Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/262/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. V., bývajúceho

v D., zastúpeného Mgr. M. M., advokátom v R., proti ţalovanému I. D., s.r.o., so sídlom

v B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného C. S., s.r.o., so sídlom v B.,

o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s prísl., vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 21. apríla 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo 17. júla 2008 č.k. -578 podľa

v dôsledku čiastočného späťvzatia ţaloby zastavil konanie v časti týkajúcej

sa zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,-- Sk a vo zvyšnej časti týkajúcej sa

náhrady škody v sume 386 908,-- Sk ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si

vyhradil na samostatné rozhodnutie. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nezodpovedá ţalobcovi

za vznik škody podľa ustanovenia , ktorá mu vznikla

odcudzením motorového vozidla Š. S. X. EČ D. neznámym páchateľom napriek tomu, ţe ho

mal zabezpečené namontovaným mechanickým zabezpečovacím zariadením proti krádeţi C.,

zakúpeným u ţalovaného. Nebolo preukázané tvrdenie ţalobcu, ţe uplatnená škoda mu

vznikla tým, ţe ţalovaný porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo

Zb. o ochrane spotrebiteľa, keď v návode na pouţitie a reklamných letákoch mal

uvádzať nepravdivé údaje, na základe ktorých sa rozhodol pre montáţ zabezpečovacieho

zariadenia a toto svoj účel nesplnilo, pretoţe nezabezpečilo vozidlo proti krádeţi tak, ako bolo

deklarované v návode na obsluhu a v reklamnom letáku. Vykonaným dokazovaním súd

2

dospel k záveru, ţe ţalobca v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik

zodpovednosti ţalovaného, nepreukázal, ţe majetkovú škodu, ktorá mu vznikla odcudzením

motorového vozidla spôsobil svojím konaním v rozpore s objektívnym právom, resp.

opomenutím toho, čo mal v súlade s právom vykonať ţalovaný, a ţe medzi porušením

právnych povinností ţalovaným a škodou existuje priama príčinná súvislosť. Škoda bola

spôsobená odcudzením motorového vozidla neznámym páchateľom, resp. páchateľmi a

v trestnom konaní nebolo zistené, akým spôsobom došlo k odcudzeniu vozidla. Nebolo

zistené, ţe by namontovanie predmetného zabezpečovacieho zariadenia zapríčinilo

odcudzenie vozidla, ani nebolo preukázané, či bolo toto zabezpečovacie zariadenie pri krádeţi

prekonané.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 21. apríla 2009, č.k.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej, zamietajúcej časti

a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania uloţil súdu prvého stupňa. V plnom rozsahu sa

stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení svojho rozsudku,

na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukázal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odvolací

súd mu odňal moţnosť konať pred súdom ( ) tým, ţe napriek jeho

písomnej ţiadosti, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie, rozhodol o jeho odvolaní bez

pojednávania, hoci ţiadal v odvolacom konaní vykonať dokazovanie výsluchom

navrhovaných svedkov. Za potrebné povaţoval opätovne vypočuť najmä znalca Ing. P. L.,

ktorého výpoveď si súd prvého stupňa osvojil.

Ţalovaný aj vedľajší účastník vo vyjadrení na dovolanie navrhli dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

3

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

aţ g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ v dovolaní nenamietal, ţe

by v konaní odvolacieho súdu došlo k vade podľa aţ e/ a , a existencia

vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

nemoţno vyvodiť ani z týchto zákonných ustanovení.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa potom osobitne zameral

na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom

konať v zmysle ustanovenia

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním

konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Podľa dovolateľa odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia tým, ţe odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania a nezopakoval dokazovanie výsluchom ním navrhovaných svedkov.

Dňa 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení

a dopĺňa . Uvedená novela zmenila okrem iného i znenie

ustanovenia tak, ţe inak vymedzila prípady, kedy odvolací súd má povinnosť

nariadiť na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej pojednávanie a kedy môţe

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný

záujem.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) v ostatných

prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia , ktoré je prechodným ustanovením k úpravám

účinným od 15. októbra 2008, na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ustanovenie v znení

účinnom od 15. októbra 2008 sa teda pouţije aj na odvolacie konania, ktoré začali podaním

odvolania pred 15. októbrom 2008 (Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 19. apríla 2010 k výkladu , ktoré bude uverejnené

aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). V tejto

súvislosti dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 15. októbra 2009 sp. zn. , v ktorom sa konštatuje, ţe ústavne akceptovateľný

a udrţateľný je (aj) postup odvolacieho súdu, ktorý najskôr nariadil

na prejednanie odvolania podaného pred 15. októbrom 2008 odvolacie pojednávanie,

po jeho odročení na neskorší termín ale vec prejednal a rozhodol po 15. októbri 2008

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (i keď sa účastník konania v danej veci

jeho nariadenia domáhal) a rozsudok vyhlásil verejne pri zachovaní poţiadaviek

vyplývajúcich z V zmysle uvedeného uznesenia nemohlo týmto postupom

odvolacieho súdu dôjsť k porušeniu základného práva podľa Slovenskej

republiky ani práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Keďţe z napadnutého rozsudku krajského súdu ani zo spisovej dokumentácie

nevyplýva, ţe by odvolací súd pred vyhlásením rozsudku vykonal ďalšie dokazovanie, resp.

zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, alebo ţe by súd prvého stupňa

rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania, alebo ţe by prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej na pojednávaní vyţadoval dôleţitý verejný záujem, t.j. ţe by

boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , odvolací súd

v súlade s ustanovením rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia

pojednávania, keď dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočné

a z neho odvodený právny záver za správny.

Postup súdu pri vyhlasovaní rozsudku, ak sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania,

stanovuje , podľa ktorého v týchto prípadoch súd oznámi miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením. Podľa ustanovení nie je potrebné na vyhlásenie

rozsudku osobitne predvolávať účastníkov konania. Ako vyplýva z obsahu spisu bolo

oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli odvolacieho súdu 14. apríla

2009, teda 7 dní pred vyhlásením rozsudku. Nakoľko odvolací súd pri vyhlasovaní rozsudku

postupoval v súlade s ustanoveniami konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemoţno

takýto postup hodnotiť ako odňatie moţnosti konať pred súdom.

K odňatiu moţnosti ţalobcovi pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť aj tým,

ţe odvolací súd nezopakoval dokazovanie výsluchom predovšetkým znalca Ing. P. L., ktorého

vypočul súd prvého stupňa uţ na pojednávaní 17. júla 2008 (pozn. dovolacieho súdu) a

nevypočul svedkov prof. Ing. G. K., CSc. riaditeľa Ú. s. i. ŢU v Ţ. a JUDr. F., zástupcu

ÚI SOI.

Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú

povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto

dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje moţnosti, ţe súd nevykoná dokazovanie

dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

6

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal

názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúci k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod

č. 125/1999, v ktorom uviedol, ţe nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá

prípustnosť dovolania podľa , lebo samo osebe neznamená odňatie

moţnosti pred súdom konať.

Pri úvahe o tom, ktoré navrhované dôkazy vykoná, súd berie na zreteľ, k preukázaniu

ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie

sú pre posúdenie veci relevantné a nemôţu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných

skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.

Odvolaciemu súdu so zreteľom na to nemoţno vytknúť, ţe nevyhovel návrhom

ţalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhovaných osôb a to predovšetkým

z dôvodu, ţe výsluch znalca bol uskutočnený v rámci konania pred súdom prvého stupňa

a skutkový stav zistený súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočný pre správne

rozhodnutie vo veci samej. Výsluch ďalších navrhovaných svedkov zjavne nepovaţoval

za potrebný pre doplnenie skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Z týchto

dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nevykonaním ţalobcom navrhovaných dôkazov

nebola mu odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi

v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. augusta 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová