Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-16-2022.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Subarea
4Cob/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s., Čelakovského č. 2, Bratislava, IČO: 35 851 996, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: REGULA Košice akciová spoločnosť, Južná trieda č. 68, Košice 040 01, IČO: 00 584 274, zastúpený: JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 121.829,40 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20. júla 2021, č.k. 33Cb/47/2021-531, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 20. júla 2021, č.k. 33Cb/47/2021-531 tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal žalovanému, aby akokoľvek nakladal so svojimi finančnými prostriedkami na účtoch do výšky 344.985,95 eur a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že pôvodný žalobca sa žalobou podanou dňa 27.9.2007 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 121.829,40 eur (3.670.232,50 Sk), titulom nároku na zaplatenie odmeny za vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo č. 03-01/2007 zo dňa 2.2.2007. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na zmluvne dohodnutý úrok z omeškania 0,03 % z dlžných súm denne od vzniku omeškania do zaplatenia a trovy konania.
3. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.6.2021 žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s finančnými prostriedkami na účtoch do výšky 344.985,95 eur do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil obavou, že budúca exekúcia v súvislosti s uhradením jeho pohľadávky voči žalovanému je ohrozená. Žalobca poukázal, že žalovaný sa v priebehu roka 2020 zbavil svojho nehnuteľného majetku za kúpnu cenu vo výške cca 900.000,- eur, pričom ku koncu roka 2020 mal žalovaný na svojom peňažnom účte iba sumu 450.000,- eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný má od roku 2017 len nepatrné tržby (v roku 2017 v sume 41.017,- eur, v roku 2018 v sume 28.080,- eur a v roku 2019 v sume 48.881,- eur). Z uvedeného žalobca usúdil, že žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť, nezarába ale iba generuje náklady, prípadne spláca záväzky, z čoho vyplýva, že o rok bude na účte žalovaného reálne iba 0,- eur.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil Výpis z listu vlastníctva č. 7068 a č. 14581 (ako dôkaz predaja nehnuteľností žalovaného); odporovaciu žalobu zo dňa 12.10.2020 (podaná voči nadobúdateľovi nehnuteľností v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka); účtovnú závierku
žalovaného za rok 2020 a poukázal na obsah internetovej stránky na adrese O.:/..Q. (ako dôkaz o tržbách žalovaného za roky 2017 - 2019).
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 a § 328 ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia, postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby jeho navrhovateľ osvedčil svoj nárok ako aj obavu z ohrozenia exekúcie. V oboch prípadoch musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.
6. Poukázal súd prvej inštancie, že v prípade plného úspechu žalobcu v konaní vo veci samej mu bude voči žalovanému priznaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške, ktorú uviedol vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (121.829,40 eur istiny + úroky z omeškania 185.930,70 eur + 29.239,- eur náhrada zaplateného súdneho poplatku + 7.986,80 eur trovy právneho zastúpenia, celkovo teda 344.985,95 eur). Tento nárok žalobcu s ohľadom na súčasnú fázu konania (opätovné dokazovanie v zmysle pokynov ÚS SR a odvolacieho súdu) zatiaľ nie je dostatočne preukázaný, ale jeho existencia je pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku dostatočne osvedčená.
7. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že aj druhá podmienka potrebná pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, t.j. ohrozenie budúcej exekúcie, je taktiež dostatočne osvedčená. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel zo žalobcom tvrdených skutočností (predaj nehnuteľností žalovaného, utlmovanie jeho hospodárskej činnosti a znižovanie jeho peňažných vkladov na účtoch), ktoré aj dostatočne preukázal listinnými dôkazmi predloženými spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože bola dostatočne preukázaná (osvedčená) obava, že exekúcia na uhradenie pohľadávok žalobcu bude ohrozená, preto nariadil voči žalovanému neodkladné opatrenie.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia javí nárok vo veci samej ako nedôvodný. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania a za situácie, že žalobca nepredložil akékoľvek nové relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, mal súd prvej inštancie vychádzať z totožného skutkového a právneho stavu, za ktorého bola pôvodne žaloba žalobcu zamietnutá a zamietnuť aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže doposiaľ nebola preukázaná dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu uplatneného žalobou, čo nespochybnil ani Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II ÚS 204/2020 zo dňa 27.8.2020 vydaný v prejednávanej veci, ktorý nekonštatoval dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Ďalej poukázal, že zákaz nakladania s finančnými prostriedkami do výšky 344.985,95 eur je absolútne nedôvodný, keďže porušuje zásadu proporcionality a ústavné práva žalovaného. Aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 30.10.2020, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby okrem iného výslovne uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že nenastala splatnosť kúpnej ceny je správny. Nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania vo výške 185.930,70 eur je preto neexistujúci a nemožno mu poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Uvedené platí aj v prípade uplatnenej istiny vo výške 121.829,40 eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu zálohu na cenu diela vo výške 153.891,95 eur, ktorej doposiaľ nespotrebovaná časť predstavuje 41.130,98 eur, teda nárok žalobcu je minimálne v tejto časti nespotrebovanej zálohy preukázateľne nedôvodný. Zo znaleckého dokazovania
v konaní zároveň vyplýva, že právny predchodca žalobcu neoprávnene fakturoval žalovanému cenu diela vo výške 63.595,18 eur. Pohľadávka uplatnená žalobcom v konaní je preto minimálne vo výške istiny 104.726,16 eur nedôvodná. Ďalej žalovaný namietal, že neexistujú ani skutočnosti odôvodňujúce obavu žalobcu, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Potvrdil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.2020 predal nehnuteľnosti, no týmto predajom nedošlo k zmenšeniu majetku žalovaného ale iba k jeho transformácii, keďže nehnuteľnosti boli predané za trhovú cenu. Zároveň kúpna zmluva bola uzatvorená v čase, keď bola žaloba žalobcu právoplatne ako nedôvodná zamietnutá. O skutočnosti, že žalobca dňa 17.1.2020 podal ústavnú sťažnosť nemal a ani nemohol mať žalovaný akúkoľvek vedomosť. Túto skutočnosť oznámil žalobca žalovanému až listom zo dňa 28.2.2020, teda po prevode nehnuteľností. Vydaným neodkladným opatrením zároveň dochádza k neprimeranému a závažnému zásahu do ústavných práv žalovaného a zároveň obmedzuje jeho činnosť v dôsledku zmrazenia finančných prostriedkov potrebných na činnosť žalovaného, čím dochádza k vzniku škody.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu je daná a stále trvá, preto je splnená jedna zo základných podmienok pre vydanie a existenciu neodkladného opatrenia. Poukaz žalovaného na predchádzajúce rozhodnutia všeobecných súdov je nenáležitý, keďže na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 204/2020 zo dňa 27.8.2020 je spor vo veci samej opätovne v štádiu konania na súde prvej inštancie. V samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj počas konania vo veci samej žalobca dostatočne opísal skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Ak by súd pripustil správnosť výkladu žalovaného uvádzaného v odvolaní, v priebehu konania vo veci samej by nikdy nemohlo byť vydané neodkladné opatrenie, pretože akýkoľvek nárok, o ktorom prebieha súdne konanie, považuje žalovaný za nedôvodný. Práve skutočnosť, že všeobecné súdy vôbec neskúmali, či, kedy a v akom rozsahu vznikla medzi sporovými stranami pohľadávka/záväzok vytkol aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze. Práve preto žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, aby sa nestalo, že počas ďalšieho trvania súdneho sporu (zrejme niekoľkoročného) sa žalovaný stane nemajetným, a teda jeho exekúcia bude neúspešná. Žalovaný neuvádza, ako konkrétne by ho malo neodkladné opatrenie v predmetnom rozsahu obmedziť, že by mal z dôvodu vydaného neodkladného opatrenia byť obmedzený v podnikaní a ako konkrétne, v plnení si svojich záväzkov voči obchodným partnerom a pod. Len všeobecné tvrdenia o neprimeranom rozsahu neodkladného opatrenia nasvedčujú tomu, že nariadené neodkladné opatrenie žalovaného v bežnej činnosti žiadnym spôsobom neobmedzuje. Názor žalovaného o údajnej neexistencii úrokov z omeškania je zjavne nesprávny, nakoľko aj k prípadnému bezdôvodnému obohateniu prislúchajú úroky z omeškania. Konajúce súdy sa doposiaľ zaoberali výlučne iba otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na fakturáciu, samotnou výškou istiny žalovanej pohľadávky sa súdy doposiaľ vôbec nezaoberali, čo im vo svojom náleze vytkol aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaný zároveň nepreukázal, že prevodom svojich nehnuteľností nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, resp. za získanú kúpnu cenu obstaral nejaký majetok.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle § 388 C.s.p.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho sudu, s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 123 C.s.p., podanie je úkon určený súdu (ods. 1). Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (ods. 2).
15. Podľa § 124 ods. 1 C.s.p., každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
16. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
17. Podľa § 132 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ods. 2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (ods. 3).
18. Podľa § 128 C.s.p., ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania (ods. 1). Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliada (ods. 3).
19. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
22. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúceho predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Podľa § 329 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
24. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
25. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha úhrady 121.829,40 eur s príslušenstvom, titulom nároku na zaplatenie odmeny za vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo č. 03-01/2007 zo dňa 2.2.2007.
27. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 C.s.p., ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s § 132 C.s.p. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 326 ods. 1 C.s.p. Pri odstraňovaní vád návrhu na zriadenie neodkladného opatrenia postupuje súd primerane podľa § 327 C.s.p. Súd je viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby nariadil neodkladné opatrenie k predmetu a v takom rozsahu, ako žiada navrhovateľ.
28. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
29. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňujúce súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a na prípadné odstraňovanie vád v zmysle § 128 a 129 C.s.p.
30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému akokoľvek nakladal s finančnými prostriedkami na účtoch do výšky 344.985,95 eur, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
31. Petit neodkladného opatrenia je obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho o čom, a ako má rozhodnúť. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporovom konaní je súd žalobným návrhom viazaný (§ 216 C.s.p.). Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je takou
vadou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 327 C.s.p.).
32. Podanie žalobcu označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje dostatočnú individualizáciu finančných prostriedkov, na ktoré sa má navrhovaný zákaz nakladania vzťahovať. Z petitu navrhovaného neodkladného opatrenia nie je zrejmé, či takto navrhovaný zákaz nakladania sa má vzťahovať na akékoľvek finančné prostriedky a na akýchkoľvek účtoch, teda bez rozlíšenia a uvedenia prípadného žalovaného ako majiteľa účtu, čo sa pokúšal súd prvej inštancie zhojiť v rozpore s § 327 C.s.p. nariadením neodkladného opatrenia v znení „svojimi finančnými prostriedkami“ a zároveň žalobca ani neuviedol (a ani neosvedčil) špecifikáciu konkrétnych „účtov“, na ktoré sa zákaz nakladania má vzťahovať, teda ich vôbec neindividualizoval uvedením konkrétneho čísla účtu a subjektu/subjektov (peňažného ústavu), u ktorých mali byť takéto účty vedené na základe zmluvného vzťahu podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu je petit navrhovaného neodkladného opatrenia neurčitý a teda aj nevykonateľný.
33. Z normatívneho znenia § 327 C.s.p. vyplýva, že súd prípadné vady návrhu neodkladného opatrenia neodstraňuje, pričom § 128 a § 129 C.s.p. sa nepoužijú. V prípade neodkladného opatrenia, ktoré nemá charakter podania vo veci samej na odstraňovanie jeho prípadných vád nemožno aplikovať § 128 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje prípadné náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu.
34. Dôsledkom vád návrhu podľa § 327 C.s.p., ktoré nemá charakter podania vo veci samej, čo je aj posudzovaný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek nepochybnému nedostatku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neaplikoval vyššie uvedené procesné ustanovenia, predovšetkým § 327 C.s.p., a rozhodol vecne a to nariadením neodkladného opatrenia, nerozhodol správne, pretože dôvodným bolo odmietnutie predmetného návrhu.
35. Odvolací súd preto postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, tak ako je uvedené vo výroku, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
36. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., ktoré sa v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).