Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1126 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1946)34c/366562.a35217.pdf
PDF · 167.13 KB
No categories available
5Cdo/126/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 126/2009
Slovenskej republiky
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machynika,
v právnej veci ţalobcov: 1/ V. N. a 2/ Ing. arch. K. N., obidvaja bytom V., v dovolacom
konaní zastúpení JUDr. M. V., advokátom Advokátskej kancelárie V. M. &.. so sídlom v B.,
proti ţalovanej: S., za ktorú koná M., o zaplatenie 20 567,54 € s príslušenstvom, ktorá vec
sa viedla na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 17 C 206/2004, o dovolaní ţalobcov
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. novembra 2008 sp.zn. 2 Co 27/08, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na súde 17. decembra 2004 ţalobcovia sa domáhali splnenia
povinnosti ţalovanou nahradiť im škodu 619 618,-- Sk, spolu s 8 %-ným úrokom
z omeškania, ktorá im vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov polície
pri pátraní po ich motorovom vozidle, ktoré bolo odcudzené X.. Za nesprávny úradný postup
majúci za následok vznik škody povaţovali ţalobcovia nečinnosť orgánov Policajného zboru
pri vyšetrovaní nimi oznámeného trestného činu neoprávneného pouţívania cudzieho
motorového vozidla. Nebyť tejto nečinnosti by na motorovom vozidle nevznikla škoda
v ţalovanom rozsahu.
Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 2. októbra 2007
č.k. 17 C 206/2004-109 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne
sumu 549 065,-- Sk spolu s 8 %-ným úrokom z omeškania od 30. septembra 2004
do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 61 638,-- Sk, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu vo zvyšku zamietol. Dospel k záveru, ţe ţalovaná
zodpovedá za škodu vzniknutú ţalobcom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
v rozsahu ustálenom znalcom. Vychádzal z toho, ţe v konaní bol preukázaný vznik všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti ţalovanej. Porušenie právnej povinnosti orgánmi polície
videl v nerešpektovaní ustanovení zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, najmä jeho
ustanovení o úlohách Policajného zboru a povinnostiach policajta. Dospel k záveru, ţe orgány
polície boli pri prešetrovaní oznámení ţalobcov a matky ţalobkyne 2/ nečinné. Podľa súdu
prvého stupňa je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti orgánmi
Policajného zboru a vznikom škody. Táto príčinná súvislosť „spočíva práve v nečinnosti“
polície, ktorá od roku 2003 nevykonala v podstate ţiadne úkony. Vyšetrovanie trvalo
neúmerne dlho v dôsledku čoho došlo k znehodnoteniu motorového vozidla ţalobcov.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 19. novembra 2008
sp.zn. 2 Co 27/08 na odvolanie ţalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu
zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe v predmetnej právnej veci
nemoţno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb. Podľa odvolacieho súdu ţalobcovia nepreukázali, akým konkrétnym
nesprávnym úradným postupom im škoda vznikla. Nepreukázali „akým konkrétnym konaním,
resp. nekonaním, došlo k porušeniu procesných noriem, čo konkrétne mal urobiť vyšetrovací
orgán, aké rozhodnutie vydať, ktorý jeho konkrétny postup bol nesprávny a mal byť príčinou
vzniku škody, či došlo o nečinnosť, opomenutie a aké, pretoţe podmienkou objektívnej
zodpovednosti je skutočnosť, ţe škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci.“ Škoda,
ktorá vznikla na motorovom vozidle ţalobcov, bola spôsobená jeho odcudzením; nebolo
preukázané, ţe škoda vznikla zavinením vyšetrovacieho orgánu a pri výkone verejnej moci.
Podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním
vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody.
Rozsudok odvolacieho súdu ţalobcovia napadli dovolaním. Navrhli napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bude potvrdené a ţalovanej bude
uloţená povinnosť zaplatiť im náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie
odôvodnili tým, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnutý rozsudok spočíva aj na nesprávnom právnom
posúdení veci (dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). Uviedli, ţe odvolací
súd, keďţe dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám nezopakoval, bol podľa
ustanovenia § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa, podľa ktorého bolo preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Podľa ţalobcov odvolací súd ani
riadne neodôvodnil svoj záver, ţe ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o ich tvrdení, ţe
príčinou vzniku škody bol nesprávny úradný postup vyšetrovacieho orgánu a ţe nepreukázali
príčinnú súvislosť medzi konaním vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody. Odvolací súd
sa ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, ním
vykonané dôkazy riadne nevyhodnotil. Mali za to, ţe nimi produkovanými dôkazmi, ktoré
znova označili v dovolaní, preukázali splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu.
Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcov zamietnuť a „potvrdiť“ ním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Uviedla, ţe sa plne stotoţňuje s napadnutým rozhodnutím. Tvrdenia
ţalobcov v dovolaní „sú všeobecné a nemajú oporu v právnej úprave dovolania“ a ţalobcovia
„cez všeobecné tvrdenia sa snaţia o dosiahnutie úspechu v predmetnej právnej veci.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
dovolanie ţalobcov nie je opodstatnené.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom
neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd predovšetkým sa zaoberal otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo ţiadna
z týchto vád.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ
nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady sú spôsobilým dovolacím
dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také
vady patrí napríklad to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo
nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania
nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe
odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého
stupňa bez toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod.
Dovolací súd nezistil, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo takou (inou) vadou
postihnuté.
Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní tvrdia existenciu (inej) vady, ktorá podľa nich spočíva
v tom, ţe odvolací súd, keďţe dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám nezopakoval,
nemohol sa odchýliť od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý ustálil
danosť všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, robia tak neodôvodnene.
Je síce pravda, ţe otázka príčinnej súvislosti (vyriešenie ktorej patrilo podľa
dovolacieho súdu k najvýznamnejšej zloţke pre posúdenie predmetnej právnej veci) je
v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach,
vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou
tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná, a práve
vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním
škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť.
K inému posúdeniu otázky predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, najmä
príčinnej súvislosti medzi škodou ţalobcami tvrdenou a konaním ţalovanej, ktorá je otázkou
právnou, mohol preto odvolací súd dospieť aj bez vykonania ďalšieho dokazovania alebo
opakovania dokazovania. Naostatok, zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie len oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu
vyšetrovania PZ B. ČVS: V., znaleckého posudku vypracovaného Ing. Š. I., „ako aj ďalším
obsahom spisového materiálu“ (strana 3 odsek 7 rozsudku súdu prvého stupňa); dokazovanie
výsluchom svedkov nevykonal.
Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd sa nedopustil
procesnej vady, ktorú mu vytýkajú ţalobcovia v dovolaní.
Za dôvodné nepovaţuje dovolací súd ani dovolacie námietky ţalobcov, ţe odvolací
súd ani riadne neodôvodnil svoj záver, ţe neuniesli dôkazné bremeno o tvrdení, ţe príčinou
vzniku škody bol nesprávny úradný postup vyšetrovacieho orgánu a ţe nepreukázali príčinnú
súvislosť medzi konaním vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody a ţe sa odvolací súd
ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a ním vykonané
dôkazy riadne nevyhodnotil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k otázke
príčinnej súvislosti (ktorá je podľa dovolacieho súdu rozhodujúca pre ustálenie vecnej
správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia) uviedol, ţe „škoda, ktorá vznikla
na motorovom vozidle navrhovateľov bola spôsobená odcudzením motorového vozidla
a nebolo preukázané, ţe vznikla zavinením vyšetrovacieho orgánu a ţe vznikla pri výkone
verejnej moci“ a tieţ, ţe „ navrhovatelia v konaní preukázali len to, ţe im vznikla škoda, ktorá
však nebola spôsobená vyšetrovacím orgánom tak, ako tvrdili navrhovatelia v konaní.“
Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu
nie je postihnuté (inou) vadou tvrdenou ţalobcami v dovolaní.
Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobcovia v dovolaní výslovne
uplatňujú (napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane
obsahového vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami
ţalobcami nenamietanými. Dospel k záveru, ţe obsah ich dovolania nie je spôsobilý
spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích
dôvodov výslovne v ňom uvedených.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou spočívajúcou
v nesprávnom právnom posúdení veci.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol
účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, ţe zodpovednosť
za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďţe k ţalobcami tvrdenej škode malo
dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo
nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter
občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú
úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).
V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených
v § 1 ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo
na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nemoţno zbaviť; zaloţená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:
a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje "nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale
vyplýva, ţe podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môţe ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretoţe úradný postup nie je spravidla moţné v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu
môţe dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tieţ
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môţe byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). O nesprávny úradný postup by išlo napr. i vtedy, ak by orgány polície
nedostatočne zabezpečili majetok osoby, ktorá bola vzatá do väzby alebo neumoţnili, aby
sa o majetok tejto osoby postarali iné osoby a na takomto majetku vznikla škoda.
Rovnako zákon č. 58/1969 Zb. bliţšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah
jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy
(§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala
v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Pre posúdenie predmetnej
právnej veci je významné, ţe škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným
postupom.
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako uţ bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemoţno uloţiť znalcovi (ten môţe poskytnúť len
odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym
posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou
(ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje
príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho
javu. Zodpovednosť však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom
príčinnej súvislosti je totiţ „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí
byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností
prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu.
Dovolací súd sa stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe k súčasnému
(kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný
postup v predmetnej veci nedošlo.
Ţalobcami tvrdenú nečinnosť orgánov polície by síce bolo moţné povaţovať
za postup priečiaci sa zákonu, na druhej strane ale nemoţno prehliadať, ţe tento postup môţe
mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku občana, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba)
touto nečinnosťou.
Ţalobcovia sa v danej veci domáhali náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi
všeobecnou hodnotou vozidla v čase jeho odcudzenia a jeho všeobecnou hodnotou v čase
jeho zaistenia. Plnenie, ktorého sa ţalobcovia domáhali titulom náhrady škody, ale
nepredstavuje ich majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu
polície; majetok ţalobcov sa nezmenšil nesprávnym postupom orgánu polície, tento dôsledok
nastal v dôsledku odcudzenia motorového vozidla.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovia v konaní nepreukázali existenciu príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánov polície a zníţením ich majetku.
Keďţe podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná
táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je opodstatnené,
lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom právnom závere,
ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť ţalovanej za škodu v zmysle
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov zamietol podľa
ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.
V dovolacom konaní (procesne) úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalovanej nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová