Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 51 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (62)0d7/370120.8dc06d.pdf
PDF · 121.13 KB
No categories available
1Cdo/129/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka v právnej veci
žalobkyne M. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. D. S., advokátom v B., proti
žalovanému Slovenskej republike – Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, Chlumeckého č. 2, Bratislava, o náhradu škody z nesprávneho úradného
postupu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 11 C 206/2005, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2008 sp.zn. 9 Co 23/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom zo 14. decembra 2007 č.k. 11 C 206/2005-91 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej
2 700 000,-- Sk (89 623,58 EUR) s 13 % úrokom z omeškania od 6. mája 2003 do zaplatenia
ako náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Správou
katastra Poprad (ďalej len “katastrálny úrad“). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia,
v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa plnomocenstvom z 29. apríla 2003 splnomocnila I.
Š., nar. X., bývajúceho v P. na všetky úkony smerujúce k predaju nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci Š., k.ú. Š., okres P. vedených Katastrálnym úradom v P., Správou
2
katastra P., na LV č. X. a to pozemok parc.č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m, stavby
súp. č. X.-rekreačný objekt telovýchovné a športové zariadenie na parc.č. X. vo vlastníctve
splnomocniteľa a všetkých ich súčastí a príslušenstva, najmä na podpísanie kúpnej zmluvy
o predaji a kúpe týchto nehnuteľností ako predávajúceho, na vedenie rokovaní
s potencionálnymi záujemcami o kúpu uvedených nehnuteľností, na dojednanie zmluvných
podmienok v súlade s informáciami poskytnutými zo strany splnomocniteľa, na konanie pred
príslušnou správou katastra, štátnymi orgánmi a inými orgánmi, aby podával návrhy
a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné
prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov, prijímal ich plnenie, menoval
rozhodcu a uzatváral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa platných
právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Podaním “Oznámenie o odvolaní
plnomocenstva“ 30. apríla 2003, doručeným katastrálnemu úradu 30. apríla 2003 žalobkyňa
odvolala plnomocenstvo, ktoré udelila 29. apríla 2003 v Bratislave splnomocnencovi I. Š. na
všetky úkony smerujúce k predaju vyššie špecifikovaných nehnuteľností s tým, že menovaný
splnomocnenec nie je od 30. apríla 2003 vrátane, splnomocnený na nijaké právne úkony
týkajúce sa týchto nehnuteľností a nie je oprávnený ju zastupovať v konaní pred Katastrálnym
úradom v P., Správa katastra P. Toto podanie bolo katastrálnym úradom zaevidované pod
č. X. dňa 30. apríla 2003. Uzavretou kúpnou zmluvou z 5. mája 2003 žalobkyňa v zastúpení I.
Š. na základe plnej moci previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti
dňom podpísania tejto zmluvy na kupujúceho R. S:, s.r.o. S.. Vklad uvedenej zmluvy bol
povolený 7. mája 2003 pod č. V X.. Okresný súd Poprad trestným rozkazom
z 26. apríla 2006 č.k. 2 T 26/2006-245 uznal obžalovaného Z. B. za vinného, že ako konateľ
firmy R. S., s.r.o. 2. mája 2003 splnomocnil v Bratislave V. A. na všetky úkony smerujúce
k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ktorý následne uzatvoril 5. mája 2003
v Poprade kúpnu zmluvu so žalobkyňou, podľa ktorej firma R. S., s.r.o. zakúpila od
žalobkyne v zastúpení I. Š. na základe plnomocenstva z 29. apríla 2003 predmetné
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Š. za kúpnu cenu 2 500 000,-- Sk (82 984,80 EUR), kde
následne tieto nehnuteľnosti boli 7. mája 2003 odpredané tretej osobe za kúpnu cenu
2 900 000,-- Sk (96 262,36 EUR), túto sumu obžalovaný 12. mája 2003 osobne prevzal od V.
A. a z ktorej mal uhradiť žalobkyni 2 500 000,-- Sk (82 984,80 EUR), čo však neurobil, teda
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 4 písm.b/ Trestného zákona, účinného do 31. decembra 2005, za ktorý
trestný čin bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Na základe
uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyňa sa nedôvodne domáhala
náhrady škody, lebo v konaní nepreukázala splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti
žalovaného (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi postupom
katastrálneho úradu a tvrdenou škodou). Nebolo totiž preukázané, že by žalovaný vydal
nezákonné rozhodnutie, nakoľko katastrálny úrad konal v súlade s katastrálnym zákonom, a to
hlavne v otázkach týkajúcich sa povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Nebolo
preukázané, že by žalovaný nepostupoval správne, nakoľko žalobkyňa podala na katastrálny
úrad odvolanie plnomocenstva ešte pred povolením vkladu. Uvedené podanie tak nemalo byť
k čomu zaradené, nakoľko návrh na vklad bol podaný neskôr. Odvolanie plnomocenstva
žalobkyne tak nesmerovalo k žiadnemu konkrétnemu spisu, resp. k návrhu, nakoľko podanie
na vklad bolo podané neskôr, 6. mája 2003. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. júna 2008 sp.zn.
9 Co 23/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Vychádzajúc zo skutkových
záverov súdu prvého stupňa stotožnil sa s tou časťou právneho záveru napadnutého rozsudku,
že nie je daná príčinná súvislosť medzi úradným postupom zamestnancov žalovaného
a uplatňovanou škodou. Náhradu škody si žalobkyňa uplatnila len z dôvodu nesprávneho
úradného postupu. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, že
tvrdený nárok (škoda) nastal v príčinnej súvislosti výlučne len s tvrdeným nesprávnym
úradným postupom žalovaného pri nakladaní s podaním žalobkyne z 30. apríla 2003
označeným ako Oznámenie o odvolaní plnomocenstva. Naopak, v prípade, že by žalobca
7. mája 2003 nerozhodol o povolení vkladu kúpnej zmluvy z 5. mája 2003 do katastra,
nenadobudla by táto kúpna zmluva účinnosť a nedošlo by k zápisu vlastníckeho práva
k prevádzanej nehnuteľnosti na označeného kupujúceho. V dôsledku toho nie je daná priama
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vzniknutou škodou.
V súvislosti s podaním žalobkyne z 30. apríla 2003 konštatoval (na rozdiel od súdu prvého
stupňa), že právnym dôsledkom doručenia Oznámenia o odvolaní plnomocenstva z 30. apríla
2003 bola povinnosť žalovaného v súlade s § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka prihliadať
k tomuto prejavu vôle žalobkyne, nakoľko k nemu došlo pred konaním splnomocnenca. Teda
povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť, aby sa táto listina po podaní návrhu na vklad stala
súčasťou príslušného spisu. Pokiaľ by tak žalovaný urobil, nedošlo by k vydaniu rozhodnutia
o povolení vkladu do katastra. Napriek tomu však v danom prípade žalobkyni nevznikla
škoda tým, že žalovaný vadne nakladal s jej Oznámením o odvolaní plnomocenstva. Podľa
§ 238 ods. 3 O.s.p. odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom za otázku
zásadného právneho významu označil otázku, či možno dôvodne uplatňovať žalobou
o náhradu škody podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu, ktorý mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, iba v prípade, že
škoda vznikla len (výhradne) v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom,
a teda nie v priamej príčinnej súvislosti (až) s následne vydaným rozhodnutím správneho
orgánu. Pri riešení tejto otázky odvolací súd zastáva názor, že takáto žaloba môže byť úspešná
iba v prípade, ak vzniknutá škoda je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, navrhla ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolaciemu súdu vytkla, že z jeho rozhodnutia vyplýva, akoby v danom
prípade nebol splnený ani jeden predpoklad zodpovednosti štátu za spôsobenú jej škodu,
ktorou však nie je cena, ktorá jej nebola spoločnosťou R. S., s.r.o. vyplatená, ale to, že už
nevlastní predmetnú nehnuteľnosť na základe právneho úkonu, ktorý považuje za neplatný.
Vyslovila názor, podľa ktorého súd nesprávne posúdil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom katastrálneho úradu a vzniknutou škodou, pretože táto príčinná súvislosť
je priama, keď katastrálny úrad nehodnotil podstatný dôkaz v konaní o vklade, ako je list
žalobkyne z 30. apríla 2003 (odvolanie plnomocenstva). Nie je podstatné, že konanie skončilo
rozhodnutím, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti, je daná priama príčinná súvislosť medzi
tým, že katastrálny úrad nepostupoval v intenciách predpísaných katastrálnym zákonom
a správnym poriadkom.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol toto dovolanie
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne
nie je dôvodné.
V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného
právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), a to práve len
v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takom prípade predmetom
súdneho posudzovania iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je
oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.)].
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady neboli
dovolateľkou namietané a ani z obsahu spisu tieto vady nevyplynuli.
Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. možno
odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho
súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či
odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne
interpretoval.
Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom
právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) týkajúca sa príčinnej súvislosti
medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom pri uplatňovaní náhrady škody
podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol
účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť
za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa upravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobkyňou tvrdenej škode malo
dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo
nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter
občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú
úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (pozri § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).
V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1
ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení
troch podmienok : 1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje “nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu
vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu
môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti.
Rovnako pojem škody zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah
jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy
(§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala
v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou
škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu
(pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené
zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
Konečne, ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom
označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny
a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj
R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj
R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom
niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je
totiž “priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady (skutočnej) škody (spočívajúcej
podľa jej tvrdenia v tom, že už nevlastní vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia špecifikovanú
nehnuteľnosť) podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., ktorú jej spôsobil katastrálny úrad
nesprávnym úradným postupom pri nakladaní s jej podaním z 30. apríla 2003 označeným ako
Oznámenie o odvolaní plnomocenstva s tým, že medzi týmto nesprávnym úradným postupom
a škodou je daná priama príčinná súvislosť bez ohľadu na to, že katastrálne konanie skončilo
rozhodnutím, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sa dovolací súd stotožnil s právnym
záverom odvolacieho súdu, že v danom prípade sa žalobkyňa nemohla s úspechom domáhať
náhrady škody podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. proti žalovanému. Totiž aj keď je pravdou,
že úradný postup katastrálneho úradu pri nakladaní s listinou o odvolaní plnomocenstva
udeleného splnomocnencom na disponovanie s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkyne
nebol v súlade so zákonom, keď nezabezpečil, aby sa táto listina stala súčasťou príslušného
katastrálneho spisu (bez ohľadu na to, že bola katastrálnemu úradu predložená ešte pred
podaním návrhu na vklad do katastra v tom čase už na to neoprávnenou osobou), samotným
týmto nesprávnym úradným postupom ešte žalobkyni škoda nevznikla. Príčinou vzniku
žalobkyňou tvrdenej škody bolo až rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu kúpnej
zmluvy z 5. mája 2003 do katastra. Ku vzniku škody teda nedošlo bezprostredne, neprerušene,
priamo nesprávnym úradným postupom žalovaného, ale až ním následne vydaným
(nezákonným) rozhodnutím, v dôsledku čoho nemožno založiť zodpovednosť žalovaného
za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo správneho
právneho záveru pri posudzovaní otázky, pre ktorú pripustil proti svojmu rozhodnutiu
dovolanie, dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241
ods. 2 písm.c/ O.s.p.) nie je dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaný, ktorému by podľa
výsledku konania právo na náhradu trov konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách
nepodal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová