Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 472/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom

, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r. o.,

Ružinovská 42, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Viktória

Nagyová Tenkač, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 21. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť

konajúcej

na území Slovenskej republiky prostredníctvom

,

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Nagyová Tenkač, s. r. o., Ružinovská 42, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka

a advokátka JUDr. Viktória Nagyová Tenkač, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. júla 2020 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým

uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -8 zo 16. marca 2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie

spočívajúce v uložení povinnosti sťažovateľky zdržať sa použitia dohody o zrážkach

zo mzdy (na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

uzatvorenej medzi sporovými stranami), a to až do právoplatného skončenia veci samej

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

3. Sťažovateľka poukazuje na to, že žalobkyňa v žalobe uviedla ako žalovanú

, , zapísanú v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990/B. S takto označenou stranou konal

okresný súd v konaní o neodkladnom opatrení, ako to vyplýva aj zo záhlavia uznesenia,

ktorým neodkladné opatrenie nariadil. Sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd konal

s organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu,

a teda ani procesnú subjektivitu. Krajský súd však už v záhlaví napadnutého uznesenia

označuje ako žalovanú

, zapísanú v parížskom registri obchodu

a spoločností pod konajúcu na území Slovenskej republiky prostredníctvom

, , pričom vo výroku potvrdzujúceho

uznesenia upresňuje, že žalovanou je tento subjekt. Krajský súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia uvádza, že označenie žalovanej v žalobe bolo nejasné, pričom nešlo

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ale o vadu žaloby. Zohľadnil

tiež skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľka, nezastúpená advokátom, a má s tým spojenú

rozšírenú poučovaciu povinnosť súdu, a prihliadol na to, že žalobkyňa v priebehu

odvolacieho konania doplnila žalobu vo veci samej tak, že správne označila žalovanú

ako zahraničnú právnickú osobu, ktorá koná na Slovensku prostredníctvom organizačnej

zložky.

4. Podľa názoru sťažovateľky žalobkyňa v žalobe riadne identifikovala subjekt

žalovanej vrátane identifikačného čísla, čísla zápisu v registri, preto tu nemožno hovoriť

o nezrozumiteľnosti či neurčitosti, resp. vade žaloby. Z označenia žalovanej žalobkyňou

v žalobe jednoznačne vyplýva, že žalovala organizačnú zložku. Krajský súd ex offo označil

subjekt na strane žalovanej v rozpore s tým, ako bol označený subjekt na strane žalovanej

žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedený postup považuje

za „v priamom rozpore s a “ Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „v spojení s “.

Sťažovateľka argumentuje, že ani princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany

v spore nemá byť prostriedkom na negovanie zákonných procesných podmienok,

ktoré platia pre všetky subjekty v súdnom spore.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že pokiaľ ide o rozšírenú manudukačnú

povinnosť súdu, na ktorú odkazuje krajský súd v napadnutom uznesení, táto je stále viazaná

na poučenie o procesných právach a povinnostiach, a nie na poučenie o hmotnom práve.

Poučenie o tom, koho má žalobca žalovať, nemožno podradiť pod poučovaciu povinnosť,

navyše, v tomto prípade ani súdy nepoučovali žalobkyňu, ale krajský súd priamo ex offo

určil subjekt na strane žalovanej.

6. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením porušil právo

sťažovateľky na rovnosť v konaní pred súdom, prekročil prípustnú mieru vyváženia

prirodzene nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa a v rozpore s tým, koho označila

žalobkyňa, zmenil subjekt na strane žalovanej na základe argumentácie protistrany

o nedostatku jeho procesnej subjektivity. Krajský súd týmto spôsobom porušil i základné

právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie krajského súdu za rozhodnutie,

ktoré „napĺňa znaky procesného excesu, ľubovôle a protizákonného výkladu

neodstrániteľnej podmienky konania...“.

8. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na rovnosť v konaní pred súdom v zmysle článku 47

ods. 3 , na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove

zo dňa 21. 7. 2020, č. k. -44 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 7. 2020, č. k. -44

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

16. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

17. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ,

), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola

komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby

alebo právnickej osoby ().

18. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

19. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Zásada rovnosti strán v konaní podľa sa prejavuje vytváraním

rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých

právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (, ,

). To znamená, že všetci účastníci súdneho konania majú rovnaké procesné

práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia

alebo diskriminácie niektorej z procesných strán ().

20. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ).

Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , atď.).

21. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ).

22. Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o vydaní neodkladného opatrenia

alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,

ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

23. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní

o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne

požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené.

24. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením porušil

jej základné právo na rovnosť v konaní pred súdom, pri aplikácii procesnej normy prekročil

prípustnú mieru vyváženia prirodzene nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa a v rozpore

s tým, koho označila žalobkyňa, zmenil subjekt na strane žalovaného na základe

argumentácie protistrany o nedostatku jeho procesnej subjektivity. Krajský súd týmto

spôsobom porušil i základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

25. Ústavný súd podrobil napadnuté uznesenie krajského súdu svojmu skúmaniu

v súvislosti s argumentáciu sťažovateľky uplatnenej v ústavnej sťažnosti a zistil,

že žalobkyňa označila v žalobe (ako i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

podaného súčasne so žalobou vo veci samej) ako žalovanú

,

. Takéto označenie žalovanej uviedol v záhlaví svojho uznesenia

sp. zn. zo 16. marca 2020 i súd prvej inštancie. Sťažovateľka v odvolaní

proti prvoinštančnému uzneseniu okrem iného namietala, že subjekt označený

ako ,

, , nedisponuje právnou subjektivitou,

pretože ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby

. Uviedla,

že neexistencia procesnej subjektivity žalovanej predstavuje neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania. Žalobkyňa podaním z 13. mája 2020 doplnila žalobu

s tým, že opomenula označiť zahraničnú právnickú osobu, ktorá na Slovenku koná

prostredníctvom organizačnej zložky, a ako žalovanú označila

, zapísaný

v parížskom obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci

prostredníctvom:

, , zapísaný v obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 2990/B.

26. V súvislosti s odvolacou námietkou sťažovateľky o neodstrániteľnom nedostatku

podmienky konania, vyplývajúcom z neexistencie procesnej subjektivity žalovanej, krajský

súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 25. októbra 2017 sp. zn. , „s ktorým sa plne

stotožňuje, v zmysle ktorého nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska

jej správnosti, či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky

konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom

rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby až potom sa zaoberať otázkou existencie

procesnej podmienky a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného.

Žalobkyňa označila žalovaného ako

Tak je označený aj žalovaný v parížskom Registri obchodu. Ako dodatok však žalobkyňa

uviedla, že sa jedná o pobočku zahraničnej banky, so sídlom

, . Teda uviedla údaje z obchodného registra

o spoločnosti ktorej prostredníctvom žalovaný koná na území Slovenskej republiky.

Označenie žalovaného bolo teda nejasné, lebo žalovaný

skutočne existuje. Aj keď jeho sídlom je

Preto aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľka

a poučovaciu povinnosť v zmysle odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa svojím

podaním zo dňa 13. 05. 2020 odstránila vadu v označení žalovaného a nejedná

sa neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalobkyňa nie je zastúpená advokátom

a s otázkou ako má byť označený žalovaný sa nezaoberal ani súd prvej inštancie.

Preto nevyzval žalobkyňu na odstránenie vady žaloby a dôsledne ju ani ako mu to ukladá

nepoučil. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho

právneho zástupcu. Preto v tejto časti nepovažuje odvolací súd odvolanie za dôvodné.“.

27. Z už citovaného vyplýva, že odvolací súd považoval „nejasné“ označenie

žalovanej za vadu žaloby, ktorú žalobkyňa odstránila jej doplnením z 13. mája 2020,

a nie za nedostatok podmienky konania, pričom zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa

je spotrebiteľkou a nie je v konaní právne zastúpená.

28. Ústavný súd v súvislosti s obsahom poučovacej povinnosti voči spotrebiteľovi

uvádza, že je nepochybne širší ako v prípade poučenia strany, ktorá nemá postavenie slabšej

strany v konaní. Zákonodarca neustanovil taxatívne, čo je obsahom tejto poučovacej

povinnosti, ale nechal na úvahu súdu, o čom spotrebiteľa poučí, pričom kritériom by malo

byť dosiahnutie takej vedomosti spotrebiteľa o súdnom konaní, ktorá mu umožní účelné

uplatnenie alebo bránenie jeho práv, majúc na zreteli zásadu rovnosti strán konania. Určenie

hraníc poučovacej povinnosti hranicami medzi procesným a hmotným právom sa javí

ako príliš zjednodušujúce, preto ústavný súd zastáva názor, že rozlišujúcim kritériom

prípustnosti poučenia by malo byť dodržiavanie dispozitívneho princípu v konaní

(s výnimkou a ), pričom je dôležité aby súd zotrval v intenciách

nevzbudzujúcich pochybnosti o svojej predpojatosti.

29. V súvislosti s posudzovaním miery vyvažovania prirodzene nerovnovážneho

postavenia strán sporu v prospech spotrebiteľky krajským súdom ústavný súd uvádza,

že v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyžiadal zo spisu

prvoinštančného súdu kópiu listiny – Výpovede zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

, PREDŽALOBNÁ VÝZVA z 19. júna 2019, adresovanú žalobkyni.

V tejto písomnosti sťažovateľka seba samu označuje

. V okolnostiach posudzovanej veci nemožno

od žalobkyne ako spotrebiteľky vyžadovať, aby v žalobe náležite označila žalovanú,

ktorá seba samú v písomnej komunikácii zavádzajúco označuje nesprávne. Sťažovateľka

je rovnako zavádzajúco označená aj v oznámení o postúpení pohľadávky (žalobkyňa

zmluvu o spotrebiteľskom úvere neuzavrela so žalovanou, ale s pôvodným veriteľom).

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd tým, že zohľadnil doplnenie žaloby žalobkyňou

a uvedené vyhodnotil ako odstránenie vady žaloby, neprekročil prípustnú mieru vyváženia

prirodzene nerovnovážneho postavenia spotrebiteľky, a teda nepostupoval v rozpore

so zásadou rovnosti sporových strán.

30. V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že krajský súd „ex offo“ zmenil

označenie žalovanej, ústavný súd uvádza, že podľa jeho názoru nešlo o „svojvoľný“ postup,

ale o procesný dôsledok doplnenia žaloby z 13. mája 2020, pričom krajský súd tento svoj

postup v napadnutom uznesení náležite odôvodnil.

31. S prihliadnutím na citované časti napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný

súd konštatuje, že upresnenie žalovaného považuje za ústavne udržateľné, nevykazujúce

znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti. Odôvodnenie napadnutého uznesenia dalo

jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa odvolací súd spravoval

pri upresnení označenia žalovaného. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných

ustanovení právnych predpisov podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným

spôsobom zasiahnuť do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a práva podľa dohovoru.

32. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci a nezakladá

ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Podľa názoru

ústavného súdu predmetná interpretácia a aplikácia príslušných ustanovení Civilného

sporového poriadku krajským súdom je ústavne konformná a udržateľná, preto odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

33. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo

už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu