Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/129/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

žalobkyne M. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. D. S., advokátom v B., proti

žalovanému Slovenskej republike – Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky, Chlumeckého č. 2, Bratislava, o náhradu škody z nesprávneho úradného

postupu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2008 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom zo 14. decembra 2007 č.k. -91 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej

2 700 000,-- Sk (89 623,58 EUR) s 13 % úrokom z omeškania od 6. mája 2003 do zaplatenia

ako náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Správou

katastra Poprad (ďalej len “katastrálny úrad“). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia,

v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa plnomocenstvom z 29. apríla 2003 splnomocnila I.

Š., nar. X., bývajúceho v P. na všetky úkony smerujúce k predaju nehnuteľností

nachádzajúcich sa v obci Š., k.ú. Š., okres P. vedených Katastrálnym úradom v P., Správou

2

katastra P., na LV č. X. a to pozemok parc.č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m, stavby

súp. č. X.-rekreačný objekt telovýchovné a športové zariadenie na parc.č. X. vo vlastníctve

splnomocniteľa a všetkých ich súčastí a príslušenstva, najmä na podpísanie kúpnej zmluvy

o predaji a kúpe týchto nehnuteľností ako predávajúceho, na vedenie rokovaní

s potencionálnymi záujemcami o kúpu uvedených nehnuteľností, na dojednanie zmluvných

podmienok v súlade s informáciami poskytnutými zo strany splnomocniteľa, na konanie pred

príslušnou správou katastra, štátnymi orgánmi a inými orgánmi, aby podával návrhy

a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné

prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov, prijímal ich plnenie, menoval

rozhodcu a uzatváral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa platných

právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Podaním “Oznámenie o odvolaní

plnomocenstva“ 30. apríla 2003, doručeným katastrálnemu úradu 30. apríla 2003 žalobkyňa

odvolala plnomocenstvo, ktoré udelila 29. apríla 2003 v Bratislave splnomocnencovi I. Š. na

všetky úkony smerujúce k predaju vyššie špecifikovaných nehnuteľností s tým, že menovaný

splnomocnenec nie je od 30. apríla 2003 vrátane, splnomocnený na nijaké právne úkony

týkajúce sa týchto nehnuteľností a nie je oprávnený ju zastupovať v konaní pred Katastrálnym

úradom v P., Správa katastra P. Toto podanie bolo katastrálnym úradom zaevidované pod

č. X. dňa 30. apríla 2003. Uzavretou kúpnou zmluvou z 5. mája 2003 žalobkyňa v zastúpení I.

Š. na základe plnej moci previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti

dňom podpísania tejto zmluvy na kupujúceho R. S:, s.r.o. S.. Vklad uvedenej zmluvy bol

povolený 7. mája 2003 pod č. V X.. Okresný súd Poprad trestným rozkazom

z 26. apríla 2006 č.k. -245 uznal obžalovaného Z. B. za vinného, že ako konateľ

firmy R. S., s.r.o. 2. mája 2003 splnomocnil v Bratislave V. A. na všetky úkony smerujúce

k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ktorý následne uzatvoril 5. mája 2003

v Poprade kúpnu zmluvu so žalobkyňou, podľa ktorej firma R. S., s.r.o. zakúpila od

žalobkyne v zastúpení I. Š. na základe plnomocenstva z 29. apríla 2003 predmetné

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Š. za kúpnu cenu 2 500 000,-- Sk (82 984,80 EUR), kde

následne tieto nehnuteľnosti boli 7. mája 2003 odpredané tretej osobe za kúpnu cenu

2 900 000,-- Sk (96 262,36 EUR), túto sumu obžalovaný 12. mája 2003 osobne prevzal od V.

A. a z ktorej mal uhradiť žalobkyni 2 500 000,-- Sk (82 984,80 EUR), čo však neurobil, teda

na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu

a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal trestný čin podvodu podľa

, , účinného do 31. decembra 2005, za ktorý

trestný čin bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Na základe

uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyňa sa nedôvodne domáhala

náhrady škody, lebo v konaní nepreukázala splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti

žalovaného (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi postupom

katastrálneho úradu a tvrdenou škodou). Nebolo totiž preukázané, že by žalovaný vydal

nezákonné rozhodnutie, nakoľko katastrálny úrad konal v súlade s katastrálnym zákonom, a to

hlavne v otázkach týkajúcich sa povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Nebolo

preukázané, že by žalovaný nepostupoval správne, nakoľko žalobkyňa podala na katastrálny

úrad odvolanie plnomocenstva ešte pred povolením vkladu. Uvedené podanie tak nemalo byť

k čomu zaradené, nakoľko návrh na vklad bol podaný neskôr. Odvolanie plnomocenstva

žalobkyne tak nesmerovalo k žiadnemu konkrétnemu spisu, resp. k návrhu, nakoľko podanie

na vklad bolo podané neskôr, 6. mája 2003. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. júna 2008 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Vychádzajúc zo skutkových

záverov súdu prvého stupňa stotožnil sa s tou časťou právneho záveru napadnutého rozsudku,

že nie je daná príčinná súvislosť medzi úradným postupom zamestnancov žalovaného

a uplatňovanou škodou. Náhradu škody si žalobkyňa uplatnila len z dôvodu nesprávneho

úradného postupu. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, že

tvrdený nárok (škoda) nastal v príčinnej súvislosti výlučne len s tvrdeným nesprávnym

úradným postupom žalovaného pri nakladaní s podaním žalobkyne z 30. apríla 2003

označeným ako Oznámenie o odvolaní plnomocenstva. Naopak, v prípade, že by žalobca

7. mája 2003 nerozhodol o povolení vkladu kúpnej zmluvy z 5. mája 2003 do katastra,

nenadobudla by táto kúpna zmluva účinnosť a nedošlo by k zápisu vlastníckeho práva

k prevádzanej nehnuteľnosti na označeného kupujúceho. V dôsledku toho nie je daná priama

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vzniknutou škodou.

V súvislosti s podaním žalobkyne z 30. apríla 2003 konštatoval (na rozdiel od súdu prvého

stupňa), že právnym dôsledkom doručenia Oznámenia o odvolaní plnomocenstva z 30. apríla

2003 bola povinnosť žalovaného v súlade s prihliadať

k tomuto prejavu vôle žalobkyne, nakoľko k nemu došlo pred konaním splnomocnenca. Teda

povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť, aby sa táto listina po podaní návrhu na vklad stala

súčasťou príslušného spisu. Pokiaľ by tak žalovaný urobil, nedošlo by k vydaniu rozhodnutia

o povolení vkladu do katastra. Napriek tomu však v danom prípade žalobkyni nevznikla

škoda tým, že žalovaný vadne nakladal s jej Oznámením o odvolaní plnomocenstva. Podľa

odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom za otázku

zásadného právneho významu označil otázku, či možno dôvodne uplatňovať žalobou

o náhradu škody podľa náhradu škody z titulu nesprávneho

úradného postupu, ktorý mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, iba v prípade, že

škoda vznikla len (výhradne) v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom,

a teda nie v priamej príčinnej súvislosti (až) s následne vydaným rozhodnutím správneho

orgánu. Pri riešení tejto otázky odvolací súd zastáva názor, že takáto žaloba môže byť úspešná

iba v prípade, ak vzniknutá škoda je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, navrhla ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci. Odvolaciemu súdu vytkla, že z jeho rozhodnutia vyplýva, akoby v danom

prípade nebol splnený ani jeden predpoklad zodpovednosti štátu za spôsobenú jej škodu,

ktorou však nie je cena, ktorá jej nebola spoločnosťou R. S., s.r.o. vyplatená, ale to, že už

nevlastní predmetnú nehnuteľnosť na základe právneho úkonu, ktorý považuje za neplatný.

Vyslovila názor, podľa ktorého súd nesprávne posúdil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom katastrálneho úradu a vzniknutou škodou, pretože táto príčinná súvislosť

je priama, keď katastrálny úrad nehodnotil podstatný dôkaz v konaní o vklade, ako je list

žalobkyne z 30. apríla 2003 (odvolanie plnomocenstva). Nie je podstatné, že konanie skončilo

rozhodnutím, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti, je daná priama príčinná súvislosť medzi

tým, že katastrálny úrad nepostupoval v intenciách predpísaných katastrálnym zákonom

a správnym poriadkom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol toto dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je dôvodné.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takom prípade predmetom

súdneho posudzovania iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami ( veta druhá )].

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady neboli

dovolateľkou namietané a ani z obsahu spisu tieto vady nevyplynuli.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) týkajúca sa príčinnej súvislosti

medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom pri uplatňovaní náhrady škody

podľa z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Z ustanovenia o zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol

účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený , vyplýva, že zodpovednosť

za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona, sa upravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobkyňou tvrdenej škode malo

dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať

podľa Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo

nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter

občianskoprávnej zodpovednosti. je vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú

úpravu, právne vzťahy sa riadia (pozri ).

V zmysle štát zodpovedá za škodu spôsobenú

v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1

ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu

na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení

troch podmienok : 1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

nedefinuje “nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu

vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť

spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu

môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež

v rámci jeho rozhodovacej činnosti.

Rovnako pojem škody bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah

jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy

( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala

v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou

škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie

existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá

predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu

(pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené

zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

Konečne, ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom

označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)

vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná

skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou

právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá

príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny

a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj

R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj

R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom

niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť

však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je

totiž “priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady (skutočnej) škody (spočívajúcej

podľa jej tvrdenia v tom, že už nevlastní vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia špecifikovanú

nehnuteľnosť) podľa , ktorú jej spôsobil katastrálny úrad

nesprávnym úradným postupom pri nakladaní s jej podaním z 30. apríla 2003 označeným ako

Oznámenie o odvolaní plnomocenstva s tým, že medzi týmto nesprávnym úradným postupom

a škodou je daná priama príčinná súvislosť bez ohľadu na to, že katastrálne konanie skončilo

rozhodnutím, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sa dovolací súd stotožnil s právnym

záverom odvolacieho súdu, že v danom prípade sa žalobkyňa nemohla s úspechom domáhať

náhrady škody podľa proti žalovanému. Totiž aj keď je pravdou,

že úradný postup katastrálneho úradu pri nakladaní s listinou o odvolaní plnomocenstva

udeleného splnomocnencom na disponovanie s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkyne

nebol v súlade so zákonom, keď nezabezpečil, aby sa táto listina stala súčasťou príslušného

katastrálneho spisu (bez ohľadu na to, že bola katastrálnemu úradu predložená ešte pred

podaním návrhu na vklad do katastra v tom čase už na to neoprávnenou osobou), samotným

týmto nesprávnym úradným postupom ešte žalobkyni škoda nevznikla. Príčinou vzniku

žalobkyňou tvrdenej škody bolo až rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu kúpnej

zmluvy z 5. mája 2003 do katastra. Ku vzniku škody teda nedošlo bezprostredne, neprerušene,

priamo nesprávnym úradným postupom žalovaného, ale až ním následne vydaným

(nezákonným) rozhodnutím, v dôsledku čoho nemožno založiť zodpovednosť žalovaného

za škodu podľa

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo správneho

právneho záveru pri posudzovaní otázky, pre ktorú pripustil proti svojmu rozhodnutiu

dovolanie, dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241

ods. 2 písm.c/ ) nie je dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

podľa zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s s tým, že žalovaný, ktorému by podľa

výsledku konania právo na náhradu trov konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách

nepodal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová