Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 105/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného

advokátkou JUDr. Zuzanou Reguli, Jašíkova 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. z 25. júna 2019 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. z 25. júna 2019 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 533,88 € (slovom

päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Reguli, Jašíkova 2,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 11. marca 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je proti

sťažovateľovi ako povinnému vedené exekučné konanie pod sp. zn. .

Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5102 123158 11. septembra 2012

a upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 334/2012 z 20. septembra 2012 bolo

sťažovateľovi doručené 13. marca 2019. Sťažovateľ 18. marca 2019 vzniesol u súdneho

exekútora námietky proti trovám exekúcie.

3. Okresný súd napadnutým uznesením námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie

odmietol z dôvodu, že ich vzniesol oneskorene, keďže trojdňová lehota mu uplynula

16. marca 2019. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd pri posudzovaní uplynutia lehoty

nepostupoval správne, pretože koniec lehoty, 16. marec 2019, pripadol na sobotu. Preto

došlo k posunu konca lehoty, a teda posledným dňom procesnej lehoty na podanie námietok

proti trovám exekúcie bol najbližší pracovný deň, teda pondelok 18. marec 2019.

4. Sťažovateľ sa námietkami proti trovám exekúcie domáhal preskúmania podľa jeho

názoru neprimeraných a nesprávne vyčíslených predbežných trov, a preto „má za to, že

procesným odmietnutím súdu zaoberať sa námietkami proti trovám exekúcie v rozpore s ust.

, , bola sťažovateľovi odmietnutá súdna ochrana, nakoľko v dôsledku

tohto procesného odmietnutia sa súd s námietkami sťažovateľa proti trovám exekúcie vecne

nezaoberal a nerozhodol. Týmto bolo porušené nielen ústavné právo sťažovateľa na prístup

k súd ( ), ale aj právo na spravodlivé súdne konanie

garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol, aby

ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, napadnuté

uznesenie zrušil, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi

náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu

6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ju vyzval, aby oznámila, či

trvá na ústnom pojednávaní vo veci. Okresnému súdu doručil i uznesenie o prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie sp. zn. z 11. marca 2020.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka

okresného súdu podaním sp. zn. Spr 23/2020 z 27. apríla 2020. Predsedníčka okresného

súdu, ktorá je zároveň zákonnou sudkyňou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

vo svojom vyjadrení uviedla, že „súd nedopatrením posúdil tieto námietky

ako podané po lehote“. Okresný súd uznesením sp. zn. z 21. apríla 2020

zrušil napadnuté uznesenie, keďže sa stotožnil so skutočnosťami uvedenými sťažovateľom,

že podal námietky proti trovám exekúcie včas. Predsedníčka okresného súdu uviedla, že

po právoplatnosti tohto zrušujúceho uznesenia súd opätovne rozhodne o námietkach

sťažovateľa proti trovám exekúcie a o ďalších návrhoch v predmetnom exekučnom konaní.

Predsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci

pred ústavným súdom.

8. Ústavný súd upovedomil podľa zákonnú

zástupkyňu maloletých detí , , a ,

, ako zúčastnených osôb v konaní pred ústavným súdom

a oprávnených v konaní pred okresným súdom, o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie, zaslal jej sťažnosť a uznesenie o prijatí sp. zn.

z 11. marca 2020 na prípadné vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia.

Zúčastnené osoby sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrili.

9. Následne ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 23/2020 z 27. apríla 2020 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho

pojednávania. Právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní

ústavného súdu. K stanovisku predsedníčky okresného súdu uviedla, že v čase relevantnom

pre posudzovanie námietok sťažovateľa proti trovám exekúcie nebolo možné podľa

platných a účinných právnych predpisov podať proti napadnutému uzneseniu odvolanie,

preto sťažovateľ podal ešte v deň jeho doručenia okresnému súdu návrh na opravu podľa

v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“) z dôvodu, že bol toho názoru, že okresný súd si zrejme nevšimol, že koniec

lehoty pripadol na sobotu, teda mohlo dôjsť k zrejmej nesprávnosti pri vyhodnotení

uplynutia konca lehoty.

10. Právna zástupkyňa sťažovateľa uvádza, že považuje ústavnú sťažnosť za podanú

dôvodne, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia nebolo možné podať proti nemu

opravný prostriedok a okresný súd v priebehu lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nevydal

opravné uznesenie. Napadnuté uznesenie zrušil podľa až uznesením sp. zn.

z 21. apríla 2020.

11. Vzhľadom na oznámenie predsedníčky okresného súdu a právnej zástupkyne

sťažovateľa, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

16. Podľa 243b ods. 1

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné

konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných

do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

17. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. októbra 2013 účastník

konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti

rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

18. S účinnosťou od 1. júla 2016 sa na exekučné konanie, vedené podľa Exekučného

poriadku, subsidiárne vzťahuje ( Exekučného poriadku

v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017; v znení účinnom od 1. apríla 2017 túto

subsidiaritu normuje § 200 Exekučného poriadku).

19. Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň

pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí

úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj

vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo

pracovného času.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

21. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú ().

22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom

označeným právam v zásade identické (), a preto ich namietané porušenie

možno preskúmavať spoločne.

23. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že

účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite,

pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu

rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v

(, , , ).

24. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť

preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom

(, , , ).

25. Ústavný súd opakovane (z najnovšej judikatúry porov. medzi mnohými napr.

, , , , ,

) judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecných súdov o trovách konania

za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdnictva.

26. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom

výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do

práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady

trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovaného právneho predpisu, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v ,

, , , , z novšej judikatúry pozri

, , , , ,

).

27. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava

iba výnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu

práv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov

rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch

nerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky (,

, ), a tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych

záverov všeobecného súdu ().

28. Z vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že proti sťažovateľovi

ako povinnému je vedené exekučné konanie pod sp. zn. . Okresný súd

vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5102 123158 11. septembra 2012

a upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 334/2012 z 20. septembra 2012 bolo

sťažovateľovi doručené 13. marca 2019. Sťažovateľ 18. marca 2019 vzniesol u súdneho

exekútora námietky proti trovám exekúcie.

29. Okresný súd napadnutým uznesením námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie

odmietol z dôvodu, že ich vzniesol oneskorene, keďže trojdňová lehota mu uplynula

16. marca 2019.

30. Keďže proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nebolo možné podať

odvolanie, obrátil sa sťažovateľ na ústavný súd, kde sa domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa , ako i práva podľa dohovoru

okresným súdom nesprávnou aplikáciou právnych predpisov v súvislosti s posúdením

otázky včasnosti podania námietok proti trovám exekúcie.

31. Po preštudovaní vyžiadaného spisového materiálu ústavný súd zistil, že posledný

deň trojdňovej lehoty na podanie námietok proti predbežným trovám exekúcie pripadol

na sobotu 16. marca 2019. Preto došlo k posunu konca lehoty, a teda posledným dňom

lehoty na podanie námietok proti trovám exekúcie bol najbližší pracovný deň, teda

pondelok 18. marec 2019. V právnej veci sťažovateľa okresný súd pri posudzovaní

včasnosti podaných námietok proti trovám exekúcie opomenul aplikovať ustanovenie § 121

ods. 4 (v spojení s ), podľa ktorého ak koniec lehoty pripadne

na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň. Ústavný súd konštatuje, že ak podal sťažovateľ námietky proti trovám

exekúcie u súdneho exekútora 18. marca 2019, urobil tak včas a okresný súd nemal dôvod

ich odmietnuť z dôvodu oneskorenosti.

32. Ústavný súd nesprávnu aplikáciu už citovaných právnych predpisov okresným

súdom, na základe ktorej odmietol námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie, považuje

za extrémne vybočenie z požiadaviek kladených na spravodlivý proces a za popretie

základnej spravodlivosti.

33. Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že okresný

súd uznesením z 21. apríla 2020 napadnuté uznesenie zrušil. Keďže k zrušeniu napadnutého

uznesenia okresného súdu došlo až po podaní ústavnej sťažnosti a jej prijatí na ďalšie

konanie, považuje ju ústavný súd za dôvodnú a konštatuje, že v dôsledku už uvedených

nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany okresného súdu, ktorá nezodpovedá

právu sťažovateľa na ústavne konformný výklad a aplikáciu zákonných noriem ako

významných súčastí práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru (výrok 1

tohto nálezu).

34. Podľa v spojení s ustanovením a

ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli

porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

35. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, bolo by pre dovŕšenie

ochrany porušených práv štandardne potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2

, resp. podľa a . Keďže však

napadnuté uznesenie okresného súdu bolo po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

zrušené uznesením sp. zn. z 21. apríla 2020, stalo sa rozhodovanie

ústavného súdu o tejto otázke bezpredmetným. Preto ústavnej sťažnosti v tejto časti

nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

V.

Náhrada trov konania

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré

mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Pokiaľ ide o ďalší úkon

právnej služby – písomné vyjadrenie k stanovisku predsedníčky okresného súdu z 23. júna

2020, ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1062 €, keďže išlo o úkon právnej

služby vykonaný v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 177 € spolu s režijným paušálom podľa

§ 16 ods. 3 vyhlášky 10,62 €, teda spolu za tento úkon 187,62 €. Ústavný súd teda priznal

úspešnému sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 533,88 € (bod 2 výroku nálezu).

39. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia

poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom

súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu