Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 204/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a. s., Čelakovského 2, Bratislava,

IČO 35 851 996, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o.,

Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. David Soukeník,

LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 22. februára 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné práva obchodnej spoločnosti FACTOR ASSET MANAGEMENT

GROUP, a. s., podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 22. februára 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 22. februára 2018

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a. s.,

p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur

a dvadsaťdeväť centov), ktoré j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť na účet jej

právnej zástupkyne advokátskej kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -33 z 12. mája 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť obchodnej spoločnosti FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a. s.,

Čelakovského 2, Bratislava, IČO 35 851 996 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 22. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnou nástupkyňou

žalobkyne, ktorá sa v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. domáhala zaplatenia sumy 121 829, 40 € s príslušenstvom

z titulu nezaplatenej časti ceny diela na základe zmluvy o dielo č. 03-01/2007 uzavretej

2. februára 2007 medzi právnou predchodkyňou sťažovateľky ako zhotoviteľom

a žalovaným ako objednávateľom. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 21. apríla 2009 zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom

a na náhradu trov konania. Krajský súd po podaní odvolania žalovaným uznesením

sp. zn. z 30. decembra 2009 zrušil rozsudok okresného súdu

z 21. apríla 2009 a vec mu vrátil. Následne bola rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 2. mája 2017 žaloba zamietnutá a sťažovateľka zaviazaná

na náhradu trov konania žalovaného v plnom rozsahu. Po podaní odvolania sťažovateľkou

krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil prvoinštančný rozsudok a žalovanému priznal

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv a práv

označených v bode 1 nedostatočným zistením skutkového stavu, keďže neboli zisťované

a preukazované skutočnosti rozhodujúce pre vyriešenie otázky, či a v akom rozsahu má

sťažovateľka nárok na odplatu na základe reálne poskytnutého plnenia objednávateľovi

z titulu zmluvy o dielo.

4. Sťažovateľka tiež argumentuje, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

v otázke, za akých okolností a kedy má právo na zaplatenie ceny diela. Zdôrazňuje,

že právnym titulom na zaplatenie ceny diela je samotná zmluva o dielo, a záver, že jej

z dôvodu chybnej fakturácie nárok na zaplatenie ceny diela ani nevznikol, považuje

za nesprávny. Podľa názoru sťažovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu arbitrárny,

nenáležite odôvodnený a svojvoľný.

5. Sťažovateľka v tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie,

navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej označených základných práv podľa

, listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom

krajského súdu, napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie

a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie krajského súdu

6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval podpredsedu

krajského súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či trvá

na ústnom pojednávaní vo veci. Krajskému súdu doručil i uznesenie o prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie sp. zn. z 12. mája 2020.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril podpredseda

krajského súdu podaním sp. zn. zo 4. júna 2020. Podpredseda krajského

súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Prešetrili sme sťažnosť obchodnej spoločnosti a zistili

sme, že základné práva obchodnej spoločnosti FACTOR ASSET MANAGEMENT GROP,

a. s., Čelakovského 2, Bratislava pri rozhodovaní súdov porušené neboli.“ Podpredseda

krajského súdu vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom.

8. Ústavný súd upovedomil podľa obchodnú

spoločnosť REGULA Košice akciová spoločnosť, Južná trieda 68, Košice, ako zúčastnenú

osobu v konaní pred ústavným súdom a žalovanú v konaní pred krajským súdom o prijatí

ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, zaslal jej sťažnosť a uznesenie o prijatí

sp. zn. z 12. mája 2020 na prípadné vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia

upovedomenia. Zúčastnená osoba sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.

9. Zároveň ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie podpredsedu

krajského súdu sp. zn. zo 4. júna 2020 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky k vyjadreniu podpredsedu krajského súdu

nezaujala stanovisko a neoznámila, či trvá na konaní ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

10. Vzhľadom na oznámenie podpredsedu krajského súdu, že netrvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ako aj skutočnosť, že ústavný súd poučil právnu

zástupkyňu sťažovateľky o tom, že v prípade nedoručenia stanoviska ku konaniu ústneho

pojednávania bude ústavný súd toho názoru, že súhlasí s upustením, ústavný súd v súlade

s upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

18. Podľa v znení neskorších

predpisov:

Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa

zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,

montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci

alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,

montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob

jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

19. Podľa objednávateľ je povinný vykonané

dielo prevziať.

20. Podľa ak zhotoviteľ zhotovuje vec

u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral,

objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom,

ak zmluva neurčuje niečo iné.

21. Podľa ak má k zhotovovanej veci vlastnícke

právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať

zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ

zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ

nezodpovedá.

22. Podľa objednávateľ je povinný

zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536

ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo

v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

23. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť

zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona

nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

24. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú ().

25. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom

označeným právam v zásade identické ().

26. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

( m. m. , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, m. m. ,

, , ).

27. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným

spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. ).

28. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť

preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.

29. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je súčasťou obsahu práva

na spravodlivé súdne konanie aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu (, ). Ani judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.

1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

30. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá,

že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej

kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom

rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v

(, , , ).

31. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv a práv

označených v bode 1 nedostatočným zistením skutkového stavu, nesprávnym právnym

posúdením veci a tiež tým, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nenáležite odôvodnený

a svojvoľný.

32. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 2. mája 2017 zamietol žalobu sťažovateľky, ktorou sa domáhala

zaplatenia sumy 121 829, 40 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenej časti ceny diela

na základe zmluvy o dielo č. 03-01/2007 uzavretej 2. februára 2007 medzi právnou

predchodkyňou sťažovateľky ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že vec právne posúdil podľa § 536 a nasl.

s tým, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo, ktorou sa zaväzuje

zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie,

pričom dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,

montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci

alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,

montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (§ 536 ods. 1 a 2 Obchodného

zákonníka). Považoval za preukázané, že právna predchodkyňa sťažovateľky toto dielo

pre žalovaného v priebehu roku 2007 skutočne vykonávala, za čo jej prináleží nárok

na zaplatenie dohodnutej ceny, pričom strany tohto zmluvného vzťahu si v súlade so znením

v čl. VI zmluvy dohodli špecifický čas uhradenia ceny

za vykonanie diela, a to tak, že 30 % bude uhradených zálohovo po podpísaní zmluvy,

ďalšia časť ceny diela mala byť uhradená na základe čiastkových faktúr zhotoviteľa

splatných 14 dní od doručenia, ktoré však mohli byť vystavené iba na základe súpisov

vykonaných prác, ktoré museli byť písomne potvrdené povereným zástupcom žalovaného

(bod 6.2. zmluvy) a po skončení diela mala byť vystavená konečná faktúra. Okresný súd

považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej zistenie, či boli príslušné súpisy

vykonaných prác žalovaným (resp. ním poverenou osobou) skutočne podpísané alebo nie,

pretože až po ich potvrdení bolo možné čiastkové faktúry vystaviť, čo by spôsobilo

splatnosť takto čiastkovo vyúčtovanej ceny. Okresný súd dospel k záveru, že uplatnené

faktúry boli vystavené neoprávnene, pretože príslušné súpisy vykonaných prác neboli

žalovaným ani ním poverenou osobou písomne potvrdené. Vychádzal predovšetkým

zo skutočnosti, že sťažovateľkou predložené súpisy neboli podpísané vôbec, a to ani

zhotoviteľom ani žalovaným. Samotné súpisy obsahovali iba rozpis prác a dodávok,

nič viac. Pokiaľ ide o žalobkyňou (sťažovateľkou) predložené krycie listy, tieto vystavené

za obdobie apríl a máj 2007 a obdobie 31. týždňa 2007 boli podpísané iba zhotoviteľom.

Okresný súd dospel k záveru, že podpisy (stavebný dozor) na ostatných

krycích listoch nie sú podpismi povereného zástupcu žalovaného, pretože táto osoba nebola

na takéto konanie za žalovaného oprávnená.

33. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľky vychádzajúcu z § 407 ods. 3

, uvedené súd neakceptoval z dôvodu, že žalovaným vykonané

platby boli zálohovými platbami vykonanými pred začatím vykonávania diela pri podpise

zmluvy podľa dohody v bode 6.1 zmluvy, a teda z tohto plnenia nie je možné usudzovať,

že žalovaný uznal svoj záväzok, ktorého uhradenia sa sťažovateľka domáha v konaní.

34. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že nenastala splatnosť ceny

diela, pretože neboli splnené podmienky pre jej vyúčtovanie dohodnuté v čl. VI bode 6.2

uzavretej zmluvy. Vzhľadom na prijatý právny záver nepovažoval okresný súd za potrebné

zaoberať sa otázkou, či a v akom rozsahu došlo ku skutočnému plneniu, a žalobu zamietol.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že sa v celom

rozsahu stotožnil s právnym názorom okresného súdu, pričom na zdôraznenie jeho

správnosti navyše uviedol:

«Rozhodujúcou pre určenie času zaplatenia ceny vykonaného diela je dohoda strán,

ak takáto dohoda absentuje, viaže vznik nároku na vykonanie

diela. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zmluvy si jej strany dohodli platenie

na základe čiastkových faktúr vystavených na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných

prác (podpísaného osobou poverenou objednávateľom), teda nie na vykonanie diela.

Tieto čiastkové faktúry mali byť vystavené do 90 % zmluvnej ceny diela (ktorá bola

dohodnutá v čl. V bode 5.1. ako maximálna suma 12.986.411,00 Sk bez DPH) s tým,

že konečná faktúra mala byť vystavená po podpísaní protokolu o odovzdaní a prevzatí diela

(čl. VI bod 6.6.).

Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je nepochybné, že žalobca nepredložil

k faktúram, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha, súpis zrealizovaných prác podpísaný

objednávateľom. Ním predložené súpisy dokonca nie sú podpísané vôbec. Pre rozhodnutie

vo veci samej bolo teda potrebné ustáliť, či možno krycí list splátky považovať za súpis

vykonaných prác a ak áno, či ten mohla podpísať pani . Odvolací súd sa

nestotožnil s v odvolaní uvádzaným tvrdením, že krycie listy splátok je možné stotožniť

so súpismi zrealizovaných prác a to vzhľadom k rozsahu ich výpovednej hodnoty a inému

účelu, ktorému majú slúžiť. Obe strany sporu si nepochybne boli vedomé daného zmluvného

dojednania. Fakturáciu možno označiť ako súbor činností zhotovovateľa diela, ktoré vedú

k zabezpečeniu ceny za uskutočnené dodávky. Uvedené nepochybne zahŕňa aj vyhotovenie

súpisu vykonaných prác a jeho prerokovanie a následné odsúhlasenie vykonaných prác

s objednávateľom. Uvedené napokon aj jasne vyplýva z už vyššie citovaného ustanovenia

zmluvy. Odvolací súd navyše pripomína, že súpis vykonaných prác je štandardným

dokumentom, ktorý sa v danom type zmlúv vyžaduje na preukázanie rozsahu vykonaných

prác, prelo nemožno dôjsť k záveru, že ho možno nahradiť krycím listom splátky, resp. že by

krycí list splátky tento doklad suploval.

Ak by aj (čo nie je možné) si žalobca splnil svoju povinnosť predložiť k fakturácii

súpis vykonaných prác podpísaný objednávateľom predložením krycieho listu splátok, je

potrebné uviesť, že krycí list zo dňa 29. 5. 2007 je podpísaný len zhotoviteľom. Aj odvolací

súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru (pokiaľ ide o krycie listy z 22. 6. 2007,

20. 7. 2007, 31. 8. 2007), že p. oprávnená podpisovať v zmysle bodu 6.2.

uzavretej zmluvy ako „poverený zástupca objednávateľa“ nebola. Úlohy stavebného dozoru

sú upravené v , z ktorého toto tvrdenie nevyplýva. Uvedenému

napokon nasvedčuje aj zahrnutie zmluvného dojednania (že súpis vykonaných prác musí byť

podpísaný povereným zástupcom objednávateľa) do zmluvy. Ak by totiž strany zmluvy, resp.

objednávateľ chcel uvedeným poveriť stavebný dozor, toto dojednanie by bolo

nadbytočným. Pri výklade toho, čo v prejednávanej veci ako stavebný dozor pani

mohla robiť nie je možné postupovať podľa . Je pravdou, že

pri určovaní práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada na obchodné zvyklosti,

a to aj vtedy, ak na ne zmluva neodkazuje. Môže však ísť len o také obchodné zvyklosti,

ktoré sú v príslušnom obchodnom odvetví zachovávané všeobecne a nesmú byť v rozpore so

zmluvou alebo zákonom. Musí ísť teda o tzv. „ustálené pravidlá“ používané nielen medzi

stranami, ale všeobecne v danom odvetví. Odvolací súd konštatuje, že ak by aj bolo

ustáleným pravidlom, že súpis vykonaných prác podpisuje stavebný dozor (čo nie je, pretože

toto oprávnenie zo zákona priamo nevyplýva) bolo by toto v rozpore so zmluvou, kde si

objednávateľ diela uvedené vymienil inak.

Uvedené samozrejme neznamená, že stavebný dozor podpisovať súpisy vykonaných

prác nemohol, avšak len za predpokladu, ak by ho na to objednávateľ splnomocnil.

Existencia takého splnomocnenia v konaní preukázaná nebola.

V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že zakotvuje jednu zo základných

procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy

preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové

tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti,

ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie

právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové

tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej

obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje

za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje,

že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že boli splnené

zmluvné dojednania predchádzajúce samotnej fakturácii nepreukázal.

Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci

nenastala splatnosť kúpnej ceny (pozn. má byť ceny diela), pretože neboli splnené

podmienky pre jej vyúčtovanie dohodnuté v čl. VI bode 6.2. uzavretej zmluvy. V zmysle

vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa samotným

namietaným rozsahom účtovaných prác nezaoberal (resp. zaoberal len okrajovo).»

36. Z už uvedeného vyplýva, že krajský súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje

právne závery v súvislosti posudzovaním otázky splnenia zmluvných podmienok

pre vyúčtovanie ceny diela podľa čl. VI bod 6.2 zmluvy o dielo z 2. februára 2007, ako aj

neakceptáciu argumentácie sťažovateľky vychádzajúcu z § 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka z dôvodu, že žalovaným vykonané platby boli zálohovými platbami vykonanými

pred začatím vykonávania diela pri podpise zmluvy podľa dohody v bode 6.1 zmluvy, a teda

z tohto plnenia nie je možné usudzovať, že žalovaný uznal svoj záväzok, ktorého uhradenia

sa sťažovateľka domáha v konaní. V danej otázke možno považovať výklad krajského súdu

za možný a legitímny, preto ústavný súd nemá dôvod do takéhoto výkladu zasahovať.

37. Uvedené však neznamená, že sa ústavný súd stotožnil so závermi všeobecných

súdov, ktoré žalobu sťažovateľky zamietli. Ústavný súd poukazuje na to, že podstatnými

náležitosťami zmluvy o dielo sú dohoda o predmete plnenia a dohoda o cene diela,

ako i záväzok ju zaplatiť. Odplatnosť je teda typickým znakom zmluvy o dielo a zmluvné

strany sú s ňou uzrozumené už pri jej uzatváraní, bez ohľadu na to, ako bude dojednaná jej

výška či splatnosť. Z odôvodnení rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že zmluvu

o dielo z 2. februára 2007 považujú za platnú, sporové strany nespochybnili ani skutočnosť,

že predmet plnenia bol čiastočne realizovaný a časť ceny diela bola vyplatená. Z uvedeného

podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že po prijatí záveru všeobecných súdov, že nedošlo

k splneniu zmluvných podmienok fakturácie ceny (časti) realizovaného predmetu plnenia,

bolo ich úlohou zistiť, v akom rozsahu a kvalite bol predmet plnenia skutočne realizovaný,

v akom rozsahu pokrýva realizované plnenie už zaplatená časť ceny diela a či došlo

zo strany objednávateľa ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorej sa predmet plnenia týka,

k faktickému prevzatiu a užívaniu predmetu plnenia, prípadne zistenie jeho vád... Pokiaľ sa

všeobecné súdy nezaoberali nastolenými otázkami a bez ďalšieho viazali povinnosť zaplatiť

cenu za zhotovenie diela len na zmluvne dohodnuté podmienky fakturácie, dopustili sa

execesu pri aplikácii relevantných právnych noriem, ktorý je ústavne nekonformný

a neudržateľný, majúci za následok porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konania podľa dohovoru.

38. Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom

štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu

(). V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na svoju doterajšiu judikatúru

týkajúcu sa interpretácie právnych predpisov, podľa ktorej ako ústavne nesúladné

(porušujúce základné práva sťažovateľa) hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov,

v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (,

, , , , podobne aj Ústavný súd

Českej republiky napr. ). Ústavný súd už tiež vyslovil, že k výkladu právnych

predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani

v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu

a účelu zákona (, , m. m. ).

39. Ústavný súd už judikoval ( ) že ak výklad zmluvy vedie z pohľadu

strán touto zmluvou viazaných k absurdným výsledkom, treba sa im vyhnúť inou aplikáciou

príslušných ustanovení. Súd by sa preto mal pri výklade zmluvy vyhnúť hlavne takému

výkladu, ktorý je pochybný, hlavne s ohľadom na problematické dôsledky, ku ktorým vedie.

40. V právnej veci sťažovateľky zvolili všeobecné súdy taký výklad zmluvy o dielo

z 2. februára 2007, ktorý má pre jednu zo zmluvných strán (sťažovateľku) nelogické závery,

znevýhodňujúce jej postavenie oproti druhej sporovej strane. Z uvedeného vyplýva,

že krajský súd (v zjednocujúcej zhode s rozsudkom prvoinštančného súdu) rozhodol v danej

veci celkom formalisticky, svojvoľne a arbitrárne bez toho, aby mal na zreteli samotnú

podstatu zmluvy o dielo a práva a povinnosti z nej vyplývajúce pre zmluvné strany, tak ako

ju zákonodarca v dotknutých ustanoveniach koncipoval.

41. V dôsledku už uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany

krajského súdu, ktorá nezodpovedá právu sťažovateľky na ústavne konformný výklad

a aplikáciu zákonných noriem a na riadne odôvodnenie rozhodnutia v jej právnej veci ako

významných súčastí práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľky podľa , listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).

42. Podľa v spojení s ustanovením a

ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli

porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

43. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom

krajského súdu (predovšetkým dôvody uvedené v bodoch 37 až 40), bolo pre dovŕšenie

ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa ,

resp. podľa a , a preto ústavný súd zrušil

výrok napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

o zamietnutí žaloby sťažovateľky, ako i súvsťažný výrok o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

44. Pri rozhodovaní o opravnom prostriedku sťažovateľky bude povinnosťou

krajského súdu náležite posúdiť skutkové a právne závery okresného súdu, použiť

relevantnú právnu úpravu ústavne konformným spôsobom, a následne jasne a zrozumiteľne

odôvodniť právne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil svoje rozhodnutie.

45. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Krajský súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

46. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 11 ods. 1 listiny

a namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sa ústavný súd riadil

princípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia

ktorých sú v konaní o ústavnej sťažnosti podľa preskúmavané

(, ), ktorý vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia

pri ochrane základných práv a slobôd. Vychádzal pritom v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (napr. , ) z toho, že v nadväznosti na vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľky podľa a podľa

listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

a zrušením tohto rozsudku sa otvára priestor na to, aby sa krajský súd v ďalšom konaní sám

vysporiadal s ochranou uvedených práv.

47. Ústavný súd preto v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel,

uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych práv sporových

strán konania pred ich ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto

nálezu).

V.

Náhrada trov konania

48. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

49. Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom,

ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.

50. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j. za dva úkony 375,24 €. Uvedená

suma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd teda priznal úspešnej sťažovateľke náhradu trov konania v sume 450,29 €

(bod 3 výroku nálezu).

51. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia

poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom

súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu