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z.. Naviac v tomto prípade by nárok žalovaného mohol predstavovať len bezdôvodné obohatenie a jeho výška nebola v konaní ani preukázaná.
57. Súd ( v kontexte ochrany spotrebiteľa ) ešte dodáva, že z rozhodovacej praxe súdu sú mu známe praktiky kontraktačného procesu medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, ktoré sú v réžii dodávateľov, ktorí zmluvné podmienky diktujú bez toho, aby ich spotrebiteľ mohol vnášaním osobitostí ovplyvniť. Súdu sú rovnako známe obdobné zmluvy veriteľa uzatvárané s inými spotrebiteľmi, ktoré sú obsahovo totožné, menia sa len označenia osôb a výšky úveru a s tým spojenými ďalšími podmienkami poskytnutia úveru Ide jednoznačne o typizované formulárové zmluvy, ktoré sledujú jednoznačný prospech dodávateľa a do nevýhodnejšieho svetla stavajú spotrebiteľa, ktorý ak chce získať úver, a to bývajú v mnohých prípadoch ťažké životné situácie, zmluvné podmienky príjme. V naznačených súvislostiach súd nemá záujem vykresliť spotrebiteľa ako úplne nevedomého a nesvojprávneho, ale ako osobu, ktorá v rámci jednaní s dodávateľmi ťahá za kratší koniec. Je nepochybné, že v okolnostiach takýchto prípadov si spotrebiteľ uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nevymieňuje a individuálne nedojednáva. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa tak stáva rutinnou súčasťou zmluvných dojednaní bez toho, aby spotrebiteľ mohol obsah týchto dojednaní ovplyvniť. Navyše dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa so žalovaným
uzavrela v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo samozrejme je akceptovateľné, avšak ide o okamih nízkej bdelosti spotrebiteľa, ktorý prakticky a vecne nevyhodnocuje riziká dojednaní, ktorým sa „upísal“. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
58. Na základe uvedeného súd určil ( absolútnu ) neplatnosť právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 260729920791936 zo dňa 16.1.2004 uzavretá medzi žalobkyňou a CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava 812 36, IČO : 35 787 783 s poukazom na vyššie cit. ust. Občianskeho zákonníka.
59. Čo sa týka námietky žalovaného týkajúce sa nedostatočného označenia žalovaného žalobkyňou v žalobe, súd v plnom rozsahu odkazuje odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.7.2020, č.k. 5CoCsp/32/2020 - 44 v jeho bode 12 a upresnenie označenia žalovaného v jeho výroku, čím došlo k odstráneniu pochybnosti o označení žalovaného. Jeho pasívna hmotnoprávna legitimácia je odvodená zo zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorej právnym nástupcom je označený žalovaný. Rovnako sa súd nestotožnil ani s námietkou premlčania nároku uplatneného žalobkyňou, nakoľko na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti a možno sa jej dovolávať bez časového obmedzenia. Právo domáhať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu nepodlieha premlčaniu, neviaže sa na žiadne lehoty.
60. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalovaného, či žalobkyne, súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
61. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal úspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. V plnom rozsahu má žalobkyňa aj nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, pretože aj v tomto type konania mala oproti žalovanému plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.