Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/90/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Silverside Financial services, s.r.o., IČO: 51 179 172, so sídlom Jarabinková 1, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, v zast.: VIVID LEGAL, s.r.o., IČO: 36 807 915, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 958,10 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.040,90 Eur spolu s úrokom vo výške 2.313,55 EUR, zmluvnou pokutou vo výške 866,53 EUR, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.000,00 Eur od 01.10.2022 do dňa zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 82,80 Eur od 01.10.2022 do dňa zaplatenia a spolu s nákladmi súvisiacimi s uplatnením pohľadávky vo výške 28,00 EUR, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 20.08.2025 domáhal zaplatenia sumy 1.040,90 Eur spolu s úrokom vo výške 2.313,55 EUR, zmluvnou pokutou vo výške 866,53 EUR, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.000,00 Eur od 01.10.2022 do dňa zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 82,80 Eur od 01.10.2022 do dňa zaplatenia a spolu s nákladmi súvisiacimi s uplatnením pohľadávky vo výške 28,00 EUR, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy poskytol žalovanému úver. Žalovaný sa zaviazal splácať úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 56,95 EUR. Súčasne žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č.: XXXXXXXXX zo dňa 02.08.2022. Žalovaný sa zaviazal splácať poistenie úveru prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 9,60 EUR. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru ako aj poistením úveru do omeškania. Právny predchodca žalobcu upomienkou č. 1 zo dňa 22.01.2024, 22.04.2023, 22.04.2024, 22.06.2024, 22.07.2023, 22.09.2022, 22.11.2022, 22.11.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru, ako aj na úhradu nákladov za vystavenie upomienok v zmysle sadzobníka poplatkov žalobcu a súčasne upozornil žalovaného, že si žalobca uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t.j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že nakoľko bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022, účinok zosplatnenia nastal dňa 30.09.2022 ex lege. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie a oznámenie o zosplatnení pohľadávky zo zmluvy 21.05.2025. Žalovaný si oznámenie o zosplatnení pohľadávky prevzal dňa 11.06.2025. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru:

a) žalobca má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10,00 % p.a. zo zosplatnenej istiny úveru od prvého dňa omeškania, b) žalobca má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10,00 % p.a. z dlžnej sumy omeškaných splátok úveru od prvého dňa omeškania, c) žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo zosplatnenej istiny úveru od prvého dňa omeškania, d) žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % p.a. z dlžnej sumy omeškaných splátok úveru od prvého dňa omeškania. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou mesačných nákladov spojených s poistením: e) žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % p.a. z dlžnej sumy poistného, a to od prvého dňa omeškania, f) žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % p.a. z dlžnej sumy omeškaných splátok poistného od prvého dňa omeškania.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca uplatňuje pohľadávku voči žalovanému vo výške 958,10 EUR titulom istiny úveru v spojení s istinou vo výške 82,80 EUR titulom mesačných nákladov spojených s poistením ku dňu zosplatnenia, zmluvných úrokov vo výške 16,77 % ročne, t.j. celkovo vo výške 2.313,55 EUR do dňa zosplatnenia úveru, zmluvnej pokuty vo výške: 10,00 % p.a. zo sumy vo výške 3.000,00 EUR od 01.10.2022 do dňa podania žaloby, t.j zmluvnej pokuty spolu vo výške 866,53 EUR, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy vo výške 3.000,00 EUR od 01.10.2022 poistenie do zaplatenia v spojení so zákonným úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % p.a. zo sumy vo výške 82,80 EUR dlžného zosplatneného poistenia od 01.10.2022 do zaplatenia, nákladov za vystavenie upomienky č. 1 zo dňa 22.01.2024, 22.04.2023, 22.04.2024, 22.06.2024, 22.07.2023, 22.09.2022, 22.11.2022, 22.11.2023 vo výške: 3,00 EUR, nákladov za vystavenie poslednej výzvy zo dňa 21.05.2025 vo výške: 4,00 EUR, t.j. vynaložených nákladov spolu vo výške 28,00 EUR.

4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXXX zo dňa 02.08.2022, zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č.: XXX XXX XXX zo dňa 02.08.2022, upomienky č. 1, rozpis zásielok a fotokópie nedoručených zásielok, amortizačnú tabuľku, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby – spotrebiteľov.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz, sp. zn.: -60 zo dňa 13. októbra 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Trnava svojím uznesením sp. zn.: -71 zo dňa 15. apríla 2026 uvedený platobný rozkaz zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy. Na pojednávanie sa žalovaný nedostavil.

7. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len: „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu platí, že: „nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.“

8. Podľa § 47 ods. 5 o konkurze a reštrukturalizácii platí, že: „súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.“

9. Súd z vlastnej činnosti zistil, že na majetok žalobcu bol v priebehu tohto konania uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.09.2022, sp.zn. vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 zo dňa 29.09.2022. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený správca: UBC 2020, k.s., IČO: 53 151 135, so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava. Z tohto dôvodu došlo nasledujúci deň k predčasnému zosplatneniu úveru zo zákona. Správa konkurznej podstaty zaslal Okresnému súdu Trnava dňa 10.04.2024 súhlas s pokračovaním v civilnom sporovom konaní.

10. Súčasne súd uvádza, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, postupníkom na základe uzatvorenej zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.07.2024 (ďalej len: „zmluva o predaji podniku“), v zmysle ktorej prešli na súčasného žalobcu všetky práva a povinnosti vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených od postupcu spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 50 052 560, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka číslo: 6261/B, konajúcou prostredníctvom správcu konkurznej podstaty, spoločnosti UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135, zapísanej v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu: 2009 ako správcu úpadcu spoločnosti Silverside a. s. v konkurze.

11. Podľa : „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

12. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“

13. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

14. Podľa 204 platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

15. Súd vo veci nariadil pojednávania v súlade s článkom 12 v spojení s a nasl. . Na pojednávaní konanom dňa 03.08.2026 bolo medzi stranami sporu ustálené nasledovné nesporné a nesporné skutočnosti. Nespornými skutočnosťami boli všetky skutočnosti, ktoré žalobca vo svojej žalobe uviedol. Za sporné skutkové tvrdenia neboli medzi žalobcom a žalovaným identifikované žiadne skutočnosti, pretože žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by čo i len čiastočne oslabovali alebo vylučovali uplatnený nárok žalobcu v tomto civilnom sporovom konaní. Na základe týchto skutočností súd skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe považoval za nesporné v zmysle .

16. V nadväznosti na ustálenie sporných a nesporných skutkových tvrdení súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listín spise v zmysle pričom si ustálil nasledovný skutkový stav. Žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXXX zo dňa 02.08.2022 úver. Súčasne žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č.: XXX XXX XXX zo dňa 02.08.2022. Žalovaný sa zaviazal splácať úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 56,95 EUR. Žalovaný sa zaviazal splácať poistenie úveru prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 9,60 EUR. Uvedené

mal súd za preukázané na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru ako aj poistením úveru do omeškania. Právny predchodca žalobcu upomienkou č. 1 zo dňa 22.01.2024, 22.04.2023, 22.04.2024, 22.06.2024, 22.07.2023, 22.09.2022, 22.11.2022, 22.11.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru, ako aj na úhradu nákladov za vystavenie upomienok v zmysle sadzobníka poplatkov žalobcu a súčasne upozornil žalovaného, že si žalobca uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t.j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Uvedené mal súd za preukázané na základe dostupných výziev. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022, účinok zosplatnenia nastal dňa 30.09.2022 ex lege. Žalobca si uplatňuje pohľadávku voči žalovanému vo výške 958,10 EUR titulom istiny úveru v spojení s istinou vo výške 82,80 EUR titulom mesačných nákladov spojených s poistením ku dňu zosplatnenia, zmluvných úrokov vo výške 16,77 % ročne, t.j. celkovo vo výške 2.313,55 EUR do dňa zosplatnenia úveru, zmluvnej pokuty vo výške: 10,00 % p.a. zo sumy vo výške 3.000,00 EUR od 01.10.2022 do dňa podania žaloby, t.j zmluvnej pokuty spolu vo výške 866,53 EUR, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy vo výške 3.000,00 EUR od 01.10.2022 poistenie do zaplatenia v spojení so zákonným úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % p.a. zo sumy vo výške 82,80 EUR dlžného zosplatneného poistenia od 01.10.2022 do zaplatenia, nákladov za vystavenie upomienky č. 1 zo dňa 22.01.2024, 22.04.2023, 22.04.2024, 22.06.2024, 22.07.2023, 22.09.2022, 22.11.2022, 22.11.2023 vo výške: 3,00 EUR, nákladov za vystavenie poslednej výzvy zo dňa 21.05.2025 vo výške: 4,00 EUR, t.j. vynaložených nákladov spolu vo výške 28,00 EUR. K úhrade zvyšného dlhu zo strany žalovaného však do dnešného dňa neprišlo.

17. Podľa 151 ods. 1 platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

18. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

19. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. a ).“

20. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle . Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 . Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že chápe

bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia , ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie. (Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

21. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom sporovom konaní si nesplnil procesnú povinnosť v podobe tvrdenia skutočností, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal a jeho tvrdenia súd v zmysle považoval v konaní za nesporné.

22. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

23. Podľa platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“

24. Podľa platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

25. Podľa až 3 platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.“

26. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

27. Podľa platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

28. Podľa platí, že: „záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“

29. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“

30. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.“

31. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd poskytnutú úver na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru posúdil ako spotrebiteľský úver poskytnutý v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom táto zmluva má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. .

32. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená v a nasl. . Nakoľko je však právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté v zmysle prednostne aplikovať na tento právny vzťah ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva o splátkovom úvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na predmetný právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia . Nakoľko sa žalovaný s úhradou svojho dlhu voči žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluve o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na uplatnenie svojej pohľadávky voči žalobcovi.

33. Nakoľko si žalobca ako dodávateľ (obchodník) v tomto konaní uplatnil proti žalovanému ako spotrebiteľovi a slabšej strane sporu kumulovaný nárok na úroky po zosplatnení a úroky z omeškania zo spotrebiteľskej zmluvy, súd pristúpil ex offo ku skúmaniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom ju podrobil testu neprijateľnosti v zmysle v rámci generálnej klauzuly. K úrokom po mimoriadnom zosplatnení spotrebiteľského úveru a ku kumulácii úrokov a úrokov z omeškania sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti.

34. Podľa platí, že: „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

35. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 16. júna 2020 vyplýva, že: „po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“

36. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 30. júla 2017 vyplýva, že: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“

37. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

38. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

39. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

40. Súd preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a úrokov a dospel k právnemu záveru, že žalobca si úroky a zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Výška úrokov nebola medzi stranami sporu v zmysle sporná. Nárok žalobcu na kumulatívne uplatnenie úrokov po zosplatnení úveru spolu s úrokmi z omeškania je daný aj prostredníctvom vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít.

41. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania žalovaného s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00 % = 5,00 % úrok z omeškania).

42. Podľa platí, že: „príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“

43. Žalobca si voči žalovanej strane uplatnil náklady súvisiace s uplatnením jeho práva. Tieto náklady pre žalobcu vyplývajú zo Sadzobníka poplatkov, ktorý je súčasťou súdneho spisu a ktorý je súčasťou úverovej zmluvy. Nakoľko žalobcovi v súvislosti so zasielaným upomienok vznikli náklady vo výške predpokladanej a zmluvne dohodnutej v Sadzobníku poplatkov, súd po preskúmaní týchto poplatkov žalobcovi priznal ním uplatnenú sumu titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s .

44. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 25.4.2024 platí, že: „podľa názoru dovolacieho súdu žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť preukázať dodržanie zákonného procesu skúmania bonity bez relevantnej námietky protistrany; nešlo ani len o rozhodujúce skutkové tvrdenie, z ktorého by žalobca odvodzoval uplatnený nárok. Aj podľa odbornej spisby strana nie je povinná tvrdiť, objasňovať a dokazovať skutočnosti, ktoré nesúvisia s jej procesným postavením a slúžia výlučne procesnému záujmu protistrany (MACUR, J.: Vysvětlovací povinnost strany nezatížené důkazním břemenem v civilním soudním řízení. In: Právní rozhledy č. 5/200, s. 200).“

45. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30. novembra 2021 vyplýva, že: „v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.“

46. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 15. decembra 2020 platí, že: „ustanoveniu neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa. Ustanovenie o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.“

47. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 25. mája 2022 vyplýva, že: „v sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských veciach) nie je povinnosťou súdu vykonať každý spotrebiteľom navrhnutý dôkaz, avšak na druhej strane z ustanovení zákona ( ) vyplýva, že ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, má potrebné dôkazy vykonať ex offo. Pokiaľ takto nepostupuje, možno s ohľadom na okolnosti tej-ktorej veci konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces ( ).“

48. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28. februára vyplýva, že: „zákonná náležitosť uvedenia druhu spotrebiteľského úveru podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je splnená, ak z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že sa jedná o bezúčelový spotrebiteľský úver.“

49. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 28. marca 2023 vyplýva, že: „podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (istina, úroky a poplatky).“

50. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 24. februára 2021 platí, že: „z ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet.“

51. Nakoľko sa žalovaný kvalifikovane k žalobe žalobcu nevyjadril, súd v intenciách vyššie citovanej judikatúry ďalšie dokazovanie nevykonal, pretože skutočnosti uvedené v žalobe žalobcu považoval v zmysle za nesporné. Napriek tomu súd ex offo podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere analýze na základe vyššie citovanej judikatúre a keďže súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie citovanej judikatúry nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, môže sa uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa, bez námietky žalovaného nie je povinnosťou žalobcu preukazovať pred súdom bonitu, predložená zmluva obsahuje označenie, že sa jedná o spotrebiteľský úver, náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy nemusí byť číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a súčasne konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, súd konštatuje, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere náležitosti vyššie citovanej judikatúry spĺňa.

52. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 13. februára 2025, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R /2025 platí, že: „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa ).“

53. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 13. februára 2025 sa na prejednávaný prípad neuplatní, pretože k zosplatneniu úveru došlo ex lege na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu a nie v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe právneho úkonu žalobcu. Súdu je známe, že zo strany Okresného súdu Pezinok bol podaná prejudiciálna otázka Súdnemu dvoru Európskej únie ohľadom súladnosti § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s európskym právom na ochranu spotrebiteľa, avšak v čase vydania tohto súdneho rozhodnutia Súdny dvor Európskej únie v danej veci ešte nerozhodol. Konanie sa pred Súdnym dvorom Európskej únie vedenie pod sp. zn.: C-587/26. Žalobca a žalovaný boli zo strany súdu poučený o právnych následkoch v prípade súdneho rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v neprospech súladnosti predmetného ustanovenia s európskym právom na ochranu spotrebiteľa.

54. Podľa 232 ods. 3 : „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

55. Súd v tomto prípade na základe prvá veta uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

56. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu bolo potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

57. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

58. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

59. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

60. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

61. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

62. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.