Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/256/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : A., B., proti

ţalovaným : 1/ J. B., bývajúca v Š., 2/ J. B., bývajúca v Š., 3/ R. B., bývajúci v Š., všetci

zastúpení JUDr. Ľ. K., advokátom v Š., o zaplatenie 11 393,07 € s prísl., vedenej na

Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo 6. októbra 2011 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 6. októbra 2011 sp. zn.

vo výroku, ktorým zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 1/ tak, ţe návrh ţalobkyne zamietol a vec mu

v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom (v poradí druhým) z 19. októbra 2010 č.k.

-599 zaviazal ţalovanú 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu 11 393,07 € so 6 % úrokom

z omeškania počínajúc dňom 10.8.2005 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh ţalobcu voči ţalovaným 2/, 3/ zamietol. Uloţil ţalovanej 1/ zaplatiť ţalobcovi trovy

konania v sume 569,61 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaným 2/, 3/ náhradu

trov konania nepriznal. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 806, § 813 ods. 1, § 420 ods. 1,

, , , , a .

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, ţe zodpovednosť za vznik poţiaru nesie

ţalovaná 1/, keďţe poţiar vznikol vedome nedbanlivosťou a to neopatrnou manipuláciou

s otvoreným ohňom ţalovanou 1/, vtedy maloletou, ktorá podľa vyjadrenia ţalovaných 2/, 3/

ako i svedkov G. F., Ing. J. B., ako aj A. C. bola schopná ovládať svoje konanie a posúdiť

jeho následky. V konaní taktieţ bolo preukázané, ţe ţalovaní 2/ a 3/ nezanedbali náleţitý

dohľad nad vtedy maloletou. Z dokladov predloţených ţalobcom bolo preukázané, ţe

2

v dôsledku uvedeného poţiaru vznikla škoda v rozsahu 1 245 656,34 Sk, pričom ţalobca

plnil osobám poškodeným v dôsledku uvedeného poţiaru v rozsahu 769 772 Sk ako

poistné plnenie, avšak ţalobca v tomto spore poţadoval od ţalovaných náhradu len

v rozsahu 686 455 Sk (22 786,13 €). Súd mal z dokladov, ktoré ţalobca pripojil k návrhu na

začatie konania a z dokladov o poistnom plnení preukázané, ţe škoda v rozsahu ako to

uviedol ţalobca naozaj vznikla, pričom zohľadnil skutočnosť, ţe škoda u poškodených

subjektov, najmä T. S. a F. F. bola vyššia, keďţe u týchto subjektov sa u kaţdého z nich

mohlo poskytnúť maximálne moţné plnenie v zmysle poistných zmlúv, a to do sumy 300 000

Sk, pričom škoda presahovala v týchto prípadoch uvedenú sumu. Súd vyuţil svoje právo

podľa a rozsah náhrady škody uplatnenej ţalobcom v návrhu zníţil o 1/2 na sumu

343 227,50 Sk, keďţe zohľadnil okolnosti uvedeného prípadu najmä skutočnosť, ţe

samotným ţalovaným vznikla škoda zničením ich bytu a bytového zariadenia a tieţ

s prihliadnutím na tú skutočnosť, ţe v rozsahu škody, ktorá vznikla prispeli skutočnosti, ktoré

ţalovaní nemohli ovplyvniť, najmä nedostatočné protipoţiarne opatrenia v bytovom dome,

v ktorom sa nachádzal byt ţalovaných, napríklad nefunkčnosť suchovodov, nefunkčnosť

vetracích klapiek na streche, nedostatočné utesnenie priestorov medzi bytmi v priestore

šachty, v ktorej vedú vodovodné, kanalizačné a plynové potrubia a taktieţ skutočnosť, ţe

protipoţiarny zásah sa uskutočnil bez dostatočného vybavenia, t.j. bez vysokozdviţnej

plošiny, ktorá bola schopná dosiahnuť k bytu, v ktorom poţiar vznikol. Zároveň pri zníţení

náhrady škody prihliadol aj na skutočnosť, ţe ţalovaná 1/ nemá ţiadny majetok a je

študentkou vysokej školy.

Na odvolanie ţalovaných 1/ aţ 3/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 6. októbra 2011

č.k. -631 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

vo vzťahu k ţalovanej 1/ tak, ţe návrh ţalobcu zamietol. V časti týkajúcej sa trov konania

a trov odvolacieho konania vo vzťahu k ţalovaným 1/ aţ 3/ rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe zopakoval

dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu

prvého stupňa vo veci samej vo vzťahu k ţalovanej 1/ je treba ako vecne nesprávne zmeniť

a návrh ţalobcu, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neuniesol dôkazné bremeno

ako nedôvodné zamietnuť. Ţalobca v konaní dostatočným spôsobom si nesplnil povinnosť

tvrdenia rozhodujúcich skutočností, a tieţ povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy. Mal

za to, ţe ak by aj prijal záver, ţe ţalobca preukázal zodpovednosť ţalovanej 1/ za vzniknutú

škodu, a tieţ ţe na ţalobcu ako na poistiteľa prešlo právo poisteného na náhradu škody

3

spôsobenej poistnou udalosťou voči osobe, ktorá škodu spôsobila a to aţ do výšky plnenia,

ktoré poistiteľ poskytol, nie je moţné v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti ţalobcu

vo vzťahu k vzniku škody aj výšky jeho ţalobe vyhovieť. Predovšetkým treba nesplnenie

dôkaznej povinnosti ţalobcu vidieť v tom, ţe nesplnil svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce

skutočnosti, a v tejto súvislosti nesplnil svoju povinnosť uviesť správne relevantné dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia a to vo vzťahu k výške uplatnenej istiny, ktorá je predmetom tohto

sporu. Nepostačuje, ak ţalobca v tomto konaní tvrdil a preukázal, ţe ţalovaná 1/ nesie

za vznik škody zodpovednosť a nepostačuje ani to, ţe preukázal, ţe existoval medzi ţalobcom

a poškodenými osobami poistný vzťah, s poukazom na ktorý v dôsledku poistnej udalosti

ţalobca im poskytol poistné plnenie vo väčšom rozsahu, neţ si uplatnil v tomto konaní.

Ţalobca v tomto konaní musí preukázať vznik a rozsah škody tak, ako by to bol povinný

v súdnom konaní preukazovať poškodený, keby sa domáhal priamo u škodcu náhrady škody.

Nepostačuje preto aby poistiteľ, v tomto konaní ţalobca, iba s poukazom na poistné udalosti

a ich čísla a tieţ s poukazom na poistné spisy (inak v niektorých prípadoch s ťaţko čitateľným

obsahom) a zoznam poškodených osôb s preukázanou výškou plnenia zo strany ţalobcu,

uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k rozsahu poistnou udalosťou poškodených vecí a teda

nepreukázal výšku škody, ktorá škodnou udalosťou vznikla. Absencia rozhodujúcich tvrdení

v tomto smere mala potom za následok, ţe ţalobca v konaní nenavrhol v tomto smere

vykonať potrebné dôkazy, pričom za takýto dôkaz nie je moţné povaţovať bez ďalšieho iba

predloţenie poistného spisu ţalobcom. Skutočnosť, ţe poistná udalosť postihla väčší počet

klientov nezbavuje ţalobcu povinnosti tvrdiť a preukázať, ktoré konkrétne veci boli škodnou

udalosťou poškodené, prípadne zničené a akým spôsobom dospel k hodnote týchto

poškodených vecí. V prípade pochybností o existencii týchto vecí prípadne o rozsahu

poškodenia ich hodnoty v čase poškodenej udalosti bol ţalobca povinný navrhnúť vykonanie

konkrétnych dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia. Samotná skutočnosť, ţe ţalobca

v rámci likvidácie škodnej udalosti vyplatil svojim klientom poistné plnenia na základe

zoznamov poškodených, resp. zničených vecí podľa záznamov likvidátorov zaloţených

v poistnom spise, nemá za následok splnenie dôkaznej povinnosti tak, ako to má na mysli

ustanovenie Je tomu tak preto, ţe súd je povinný v prípade, ak dospel k záveru,

ţe ţalovaná 1/, ktorá zodpovedá za škodu podľa je povinná ju nahradiť, zistiť

v zmysle ustanovenia skutočnú škodu a v zmysle pre určenie jej

výšky vychádzať z ceny v čase poškodenia. Keďţe v tomto smere počas celého konania

zo strany ţalobcu chýbali tvrdenia a aj dôkazy a súd bez vykonania týchto dôkazov nemôţe

ustáliť záver o existencii konkrétnej škody, jej rozsah a výšku, odvolací súd dospel k záveru,

ţe návrh ţalobcu je potrebné v dôsledku neunesenia dôkaznej povinnosti ţalobcu ako

nedôvodný zamietnuť. Z hmotného práva vyplýva povinnosť ţalobcovi preukázať rozsah

a výšku škody, pričom tak ako je uţ vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu

na preukázanie týchto skutočností zo strany ţalobcu nepostačuje iba predloţenie poistných

spisov s poukazom na ich obsah.

Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podal dovolanie ţalobca,

ktorého prípustnosť odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

, , Uviedol, ţe odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

dňa 18.9.2008 nenariadil doplniť dokazovanie tak, ţe by z neho vyplynula povinnosť ţalobcu

vyšpecifikovať svoj nárok poloţku po poloţke u kaţdého jednotlivého poškodeného a podľa

im tak odňal moţnosť konať pred súdom a uplatniť svoje právo

na predkladanie dôkazov, ktoré súd tvrdí, ţe boli nevyhnutné. Konkrétne im neumoţnil

vyšpecifikovať svoje nároky podľa jeho predstáv, keď v konaní pred okresným súdom takáto

špecifikácia sa nejavila ako nevyhnutná. Napadnutým rozhodnutím však ţalobcovi vytýka

práve to, čo sám predtým neţiadal. Pôvodne bolo vytknuté, ţe priamo v ţalobe nebola takáto

špecifikácia uvedená ale ţalobu predsa uţ nemôţe vymeniť, a keď sa súdu javilo, ţe ich nárok

nie je dostatočne preukázaný, uţ pri vydaní rozhodnutia dňa 18.9.2008 prečo vec hneď

nezamietol, ale namiesto toho vec vrátil súdu prvého stupňa. Týmto je naplnený dovolací

dôvod podľa , lebo v konaní prišlo k vade podľa

Ďalej konanie pred odvolacím súdom je v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci lebo súd je podľa

viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa. Ak má súd za to, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ). Odvolací súd však

dokazovanie nezopakoval ani nepostupoval podľa a nedoplnil

dokazovanie, hoci výsluch poškodených bol navrhnutý pred súdom prvého stupňa, ale tento

súd od vykonania uvedeného dôkazu upustil. Nevychádzal tak zo skutkového zistenia o výške

škody tak, ako ju mal za preukázanú súd prvého stupňa. Odvolací súd napokon vec nesprávne

právne posúdil v zmysle , keď vyhodnotil predloţené dôkazy ako

nedostačujúce a rozhodol, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody.

Odvolací súd povaţoval jeho nárok za nepreukázaný, lebo škoda nebola vyšpecifikovaná

na zvláštnom dokumente poloţka po poloţke. Takýto doklad však predsa sám nepreukazuje

výšku škody. Len by mohol slúţiť ako pomôcka pre súd pri rozhodovaní o jednotlivých

vyplatených náhradách. Odvolací súd vôbec nebral do úvahy predloţené písomné dôkazy,

tieto doslova ignoroval, ako by ani neexistovali, nevyhodnotil ich ako nedostatočné, len

uviedol pri ústnom odôvodnení, ţe súd nie je povinný robiť si výpisky a stále hovoril len

o tom, ţe mali kaţdé poistné plnenie rozpísať poloţku po poloţke ako by to vraj museli

urobiť všetci poškodení, keby sa priamo domáhali náhrady škody od ţalobcov oni.

Predloţením dokladov je však kaţdé poistné plnenie takto rozpísané a obsahuje podrobný

zoznam poškodených alebo zničených vecí. Ţalobcovi napokon počas celého konania nebolo

vytknuté ani to, ţe predloţené kópie sú nečitateľné a tak nemohol takýto nedostatok odstrániť.

Toto vytkol odvolací súd aţ pri vynesení rozhodnutia dňa 6.10.2011. Navrhol, aby dovolací

súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ţe rozhodnutie okresného súdu ako

vecne správne potvrdí alebo alternatívne aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu, resp. okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaní vo svojom vyjadrení sa stotoţnili s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu

s tým, ţe samotné dovolanie povaţujú za nedôvodné a v danej situácii za výlučne

obštruktívne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané včas ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu

podľa , bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie

nepovaţoval za potrebné ( ), a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je

dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Dovolací súd je povinný podľa ustanovenia druhá veta skúmať

vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa preto predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm.a/ aţ g/ (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).

K odňatiu ţalobcu konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe odvolací

súd vo svojom rozhodnutí dňa 18.9.2008 nenariadil doplniť dokazovanie tak, ţe by z neho

vyplynula povinnosť ţalobcu vyšpecifikovať svoj nárok poloţku po poloţke u kaţdého

jednotlivého poškodeného a tým mu odňal moţnosť uplatniť svoje právo na predkladanie

dôkazov, ktoré súd tvrdí, ţe boli nevyhnutné.

V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných

stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe

pravdivo a úplne opíšu všetky podrobné skutočnosti a na ich preukázanie označia dôkazné

prostriedky (viď § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1). Týmito skutočnosťami sú skutkové údaje,

nevyhnutné na objasnenie, o čom na akom podklade má súd rozhodnúť. Ich opísaním plní

ţalobca povinnosť tvrdenia, vyplývajúcu pre neho aj z Označením dôkazov

na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pri označení dôkazov,

ktorých sa ţalobca dovoláva, ide o druhú procesnú povinnosť uloţenú ţalobcovi ustanovením

§ 79 ods. 1, a to o tzv. povinnosť dôkaznú. Ţalobca musí označiť dôkazy tak, aby z nich jeho

skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali. Najmä v sporových konaniach je

poţiadavka na logickú bezrozpornosť ţaloby vyššia ako v konaniach nesporových. Napriek

tomu, ţe povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie

nemôţe súd vynucovať ani sankcionovať. Aj nesplnenie dôkaznej povinnosti môţe byť

odstrániteľné postupom podľa , avšak pri nesplnení si dôkaznej povinnosti

nejde o taký nedostatok konania, pre ktorý by sa v konaní nemohlo pokračovať. Jedinou

sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti bude spravidla neunesenie

tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena a v sporových konaniach strata sporu.

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy a taktieţ nie je povinný poučovať účastníkov, ktoré a aké dôkazy

majú predkladať v sporovom konaní. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti

nie je procesne sankcionované, môţe sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde

predstavuje procesnú ujmu účastníka, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil, prípadne sa

môţe prejaviť aj vo výroku o náhrade trov konania. V ţiadnom prípade však nejde o procesnú

vadu v zmysle , lebo sama osebe neznamená odňatie moţnosti pred súdom

konať a postupom súdu (odvolacieho) nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdmi konať.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Dovolateľ namieta, ţe konanie pred odvolacím súdom je v zmysle

postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo

odvolací súd je podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvého stupňa. Ak má súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213

ods. 3 ). Odvolací súd však dokazovanie nezopakoval a ani nepostupoval podľa

ods. 4 a nedoplnil dokazovanie, hoci výsluch poškodených bol navrhnutý pred súdom

prvého stupňa, ale tento súd od vykonania od uvedeného dôkazu upustil. Nevychádzal tak

zo skutkového zistenia o výške škody tak, ako ju mal za preukázanú súd prvého stupňa.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd nariadil na deň 6. októbra 2011 odvolacie

pojednávanie (č.l. 627 aţ 630), na tomto pojednávaní zástupca ţalobcu ako aj zástupca

ţalovanej 1/ predniesli svoje návrhy, odvolací súd vykonal dokazovanie podľa § 129 ods. 1

oboznámením obsahu listín, k vykonanému dokazovaniu prítomní zástupcovia

účastníkov nemali ţiadne pripomienky, na dotaz súdu ani nemali záujem sa k veci vyjadriť

a zotrvali na svojich prednesoch.

Z uvedeného je zrejmé, ţe konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté inou vadou konania

v zmysle ustanovenia , ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci tak, ako to tvrdí dovolateľ.

Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolateľ namieta, ţe odvolací súd vôbec nebral do úvahy predloţené písomné dôkazy, tieto

doslova ignoroval akoby ani neexistovali, nevyhodnotil ich ako nedostatočné, len uviedol pri

ústnom pojednávaní, ţe súd nie je povinný robiť si výpisky a stále hovoril len o tom, ţe mali

kaţdé poistné plnenie rozpísať poloţku po poloţke ako by to vraj museli robiť všetci

poškodení, keby sa priamo domáhali náhrady škody od ţalovaných oni. Z predloţených

dokladov je však kaţdé poistné plnenie takto rozpísané a obsahuje podrobný zoznam

poškodených alebo zničených vecí. Ţalobcovi napokon počas celého konania nebolo vytknuté

ani to, ţe predloţené kópie sú nečitateľné a tak nemohol takýto nedostatok odstrániť. Ohľadne

výšky škody bola 7.9.2006 vypočutá aj p. T. S., ktorej bolo poukázané jedno z dvoch

najvyšších plnení, rovnako vo veci boli vypočutí likvidátori poistných udalostí, ktorí súdu

ozrejmili spôsob výpočtu jednotlivých plnení a rovnako predloţili súdu originály

výpisov poistných udalostí, ktoré však súd neţiadal zaloţiť do spisu. Napokon na pojednávaní

dňa 28.9.2010 ponechal zástupca ţalobcu na zváţenie súdu, či vypočuje ohľadom výšky

škody všetkých poškodených. Súd od vykonania tohto dôkazu upustil. Zrejme preto, ţe rozsah

škody povaţoval za nesporný.

Zákon ukladá účastníkom, ktorí ţiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja

proti sebe v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, ţe určitý právny vzťah,

o ktorého ochranu ţiadajú, skutočne existuje ( a ). Ukladá

účastníkom tieţ tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé

preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení [ a (R 49/1982)].

Dôkazné bremeno je povinnosť účastníka, pokiaľ chce byť úspešný v konaní,

preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môţu pre neho privodiť

priaznivý výsledok; dôkazné bremeno sa teda netýka vţdy výsledku celého konania, ale sa

môţe týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia významného pre rozhodnutie súdu. Pre

určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu,

z ktorého ţalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť ţalovaného. Dôkazné bremeno

zaťaţuje ţalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností,

zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane ţalovaného zaťaţuje dôkazné bremeno

spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho

existenciu ţalobca preukázal.

V princípe platí, ţe nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného

bremena, čo má za následok prehru v spore.

Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody

spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia,

ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa , ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej

osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

Podľa , kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Ustanovenie sa neuplatňuje vţdy, ale len vtedy, keď poistná udalosť

bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení

o zodpovednosti za spôsobenie škody. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody

na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. Ďalej musí ísť

o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu

škody. Plnenia poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Ak plnenie

poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza

z poisteného na poistiteľa. Ak kryje len časť z rozsahu plnenia, na poistiteľa prechádza len

časť práva na náhradu škody. Napokon poslednou, ale veľmi dôleţitou podmienkou prechodu

práva na náhradu škody na poistiteľa je, ţe poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá

má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Aţ týmto poskytnutím

poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.

Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, ţe pravdivo opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a ţe dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti ( ).

10

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť

tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná

väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôţe splniť ani povinnosť

označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

účastníka konania za to, ţe v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a ţe z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je

umoţniť súdu rozhodnúť súdu o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané

určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či uţ z dôvodu

nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

stanovené v a vety prvej alebo preto, ţe takáto skutočnosť nemohla

byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia

dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V konaní o náhradu škody podľa z dôvodu

vyplatených poistných plnení pre klientov ţalobcu, ktorým vznikla škoda pri poţiari bytového

domu na Jesenského ulici č. 68 v Štúrove dňa 12. augusta 2003 má ţalobca (poisťovateľ)

povinnosť tvrdenia v tom, ţe za ţalovaných plnil (po preukázaní zodpovednosti ţalovanej 1/

za vzniknutú škodu) a tieţ, ţe na neho ako na poistiteľa prešlo právo poisteného na náhradu

škody spôsobenej poistnou udalosťou voči osobe, ktorá škodu spôsobila a to aţ do výšky

plnenia, ktoré poskytol. Na túto jeho povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy

preukazujúce tvrdené skutočnosti; ţalobcu zaťaţuje dôkazné bremeno preukázať vznik škody

a jej výšku. Pokiaľ to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať

pravdivosť tvrdení musí súd vţdy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej

veci.

V preskúmavanej veci nebolo sporné v čom spočíva poistná udalosť, kedy k nej došlo,

odvolací súd však mal pochybnosť, kto spôsobil škodu, či na ţalobcu ako na poistiteľa prešlo

právo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou voči osobe, ktorá škodu

11

spôsobila a to aţ do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol (čomu nasvedčuje v dôvodoch, ţe

ak by aj odvolací súd prijal záver), dôvodom na zamietnutie ţaloby však bolo nesplnenie si

dôkaznej povinnosti ţalobcu vo vzťahu k vzniku škody a jej výške spočívajúcej v tvrdení

rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k výške uplatnenej istiny, ktorá je predmetom sporu.

Teda neuniesol dôkazné bremeno.

Dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu neobstoja. Z obsahu spisu je zrejmé (č.l. 419),

ţe ţalobca podaním 1.11.2008 na výzvu súdu špecifikoval výšku náhrady škody a výšku

vyplatených poistných plnení u jednotlivých poistencov, následne aj podaním zo dňa 8.6.2010

(č.l. 470 aţ 581) doloţil kópie poistných zmlúv ako aj doklad o úhrade poistných plnení, ktoré

sú predmetom regresného nároku, na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 28.9.2010

dokonca právny zástupca ţalobcu ponechal na zváţenie súdu, či súd vypočuje svedkov –

poškodených na rozsah škody a vecí, ktoré boli poţiarom zničené, súd prvého stupňa však

upustil od ďalšieho dokazovania (č.l. 594). V predmetnom spise na č.l. 29 aţ 221 sa

nachádzajú listinné dôkazy ohľadne výpočtu poistného plnenia a likvidácie škody, hlásenie

o škodovej udalosti, poukazy plnenia, záznamy z ohliadok, kde sú zaznamenané poškodené,

zničené veci u jednotlivých poškodených, kde je vyčíslená aj výška škody. Okrem týchto

listinných dôkazov bola na pojednávaní dňa 7.9.2006 pred prvostupňovým súdom vypočutá aj

poškodená T. S., ktorá okrem iného uviedla, ţe jej zhorela hotovosť vo výške 162 000 Sk,

ktorú prevzala za svoju invalidnú dcéru. Jednalo sa o plnenie zo sociálnej poisťovne, ktoré

nikto nespochybňoval. Rovnako boli vo veci vypočutí likvidátori poistných udalostí, ktorí

súdu ozrejmili spôsob výpočtu jednotlivých plnení a rovnako predloţili súdu originály spisov

poistných udalostí. V tejto súvislosti neobstoja tvrdenia odvolacieho súdu o neunesení

dôkazného bremena zo strany ţaloby, ktorý bez toho, aby sa konkrétne k jednotlivým

citovaným dôkazom vyjadril, zaoberal sa nimi, iba paušálne konštatoval neunesenie

dôkazného bremena.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/

). Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým zmenil výrok

rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 1/ tak, ţe

návrh ţalobcu zamietol ( ) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová