Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-38-2020.pdf
PDF · 183.07 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.Ľ. XXXX/X, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 26.05.2020 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 270 000 z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca doručil Okresnému súdu Žilina návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2016, z dôvodu, že spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930 (ďalej aj len „spoločnosť MIKOMIX“), uznala Notárskou zápisnicou č. N 751/2016 NZ37285/2016, NCRIs 3875/2016 zo dňa 17.10.2016 v celosti svoj dlh voči žalobcovi vo výške 270 000 eur a zaviazala sa ho splatiť do 09.12.2016, pričom ale predmetný dlh uhradený nebol a spoločnosť MIKOMIX sa začala svojho majetku zbavovať a zaťažovať ho v prospech tretích osôb. Zároveň žalobca doručil Mgr. T. O. - súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.12.2016. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19.12.2016 (ďalej aj len „uznesenie“) súd rozhodol vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že zriadil k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam (č.l. 1-3 spisu), ktoré boli vo vlastníctve žalovanej spoločnosti, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 270 000 eur. Predmetné uznesenie bolo v zmysle ustanovenia § 332 ods. 1 CSP predbežne vykonateľné doručením (t.j. 02.01.2017). Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením zo dňa 21.04.2017 potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina. Predmetné uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/113/2017-72 nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2017 a vykonateľnosť dňa 16.01.2017. Na základe vyššie uvedených skutočností, zaslal Okresný súd Žilina Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 19.12.2016 Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto - katastrálny odbor (ďalej aj len „ OÚ KNM“). Predmetné uznesenie bolo OÚ KNM prevzaté dňa 02.01.2017 a zaregistrované na OÚ KNM pod číslom Z12/2017 - Uznesenie dňa 03.01.2017. Zároveň predmetné uznesenie bolo OÚ KNM doručované už 28.12.2016, ale z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie bolo OÚ KNM opätovne doručené až 02.01.2017. OÚ KNM zaslal listom zo dňa 28.02.2017 Žiadosť - doplnenie chýbajúcich údajov na zápis do KN, v zmysle ktorej predmetné uznesenie nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľnosti, nakoľko
spoločnosť MIKOMIX nebola evidovaná na liste vlastníctva č. 2113 v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto. Nie je zrejmé na základe čoho bol zaslaný uvedený list, keďže v zmysle uznesenia nebolo podmienkou zápisu vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobca dňa 07.03.2017 zaslal OÚ KNM e-mailovú žiadosť o poskytnutie informácii - z akého dôvodu nedošlo k zápisu predmetnej poznámky v zmysle uznesenia zo dňa 19.12.2016 do katastra nehnuteľnosti. Opätovne bola predmetná žiadosť doručená OÚ KNM dňa 21.03.2017. OÚ KNM do dnešného dňa predmetné informácie právnemu zástupcovi žalobcu neposkytol a ostal nečinný. Právny zástupca žalobcu dňa 27.12.2019, v súlade s ustanoveniami § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, doručil Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Dňa 19.05.2020 bolo zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra SR doručené Vyjadrenie k predbežnému nároku na náhradu škody zo dňa 26.03.2020, ktorým Úrad geodézie, kartografie a katastra SR žiadosti o náhradu škody nevyhovel. Žalobca poukázal na § 38 zákona o katastri nehnuteľností, § 29 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., § 39 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, § 344, § 331 ods. 2, 3, § 332 ods. 1 CSP. Mal za to, že OÚ KNM ako orgán verejnej moci príslušný na vedenie evidencie nehnuteľností nepostupoval správne, keď predmetné Uznesenie Okresného súdu Žilina nezaregistroval aj do registra „P“ - poznámka, a teda v rozpore s § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam nevykonal zápis v deň doručenia verejnej listiny (teda 02.01.2017), najneskôr však v nasledujúci pracovný deň (teda 03.01.2020). Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že OÚ KNM ako orgán verejnej moci príslušný na vedenie evidencie nehnuteľností nesprávnym úradným postupom, teda opomenutím včasného zápisu poznámky - poznamenania súdneho konania na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 4C/215/2016 o určenie nariadenia neodkladného opatrenia na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovanej spoločnosti spôsobil žalobcovi škodu, spočívajúcu v tom, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX na ktoré bolo rozhodnutím súdu zriadené záložné právo v prospech žalobcu a ktoré mali slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky voči spoločnosti MIKOMANIX, boli prevedené na tretiu osobu - spoločnosť ELDOP, s.r.o., Námestie Slobody 167, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 31 603 866, a to na základe povoleného vkladu vlastníckeho práva V 1955/2016 - kúpna zmluva povolená dňa 05.01.2017 - 27/17, t. j. po tom, čo predmetné uznesenie nadobudlo predbežnú vykonateľnosť (02.01.2017). Dôsledkom nesprávneho úradného postupu je to, že k dnešnému dňu došlo k viacnásobnému prevodu predmetných nehnuteľnosti. Uviedol, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom OÚ KNM ako orgánu verejnej moci, stratil žalobca možnosť uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva k predmetu zálohu - k predmetným nehnuteľnostiam, čím došlo k úbytku jeho majetku vo výške pohľadávky 270 000 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by príslušné orgány verejnej moci postupovali správne, žalobca by mal vo vzťahu k majetku spoločnosti MIKOMIX zriadené záložné právo, pričom v prípade, ak by nedošlo zo strany spoločnosti MIKOMIX k dobrovoľnému plneniu pohľadávky, žalobca by mal možnosť svoju pohľadávku uspokojiť prostredníctvom výkonu záložného práva, a teda nedošlo by k úbytku jeho majetku. Poukázal na skutočnosť, že predmetné uznesenie bolo predbežné vykonateľné doručením t. j. 02.01.2017, pričom k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu došlo Kúpnou zmluvou až dňa 05.01.2017. Teda v prípade, ak by OÚ KNM správne postupoval v súvislosti so zápisom poznámky, nedošlo by k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podlieha zákonným obmedzeniam. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 467/08, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, a zdôraznil, že podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Zákonodarca teda bol oprávnený ustanoviť podmienky, za ktorých možno uplatňovať právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci - pokiaľ zákonnom stanovené podmienky nie sú splnené, žalobe o náhradu škody nie je možné vyhovieť, pričom zamietnutím žaloby nedochádza k porušeniu ústavného práva žalobcu. Tiež uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom škody zákon č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov nevysvetľujú. Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t. j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne konanie a v čom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Právny záver, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Zhodne s vyššie uvedeným vyložil pojem „príčinná súvislosť“ Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo 130/2010, ktorý síce nebol vydaný v právnej veci uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, avšak aj z neho je zrejmý ustálený výklad pojmu „príčinná súvislosť“ v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania nároku na náhradu škody.) Poukázal, že v právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou), a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Tiež uviedol, že právny názor, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený aj v prípadoch absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu, aby bola daná príčinná súvislosť medzi určitou právnou skutočnosťou (ako príčinou) a škodou, zdôraznil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v niekoľkých rozhodnutiach (napr. 3Cdo 32/2007, sp. zn. 1Cdo 129/2008). Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Cdo 32/2007, sp. zn. 1Cdo 129/2008) vyplýva, že štát nezodpovedá „automaticky“ za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo po nesprávnom úradnom postupe. Mal za to, že v prejednávanej veci teda je potrebné podľa žalovaného posúdiť, či namietané pochybenia na úseku katastra boli priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody a či škoda bola spôsobená len (iba) namietanými pochybeniami správy katastra. Nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie je potrebné preukázať prostredníctvom právne relevantného dôkazu napr. prostredníctvom sťažnosti, či upozornenia prokurátora alebo súdu, kde by boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených prípadných rozporov alebo nedostatkov, a kde by bolo výslovné určené, že došlo k pochybeniu v úradnom postupe správneho orgánu. Poznamenal, že rozhodnutie o povolení vkladu konaní č. V-1955/2016 nikdy nebolo zrušené rozhodnutím, v ktorom by bolo výslovne určené, že povolením vkladu došlo k pochybeniu v postupe OÚ KO. Konštatoval tiež absenciu príčinnej súvislosti v prejednávanej právnej veci. Poukázal na znenie § 4 ods. 1, § 34 ods. 1, § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, § 343 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia uviedol, že uznesenie súdu, ktorým sa zriaďuje záložné právo podľa § 343 CSP sa do katastra nehnuteľností zapíše podľa ustanovení § 34 a nasl. katastrálneho zákona v záznamovom konaní. Tvrdil, že v súlade s § 43 ods. 1 písm. b) Okresný úrad vykoná zápis záznamom do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname. Nie je potrebné, aby uznesenie súdu obsahovalo doložku právoplatnosti, nakoľko sa jedná o zabezpečovacie opatrenie, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia § 331 a nasl. CSP. Nesúhlasil, že uznesenie o zabezpečovacom opatrení sa do katastra nehnuteľností zapíše poznámkou, v deň doručenia návrhu, najneskôr nasledujúci pracovný deň. Bol názoru, že záložné právo zriadené na základe uznesenia o zabezpečovacom opatrení treba považovať za záložné právo zriadené rozhodnutím štátneho orgánu. Mal za to, že napriek tomu, že sa na zabezpečovacie opatrenie primerane vzťahujú ustanovenia o neodkladnom opatrení, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapíše poznámkou, ustanovenie § 343 ods. 2 CSP jednoznačným spôsobom špecifikuje predpoklady vzniku uvedeného záložného práva, nakoľko na jeho vznik sa vyžaduje vydanie
uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení a zároveň zápis záložného práva do príslušného registra. V prípade nehnuteľnosti sa zápis vykoná v záznamovom konaní podľa ust. § 34-37 katastrálneho zákona. Domnieval sa, že na vykonanie zápisu uznesenia o zabezpečovacom opatrení nie je možné a ani potrebné aplikovať lehotu na zápis tohto záložného práva podľa lehoty na zápis poznámky ustanovenej v katastrálnom zákone. Mal za to, že OÚ KO pri zápise Uznesenia bol povinný dodržať § 41 ods.2 katastrálneho zákona, teda poradie zápisov a lehotu uvedenú v § 43 ods. 1 písm. b. Nakoľko Uznesenie bolo doručené dňa 02.01.2017 a na príslušnom liste vlastníctva v tom čase bola vyznačená plomba na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva č. V-1955/2016, ktorý bol doručený dňa 30.11.2016, katastrálny odbor vec správne právne posúdil a dňa 05.01.2017 povolil vklad vlastníckeho práva. Nakoľko v čase posúdenia záznamovej listiny, Uznesenia o zabezpečovacom opatrení, na príslušnom liste vlastníctva bol ako vlastník evidovaný iný subjekt, katastrálny odbor listom zo dňa 28.02.2017 informoval Okresný súd v Žiline, že Uznesenie nie je možné do katastra nehnuteľností zapísať. Bol názoru, že záložné právo sa uznesením zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky určitého dlžníka, ak je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník iný subjekt ako účastník súdneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva podľa § 343 CSP, záznam možno vykonať len vtedy, ak je toto uznesenie súdu záväzné pre osobu, ktorá je v katastri evidovaná ako vlastník. Podľa Uznesenia zabezpečovacie opatrenie bolo zriadené na zabezpečenie peňažnej pohľadávky Ing. Michal Palačeka, Gogoľová 3937/2, 03601 Martin voči spoločnosti Mikomix, spol. s r.o. Spoločnosť Mikomix, spol. s r.o. na základe vkladového konania č. V-1955/2016 (návrh na vklad doručený dňa 30.11.2020, vklad povolený dňa 05.01.2017) previedla nehnuteľnosti uvedené v Uznesení na iný subjekt, ktorý nebol účastníkom súdneho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pre ktorý nebolo záväzné Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. Zn. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. 12. 2016. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup OÚ KO v konaní č. V-1955/2016 a č. Z-12/2017, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom OÚ KO a znížením majetku žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V zmysle vyššie uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca v replike uviedol, že s tvrdeniami žalovaného, ktoré vyplývajú z jeho vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa 02.09.2020 (ďalej v texte len ako „vyjadrenie“) nesúhlasí a má za to, že nárok na náhradu škody je plne dôvodný. Uviedol, že ako žalobca preukázal, je nepochybné, že konaním žalovaného (orgánov verejnej moci za ktorých žalovaný koná vo veci náhrady škody) došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože voči žalobcovi postupoval nezákonne. V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti poukázal, že Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje “nesprávny úradný postup“, a z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho -ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, vedeného pod spis. zn.: 11Co/2/2013 zo dňa 25.09.2013. Mal za to, že žalovaný nevyvrátil v zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia žalobcu a z uvedeného sa tieto považujú za nesporné. Žalovaný sa len veľmi všeobecne vyjadruje k tvrdeniam žalobcu, pričom sa snaží spochybniť (hoci nedostatočne) predpoklady resp. podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. Plne sa stotožnil s tvrdením žalovaného týkajúce sa jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nezákonné rozhodnutie štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup. Mal za to, že žalovaný ako orgán verejnej moci príslušný na vedenie evidencie nehnuteľností nepostupoval správne, keď predmetné Uznesenie Okresného súdu Žilina nezaregistroval aj do registra „P“ - poznámka, a teda v rozpore s § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam nevykonal zápis v deň doručenia verejnej listiny (teda 02.01.2017), najneskôr však v nasledujúci pracovný deň (teda 03.01.2020). Ďalej uviedol, že predpokladom náhrady škody je existencia škody, pričom žalovaný opomenutím včasného zápisu poznámky - poznamenania súdneho konania na Okresnom súde Žilina, sp. zn.: 4C/215/2016 o určenie nariadenia neodkladného opatrenia na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX T.o vlastníctve žalovanej spoločnosti spôsobil žalobcovi škodu, spočívajúcu v tom, že nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXXX na ktoré bolo rozhodnutím súdu zriadené záložné právo v prospech žalobcu a ktoré mali slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky voči spoločnosti MIKOMANIX, boli prevedené na tretiu osobu - spoločnosť ELDOP, s.r.o., Námestie Slobody 167, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 31 603 866, a to na základe povoleného vkladu vlastníckeho práva V 1955/2016 - kúpna zmluva povolená dňa 05.01.2017 - 27/17, t. j. po tom, čo predmetné uznesenie nadobudlo predbežnú vykonateľnosť (02.01.2017). Mal za to, že dôsledkom nesprávneho úradného postupu je to, že k dnešnému dňu došlo k viacnásobnému prevodu predmetných nehnuteľnosti a žalobca stratil možnosť uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam, a v konečnom dôsledku došlo k úbytku jeho majetku vo výške 270 000 eur. K príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom poukázal, že ak by príslušné orgány verejnej moci postupovali správne, žalobca by mal vo vzťahu k majetku spoločnosti MIKOMIX zriadené záložné právo, pričom v prípade, ak by nedošlo zo strany spoločnosti MIKOMIX k dobrovoľnému plneniu pohľadávky, žalobca by mal možnosť svoju pohľadávku uspokojiť prostredníctvom výkonu záložného práva, a teda nedošlo by k úbytku jeho majetku. Tiež poukázal, že zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Uviedol, že keď pojem škody zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy, a to konkrétne § 442 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“). Podľa uvedeného ustanovenia, škodu vo všeobecnosti je možné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uviedol, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Bol názoru, že škodu je pri splnení zákonných predpokladov uvedených v § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. možné chápať i ako nemajetkovú ujmu. Tiež uviedol, že ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V tejto súvislosti uviedol, že sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, teda objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Mal za to, že vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku, čo je v danom prípade naplnené. Mal za nespochybniteľné, že žalovaný postupoval v rozpore s ustanoveniami katastrálneho zákona, žalobcu neprimerane zaťažil s celou tortúrou procesu, v dôsledku čoho mu vznikli nielen podstatné finančné náklady, ale aj zjavný úbytok na jeho majetku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že dostatočne preukázal nesprávny úradný postup žalovaného, vznik škody ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a znížením majetku žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..
4. Žalovaný v duplike opakovane uviedol, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Považoval za potrebné zdôrazniť, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že žalovaný nevyvrátil v zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa len všeobecne vyjadril k tvrdeniam žalobcu vo veci nezákonného úradného postupu OÚ KO pri zápise Uznesenia a existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou škody. Mal za to, že vo svojom vyjadrení k žalobe jasne, zrozumiteľne a v súlade s platnými právnymi predpismi poukázal na to, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že v uvedenej veci je nevyhnutné posúdiť, či namietané pochybenia na úseku katastra boli priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody a či škoda bola spôsobená len (iba) namietanými pochybeniami OÚ KO. Mal za to, že nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie je potrebné preukázať prostredníctvom právne relevantného dôkazu napr. prostredníctvom sťažnosti, či upozornenia prokurátora alebo súdu, kde by boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených prípadných rozporov alebo nedostatkov, a kde by bolo výslovné určené, že došlo k pochybeniu v úradnom postupe správneho orgánu. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poznamenal, že rozhodnutie OÚ KO o povolení vkladu vlastníckeho práva č. V-1955/2016 zo dňa 05.01.2017 nebolo pre nezákonnosť ani zrušené, ani zmenené, a teda nie je daný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Na rozhodnutie OÚ KO č. V-1955/2016 zo dňa 05.01.2017 sa hľadí ako na rozhodnutie zákonné. Poukázal na nejednoznačnú, zmätočnú a zavádzajúcu právnu argumentáciu žalobcu, nakoľko žalobca v žalobe ako aj v replike k vyjadreniu tvrdí, že mu škoda vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu OÚ KO v konaní o zápise Uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. 12. 2016, keď Uznesenie nezaregistroval okrem registra „Z“ - záznam aj do registra „P“ poznámka, a teda v rozpore s § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov nevykonal zápis v deň doručenia verejnej listiny dňa 02.01.2017, najneskôr však v nasledujúci pracovný deň, teda dňa 03.01.2020 a tiež, že žalobca v žalobe ako aj v replike k vyjadreniu tvrdí, že nezapísaním súdneho konania na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 4C/215/2016 o určenie nariadenia neodkladného opatrenia na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX spôsobil žalovaný žalobcovi škodu, pretože zápisom poznámky nebolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam. Čo sa týka žalobcom uvedeného tvrdenia o opomenutí zápisu poznámky o súdnom konaní o určenie neodkladného opatrenia sp. zn. 4C/215/2016 na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k.ú. X. Q. J., žalovaný uviedol, že OÚ KO nebol doručený návrh na zápis poznámky o súdnom konaní o určenie neodkladného opatrenia sp. zn. 4C/215/2016. Ďalej uviedol, že podľa § 38 katastrálneho zákona register „P“- poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Aj keby OÚ KO bolo doručené návrh na zápis súdneho konania o neodkladnom opatrení, poznámkou o súdnom konaní o určenie neodkladného opatrenia nie je možné zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že tvrdenie žalobcu o zriadení záložného práva zápisom poznámky je v rozpore s ustanoveniami § 38 a nasl. katastrálneho zákona. Ďalej uviedol, že Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. 12. 2016 bolo OÚ KO doručené na zápis záznamom dňa 02.01.2017. Uznesenie súdu, ktorým sa zriaďuje záložné právo podľa § 343 CSP sa do katastra nehnuteľností zapíše podľa ustanovení § 34 a nasl. katastrálneho zákona v záznamovom konaní. V súlade s § 43 ods. 1 písm. b) Okresný úrad vykoná zápis záznamom do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname. Nie je potrebné, aby uznesenie súdu obsahovalo doložku právoplatnosti, nakoľko sa jedná o zabezpečovacie opatrenie, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia § 331 a nasl. CSP. Poukázal, že ak žalobca tvrdí, že uznesenie o zabezpečovacom opatrení sp. zn. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. 12. 2016 OÚ KO bol povinný zapísať do katastra nehnuteľností záznamom aj poznámkou, žalovaný uvádza, že záložné právo zriadené na základe uznesenia o zabezpečovacom opatrení treba považovať za záložné právo zriadené rozhodnutím štátneho orgánu. Napriek tomu, že sa na zabezpečovacie opatrenie primerane vzťahujú ustanovenia o neodkladnom opatrení, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapíše poznámkou, mal za to, že ustanovenie § 343 ods. 2 CSP jednoznačným spôsobom špecifikuje predpoklady vzniku uvedeného záložného práva, nakoľko na jeho vznik sa vyžaduje vydanie uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení a zároveň zápis záložného práva do príslušného registra. V prípade nehnuteľnosti sa zápis vykoná v záznamovom konaní podľa ust. § 34-37 katastrálneho zákona. Domnieval sa, že na vykonanie zápisu uznesenia o zabezpečovacom opatrení nie je možné a ani potrebné aplikovať lehotu na zápis tohto záložného práva podľa lehoty na zápis poznámky ustanovenej v katastrálnom zákone. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie o zabezpečovacom opatrení po doručení OÚ KO správny orgán správne zaevidoval do registra „Z“
- záznamové konanie, duplicitná evidencia uznesenia o zabezpečovacom opatrení do registra „Z“ - záznam ako aj do registra „P“ - poznámka nevykonáva. OÚ KO bol doručený návrh na zápis uznesenia o zabezpečovacom opatrení, návrh na zápis poznámky o súdnom konaní OÚ KO doručený nebol. Čo sa týka návrhu na zápis poznámky o súdnom konaní o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 4C/215/2016 opätovne uviedol, že uvedený návrh na zápis poznámky OÚ KO doručený nebol, žalobca v žalobe nepreukázal doručenie uvedeného návrhu príslušnému katastrálnemu odboru. OÚ KO pri zápise Uznesenia sp. zn. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. 12. 2016 bol povinný dodržať § 41 ods.2 katastrálneho zákona, teda poradie zápisov. Nakoľko Uznesenie bolo doručené dňa 02.01.2017 a na príslušnom liste vlastníctva v tom čase bola vyznačená plomba na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol doručený dňa 30.11.2016, katastrálny odbor vec správne právne posúdil a dňa 05.01.2017 povolil vklad vlastníckeho práva. Bol názoru, že záložné právo sa uznesením zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky určitého dlžníka, ak je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník iný subjekt ako účastník súdneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva podľa § 343 CSP, záznam možno vykonať len vtedy, ak je toto uznesenie súdu záväzné pre osobu, ktorá je v katastri evidovaná ako vlastník. Podľa Uznesenia zabezpečovacie opatrenie bolo zriadené na zabezpečenie peňažnej pohľadávky Ing. J. R., E. XXXX/X, XXXXX J. voči spoločnosti Mikomix, spol. s r.o. Spoločnosť Mikomix, spol. s r.o. na základe vkladového konania č. V-1955/2016 (návrh na vklad doručený dňa 30.11.2020, vklad povolený dňa 05.01.2017) previedla nehnuteľnosti uvedené v Uznesení na iný subjekt, ktorý nebol účastníkom súdneho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pre ktorý nebolo záväzné Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. Zn. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. 12. 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobca svoje tvrdenia neoznačil dôkazom, čím neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno; v žalobe ako aj v replike žalobcu žalobca zmätočne a nesprávne argumentoval zápisom rôznych uznesení Okresného súdu Žilina, a preto žalovaný považoval žalobu za neurčitú, nezrozumiteľnú a rozpornú. Dal do pozornosti relevantné súdne rozhodnutia, a to
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 77/2007, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011, Stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 18. júna1982, sp. zn. Cpj 165/82, R 49/1982, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2009, sp. zn. 4 Cdo 217/2007, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009, Uznesenie Najvyššieho súdu z 18. augusta 2010, sp. zn. 4 Cdo 262/2009, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.06.2013, sp. zn. 2 Cdo 256/2012, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. novembra 2015, sp. zn. 7 Cdo 122/2015, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 8/2005, Zo súdnej praxe 56/2005. Mal za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup OÚ KO v konaní č. V-1955/2016 a č. Z-12/2017, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom OÚ KO a znížením majetku žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.09.2021. 6. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobca doručil Okresnému súdu Žilina návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2016 z dôvodu, že spoločnosť MIKOMIX, IČO: 36 414 930, uznala notárskou zápisnicou v celosti svoj dlh voči žalobcovi vo výške 270 000 eur a zaviazala sa ho splatiť do 09.12.2016, pričom tento dlh uhradený nebol a súčasne zistili, že spoločnosť MIKOMIX sa začala zbavovať svojho majetku a rovnako zaťažovať v prospech tretích osôb. Z toho dôvodu žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 19.12.2016 sp. zn. 40C/219/2016 rozhodol tak, že súd zriaďuje k nehnuteľnostiam, vtedy vo vlastníctve žalovaného - MIKOMIX s.r.o. záložné právo v prospech žalobcu. Poukázal na to, že záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnostiam ako takým. Súd vlastne určil, že zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu. Takže následne spoločnosť MIKOMIX sa odvolala a toto uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom Žilina, pod sp. zn. 8Co/113/2017. Následne súd doručoval toto uznesenie na Správu katastra Kysucké Nové Mesto, keďže jedna z nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX bola v katastri. Poukázal na časť žaloby a špecifikáciu danej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočnosti Okresný súd Žilina zaslal uznesenie Obvodnému úradu Kysucké Nové Mesto, ktoré bolo prevzaté dňa 02.01.2017 a zaregistrované pod č. Z-12/2017. Poukázal aj na to, že už bolo doručované vlastne v starom roku 28.12.2016 a opätovne bolo doručené až 02.01.2017. Obvodný úrad - katastrálny odbor Kysucké Nové Mesto však dané záložné právo nezapísal, naopak reagoval listom zo dňa 28.02.2017, keď tento list zaslal výlučne súdu a žiadal o doplnenie chýbajúcich údajov na zápis do katastra nehnuteľnosti z dôvodu, že spoločnosť MIKOMIX nebola evidovaná na liste vlastníctva. Z toho listu nebolo zrejmé z akého dôvodu bol zaslaný, keď nebol zaslaný žalobcovi a podmienka vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti tu nebola ako vyplýva z uznesenia. Následne žalobca viacnásobne urgoval zápis záložného práva, ale obvodný úrad ostal nečinný a nereagoval. Na základe toho žalobcom bol zaslaný návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, kde kataster zaujal negatívne stanovisko. Nesprávny úradný postup videl v tom, že eventuálne mala byť zapísaná na liste vlastníctve poznámka, ktorou bolo uznesenie ako obmedzujúca skutočnosť a nemal byť zapísaný nový vlastník. V celosti poukázal na orientáciu z repliky a žaloby. Mal za to, že týmto postupom bol daný nesprávny úradný postup, keď tento zápis nebol vykonaný v deň doučenia, resp. nasledujúci pracovný deň, alebo následne voči novému vlastníkovi, týmto postupom bolo spôsobené, že nehnuteľnosť bola prevedená na tretiu osobu - na spoločnosť ELDOP, s.r.o., IČO: 31603866. Pokiaľ ide o škodu, táto bola určená z notárskej zápisnice vo výške 270 000 eur. Mal za to, že pokiaľ by príslušný orgán verejnej moci postupoval správne, žalobca by mal na danú nehnuteľnosť zriadené záložné právo a ak by nedošlo k dobrovoľnému splneniu pohľadávky, žalobca by si mohol toto záložné právo uspokojiť z tohto majetku. Teda, ak by Obvodný úrad Kysucké Nové Mesto postupoval správne, buď by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, resp. by bolo zapísané záložné právo. Mal za to, že na základe týchto skutočnosti je dostatočne odôvodnený záver, aby súd žalobe v celosti vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sumu vo výške 270 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Poukázal na § 36a katastrálneho zákona, resp. list zo dňa 28.02.2017 z Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, kde mal za to, že išlo o nesprávny úradný postup, keď Okresný úrad Kysucké Nové Mesto žiadal o doplnenie chýbajúcich údajov napriek tomu, že všetko a všetky identifikačné údaje boli v uznesení sp. zn. 40C/219/2016 riadne špecifikované, pokiaľ ide o danú nehnuteľnosť. Poukázal na to, že list zo dňa 28.02.2017 bol v rozpore s § 36a zákona o katastri doručený výlučne súdu. Žalobca o ňom nemal žiadnu vedomosť. 7. Žalovaný pred súdom uviedol, že trvá na svojom vyjadrení a na vyjadrení k replike žalobcu. Mal za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup Okresného úradu Kysucké Nové Mesto vo vkladovom
konaní č. V 1955/2016 a záznamovom konaní č. Z-12/2017, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom okresného úradu - katastrálneho odboru a znížením majetku žalobcu, a to v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Mal za to, že nie sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. I.ÚS 327/2018 z 19. septembra 2018, podľa ktorého na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie. To znamená, že ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval, riadil sa z nezákonného postupu, vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného uvádza, že rozhodnutie Okresného úradu - katastrálneho odboru o povolení vkladu, jedná sa o rozhodnutie č. 9955/2016, nebolo pre nezákonnosť ani zrušené, ani zmenené. Procesný postup v rámci záznamového konania č. 12/2017 nebolo napadnuté sťažnosťou, upozornením prokurátora. V predmetnej veci neexistuje rozhodnutie súdu, ktorým by bola vyslovená nezákonnosť. Uviedol, že všeobecný súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, nie je oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, a o to menej preskúmať jeho vecnú správnosť, či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov. Túto kompetenciu má jedine správny súd na základe správnej žaloby. To znamená, že procesný postup v rámci záznamového konania nebol napadnutý a tiež rozhodnutie vo vkladovom konaní č. V-1955/2016 nebolo zrušené rozhodnutím správneho súdu. Bol názoru, že v danej veci absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prípade absencie nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu a neexistencie škody nemôže byť daná príčinná súvislosť, medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym postupom a vznikom škody. Žalobca v žalobe ako aj v replike k vyjadreniu žalovaného tvrdí, že mu škoda vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože uvedené uznesenie nebolo zaevidované, okrem registra Z - záznamové konanie aj v registri P - poznámka. Mal za potrebné uviesť, že v tomto prípade uznesenie o zabezpečovacom opatrení zriadením záložného práva sa zaeviduje do záznamového konania a záznamového registra - register Z. Duplicitná evidencia aj v registri P sa nevykonáva. Uviedol, že uznesenie okresného súdu, ktoré bolo doručené na zápis záznamom, katastrálny odbor zaevidoval do tohto registra Z. Na zápis takéhoto uznesenia má katastrálny odbor 60 dní. Považoval za potrebné zdôrazniť, že okresný úrad v zápise takéhoto uznesenia o zabezpečovacom opatrení, je povinný dodržať jednu z najdôležitejších zásad katastrálneho konania, a to poradie zápisov, ktoré sú definované v § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, to znamená, že práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa v stave katastra doručili - zmluvy, verejné listiny a iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. V prípade tohto konania, keď bolo uznesenie súdu doručené okresnému úradu - katastrálnemu odboru, tak na uvedenom liste vlastníctva už bolo zaevidované vkladové konanie, a to s č. V 1955/2016. Návrh na vklad bol katastrálnemu odboru doručený dňa 30.11.2020 a uvedené uznesenie bolo katastrálnemu odboru doručené až 02.01.2017, po doručení tohto nároku na vklad a v zmysle platných právnych predpisov, katastrálny odbor postupoval v súlade s týmto katastrálnym zákonom a tiež v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pretože aj z § 343 ods. 2 CSP vyplýva, že takéto záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a záložné právo vzniká aj zápisom do príslušného registra. V tomto prípade na vznik takéhoto záložného práva sa vyžaduje najprv vybavenie súdom a následne zápis tohto uznesenia do katastrálneho registra. Zápis sa vykonáva v záznamovom konaní. Z tohto dôvodu, keďže sa katastrálny odbor riadil zásadou priority, ktorá je uvedená v § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, najprv povolil vklad vlastníckeho práva a následne mohol postupovať v záznamovom konaní. Považoval za potrebné doplniť, že v žalobe a tiež nároku na náhradu škody bolo uvedené, že katastrálnemu odboru bolo doručené aj nejaké neodkladné opatrenie sp. zn. 4C/215/2016, ale podľa vyjadrenia katastrálneho odboru takéto neodkladné opatrenie katastrálnemu odboru doručené nebolo. Tiež považoval za potrebné uviesť, že čo sa týka poznámky, tak poznámkou nie je možné zriadiť záložné právo. Záložné právo je možné zriadiť podľa katastrálneho zákona jedine v záznamovom konaní. V záznamovom konaní sa zapisujú práva okrem iného na základe rozhodnutia súdu. Mal za to, že žalobca zmätočne, nesprávne argumentoval zápisom rôznych uznesení Okresného úradu Žilina. Žalobu označil za neurčitú, nezrozumiteľnú a rozpornú. Žalobu žiadal zamietnuť. V závere tiež uviedol, že v tomto prípade už bolo zapísané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva a vlastníkom nehnuteľnosti bol už iný subjekt, tým pádom toto uznesenie o zabezpečovacom opatrení nebolo zapísateľné. Preto bola zaslaná výzva v záznamovom konaní.
8. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.
9. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 40C/219/2016-38 zo dňa 19.12.2016 zriadil k nehnuteľnostiam (č. l. 8-9 spisu) vo vlastníctve spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 270 000 eur.
10. Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto bolo predmetné uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 40C/219/2016-38 zo dňa 19.12.2016 doručené dňa 02.01.2017.
11. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto požiadal Okresný súd Žilina dňa 28.02.2017 o doplnenie chýbajúcich údajov na zápis do katastra nehnuteľností, s tým, že dňa 03.01.2017 bola okresnému úradu doručená listina č. Z 12/2017 - uznesenie. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 40C/219/2016-38 zo dňa 19.12.2016 však nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností nakoľko spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o. už nie je na LV č. XXXX T. k.ú. X. Q. J. evidovaná.
12. Prostredníctvom mailu sa právny zástupca žalobcu u Okresného úradu Kysucké Nové Mesto dňa 07.03.2017 a dňa 21.03.2017 informoval z akého dôvodu nie je zapísaný záznam k listu vlastníctva v zmysle uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 40C/219/2016 na LV č. XXXX, X..ú. X. Q. J..
13. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR listom zo dňa 26.03.2020 oznámil žalobcovi, že žiadosti žalobcu o náhradu škodu zo dňa 27.12.2019 nevyhovuje, nakoľko nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného úradu Kysucké Nové Mesto katastrálneho odboru v konaní č. V-1955/2016 a č. Z-12/2017, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti. Nebolo preukázané porušenie právnych predpisov zakladajúcich nárok na náhradu škody.
14. Podľa LV č. XXXX k 07.03.2017 vlastníkom pozemku parc. č. CKN zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 je spoločnosť ELDOP, s.r.o..
15. Podľa LV č. XXXX k 24.11.2016 vlastníkom pozemku parc. č. CKN zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 je spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o..
16. Súd vec právne posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z.z., o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.
Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je úrad. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 9 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zo žiadosti zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 4 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Podľa § 36a ods. 1, 3 katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. Okresný úrad zároveň vyzve toho, komu svedčí právo k nehnuteľnosti podľa súdneho rozhodnutia, aby v uvedenej dvojmesačnej lehote podal na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.
Podľa § 41 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.
Podľa § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname, ak odsek 3 neustanovuje inak.
Podľa § 343 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
17. V prvom rade okresný súd považuje za potrebné uviesť, že pasívna vecná legitimácia Slovenskej republiky je nespochybniteľná. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., § 28 zákona č. 575/2001 Z.z., § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z.) okresný súd konštatuje, že orgánom oprávneným konať za štát je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. 18. Následne súd skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Okresný súd sa zaoberal splnením predpokladov nevyhnutných pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pre vznik nároku na náhradu škody a vznik zodpovednosti musí existovať právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je protiprávne, resp. nezákonné (ktorým bol porušený právny vzťah), resp. musí existovať na strane orgánu verejnej moci protiprávny, resp. nesprávny úradný postup; v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla škoda. Ďalej je nevyhnutné, aby bolo rozhodnutie pre nezákonnosť zrušené a tiež, že dôjde k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody. Súd dodáva, že uvedené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne.
19. Vykonaným dokazovaním v danej veci bolo zistené a zároveň medzi stranami aj nesporné, že Okresný súd Žilina uznesením č.k. 40C/219/2016-38 zo dňa 19.12.2016 zriadil k nehnuteľnostiam (č. l. 8-9 spisu) vo vlastníctve spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 270 000 eur. Nesporné zároveň bolo, že predmetné uznesenie bolo Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto doručené dňa 02.01.2017, tak ako vyplýva aj z doručenky (obsiahnutej na č.l. 12 spisu). K zápisu predmetného uznesenia v záznamovom konaní
č. Z 12/2017 nesporne nedošlo, a to z dôvodu, že v čase zápisu (po 02.01.2017) bol k predmetným nehnuteľnostiam zapísaný už iný vlastník ako spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o., ktorá bola účastníkom súdneho konania sp. zn. 40C/219/2016. Bolo nesporné, že v čase zápisu (po 02.01.2017) bol už okresnému úradu doručený návrh na vklad vlastníckeho práva pre iný subjekt (iný vlastník predmetných nehnuteľností) V 1955/2016, keď tento návrh bol doručený okresnému úradu dňa 30.11.2016 a povolený a zapísaný dňa 05.01.2017. Spornou v danej veci bola správnosť úradného postupu okresného úradu, ktorý dňa 02.01.2017, najneskôr dňa 03.01.2017 nevyhovel žiadosti o zápis predmetného uznesenia č.k. 40C/219/2016 v záznamovom konaní Z 12/2017, ktoré sa časovo prelínalo s konaním V 1995/2016, predmetom ktorého boli totožné nehnuteľnosti ako v konaní Z 12/2017. Spornou otázkou tak bola existencia protiprávneho konania na strane okresného úradu, resp. spornou otázkou v danej veci bolo, či včasným nezapísaním poznámky k uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 40C/219/2016-38 do katastra nehnuteľností v konaní Z 12/2017, z dôvodu už vykonaného zápisu, resp. vkladu v konaní V 1955/2016 k totožným nehnuteľnostiam, na strane okresného úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúceho náhradu škody žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Rovnako sporným v danej veci bol spôsob zápisu predmetného uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 40C/219/2016-38 do katastra nehnuteľností, t.j. či tento zápis mal byť uskutočnený poznámkou alebo záznamom.
20. Pokiaľ ide existenciu protiprávneho konania na strane okresného úradu okresný súd dospel k záveru, že protiprávne konanie v podobe nesprávneho úradného postupu, ako jedného z predpokladov nároku na náhradu škody podľa § 514/2003 Z.z., nie je daný. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že uznesenie súdu, ktorým sa zriaďuje záložné právo podľa § 343 CSP sa do katastra nehnuteľností zapíše podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona v záznamovom konaní (t.j. záznamom, nie poznámkou), a to v lehote 60 dní odo dňa začatia konania o zázname podľa § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona. Pri zápise každého uznesenia, či inej listiny alebo návrhu, je zo strany okresného úradu potrebné dodržať poradie zápisov podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona. V danej veci v čase doručenia predmetného uznesenia č.k. 40C/219/2016-38 dňa 02.01.2017, už bol okresnému súdu od 30.11.2016 doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, zapísaný a povolený v konaní pod č. V 1955/2016. V súlade s § 41 ods. 2 katastrálneho zákona tak bol okresný úrad povinný prioritne, resp. v prvom rade zapísať návrh doručený dňa 30.11.2016 (návrh doručený skôr ako uznesenie č.k. 40C/219/2016-38), kde dňa 05.01.2017 okresný úrad aj vklad povolil. Následne okresný úrad rovnako správne postupoval, a to v súlade s § 36a katastrálneho zákona, keď v konaní Z 12/2017 listom zo dňa 28.02.2017 informoval okresný súd, že predmetné uznesenie č.k. 40C/219/2016-38 nie je možné do katastra nehnuteľností zapísať, nakoľko v čase posúdenia záznamovej listiny - uznesenia č.k. 40C/219/2016-38 bol na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník evidovaný už iný subjekt ako účastník súdneho konania spoločnosť MIKOMIX spol. s r.o., a to spoločnosť ELDOP, s.r.o. Uznesenie okresného súdu z dôvodu, že v katastri nehnuteľností bol zapísaný už od 05.01.2017 ako vlastník (ELDOP, s.r.o.) iný subjekt ako účastník súdneho konania (MIKOMIX, spol. s r.o.), bolo v súlade s § 36a katastrálneho zákona v konaní Z 12/2017 záznamom nezapísateľné, nakoľko záznam o predmetnom uznesení č.k. 40C/219/2016-38 bolo možné vykonať len vtedy, ak by bolo predmetné uznesenie záväzné pre osobu, ktorá je v katastri evidovaná ako vlastník, čo v danej veci bezpochyby splnené nebolo. Nie je tak dôvodné a súladné so zákonom tvrdenie žalobcu, že okresný úrad mal zapísať návrh týkajúci sa záznamovej listiny uznesenia č.k. 40C/219/2016-38, doručený dňa 02.01.2017 poznámkou, a to už v deň doručenia listiny 02.01.2017, resp. najneskôr deň po doručení listiny 03.01.2017. Okresnému úradu plynula na zápis, resp. záznam lehota 60 dní. Záložné právo je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení možné zriadiť len v záznamovom konaní, nie poznámkou. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a opísaných časových súvislostí danej veci nie je tak možné dospieť k záveru, že okresný úrad nemal zapísať, resp. nesprávne zapísal na list vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nového vlastníka (odlišného od spoločnosti MIKOMIX spol. s r.o.) ELDOP, s.r.o.. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že okresný úrad za daného skutkového stavu opomenul vykonať včasný zápis poznámky, v dôsledku ktorého nezapísania by žalobcovi vznikla škoda, t.j. nie je možné dospieť k záveru o nesprávnom úradnom postupe okresného úradu v konaní Z 12/2017, či V 1955/2016. Postup okresného úradu bol podľa názoru okresného súdu plne v súlade so zákonom.
21. Okresný súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. už len vychádzajúc z vyššie uvedeného, z dôvodu absencie protiprávneho konania okresného úradu, keď v konaní nebol zistený a ani preukázaný nesprávny úradný postup okresného úradu, nemožno priznať. Bol názoru, že v danej veci, pre absenciu protiprávneho konania okresného úradu, nie sú tak kumulatívne naplnené predpoklady nevyhnutné pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
22. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd dodáva, že pokiaľ by aj došlo k prípadnému nesprávnemu úradnému postupu okresného úradu podľa § 36a katastrálneho zákona, tak ako tvrdí žalobca, a okresný súd by pochybil pri oznamovaní skutočnosti o nevykonaní záznamu a nevyznačení poznámky (s ktorým názorom okresný súd nesúhlasí), v tomto smere okresný súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 327/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého právnej vety na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu. Vzhľadom na predmet danej veci je nutné posudzovať konanie Z 12/2017 vzájomne so súvisiacim konaním, vzťahujúcim sa k tým istým nehnuteľnostiam, a to V 1955/2016. Úradný postup okresného úradu v konaní Z/12/2017 a V 1955/2016 bol zavŕšený vkladom vlastníckeho práva, resp. rozhodnutím o vklade V 1955/2016 pre nového vlastníka, pričom v tomto rozhodnutí sa úradný postup okresného úradu aj prejavil, keď k predmetným nehnuteľnostiam okresný úrad zapísal nového vlastníka ELDOP, s.r.o. (namiesto pôvodného vlastníka MIKOMIX, spol. s r.o.). Úradný postup okresného úradu v konaní Z 12/2017 a V 1955/2016 sa zhmotnil do rozhodnutia o vklade V 1955/2016. Okresný súd má za to, že úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu sa odzrkadlí v jeho rozhodnutí, t.j. v danej veci v rozhodnutí Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor o vklade V 1955/2016. V takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, nie nesprávneho úradného postupu (hoc by k prípadnému nesprávnemu úradnému postupu pred vydaním rozhodnutia došlo). Okresný súd má za to, že postup okresného úradu v konaní Z 12/2017 a V 1955/2016 bol pohltený vydaním rozhodnutia o vklade. Okresný súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 126/2009, sp. zn. 3Cdo 220/2010 a sp. zn. 6MCdo 11/2010, v zmysle ktorých nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky a pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti, či vady postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nie nesprávnym úradným postupom. Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia za týmto účelom zhromažďuje podklady hodnotí zistené skutočnosti tieto právne posudzuje ide o činnosť smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené v zmysle ustanovení upravujúcich nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. Vychádzajúc z uvedeného v danej veci možno v súvislosti s konaním Z 12/2017 a V 1955/2016 hovoriť o nároku na náhradu škody avšak nie z dôvodu nesprávneho úradného postupu tak ako si uplatnil žalobca, ale z titulu nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie o vklade V 1955/2016 však v danej veci nebolo pre nezákonnosť ani zrušené, ani zmenené. V danej veci tak nebolo preukázané, že rozhodnutie o vklade V 1955/2016 je v rozpore so zákonom. Otázku zákonnosti rozhodnutia okresný súd v danej veci (ako prejudiciálnu) posudzovať nemôže. V danej veci tak nie je preukázané nezákonné rozhodnutie (V 1955/2016), a teda ani v týchto súvislostiach nie sú kumulatívne naplnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. .
23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o doručení neodkladného opatrenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/215/2016 okresnému úradu, toto v konaní preukázané nebolo. Z výsledkov vykonaného dokazovania existencia a doručenie tohto uznesenia sp. zn. 4C/215/2016 okresnému úradu nevyplýva. Uznesenie sp. zn. 4C/215/2016 nebolo ani súčasťou podanej žaloby, či celého spisového materiálu v danej veci. V tomto smere žalobca nenavrhol ani žiadne dokazovanie, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu nepreukázania protiprávneho konania na strane okresného úradu, (neexistencia nesprávneho úradného postupu a tiež neexistencia nezákonného rozhodnutia) okresný súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa naplnením ostatných predpokladov (vznik škody a príčinná súvislosť) nevyhnutných na priznanie nároku na náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
25. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v podaniach, či prednesoch strán sporu.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalobcovi.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Žiline, dňa 13.09.2021