Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 423/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. F. N.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a 4 a Listiny základných

práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 23. marca 2010 a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti B., s. r. o., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, Listiny základných práv a slobôd a právo podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení so základným

právom vlastniť majetok podľa uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. marca 2010 vo výroku o trovách

konania p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23.

marca 2010 vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti B., s. r. o.,

trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov)

na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. F. N. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti spoločnosti B., s. r. o., n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením sp. zn.

z 11. novembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti B., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a 4 (ďalej len „“),

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základného práva vlastniť majetok podľa uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. marca 2010

(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie spoločnosti T., a. s.,

ktorá je v konaní pred všeobecným súdom v procesnom postavení žalovanej a protistranou

sťažovateľky, a zároveň sťažovateľke ako žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania. V odôvodnení rozsudku k výroku o trovách konania najvyšší súd stručne uviedol:

„Žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov dovolacieho konania nepriznal.“

3. Podľa názoru sťažovateľky uznesenie najvyššieho súdu vo výroku o trovách

konania nie je v súlade s požiadavkami kladenými na spravodlivý súdny proces

a predstavuje protiústavný zásah do jej majetkových práv. Sťažovateľka v odôvodnení

sťažnosti uviedla, že je nesporné, že v dovolacom konaní mala plný úspech a že bola

zastúpená právnym zástupcom, ktorý vykonal v intenciách vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška

o odmenách advokátov“) dva úkony právnych služieb. Najvyšší súd jej však napriek plnému

úspechu vo veci náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia nepriznal.

4. Sťažovateľka ďalej poukázala na príslušné ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“)), v zmysle

ktorých konajúci súd v prípade plného úspechu účastníka konania obligátorne rozhodne

o priznaní trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pokiaľ v danej veci

nezistí dôvody hodné osobitného zreteľa. Sťažovateľka zdôraznila, že dovolací súd vo

svojom rozhodnutí vôbec nekonštatoval a ani neskúmal prípadné dôvody hodné osobitného

zreteľa, práve naopak, k uplatneným trovám právneho zastúpenia uviedol, že ide o účelne

vynaložené trovy. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka považuje výrok o nepriznaní

trov konania za svojvoľný a arbitrárny, ktorý je v príkrom rozpore s relevantnou právnou

úpravou a má za následok porušenie jej označených základných práv.

5. Sťažovateľka okrem arbitrárnosti prijatých záverov vytýka napadnutému

uzneseniu najvyššieho súdu v časti výroku o trovách konania aj jeho nedostatočné

odôvodnenie. Poukázala pritom na skutočnosť, že strohé odôvodnenie spočívajúce len v

konštatovaní, že najvyšší súd sťažovateľke náhradu účelne vynaložených trov dovolacieho

konania nepriznal, je rozporuplné, nedostatočné a nepreskúmateľné v takom rozsahu, že ho

to robí ústavne neakceptovateľným.

6. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie jej označených základných práv podľa , listiny a práva podľa dohovoru

uznesením najvyššieho súdu, zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu vo výroku

o trovách dovolacieho konania a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľka

zároveň žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 24. januára 2011 vyjadril najvyšší

súd v zastúpení predsedu obchodnoprávneho kolégia, ktorý okrem iného uviedol:

«Preskúmaním odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti náhrady trov dovolacieho

konania, najvyšší súd dospel k názoru, že z tohto odôvodnenia skutočne, tak ako na to

poukazuje i sťažovateľka, nemožno zistiť dôvody, pre ktoré jej najvyšší súd náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal. V odôvodnení napadnutej časti uznesenia sa súd obmedzil

len na konštatovanie, že „žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov dovolacieho konania

nepriznal“, bez poukázania na príslušné ustanovenia , o ktoré svoje rozhodnutie

oprel. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti

v časti týkajúcej sa náhrady trov dovolacieho konania, na strane druhej má však najvyšší

súd za to, že absencia odôvodnenia v tejto časti rozhodnutia neznamená automaticky, že

v konkrétnom prípade ide o rozhodnutie, ktoré by malo arbitrárny charakter. Vzhľadom na

uvedené najvyšší súd ponecháva rozhodnutie o tom, či uznesením z 23. marca 2010, sp. zn.

boli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods.

1 a 4 SR, podľa listiny a podľa dohovoru, na uváženie

Ústavného súdu Slovenskej republiky.»

8. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

12. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované ,

čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje, že každý má právo na to, aby sa v jeho

veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie

ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (,

).

13. Z uvedeného vyplýva, že právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

citovaných článkov , listiny a dohovoru obsahuje dve zložky, a to jednak právo na

prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu subjektívneho práva,

a jednak právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celým radom

inštitucionálnych a procesných záruk. Právo na spravodlivý proces je tak samostatné

subjektívne verejné právo voči štátu na poskytnutie právnej ochrany v takom konaní, ktoré

maximálne garantuje spravodlivý výsledok.

14. Jednou zo základných procesných záruk, ktorá tvorí imanentnú súčasť obsahu

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157

ods. 2 , podľa ktorého v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa , ak nie je ďalej

ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

15. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd

prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník

konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

16. S poukazom na citované ustanovenia ústavný súd

konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti výroku o trovách konania

neobsahuje žiadne skutočnosti umožňujúce preskúmať závery rozhodnutia dovolacieho

súdu, taktiež absentuje odkaz na relevantnú právnu normu, na základe ktorej najvyšší súd

rozhodol. Nemožno ani len nepriamo vyvodiť, či najvyšší súd rozhodnutím o nepriznaní

trov konania prihliadal na eventuálne osobitné okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 150

ods. 1 . Ústavný súd ďalej prisvedčuje sťažovateľke, že nedostatočné odôvodnenie

pôsobí navyše aj rozporuplne, na jednej strane najvyšší súd považuje uplatnené trovy

konania za účelné, na strane druhej ich nepriznáva. V danom prípade ide len o formálny

výkon práva na súdnu ochranu, ktorý je v rozpore s požiadavkami procesných záruk až do

tej miery, že vzbudzuje nedôveru verejnosti v zákonné rozhodovanie všeobecných súdov

a porušuje označené základné práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu.

17. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že rozhodovanie o trovách konania sa

vo všeobecnosti spravuje zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.

Konajúci súd môže účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznať trovy

konania v súlade s len vo výnimočných prípadoch. Rozhodná judikatúra

všeobecných súdov dlhodobo zdôrazňuje, že v prípade takéhoto postupu a nepriznaní trov

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, je súd zvlášť povinný dbať na dostatočné

odôvodnenie, nepostačí všeobecné konštatovanie existencie dôvodov hodných osobitného

zreteľa (porovnaj napr. R 34/1982). Najvyšší súd však v danej veci nedodržal ani len

minimálne požiadavky procesnej kvality na odôvodnenie rozhodnutia.

18. Ústavný súd bez toho, aby posudzoval zistený skutkový stav v danej veci alebo

aby priamo vstupoval do právnych úvah konajúceho najvyššieho súdu, konštatuje, že

uvedené nedostatočné a rozporné odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu vo výroku

o trovách konania je dostatočným argumentom na vyslovenie arbitrárnosti napadnutého

uznesenia v tejto časti majúcej za následok porušenie označených základných práv

sťažovateľky podľa , listiny a dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

19. Po vyslovení arbitrárnosti napadnutého uznesenia spočívajúcej v jeho

odôvodnení ústavný súd ďalej zisťoval, či došlo k zásahu do základného práva sťažovateľky

vlastniť majetok podľa . Ústavný súd k tomu predovšetkým konštatuje, že mu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov a právne posudzovať, či najvyšší súd mal

v danom prípade priznať sťažovateľke trovy konania, tak ako sa ich domáhala, alebo či mal

uplatniť postup v zmysle ustanovenia a trovy konania nepriznať. Ústavný

súd nie je v tejto veci prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom

zákonnosti (porovnaj , , ). Objasnenie skutkového stavu

a jeho právne posúdenie patrí do právomoci najvyššieho súdu v ďalšom konaní.

20. Zároveň však ústavný súd pri posudzovaní zásahu do základného práva

sťažovateľky vlastniť majetok podľa prihliadal aj na v sťažnosti označenú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej sa za

majetok považuje aj majetková hodnota vrátane pohľadávky, o ktorých môže sťažovateľka

tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej na jej zhmotnenie (rozsudok ESĽP vo veci PINE

VALLEY DEVELOPMENTS LTD. a iní v Írsko z 29. novembra 1991 a rozsudok ESĽP

vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S. A. a iní v. Belgicko z 20. novembra 1995).

Ústavný súd uvádza, že arbitrárnosť uznesenia najvyššieho súdu v časti výroku o trovách

konania, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení výroku, popiera legitímnu nádej

sťažovateľky na zhmotnenie jej majetkových očakávaní. Vychádzajúc z uvedeného ústavný

súd preto vyslovil aj porušenie základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20

v spojení s porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

ods. 1 , listiny a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

21. Napokon k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že

toto ustanovenie neobsahuje konkrétnu garanciu základného práva a slobody, má

všeobecné, deklaratórne vyjadrenie, a nie charakter základného práva, a preto nie je priamo

aplikovateľné na individuálny prípad. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto časti návrhu

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

22. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto

porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

23. Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

vrátiť vec na ďalšie konanie.

24. Vzhľadom na to, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu v časti výroku

o trovách konania došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , listiny, dohovoru v spojení

so základným právom vlastniť majetok podľa , ústavný súd zrušil uznesenie

najvyššieho súdu vo výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2

výroku nálezu).

25. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešnej sťažovateľky

(bod 3 výroku nálezu). S poukazom na a

vyhlášky o odmenách advokátov ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 254,88 € (2 úkony právnej pomoci v roku 2010 po 120,23 €, t. j.

prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti, a 2 x paušálna náhrada

hotových výdavkov po 7,21 €). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (

v spojení s ).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011