Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne N., s. r. o., so sídlom vo

V., IČO: X., zastúpenej JUDr. M. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej

republike, v mene ktorej koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Štefanovičova č. 5, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 19. júna 2007 č. k. -417

a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. októbra 2009 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. októbra

2009 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 19. júna 2007 č. k.

-417 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

1. Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II 27.6.2006 ţalobkyňa uplatnila

voči ţalovanej nárok na náhradu škody podľa o zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

„“). Náhradu škody ţiadala priznať vo výške 29 282 944,96 EUR

(882 178 000,-- Sk) s 13% úrokmi z omeškania od 22.9.2005 do zaplatenia ţalovanej sumy.

2. V ţalobe uviedla, ţe je obchodnou spoločnosťou s podnikateľskou činnosťou

zameranou najmä na spracovanie finalizácie alkoholu z dodaného liehu a jeho uvádzanie

do obehu. Dňa 18.5.2004 vykonal Colný úrad Komárno (ďalej len „ CÚK“) v jej skladových

priestoroch miestne zisťovanie za účelom vykonania daňového dozoru a vykonania kontroly

označenia spotrebiteľského balenia liehu, resp. spotrebiteľských balení liehu (ďalej len

„SBL“) kontrolnými páskami podľa o spotrebnej dani z liehu (ďalej

len „“) a kontrolnými známkami podľa

o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení o výrobe a uvádzaní

liehu na trh v znení v znení platnom do 31.10.2004 (ďalej len „zákon

č. 105/2004“). Na základe vykonanej kontroly vydal CÚK dňa 1.6.2004 rozhodnutie

zn. 980/2004-550194, ktorým v zmysle a o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom

do 30.6.2004 (ďalej len „“) jej zabezpečil ako daňovému subjektu tovar

v celkovom počte 568 999 fliaš alkoholu rôznych značiek z dôvodu, ţe zabezpečený tovar bol

v daňovom sklade označený kontrolnými známkami – kontrolnými páskami v rozpore

s ustanovením a v rozpore s ,

a tieţ z dôvodu, ţe chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru, jeho mnoţstva,

ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných náleţitostí v súvislosti s jeho dovozom

alebo nákupom.

3. CÚK vykonal dňa 28.5.2004 opakované miestne zisťovanie s rovnakým predmetom

daňového dozoru, resp. daňovej kontroly, a 1.6.2004 vydal rozhodnutie zn. 972/2004-550194,

ktorým z tých istých dôvodov, ako v rozhodnutí zn. 980/2004-550194, jej zabezpečil ďalší

tovar v celkovom počte 111 925 fliaš alkoholu rôznych značiek.

4. Dňa 3.6.2004 vydal CÚK rozhodnutia o prerušení konania zn. 982/2004-550194

a zn. -550194, ktorými v zmysle prerušil konanie

vo veciach zabezpečenia tovaru za účelom zistenia pravosti kontrolných pások

na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru (ďalej len „KEÚ PZ“).

5. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „CR“) na podnet samotného

CÚK rozhodnutím z 25.1.2005 zn. 62190/04-1425 rozhodnutia o prerušení konania zrušilo

a vec vrátilo CÚK na ďalšie konanie. CR potom ako odvolací orgán na jej odvolanie

rozhodnutiami z 10.6.2005 zn. -1425 a zn. -1425 (právoplatnými

15.6.2005) zrušilo obe rozhodnutia CÚK o zabezpečení tovaru pre rozpor so zákonom,

pričom tento rozpor odôvodnilo tým, ţe zabezpečený tovar sa nachádzal v daňovom sklade,

teda v reţime pozastavenia dane, preto colný orgán nemal právomoc vydávať rozhodnutia

v danej veci.

6. Ţalobkyňa ďalej v ţalobe uviedla, ţe okrem nezákonných rozhodnutí došlo aj

k nesprávnemu úradnému postupu colných orgánov a to tým, ţe CÚK nesprávne aplikoval

inštitút prerušenia konania, v dôsledku čoho došlo k prieťahom v konaní, a CR nerozhodlo

o odvolaní v lehotách vyplývajúcich z .

7. Nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup mali za následok, ţe nemohla

disponovať tovarom, nemohla ho dodať zmluvným odberateľom a nemohlo jej byť za uţ

vyrobený a nedodaný tovar zaplatené. To spôsobilo jej platobnú neschopnosť, zastavenie

výroby, stratu ziskov a všetkých príjmov. Zabezpečený tovar jej nebol vydaný ani

po 15.6.2005. Vznikla jej tak škoda v ţalovanej sume, pozostávajúca z priamej škody

a z ušlého zisku.

II.

8. Ţalovaná vo vyjadrení k ţalobe navrhla nárok ţalobkyne ako neopodstatnený

zamietnuť. Uviedla, ţe CÚK vydal 1.6.2004 rozhodnutia o zabezpečení tovaru – SBL –

z dôvodu, ţe pri miestnom zisťovaní 18.5.2004 zistil, ţe niektoré náhodne preverené

kontrolné pásky vykazovali odlišné ochranné znaky, ako boli stanovené ich výrobcom. Keďţe

nadobudol aj podozrenie z trestného činu falšovania a pozmeňovania kontrolných technických

opatrení na označenie tovaru podľa v znení

platnom do 31.7.2004 (ďalej len „“), dal podnet na Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru, Úrad kriminálnej a justičnej polície, odbor ekonomickej kriminality

v Dunajskej Strede (ďalej len „ ÚJKP OR PZ Dunajská Streda“). Na miesto sa dostavila

výjazdová skupina Odboru skráteného vyšetrovania Policajného zboru Dunajská Streda,

pričom ÚJKP OR PZ Dunajská Streda spísal zápisnicu o ohliadke miesta činu

ČVS: ORP-955/OSV-DS-2004 zo dňa 18.5.2004, v ktorej sa uvádza, ţe na mieste činu bolo

zaistených 758 032 ks SBL a štyri sklady boli zapečatené páskami a úradnými pečaťami. Dňa

25.5.2004 obdrţal CÚK faxovú správu z ÚJKP OR PZ Dunajská Streda, ktorou mu bolo

oznámené, ţe vyšetrovateľom je vedené trestné stíhanie vo veci trestného činu falšovania

a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru podľa § 145a ods. 1

, a ktorou bol zároveň poţiadaný o prevzatie liehovín zaistených 19.5.2004

v skladových priestoroch ţalobkyne a o ich prevezenie do svojich skladových priestorov.

Tovar bol prevezený do skladových priestorov CÚK nachádzajúcich sa v Komárne v dňoch

25.5. aţ 28.5.2004.

9. CÚK vykonal 28.5.2004 znovu miestne zisťovanie v skladových priestoroch

ţalobkyne a podal ďalšie oznámenie o podozrení z trestného činu podľa § 145a Trestného

zákona týkajúce sa ďalších SBL.

10. Colnému úradu Nitra, ktorý sa stal nástupníckym colným úradom CÚK, bol dňa

29.9.2005 doručený výsledok skúmania kontrolných pások KEÚ PZ, podľa ktorého

z celkového počtu 3 130 ks predloţených kontrolných pások je 2 909 ks falzifikátov a 221 ks

pravých. Listom z 24.11.2005 ÚJKP OR PZ Dunajská Streda oznámil CR, ţe uskladnené

SBL, ktoré boli zaistené v skladových priestoroch ţalobkyne, sú naďalej potrebné na účely

trestného konania ako veci dôleţité pre celé trestné konanie, preto nie je moţné s týmto

tovarom nakladať iným spôsobom, a ţe tovar bol zabezpečený procesným úkonom podľa

§ a 113a o trestnom konaní súdnom v znení platnom

do 31.7.2004 (ďalej len „“) ohliadkou miesta činu v dňoch 18.5.

a 19.5.2004. Následne 5.12.2005 bol riaditeľom Colného úradu Nitra a riaditeľkou ÚJKP OR

PZ Dunajská Streda podpísaný protokol zn. -6131 o výsledkoch kontroly

a odovzdania tovaru, zaisteného ÚJKP OR PZ Dunajská Streda v skladových priestoroch

ţalobkyne, pričom bol tento tovar odovzdaný ÚJKP OR PZ Dunajská Streda z dôvodu, ţe je

naďalej potrebný na účely trestného konania. Colný úrad Nitra tým ukončil svoju činnosť

uskladňovateľa tovaru a dňa 14.12.2005 bola podpísaná medzi CR a Krajským riaditeľstvom

PZ v Trnave zmluva o výpoţičke nehnuteľnosti (skladových priestorov Colného úradu Nitra

v Komárne) na účely uskladnenia zaisteného tovaru ţalobkyne.

11. Ţalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, ţe nie je daná príčinná súvislosť

medzi rozhodnutiami CÚK a škodou, ktorá bola spôsobená ţalobkyni. Uţ v počiatočnom

štádiu daňového konania SBL boli zaistené ÚJKP OR PZ Dunajská Streda na účely trestného

konania a to v čase ešte pred vydaním rozhodnutí, ktorými boli SBL zabezpečené duplicitne.

Od momentu zaistenia SBL neboli v právnej moci colného úradu, ktorý ich len fyzicky

skladoval a nemohol a ani nesmel s nimi nakladať pre účely daňového konania. Podľa

výsledkov expertízy zabezpečené SBL boli v drvivej väčšine označené falzifikátmi

kontrolných pások. Bolo by absurdné, keby sa ţalobkyni mala nahradiť škoda, ktorá jej

vznikla tým, ţe v dôsledku nezákonných rozhodnutí colného úradu nemohla realizovať

obchodné záväzky so SBL, ktoré podľa platnej právnej úpravy sa nesmú skladovať a uţ

vonkoncom nie uvádzať do voľného daňového obehu (predávať).

III.

12. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový

súd“) medzitýmnym rozsudkom z 19. júna 2007 č. k. -417 rozhodol, ţe základ

ţalobného návrhu ţalobkyne je opodstatnený. Poukazujúc na skutkové zistenia vyplývajúce

z vykonaného dokazovania a na príslušné ustanovenia o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

(ďalej len „“) a , ako aj na ustanovenia zákonov

č. 105/2004 a 511/1992, dospel k záveru, ţe sú splnené všetky tri základné predpoklady

zodpovednosti ţalovanej za škodu, a to nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup

colných orgánov, škoda na strane ţalobkyne a príčinná súvislosť medzi nezákonnými

rozhodnutiami, resp. aj nesprávnym úradným postupom, a škodou.

13. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe nezákonnosť rozhodnutí CÚK o zabezpečení

tovaru ţalobkyne a o prerušení konania bola nepochybná, pretoţe tieto rozhodnutia boli

zrušené CR. Nesprávnosť úradného postupu bola daná prieťahmi v daňovom konaní, ktoré

spočívali v tom, ţe CÚK dal podnet na zrušenie svojich rozhodnutí o prerušení konania

aţ po šiestich mesiacoch, a ţe CR rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiam o zabezpečení

tovaru po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Na strane ţalobkyne vznikla škoda tým, ţe

nemohla disponovať tovarom, predávať ho, plniť dohodnuté zmluvy a dosahovať zisk,

čo viedlo k jej platobnej neschopnosti. Medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. aj

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody bola daná príčinná súvislosť, pretoţe škoda

bola dôsledkom nezákonných rozhodnutí o zabezpečení tovaru, ktoré boli zrušené aţ

po dvanástich mesiacoch.

14. Námietku ţalovanej o nedostatku príčinnej súvislosti z dôvodu, ţe ţalobkyňa by

nemohla tovarom disponovať bez ohľadu na nezákonné rozhodnutia o zabezpečení tovaru,

lebo ešte pred vydaním týchto rozhodnutí bol tovar zaistený orgánmi polície úkonmi

(ohliadkou) podľa § a 113a , povaţoval za nedôvodnú. Vyslovil

názor, ţe uvedené ustanovenia neupravujú zaistenie hnuteľných vecí a rozhodnutie o zaistení

vecí podľa štvrtej hlavy tretieho oddielu nebolo políciou vydané, preto

so SBL právne disponoval CÚK a nie orgány polície. Za irelevantnú pre posúdenie nároku

na náhradu škody označil otázku pravosti kontrolných pások argumentujúc, ţe ţalobkyňa je

právnickou osobou, preto sama ţalovanou nazývané falošné kontrolné pásky na fľaše

s liehovinami nenalepila, a keďţe hodnoverne preukázala pôvod i vlastníctvo skladovaného

liehu a výrobkov z neho, nepripadal do úvahy akýkoľvek postih na jej riadne nadobudnutom

majetku.

IV.

15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalovanej

rozsudkom z 1. októbra 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to,

ţe súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny

záver. Stotoţnil sa aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku. Len na doplnenie uviedol, ţe

policajnými orgánmi nedošlo k zaisteniu vecí ţalobkyne – SBL – relevantným procesným

rozhodnutím v zmysle , pretoţe zápisnica o hliadke miesta činu

z 18.5.2004 nebola rozhodnutím v súlade ustanoveniami § a 79

o zaistení tovaru ţalobkyne v počte ks SBL a policajným orgánom bolo fyzicky

zaistených len 44 fliaš liehovín na účely expertízy.

V.

16. Proti uvedeným rozsudkom prvostupňového i odvolacieho súdu podal na podnet

ţalovanej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby

dovolací súd oba rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdmi v základnom konaní. Vyslovil názor,

ţe neboli splnené podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku, pretoţe skutočnosť, ţe

škoda vznikla v dôsledku konania, resp. rozhodovania colných orgánov, je viac ako sporná.

17. Poukazoval na to, ţe zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 18.5.2004, v ktorej sa

uvádza, ţe na mieste činu bolo zaistených 758 032 fliaš liehovín a ţe miesto činu v počte

štyroch skladov bolo zapečatené páskami a úradnými pečaťami, vyplýva, ţe vo vzťahu

k ţalobkyni konali ako prvé bezprostredne orgány polície a to procesným úkonom podľa

§ a 113a . Uviedol, ţe v súlade so

o Policajnom zbore v znení do 31.8.2004 a v súlade s môţe policajt

zaistiť vec, pričom v predmetnej veci sa tak stalo formou neodkladného procesného úkonu.

Nebol preto správny záver súdov, ţe zo strany policajtov nedošlo k ţiadnemu úkonu, ktorým

by sa znemoţnilo nakladanie s majetkom ţalobkyne. Ak zápisnicou o ohliadke došlo

k zapečateniu miesta činu páskou a úradnými pečaťami, muselo fakticky dôjsť aj k zaisteniu

celého objemu SBL, ktoré sa v tom čase nachádzali v skladoch, a nie len k zaisteniu 44 ks

SBL. Tento úkon bol plne súladný s platnou právnou úpravou, aj keď ďalší postup polície

vykazoval určité prvky nesprávneho úradného postupu, čo však nebolo a ani nie je

predmetom súdneho konania.

18. Forma – vydanie rozhodnutia – nebola v tomto prípade rozhodujúca, ale podstatné

bolo, ţe tzv. miesto činu (4 sklady) bolo zapečatené páskami a úradnými pečaťami, teda ţe

iným osobám vrátane ţalobkyne bolo znemoţnené s týmito vecami nakladať. Nebolo pritom

rozhodujúce ani to, ţe na expertízu bolo vyňatých iba 44 fliaš, ale skutočnosť, ţe bol

znemoţnený prístup k týmto veciam. V dôsledku toho medzi neskôr vydanými rozhodnutiami

colného úradu o zabezpečení tovaru (napriek ich nezákonnosti) a vznikom škody nebola daná

príčinná súvislosť. To znamená, ţe tieto rozhodnutia nespôsobili a nemohli bezprostredne

a priamo spôsobiť škodu. Z pohľadu uplatneného nároku ich moţno označiť za právne

irelevantné.

19. Generálny prokurátor ďalej vyčítal súdom v základnom konaní aj nesprávny záver

o právnej bezvýznamnosti otázky pravosti kontrolných pások vo vzťahu k nároku na náhradu

škody. V súvislosti s tým uviedol, ţe táto otázka úzko súvisí s otázkou ďalšieho podnikania

a obchodovania ţalobkyne a jej prípadného ušlého zisku. Ţalobkyňa postavila predpoklad

svojho ušlého zisku práve na tom, ţe SBL neboli uvedené do obehu, no nespornou, v konaní

preukázanou skutočnosťou je, ţe liehoviny boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní,

ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Napokon poukazoval aj na to, ţe vzhľadom na dátum

vydania zrušených rozhodnutí, mala byť vec posudzovaná podľa , kde

orgánom konajúcim v mene štátu malo byť ministerstvo spravodlivosti.

VI.

20. Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný

prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Nesúhlasila s názorom generálneho prokurátora,

ţe v danej veci vo vzťahu k nej konali ako prvé policajné orgány, a to procesným úkonom

podľa § a 113a , ktorým boli zaistené SBL. Poukazovala na to, ţe

ohliadka nie je zaisťovacím úkonom a orgány činné v trestnom konaní nevydali ţiadne

rozhodnutie o zaistení veci podľa § a 79 . Pri ohliadke miesta činu dňa

18.5.2004 bolo fyzicky zaistených 44 ks fliaš, ktoré boli zaslané na expertízu. Ostatné fľaše

v sklade neboli zaistené, bolo vykonané iba opatrenie v tom smere, ţe sluţbukonajúci

policajný orgán zapečatil skladový priestor.

21. V súvislosti so spochybnením pravosti kontrolných pások pri nespochybnení pôvodu

nadobudnutia SBL uviedla, ţe colný úrad ju mal na to upozorniť a ona by sporné kontrolné

pásky odovzdala na expertízu a na fľaše by nalepila nové kontrolné pásky. To, ţe nie je

oprávnená nakladať so SBL nie je dôsledkom konania policajných orgánov, ale dôsledkom

nezákonných rozhodnutí colného úradu.

22. V doplňujúcom vyjadrení namietala, ţe nesúhlas generálneho prokurátora

s hodnotením dôkazov vykonaných súdmi nie je spôsobilým dovolacím dôvodom. Ţiadala

tieţ, aby sa konajúci súd vysporiadal s námietkami na zákonnosť a opodstatnenosť

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v zmysle judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý konštatoval porušenie princípu právnej istoty

a v dôsledku toho aj práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v prípadoch, kedy preskúmavaný

mimoriadny opravný prostriedok nebol prístupný pre účastníkov súdneho konania, ale bol

dostupný iba generálnemu prokurátorovi (napr. rozsudok Tripon proti Rumunsku

z 23. septembra 2008), a v prípadoch, v ktorých na základe procesného úkonu osoby odlišnej

od účastníkov konania, a to hoci aj na podnet niektorého z účastníkov konania, došlo

k zrušeniu právoplatného a záväzného rozhodnutia (rozsudok Kutepov a Anikeyenko proti

Rusku z 25. októbra 2005, tieţ Roscltrans proti Rusku z 21. júla 2005).

23. Ţalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa s jeho obsahom v celom

rozsahu stotoţnila.

VI.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) prv neţ pristúpil

k posúdeniu podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania a jeho dôvodnosti, zaoberal sa

námietkou ţalobkyne o nezlučiteľnosti tohto opravného prostriedku s princípom právnej

istoty a tým aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru. S názorom, ţe z judikatúry ESĽP, na ktorú

poukazovala ţalobkyňa, vyplýva nezákonnosť a neopodstatnenosť mimoriadneho dovolania

podaného generálnym prokurátorom, sa nestotoţňuje.

25. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je procesným inštitútom

upraveným v ustanoveniach § aţ 243j (ďalej len

„ “). Aplikáciu tohto inštitútu nemoţno odmietnuť poukazom na označenú judikatúru

ESĽP, ktorá inak právnu úpravu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v právnom

poriadku Slovenskej republiky z hľadiska jej zlučiteľnosti s článkom 6 ods. 1 Dohovoru

neposudzovala.

26. V zmysle článku 144 ods. 1 (ďalej len „“) sú

sudcovia pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou

podľa a 5 a zákonom. Sú teda viazaní aj článkom 152 ods. 3 , podľa ktorého

o neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) na návrh osôb uvedených v . Z článku 152 vyplýva

prezumpcia ústavnosti, t. j. domnienka o ústavnosti všeobecne záväzného právneho predpisu

s (porovnaj uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 23. augusta 1995, Zbierka

nálezov a uznesení ústavného súdu 1995, str. 245). Táto domnienka je vyvrátiteľná, platí

dovtedy, kým ju ústavný súd vo svojom rozhodnutí nevyvráti (porovnaj nález ústavného súdu

sp. zn. zo 6. októbra 1994, Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu

1993-1994, str. 113). Pretoţe ústavný súd nerozhodol o nesúlade inštitútu mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora s , resp. medzinárodnou zmluvou, platí

prezumpcia jeho ústavnosti, teda súladu s a tým aj s jej článkom 46 zaručujúcim

právo na spravodlivé súdne konanie, a zároveň aj s Dohovorom.

27. Mimoriadne dovolanie je opravným prostriedkom, ktorým za presne a prísne

stanovených podmienok moţno celkom výnimočne dosiahnuť prelomenie právoplatnosti

rozhodnutia. Môţe sa tak stať len vtedy, ak exituje dôleţitý verejný záujem, ktorý tento zásah

aj z hľadiska materiálne poňatej koncepcie právneho štátu legitimizuje. Za takýto dôleţitý

verejný záujem nesporne treba povaţovať v prvom rade ochranu ústavnosti, resp. ochranu

zákonnosti (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. z 23. septembra 2009,

Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu 2009, str. 287).

28. Mimoriadne opravné prostriedky sú zásadne prípustné v rozsahu, v ktorom je

potrebné optimálnym spôsobom riešiť vzťah medzi stabilitou súdneho rozhodnutia (danou

jeho právoplatnosťou nastoľujúcou právu istotu) a jeho vecnou správnosťou

(spravodlivosťou). Ústavnosť inštitútu mimoriadneho dovolania, zavedeného do právneho

poriadku Slovenskej republiky Z. z, posudzoval ústavný súd v uznesení

z 19. júla 2000 (dostupné na www.concourt.sk), v ktorom vymedzil kritériá

akceptovateľnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. Uviedol, ţe rešpektovanie týchto

kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu ( ), ale aj z aspektov

práva na súdnu ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces v súlade s hodnotami,

ktoré sa zaručujú čl. 6 ods.1 Dohovoru. Tieto kritériá alebo limity náleţitej a ústavne súladnej

úpravy mimoriadnych opravných prostriedkov ústavný súd konfrontoval so zákonnou

úpravou mimoriadneho dovolania, pričom vyslovil záver, ţe zákonná koncepcia

mimoriadneho dovolania spĺňa všetky ústavné predpoklady, ktoré sú vyţadované

pre mimoriadne opravné prostriedky.

29. Rešpektujúc prezumpciu ústavnosti ako aj vyššie uvedený záver ústavného súdu

bol dovolací súd právnou úpravou mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora viazaný

a nemohol ju neakceptovať.

30. Aplikujúc túto právnu úpravu po zistení, ţe boli splnené podmienky pre podanie

mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a ţe dovolanie je

prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2

) preskúmal rozsudky oboch súdov ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

31. Podľa mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ

tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1 veta druhá v spojení s ). Skúma teda existenciu týchto vád

bez ohľadu na to, či boli v dovolaní namietané.

32. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté

tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie. Za inú vadu konania sa

spravidla povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec

nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené

a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov, (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá

ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou

bol vykonaný v rozpore s a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom

na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe účastník

neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého

stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej

povinnosti, zohľadnenie skutočností, ktoré z dokazovania nevyplynuli, opomenutie

rozhodných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ako aj porušenie pravidiel logického

myslenia pri vyvodzovaní skutkových zistení z vykonaných dôkazov (ide o pravidlá

logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad,

a to zásadu totoţnosti, ktorá vyţaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam

pouţitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyţaduje, ţe v tom istom čase a za tých

istých podmienok nemôţe zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia

tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu

dostatočného dôvodu, ktorá vyţaduje, aby kaţdé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne

odôvodnené).

33. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa riadne zistil

skutkový stav veci v zmysle Uvedené ustanovenie ukladá súdu rozhodnúť

na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,

ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné

a závaţné pochybnosti. Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda

senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah;

to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Spôsob vykonania dôkazu musí

jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Buď v nej musí byť uvedené, ţe bola

prečítaná určitá presne označená listina (alebo jej presne označená časť), alebo musí

zo zápisnice vyplývať, ţe predseda senátu (samosudca) oznámil obsah tejto listiny.

Všeobecne platí, ţe skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávne vykonanom

dôkaze, nepoţívajú ochranu ani v odvolacom a ani v dovolacom konaní.

34. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe prvostupňový súd nariadil vo veci pojednávanie

celkom štyrikrát. V zápisnici z pojednávania nariadeného na deň 19.12.2006 (č. l. 159-160) je

hneď v úvode uvedené, ţe „súd informuje účastníkov s doterajším priebehom konania

a s doteraz vykonaným dokazovaním“. Následne je v zápisnici zaznamenaný prednes

zástupcu ţalobkyne, ţe trvá na podanej ţalobe, potom prednes zástupcu ţalovanej

a opakované prednesy týchto zástupcov. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 5.4.2007

(č. l. 247-251) vyplýva, ţe na tomto pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom

svedkov T. D., J. M., R. P. a A. J.. V zápisnici z pojednávania zo dňa 7.6.2007 (č. l. 384-387)

je zachytený obsah výpovede štatutárneho zástupcu ţalobkyne S. S. a svedecké výpovede

svedkov M. Z., A. B., Ľ. S., R. K., P. K. a A. N.. Napokon podľa zápisnice z pojednávania zo

dňa 19.6.2007 (č. l. 416) na tomto pojednávaní súd prvého stupňa uznesením poučil

účastníkov podľa o povinnosti predloţiť alebo označiť dôkazy pred

vydaním medzitýmneho rozsudku a ďalším uznesením ukončil dokazovanie vo veci. Potom je

v zápisnici zaznamenané, ţe sa oboznamuje spis a nasleduje výrok vyhláseného

medzitýmneho rozsudku.

35. Zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom teda vyplýva, ţe listinné

dôkazy, vyţiadané prvostupňovým súdom, resp. predloţené účastníkmi konania v značnom

počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v

(v zápisniciach nie je uvedené, ţe boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich

presne označené časti, ani z nich nevyplýva, ţe sudca oznámil ich obsah). Skutkové zistenia

vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemohli byť preto

pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Pokiaľ tento súd zaloţil svoje právne závery na týchto zisteniach, bolo konanie pred ním

postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pretoţe

odvolací súd, riadiac sa nesprávnym záverom o správnosti postupu prvostupňového súdu

pri zisťovaní skutkového stavu veci, nevyvodil z tejto vady ţiadne dôsledky a ani sám riadne

nevykonal listinné dôkazy predloţené v konaní pred súdom prvého stupňa (vykonal len iné

listinné dôkazy predloţené, resp. vyţiadané v odvolacom konaní), a stotoţnil sa i s právnym

záverom prvostupňového súdu zaloţeným na skutkových zisteniach vyvodených z riadne

nevykonaných dôkazov, bolo aj konanie pred ním postihnuté rovnakou vadou majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto skutočnosť, ku ktorej bol dovolací súd povinný

prihliadnuť z úradnej povinnosti, sama o sebe zakladala dôvodnosť podaného mimoriadneho

dovolania.

36. Tým, ţe odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku,

zaťaţil odôvodnenie svojho rozhodnutia nedostatkami spočívajúcimi v neúplnosti

odôvodnenia, jeho nepresnosti, rozpornosti a čiastočnej nepresvedčivosti. Súd prvého stupňa

v odôvodnení rozsudku na strane 3 vymenoval listinné dôkazy, ktorými „vykonal“

dokazovanie, no medzi týmito dôkazmi neboli uvedené niektoré listinné dôkazy predloţené

ţalovanou, napr. telefaxové podanie ÚJKP OR PZ Dunajská Streda z 25.5.2004 (č. l. 110)

adresované CÚK, doplňujúce písomné oznámenie CÚK o podozrení z trestného činu

z 3.6.2004 (č. l. 119), úradný záznam (č. l. 221) o odlepovaní kontrolných pások a priebehu

tejto činnosti, list KEÚ PZ č. p.: PPZ-262/KEU-BA-227 z 21.2.2007 obsahujúci stanovisko

k výsledku expertízneho skúmania (č. l. 232). Prvostupňový súd pritom neodôvodnil, prečo

tieto dôkazy nevykonal.

37. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa na strane 4 posledný odsek sa uvádza

skutkové zistenie, ţe rozhodnutím zn. 980/2004-550194 zo dňa 1.6.2004 CÚK zabezpečil

ţalobkyni tovar – odobraté vzorky v počte kusov 44 SBL, hoci tento údaj je v rozpore

s tvrdením samotnej ţalobkyne v ţalobe o tom, ţe týmto rozhodnutím jej bol zabezpečený

tovar v celkovom počte 568 999 kusov fliaš rôznych značiek. Na strane 6 odôvodnenia

v treťom odseku je uvedené, ţe KEÚ PZ zaslal CÚK výsledok kriminalisticko-technického

skúmania kontrolných pások v počte 3 130 ks, no nie je zrejmý aj obsah výsledku tohto

skúmania.

38. Výhrady moţno mať tieţ voči odôvodneniu právneho záveru o právnej

irelevantnosti otázky pravosti kontrolných pások z hľadiska posúdenia nároku na náhradu

škody. Tento právny záver bol odôvodnený tým, ţe ţalobkyňa je právnickou osobou, preto

sama kontrolné pásky na fľaše s liehovinami nenalepila, a tieţ tým, ţe preukázala (inventúrou

k 30.4.2004), ţe lieh a výrobky z neho sú jej vlastníctvom a boli riadne zákonne nadobudnuté.

Skutočnosť, ţe právnická osoba sama nekoná, je však jednak samozrejmosťou vyplývajúcou

zo samotnej podstaty takéhoto právneho subjektu (juristická fikcia existujúca z moci zákona),

a jednak nijako nevysvetľuje záver o právnej irelevantnosti pravosti kontrolných pások.

Rovnako z výsledkov fyzickej inventúry vykonanej k 30.4.2004 nemoţno podľa pravidiel

logického uvaţovania bez ďalšieho robiť úsudok o stave zásob liehu a výrobkov z neho

a o ich pôvode ku dňu 18.4.2004, kedy (po uplynutí sedemnástich dní) bolo pri miestnom

zisťovaní vykonanom správcom spotrebnej dane z liehu zistené podozrenie o pravosti

kontrolných pások.

39. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, ţe premisy zvolené v rozhodnutí

rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé. Zistené nedostatky v odôvodnení

prvostupňového a tým aj odvolacieho rozsudku majú za následok jeho čiastočnú

nepresvedčivosť. Táto okolnosť zakladá porušenie ustanovenia a tým aj

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v podobe odňatia moţnosti ţalovanej konať

pred súdom v zmysle Aj keď generálny prokurátor v mimoriadnom

dovolaní výslovne neuplatnil dovolací dôvod podľa , t. j., ţe

v konaní došlo k vadám uvedeným § 237, vychádzajúc z obsahu jeho dovolania, tento dôvod

naznačil. Poukazoval totiţ na nález ústavného súdu sp. zn. z 2. augusta 2007

(Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu 2007, str. 236), podľa ktorého aj rozsudok

všeobecného súdu len o základe prejednávanej veci – tzv. medzitýmny rozsudok – musí

obsahovať odôvodnenie preukázateľne vychádzajúce z objektívneho postupu súdu

pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Dovolací súd, ako uţ bolo uvedené vyššie,

bol povinný na túto vadu prihliadnuť z úradnej povinnosti.

40. Nesprávnosť vykonania listinných dôkazov, predloţených, resp. zadováţených

v konaní pred súdom prvého stupňa, ani nedostatky v odôvodnení rozsudkov prvostupňového

a odvolacieho súdu však nebránili dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k právnej otázke

rozhodujúcej pre posúdenie opodstatnenosti základu uplatneného nároku, t. j. k otázke

existencie či neexistencie príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami,

resp. nesprávnym úradným postupom a škodou na strane ţalobkyne. Aj napriek uvedeným

nedostatkom, zo zhodných tvrdení účastníkov, ako aj zo svedeckých výpovedí a z tých

listinných dôkazov, ktoré boli riadne vykonané odvolacím súdom, vyplynuli také skutočnosti,

ktoré riešenie tejto otázky umoţňovali, hoci súdy v základnom konaní ich nepovaţovali za

právne významné. Vyjadrenie právneho názoru dovolacieho súdu bolo potrebné aj z hľadiska

efektivity, t. j. hospodárnosti ďalšieho konania.

41. Ţalovaná v konaní nespochybňovala, ţe rozhodnutia CÚK z 1.6.2004

o zabezpečení tovaru – SBL – boli zrušené rozhodnutiami CR z 10.6.2005, ţe rovnako boli

zrušené aj rozhodnutia o prerušení konaní, v ktorých boli vydané rozhodnutia o zabezpečení

tovaru, ţe CR rozhodlo o odvolaniach ţalobkyne proti rozhodnutiam o zabezpečení tovaru

30 dní po zákonom stanovenej lehote, a ţe ţalobkyni vznikla škoda tým, ţe nemohla

disponovať tovarom, a teda realizovať svoje obchodné zámery. Ţalobkyňa naproti tomu

nespochybnila, ţe pri ohliadke miesta činu 18.5.2004 boli policajnými orgánmi zapečatené jej

skladové priestory. Z dokazovania vykonaného odvolacím súdom oboznámením uznesenia

prokurátora Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede č. k. – 114 zo 4.12.2007

vyplynulo, ţe kriminalisticko-expertíznym skúmaním bolo zistené, ţe 18.5.2004 sa

v expedičnom sklade ţalobkyne nachádzali SBL (časť zaistených fliaš) zaopatrené falošnými

kontrolnými páskami.

42. V prejednávanej veci bola spornou existencia príčinnej súvislosti ako základného

predpokladu zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle , prípadne aj

v zmysle . Podľa názoru dovolacieho súdu tento predpoklad

zodpovednosti ţalovanej za škodu splnený nebol. Vylučovali ho totiţ zistené fakty, a to

skutočnosť, ţe rozhodnutiam o zabezpečení tovaru, ktoré boli neskôr zrušené, predchádzalo

zapečatenie skladových priestorov ţalobkyne policajnými orgánmi, a ďalej najmä skutočnosť,

ţe na zabezpečených SBL ţalobkyne boli nalepené falzifikáty kontrolných pások.

43. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej

skutkovej podstaty. Vyţaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie,

nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť,

sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu

následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti

nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vţdy preukázať. Rozhodujúca je vecná

súvislosť príčiny a následku a túto nemoţno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vţdy

v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môţe byť len také konanie (alebo

opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio

sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý

následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola.

Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda

podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom

protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, ţe škoda by bez tejto príčiny nebola

nastala.

44. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou

škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne

okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej

súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom)

a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne

spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je poţadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi

konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je

protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná

súvislosť.

45. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna

kauzalita), stačí, ţe je jednou z príčin, a to príčinou dôleţitou, podstatnou a značnou. Treba

tieţ rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo

na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť

vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového

sledu. V tejto súvislosti moţno poukázať aj na Princípy európskeho deliktného práva

(Principiles of European Tort Law – PETL), ktoré (ako dielo popredných predstaviteľov

európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky vymedzujú

príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu (porovnaj Luboš Tichý, Jiří

Hrádek et al., Prokazování příčinné souvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova

v Prahe 2010, str. 89). Podľa týchto princípov (čl. 3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla

neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu,

nemôţe byť braná do úvahy (nemoţno na ňu brať zreteľ).

46. Vychádzajúc z uvedeného v predmetnej veci z hľadiska jej správneho právneho

posúdenia mala byť príčinná súvislosť zisťovaná nielen medzi ujmou ţalobkyne spočívajúcou

v nemoţnosti disponovať SBL (obchodovať s týmto tovarom) a nezákonnými rozhodnutiami,

resp. nesprávnym úradným postupom ţalovanej, ale aj medzi touto ujmou a skutočnosťou, ţe

rozhodnutiam o zabezpečení tovaru, ktoré boli neskôr zrušené, predchádzalo zapečatenie

skladových priestorov ţalobkyne policajnými orgánmi, a ďalej skutočnosťou, ţe

na zabezpečených SBL ţalobkyne boli nalepené falzifikáty kontrolných pások. Vo vzťahu

k nemoţnosti obchodovať s tovarom išlo totiţ o právne významné skutočnosti.

47. Dovolací súd povaţuje za opodstatnenú námietku generálneho prokurátora, ţe

zapečatenie skladových priestorov ţalobkyne orgánmi polície vylučovalo príčinnú súvislosť

medzi neskoršími nezákonnými rozhodnutiami colného úradu o zabezpečení tovaru a ujmou

ţalobkyne. Vzhľadom na tento úkon policajných orgánov (o ktorom nebolo tvrdené a teda ani

preukazované, ţe by jeho účinky mali skončiť), by ujma na strane ţalobkyne vznikla aj keby

rozhodnutia colného úradu o zabezpečení tovaru neboli vôbec vydané. Zapečatenie skladov

malo totiţ za následok nemoţnosť ţalobkyne disponovať tovarom, a teda s ním aj

obchodovať. Nebolo pritom rozhodujúce, či pri tomto postupe orgánov polície boli dôsledne

dodrţané ustanovenia (predmetom konania nebol nárok na náhradu škody

za prípadný nesprávny postup polície), ale rozhodujúci bol skutočný (faktický a aj právny)

stav, ktorý bol týmto úkonom nastolený. Prípadné nerešpektovanie úradnej uzávery mohlo

napríklad zakladať naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona

č. o priestupkoch v znení do 30.6.2004.

48. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá mala za následok nemoţnosť ţalobkyne

realizovať svoje dispozičné oprávnenie v smere obchodovania so zabezpečeným tovarom -

SBL, teda prevádzania vlastníctva k nemu na iné subjekty, bola však skutočnosť, ţe SBL boli

označené falzifikátmi kontrolných pások. Táto príčina bola daná, t. j. pôsobila, aj keby nebola

zistená, t. j. aj keby nebolo odhalené označenie SBL falzifikátmi kontrolných pások. Bola

preto výlučnou príčinou, ktorá spôsobila ţalobkyňou označenú ujmu. To znamená, ţe

vylučovala ako príčiny vzniku tejto ujmy rozhodnutia o zabezpečení tovaru, neskôr zrušené

pre nezákonnosť, resp. aj im predchádzajúce zapečatenie skladových priestorov ţalobkyne

orgánmi polície. Aplikujúc test conditio sine qua non by nemoţnosť ţalobkyne obchodovať

s takýmto tovarom vznikla aj keby rozhodnutia o zabezpečení tovaru neboli vôbec vydané,

resp. aj keby nedošlo k zapečateniu skladových priestorov. Tieto skutočnosti ako príčiny

vzniku škody boli preto vylúčené.

49. Spôsobilosť skutočnosti, ţe SBL boli označené falzifikátmi kontrolných pások,

byť právne významnou okolnosťou majúcou za následok nemoţnosť obchodovania s týmto

tovarom, bola daná jednak zo zákona a jednak jej podstatou. V zmysle § 10 ods. 7 veta prvá

SBL označené falzifikátom kontrolnej známky (

zaviedol termín „kontrolná známka“, zatiaľ čo predchádzajúci pouţíval

termín „kontrolná páska“) sa na účely tohto zákona povaţuje za neoznačené, pričom podľa

ods. 8 tohto ustanovenia predaj neoznačeného SBL na daňovom území je zakázaný

s výnimkou odseku 34 (takáto výnimka nebola v konaní tvrdená, a teda ani preukázaná,

a z povahy veci ani neprichádzala do úvahy). Obdobne aj ustanovenie § 10 ods. 7 veta druhá

zakazovalo predaj neoznačeného SBL, pričom v zmysle

písm. d/ vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o označovaní

SBL kontrolnou páskou (ďalej len „“) sa za neoznačené povaţovalo SBL

označené falzifikátom kontrolnej pásky. Podľa SBL

označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov bolo moţné uvádzať do daňového

voľného obehu najneskôr do 31. júla 2004.

50. SBL označené falzifikátom kontrolnej pásky (kontrolnej známky) je zo zákona

vecou vyňatou z právneho obehu (res extra commercium), t. j. vecou neobchodovateľnou.

Podľa právnej teórie vlastníctvo k veci vyňatej z právneho obehu nesmie (nemôţe) byť

prevedené na inú osobu. Dôvodom takéhoto prístupu (obvykle zákazu) môţe byť dôleţitý

verejný záujem, napr. záujem na ochrane zdravia alebo na zamedzení daňových únikov, ale aj

morálne ohľady. Ako príklad vecí vyňatých z právneho obchodu (právneho obehu) právnymi

predpismi uvádza právna teória falšované peniaze (porovnaj Štefan Luby, Základy

všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka, 2002), vojenskú výzbroj, výbušniny,

jedy, ţieraviny, omamné látky, biologický materiál atd. (porovnaj Fekete, I.: Občiansky

zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 542).

51. Neobchodovateľnosť SBL označeného falzifikátom kontrolnej pásky (kontrolnej

známky) je daná aj samotnou podstatou falzifikátu. Podľa Slovníka súčasného slovenského

jazyka (vydaného Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied v roku 2006) falzifikát

je napodobnenina vydávaná za originál. Falzifikát je zaloţený na nepravde

a nedobromyseľnosti. To znamená, ţe vo svojom základe odporuje dobrým mravom, a tým aj

objektívnemu právu. Pozitívne právo výslovne odkazuje na dobré mravy ako základný princíp

právneho správania v mnohých konkrétnych ustanoveniach, čím tieto mravné pravidlá

povyšuje na úroveň právnych pravidiel, povaţujúc ich za dobro tvoriace jadro spravodlivosti.

Podstatou falzifikátu je teda protiprávnosť. Falzifikát kontrolnej pásky sa nalepením na SBL

stáva súčasťou tejto veci, čím sa dôsledky protiprávnosti prenášajú na celé SBL.

Obchodovanie s takýmto SBL, u ktorého právne predpisy vyţadujú kontrolné označenie, aj

keby nebolo zákonom výslovne zakázané, by zakladalo rozpor s dobrými mravmi

s následkom absolútnej neplatnosti s tým súvisiacich právnych úkonov. Neobchodovateľnosť

tovaru zaťaţeného protiprávnosťou moţno odôvodniť aj právnou zásadou „ex iniuria ius non

oritur“ („z bezprávia sa právo nerodí“).

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, skutočnou a výlučnou príčinou vzniku škody

na strane ţalobkyne bolo označenie zabezpečeného SBL falzifikátmi kontrolných pások.

Nebolo pritom rozhodujúce, akým spôsobom sa tieto falzifikáty dostali do priestorov

ţalobkyne, ani kto ich nalepil na SBL. a rovnako i predchádzajúci zákon

č. 229/1995 v spojení s vyhláškou č. 123/1997 rozlišujú medzi SBL s nenalepenou kontrolnou

páskou (známkou) a SBL označeným falzifikátom kontrolnej pásky (známky). Kým SBL

s nenalepenou kontrolnou páskou sa v procese výroby liehovín v určitom štádiu tejto činnosti

nevyhnutne musia, resp. môţu nachádzať vo výrobných, prípadne aj v skladových

priestoroch, SBL označené falzifikátom kontrolnej pásky tam byť nesmú. Z príslušných

ustanovení uvedených predpisov totiţ vyplýva povinnosť pouţívať len také kontrolné pásky

(známky), ktoré spĺňajú predpísané náleţitosti. Preto z dôvodu neexistencie príčinnej

súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom, a ujmou

na strane ţalobkyne, nebola daná opodstatnenosť uplatneného nároku.

53. K námietke týkajúcej sa označenia orgánu konajúceho v mene ţalovanej dovolací

súd poznamenáva, ţe označenie tohto orgánu zodpovedá ustanoveniu § 9 ods. 1 písm. b/

ako aj ustanoveniu .

54. Ďalej povaţuje za potrebné uviesť, ţe nejednoznačnosť pouţívaných jazykových

termínov vyţaduje určenie ich obsahu v kontexte všetkých súvislostí. Pri zohľadnení toho

kontextu treba rozlišovať medzi zaistením vecí v zmysle odňatia dispozície k nim vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý s nimi doteraz disponoval, a medzi odobratím vzoriek zo zaistených

vecí na účely expertízneho skúmania. Zastáva tieţ názor, ţe vychádzajúc z účelu Trestného

poriadku, moţno všeobecne pripustiť odňatie veci ako spôsobu jej zaistenia pre účely

trestného konania formou neodkladného úkonu v zmysle . Povahu

tohto úkonu ako úkonu neodkladného treba posudzovať vţdy podľa okolností konkrétneho

prípadu s prihliadnutím aj na bezprostrednú časovú súvislosť s následným vydaním uznesenia

o začatí trestného stíhania.

55. Napokon ako obiter dictum dodáva, ţe colný úrad ako správca spotrebnej dane

z liehu vykonávajúci daňový dozor a daňovú kontrolu podľa bol

v zmysle § 49 ods. 2 tohto predpisu oprávnený pri správe dane postupovať aj podľa zákona

č. 511/1992, ak neustanovoval inak (medzi

a bol vzťah špeciálneho a všeobecného).

v ustanovení § 14a umoţňoval správcovi dane zabezpečiť tovar najmä vtedy, ak chýbalo

riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich mnoţstva, ceny, kvality

alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo

nákupom. Išlo o právnu normu s otvorenou hypotézou, keďţe označený dôvod zabezpečenia

tovaru bol uvedený len príkladmo. To znamená, ţe zabezpečenie tovaru bolo moţné aj

z iných dôvodov, ak si to vyţadovalo preukázanie skutočností pri správe daní. Za takýto

dôvod bol treba povaţovať aj podozrenie na falošnosť kontrolného označenia tovaru

vyţadovaného zákonom. Zistenie takéhoto tovaru samo osebe zakladalo pochybnosti aj

o legálnosti jeho nadobudnutia. V súvislosti s dôvodmi zabezpečenia tovaru bolo treba

rozlišovať také, pri ktorých správca dane nenadobudol zároveň podozrenie z trestného činu,

a také, pri ktorých toto podozrenie nadobudol. Pokiaľ v súvislosti s oznámením tohto

podozrenia orgánom polície bolo začaté trestné konanie, vznikla správcovi dane povinnosť

poskytovať orgánom činným v trestnom konaní súčinnosť ( ).

V prípade colného úradu ako správcu dane, mohla byť táto súčinnosť zvlášť významná

a efektívna, pretoţe colný úrad, aj ako orgán štátnej správy v colníctve s colníkmi plniacimi

ako ozbrojený zbor úlohy colnej správy v sluţobnom pomere, mal pre jej poskytnutie

organizačné, personálne, materiálne i technické predpoklady.

55. Keďţe so zreteľom na uvedené generálny prokurátor mimoriadnym dovolaním

dôvodne napadol rozsudok odvolacieho a prvostupňového súdu, dovolací súd podľa § 243b

ods. 1 v spojení s rozsudky oboch súdov pre vady konania

a nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová