Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-28-2026.pdf
PDF · 96.34 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/28/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B/826 58 Bratislava - Ružinov, v zast.: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka IČO: 30 849 837, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 185,71 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 185,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 185,71 EUR od 06.11.2023 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 01.04.2026 domáhal zaplatenia sumy 185,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 185,71 EUR od 06.11.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.09.2021 o 13:00 hod. bola prevádzkou motorového vozidla EVČ: E. (SK), značka: F. spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku inej osobe poškodenému: G. H., I. XXX/XX, XXX XX J., H. EČV: K. (SK). V čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na horeuvedené motorové vozidlo žalovaného uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda bola stanovená na sumu 185,71 EUR. Listom zo dňa 29.09.2023 bolo žalobcovi doručené vyúčtovanie spolu so žiadosťou o úhradu poskytnutého plnenia. Žalobca poukázal poškodenému poistné plnenie dňa 03.10.2023. Dňa 28.04.2025 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ku svojej žalobe priložil výpis z účtu žalobcu, že žalobca poškodenému škodu uhradil, výzvu na úhradu poistného plnenia, interné dokumenty týkajúce sa evidencie škody spôsobenej žalovaným.
4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp. zn.: 31Up/1710/2025 zo dňa 27. januára 2026 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk a žalobca v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov navrhol pokračovanie v konaní na
okresnom súde príslušnom na prejednanie veci podľa osobitného zákona, uvedený platobný rozkaz sa ex lege zrušil.
5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.
6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.
7. Podľa § 177 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak: a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.“
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,00 EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
10. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav. Dňa 09.09.2021 o 13:00 hod. bola prevádzkou motorového vozidla EVČ: E. (SK), značka: F. spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku inej osobe poškodenému: G. H., I. XXX/XX, XXX XX J., Slovensko EČV: K. (SK). V čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na horeuvedené motorové vozidlo žalovaného uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda bola stanovená na sumu 185,71 EUR. Listom zo dňa 29.09.2023 bolo žalobcovi doručené vyúčtovanie spolu so žiadosťou o úhradu poskytnutého plnenia. Žalobca poukázal poškodenému poistné plnenie dňa 03.10.2023. Dňa 28.04.2025 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Uvedené mal súd preukázané na základe predložených listinných dôkazov a na základe toho, že všetky skutočnosti v žalobe žalobcu súd považoval za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“
13. Podľa § 24 ods. 5 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.“
14. Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila, vrátane nákladov vynaložených na vybavenie škodovej udalosti a nákladov spojených s uplatňovaním si tohto práva. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).“
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
18. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
19. Súd vec posúdil právne tak, že žalovaný spôsobil poškodenému dopravenou nehodou škodu vo vyššie uvedenej výške, ktorú musel za žalovaného uhradiť žalobca, pretože žalovaný nemal k predmetnému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Keďže žalobca za žalovaného plnil škodu poškodenému, má zákonné právo na úhradu tejto škody od žalovaného v súlade § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Keďže žalovaný dobrovoľne túto sumu neuhradil žalobcovi, žalobca si svoj zákonný nárok uplatnil voči žalovanému pred súdom plne v súlade s § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.
20. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“
21. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“
22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“
23. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150 Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie. (Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)
24. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Z uvedeného dôvodu súd všetky tvrdenia žalobcu v jeho žalobe považoval za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal.
25. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00% = 5,00 % úrok z omeškania).
26. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi spolu s úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
27. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
28. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
29. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
31. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
32. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.
33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.