Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/126/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machynika,

v právnej veci ţalobcov: 1/ V. N. a 2/ Ing. arch. K. N., obidvaja bytom V., v dovolacom

konaní zastúpení JUDr. M. V., advokátom Advokátskej kancelárie V. M. &.. so sídlom v B.,

proti ţalovanej: S., za ktorú koná M., o zaplatenie 20 567,54 € s príslušenstvom, ktorá vec

sa viedla na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. novembra 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na súde 17. decembra 2004 ţalobcovia sa domáhali splnenia

povinnosti ţalovanou nahradiť im škodu 619 618,-- Sk, spolu s 8 %-ným úrokom

z omeškania, ktorá im vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov polície

pri pátraní po ich motorovom vozidle, ktoré bolo odcudzené X.. Za nesprávny úradný postup

majúci za následok vznik škody povaţovali ţalobcovia nečinnosť orgánov Policajného zboru

pri vyšetrovaní nimi oznámeného trestného činu neoprávneného pouţívania cudzieho

motorového vozidla. Nebyť tejto nečinnosti by na motorovom vozidle nevznikla škoda

v ţalovanom rozsahu.

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 2. októbra 2007

č.k. -109 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne

sumu 549 065,-- Sk spolu s 8 %-ným úrokom z omeškania od 30. septembra 2004

do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 61 638,-- Sk, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu vo zvyšku zamietol. Dospel k záveru, ţe ţalovaná

zodpovedá za škodu vzniknutú ţalobcom podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

v rozsahu ustálenom znalcom. Vychádzal z toho, ţe v konaní bol preukázaný vznik všetkých

predpokladov vzniku zodpovednosti ţalovanej. Porušenie právnej povinnosti orgánmi polície

videl v nerešpektovaní ustanovení o Policajnom zbore, najmä jeho

ustanovení o úlohách Policajného zboru a povinnostiach policajta. Dospel k záveru, ţe orgány

polície boli pri prešetrovaní oznámení ţalobcov a matky ţalobkyne 2/ nečinné. Podľa súdu

prvého stupňa je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti orgánmi

Policajného zboru a vznikom škody. Táto príčinná súvislosť „spočíva práve v nečinnosti“

polície, ktorá od roku 2003 nevykonala v podstate ţiadne úkony. Vyšetrovanie trvalo

neúmerne dlho v dôsledku čoho došlo k znehodnoteniu motorového vozidla ţalobcov.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 19. novembra 2008

sp.zn. na odvolanie ţalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu

zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe v predmetnej právnej veci

nemoţno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle

Podľa odvolacieho súdu ţalobcovia nepreukázali, akým konkrétnym

nesprávnym úradným postupom im škoda vznikla. Nepreukázali „akým konkrétnym konaním,

resp. nekonaním, došlo k porušeniu procesných noriem, čo konkrétne mal urobiť vyšetrovací

orgán, aké rozhodnutie vydať, ktorý jeho konkrétny postup bol nesprávny a mal byť príčinou

vzniku škody, či došlo o nečinnosť, opomenutie a aké, pretoţe podmienkou objektívnej

zodpovednosti je skutočnosť, ţe škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci.“ Škoda,

ktorá vznikla na motorovom vozidle ţalobcov, bola spôsobená jeho odcudzením; nebolo

preukázané, ţe škoda vznikla zavinením vyšetrovacieho orgánu a pri výkone verejnej moci.

Podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním

vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody.

Rozsudok odvolacieho súdu ţalobcovia napadli dovolaním. Navrhli napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bude potvrdené a ţalovanej bude

uloţená povinnosť zaplatiť im náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie

odôvodnili tým, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnutý rozsudok spočíva aj na nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolacie dôvody podľa a ). Uviedli, ţe odvolací

súd, keďţe dokazovanie v zmysle sám nezopakoval, bol podľa

ustanovenia viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého

stupňa, podľa ktorého bolo preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti

štátu za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Podľa ţalobcov odvolací súd ani

riadne neodôvodnil svoj záver, ţe ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o ich tvrdení, ţe

príčinou vzniku škody bol nesprávny úradný postup vyšetrovacieho orgánu a ţe nepreukázali

príčinnú súvislosť medzi konaním vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody. Odvolací súd

sa ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, ním

vykonané dôkazy riadne nevyhodnotil. Mali za to, ţe nimi produkovanými dôkazmi, ktoré

znova označili v dovolaní, preukázali splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti

štátu za škodu.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcov zamietnuť a „potvrdiť“ ním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Uviedla, ţe sa plne stotoţňuje s napadnutým rozhodnutím. Tvrdenia

ţalobcov v dovolaní „sú všeobecné a nemajú oporu v právnej úprave dovolania“ a ţalobcovia

„cez všeobecné tvrdenia sa snaţia o dosiahnutie úspechu v predmetnej právnej veci.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie ţalobcov nie je opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd predovšetkým sa zaoberal otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo ţiadna

z týchto vád.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady sú spôsobilým dovolacím

dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také

vady patrí napríklad to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo

nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami , ţe

odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého

stupňa bez toho, ţe by postupoval podľa a pod.

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo takou (inou) vadou

postihnuté.

Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní tvrdia existenciu (inej) vady, ktorá podľa nich spočíva

v tom, ţe odvolací súd, keďţe dokazovanie v zmysle sám nezopakoval,

nemohol sa odchýliť od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý ustálil

danosť všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, robia tak neodôvodnene.

Je síce pravda, ţe otázka príčinnej súvislosti (vyriešenie ktorej patrilo podľa

dovolacieho súdu k najvýznamnejšej zloţke pre posúdenie predmetnej právnej veci) je

v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach,

vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou

tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym.

Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom

konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná, a práve

vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním

škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť.

K inému posúdeniu otázky predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, najmä

príčinnej súvislosti medzi škodou ţalobcami tvrdenou a konaním ţalovanej, ktorá je otázkou

právnou, mohol preto odvolací súd dospieť aj bez vykonania ďalšieho dokazovania alebo

opakovania dokazovania. Naostatok, zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie len oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu

vyšetrovania PZ B. ČVS: V., znaleckého posudku vypracovaného Ing. Š. I., „ako aj ďalším

obsahom spisového materiálu“ (strana 3 odsek 7 rozsudku súdu prvého stupňa); dokazovanie

výsluchom svedkov nevykonal.

Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd sa nedopustil

procesnej vady, ktorú mu vytýkajú ţalobcovia v dovolaní.

Za dôvodné nepovaţuje dovolací súd ani dovolacie námietky ţalobcov, ţe odvolací

súd ani riadne neodôvodnil svoj záver, ţe neuniesli dôkazné bremeno o tvrdení, ţe príčinou

vzniku škody bol nesprávny úradný postup vyšetrovacieho orgánu a ţe nepreukázali príčinnú

súvislosť medzi konaním vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody a ţe sa odvolací súd

ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a ním vykonané

dôkazy riadne nevyhodnotil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k otázke

príčinnej súvislosti (ktorá je podľa dovolacieho súdu rozhodujúca pre ustálenie vecnej

správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia) uviedol, ţe „škoda, ktorá vznikla

na motorovom vozidle navrhovateľov bola spôsobená odcudzením motorového vozidla

a nebolo preukázané, ţe vznikla zavinením vyšetrovacieho orgánu a ţe vznikla pri výkone

verejnej moci“ a tieţ, ţe „ navrhovatelia v konaní preukázali len to, ţe im vznikla škoda, ktorá

však nebola spôsobená vyšetrovacím orgánom tak, ako tvrdili navrhovatelia v konaní.“

Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu

nie je postihnuté (inou) vadou tvrdenou ţalobcami v dovolaní.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobcovia v dovolaní výslovne

uplatňujú (napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane

obsahového vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami

ţalobcami nenamietanými. Dospel k záveru, ţe obsah ich dovolania nie je spôsobilý

spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích

dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou spočívajúcou

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Z ustanovenia o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol

účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený , vyplýva, ţe zodpovednosť

za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďţe k ţalobcami tvrdenej škode malo

dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať

podľa Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo

nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter

občianskoprávnej zodpovednosti. je vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú

úpravu, právne vzťahy sa riadia (viď ).

V zmysle štát zodpovedá za škodu spôsobenú

v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených

v § 1 ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo

na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie),

ktorej sa nemoţno zbaviť; zaloţená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:

a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

nedefinuje "nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale

vyplýva, ţe podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môţe ísť o akúkoľvek

činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti. Pretoţe úradný postup nie je spravidla moţné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu

môţe dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tieţ

v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môţe byť aj nevydanie

alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných

lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho

orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá

zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (

Slovenskej republiky). O nesprávny úradný postup by išlo napr. i vtedy, ak by orgány polície

nedostatočne zabezpečili majetok osoby, ktorá bola vzatá do väzby alebo neumoţnili, aby

sa o majetok tejto osoby postarali iné osoby a na takomto majetku vznikla škoda.

Rovnako bliţšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah

jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy

( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala

v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Pre posúdenie predmetnej

právnej veci je významné, ţe škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny

úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným

postupom.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje

priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva

druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako uţ bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti

nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych

súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemoţno uloţiť znalcovi (ten môţe poskytnúť len

odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym

posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou

(ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda

(majetková ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou

poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje

príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných

súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale

vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej

súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná

(sama je následkom niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho

javu. Zodpovednosť však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom

príčinnej súvislosti je totiţ „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina

priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí

byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností

prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon

spája zodpovednosť za škodu.

Dovolací súd sa stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe k súčasnému

(kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný

postup v predmetnej veci nedošlo.

Ţalobcami tvrdenú nečinnosť orgánov polície by síce bolo moţné povaţovať

za postup priečiaci sa zákonu, na druhej strane ale nemoţno prehliadať, ţe tento postup môţe

mať za následok vznik zodpovednosti podľa len vo vzťahu k takému

zmenšeniu majetku občana, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba)

touto nečinnosťou.

Ţalobcovia sa v danej veci domáhali náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi

všeobecnou hodnotou vozidla v čase jeho odcudzenia a jeho všeobecnou hodnotou v čase

jeho zaistenia. Plnenie, ktorého sa ţalobcovia domáhali titulom náhrady škody, ale

nepredstavuje ich majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu

polície; majetok ţalobcov sa nezmenšil nesprávnym postupom orgánu polície, tento dôsledok

nastal v dôsledku odcudzenia motorového vozidla.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovia v konaní nepreukázali existenciu príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánov polície a zníţením ich majetku.

Keďţe podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná

táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je opodstatnené,

lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom právnom závere,

ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť ţalovanej za škodu v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov zamietol podľa

ustanovenia

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Dovolací súd ţalovanej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová