Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoCsp-51-2020.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Subarea
5CoCsp/51/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026 proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súd Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/121/2020 -18 zo dňa 26.10.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia č.k. 5Csp/121/2020 -18 zo dňa 26.10.2020 rozhodol, cit.:
,,N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.04.2015 voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - D. V., Mzdová učtáreň, V. XXX, XXX XX V., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Vranou nad Topľou môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 ods. 3, § 325 ods. 1 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 337 ods. 1, ods. 3, § 337 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3. Skonštatoval, že z predloženej spotrebiteľskej zmluvy označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX datovanej 15.04.2015 vyplývalo, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu podľa ktorej žalovaný poskytne žalobcovi a ďalšiemu spoludlžníkovi úver vo výške 8.050,- Eur. Podľa čl. 2 zmluvy bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 13,90 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 108 mesačných splátok vo výške 132,- Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 25.05.2015 a konečná splatnosť úveru dňa 25.04.2024, RPMN predstavovala 14,90 % a priemerná RPMN 11,58 %. Celková čiastka úveru predstavovala 14.168,33 Eur.
4. V zmysle čl. II, bod 2.1 Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.04.2015, sa zabezpečuje pohľadávka banky voči dlžníkovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi bankou a dlžníkom dňa 15.04.2015, najmä nárok Banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 8.050,- Eur na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov Banky spojených s uplatnením týchto nárokov [ďalej len „Pohľadávka“].
5. Podľa čl. II, bod 2.3 Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.04.2015 na základe tejto Dohody mala banka právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 132,- Eur. V prípade, ak zrážka zo mzdy uvedená v prvej vete by bola vyššia ako zrážka, ktorá sa mohla zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, banka mala právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške zrážky, ktorá sa mohla zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Banka mala právo na výplatu zrážok mzdy až do uspokojenia pohľadávky.
6. Z listu žalovaného zo dňa 03.08.2020 adresovaného platiteľovi mzdy žalobcu - D. V., U. učtáreň, V. XXX, XXX XX V., žalovaný oznámil, že uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a spolu so zmluvou tiež podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej vyzval zamestnávateľa žalobcu na realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 132,- Eur mesačne.
7. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe zmluvy o úvere bol spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ.
8. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo v danom prípade dôvodné, a preto návrhu žalobcu vyhovel. Prvoinštančný súd uviedol, že mal osvedčenú potrebu úpravy pomerov strán, keďže majetok žalobcu, a to mzda z výkonu zamestnania žalobcu bola bezprostredne ohrozená doručenou žiadosťou žalovaného zamestnávateľovi žalobcu, aby zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky z jeho mzdy. Zmluva o úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi žalovaným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobcom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a poskytnutím úveru uspokojoval svoje osobné potreby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potom nesporné, že záväzkový vzťah založený na základe predloženej zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy
9. Skonštatoval, že žalobca osvedčil danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložil vyplývalo, že bol so žalovaným v zmluvnom vzťahu a uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobca konkrétne tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona o spotrebiteľských úveroch a to v § 9 ods. 2 písm. k), keď žalovaný nesprávne uviedol celkovú čiastku spotrebiteľského úveru, čo malo za následok, že úver bol bezúročný a bez poplatkov. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokázal sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok dohodnutých na základe takejto dohody bola v rozpore s verejným poriadkom, keďže bola značná pravdepodobnosť, že táto vychádzala z neprijateľných zmluvných podmienok.
10. V danom prípade, sa podľa žalobcom predložených listinných dôkazov javilo, že nebolo naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť. Podľa predloženého formulára zmluvy nebolo možné dospieť k celkovej čiastke úveru, a to zo skutočností v zmluve deklarovaných žalovaným.
11. Žalobca uviedol bode 2.2 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 132,- eur, počet splátok 108 a celková čiastka úveru 14.168,33 eur. Avšak 108 splátok po 132 eur predstavuje spolu sumu 14.256,- eur. Údaje v zmluve uvedené nekorešpondovali so skutočnosťou, čoho dôsledkom bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť.
12. Vo veci neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia, teda inak nemal žalobca možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný si diktoval výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom išlo o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného. Tento stanovoval výšku pohľadávky a jej príslušenstvo. Žalovaný pristúpil k realizácií dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku so žalobcom individuálne dojednal, aj keď išlo o samostatnú dohodu prvoinštančný súd konštatoval, že jej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, pričom žalobca tvrdil, že dohoda obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
13. Žalobca predložením zmluvy o úvere spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy ako aj žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy s výplatnou páskou žalobcu za mesiac august 2020 osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.04.2015. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy bola adresovaná zamestnávateľovi žalobcu. Z uvedenej žiadosti zo dňa 03.08.2020 ako aj výplatnej pásky žalobcu bolo zrejmé, že žalovaný už začal s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čim žalobca osvedčil naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu.
14. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal prvoinštančný súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá bola sporná. V prípade, ak by sa nenariadilo neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.
15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. V danom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, pretože provoinštančný súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
16. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že so žalobcom uzatvorili samostatnú od Zmluvy o úvere oddelenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal body 3.3 a 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorých: Banka a Dlžník vyhlasujú: (I) že si riadne prečítali znenie tejto Dohody, (II) že v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý, (III) že vyjadruje ich slobodnú vôľu prostú akýchkoľvek omylov, (IV) že nebola uzatvorená ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa bodu 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy Dlžník podpisom tejto Dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalobca tak vlastnoručne potvrdil, že bol oboznámený o následkoch Dohody o zrážkach zo mzdy a týmto porozumel. Vzhľadom na dikciu zákona tak žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere. Podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov platná, ak bola uzatvorená v písomnej forme a spĺňa požiadavky na platnosť právneho úkonu. Žalobca však netvrdí a ani nepreukázal, že by takéto požiadavky neboli splnené. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné predpoklady platnosti v zmysle ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalobca tieto skutočnosti ani nepopiera. Jeho argumentácia smeruje voči dohodám o zrážkach ako takým, ktoré označuje za neprijateľné, vôbec neskúma predpoklady platnosti a ani ich nepopiera vo vzťahu priamo k žalovanej Dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše, právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho apriori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca že ide o neprijateľné dojednanie. Ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to v prípade, ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na samostatnej listine a ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. V súčasnosti preto nie je daný žiadny dôvod na vydanie neodkladného
opatrenia, nakoľko do majetkových práv žalobcu žiadnym spôsobom nevstúpil žalovaný neoprávnene. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
20. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
21. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
22. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
24. Ust.§ 325 ods. 2 písm. d) CSP, zdržanie sa niečoho predstavuje omisívne správanie. Z hľadiska ústavného princípu slobody konania (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR) je nevyhnutné spresniť, že žalovaný sa pri plnení formou omittere zdrží toho, čo mu zakazuje konkrétny záväzok, pričom inak mu zákaz konať nevyplýva zo žiadneho iného právneho titulu a konať by mohol.
25. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
26. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
27. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
28. Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedenie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov o navrátenie pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
29. Podľa ust. § 357 písm. d) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
30. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
31. Neodkladné opatrenie v danom prípade má len dočasný charakter. Jeho účelom je zamedziť výkonu zrážok zo mzdy žalobcu do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej. Preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný) charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
33. Na základe zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že výplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobca možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo. Žalovaný pristúpil k realizácií dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku so žalobcom individuálne dojednal. Aj keď ide o samostatnú dohodu odvolací súd konštatuje, že jej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, pričom tvrdí, že dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
34. Uvedená podmienka môže byť rozporná s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, so zákonom alebo dobrými mravmi, a preto môže byť neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho dvora Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o významný prvok ochrany spotrebiteľa v práve Európskej únie. Zároveň ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/ÉHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (EFFET KUTILÉN).
35. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil danosť nároku tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložil vyplýva, že je so žalovaným v zmluvnom vzťahu a uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok dohodnutých na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto má aj odvolací súd za to, že nárok žalobcu je osvedčený.
36. Na podporu svojho rozhodnutia Odvolací súd odkazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. US 283/2020-31 zo dňa 17.06.2020, z ktorého vplýva, že: ,,Ústavný súd zdôrazňuje predovšetkým vecnú previazanosť predmetu hlavného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 Csp 115/2019 a konania vo veci nariadeného neodkladného opatrenia vydaného v samostatnom konaní, ktorým sa sťažovateľke ako veriteľke prikazuje zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ktorým sa zároveň prikazuje zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy v prospech sťažovateľky a ktorým bola zároveň žalobkyni uložená povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia žalobu
vo veci použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Neodkladné opatrenie má podľa názoru ústavného súdu priamy (aj keď len dočasný) dopad na občianske právo tvoriace predmet meritórneho (hlavného) konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 Csp 115/2019, keďže vo svojej podstate de facto bráni (dočasne) ďalšiemu vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne. Nariadeným neodkladným opatrením dochádza k zmrazeniu účinkov dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré by inak (ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené) umožnili sťažovateľke ako veriteľke dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok žalobkyne (dlžníčky). Nariadené neodkladné opatrenie preto zasahuje do postavenia sťažovateľky ako veliteľky a zároveň žalovanej v konaní o merite veci. Za týchto okolností je na mieste uplatniť názor, podľa ktorého sa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkrétnych okolnostiach veci v konaní o neodkladnom opatrení aplikuje.“
37. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zaoberal skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie danej veci. Vo výroku vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie výstižne a dostatočne odôvodnil. Uviedol, čo ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vyhodnotil na základe tvrdení a dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.1 C.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi ich náhradu v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.