Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 66 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (74)f87/366628.e8b6e7.pdf
PDF · 150.66 KB
No categories available
4Cdo/262/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 262/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. V., bývajúceho
v D., zastúpeného Mgr. M. M., advokátom v R., proti ţalovanému I. D., s.r.o., so sídlom
v B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného C. S., s.r.o., so sídlom v B.,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s prísl., vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín
pod sp. zn. 8 C 253/2002, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline
z 21. apríla 2009, sp. zn. 5 Co 343/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo 17. júla 2008 č.k. 8 C 253/2002-578 podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku čiastočného späťvzatia ţaloby zastavil konanie v časti týkajúcej
sa zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,-- Sk a vo zvyšnej časti týkajúcej sa
náhrady škody v sume 386 908,-- Sk ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na samostatné rozhodnutie. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nezodpovedá ţalobcovi
za vznik škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá mu vznikla
odcudzením motorového vozidla Š. S. X. EČ D. neznámym páchateľom napriek tomu, ţe ho
mal zabezpečené namontovaným mechanickým zabezpečovacím zariadením proti krádeţi C.,
zakúpeným u ţalovaného. Nebolo preukázané tvrdenie ţalobcu, ţe uplatnená škoda mu
vznikla tým, ţe ţalovaný porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, keď v návode na pouţitie a reklamných letákoch mal
uvádzať nepravdivé údaje, na základe ktorých sa rozhodol pre montáţ zabezpečovacieho
zariadenia a toto svoj účel nesplnilo, pretoţe nezabezpečilo vozidlo proti krádeţi tak, ako bolo
deklarované v návode na obsluhu a v reklamnom letáku. Vykonaným dokazovaním súd
dospel k záveru, ţe ţalobca v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik
zodpovednosti ţalovaného, nepreukázal, ţe majetkovú škodu, ktorá mu vznikla odcudzením
motorového vozidla spôsobil svojím konaním v rozpore s objektívnym právom, resp.
opomenutím toho, čo mal v súlade s právom vykonať ţalovaný, a ţe medzi porušením
právnych povinností ţalovaným a škodou existuje priama príčinná súvislosť. Škoda bola
spôsobená odcudzením motorového vozidla neznámym páchateľom, resp. páchateľmi a
v trestnom konaní nebolo zistené, akým spôsobom došlo k odcudzeniu vozidla. Nebolo
zistené, ţe by namontovanie predmetného zabezpečovacieho zariadenia zapríčinilo
odcudzenie vozidla, ani nebolo preukázané, či bolo toto zabezpečovacie zariadenie pri krádeţi
prekonané.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 21. apríla 2009, č.k.
5 Co 343/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej, zamietajúcej časti
a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania uloţil súdu prvého stupňa. V plnom rozsahu sa
stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení svojho rozsudku,
na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukázal.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odvolací
súd mu odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe napriek jeho
písomnej ţiadosti, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie, rozhodol o jeho odvolaní bez
pojednávania, hoci ţiadal v odvolacom konaní vykonať dokazovanie výsluchom
navrhovaných svedkov. Za potrebné povaţoval opätovne vypočuť najmä znalca Ing. P. L.,
ktorého výpoveď si súd prvého stupňa osvojil.
Ţalovaný aj vedľajší účastník vo vyjadrení na dovolanie navrhli dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/
aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ v dovolaní nenamietal, ţe
by v konaní odvolacieho súdu došlo k vade podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p., a existencia
vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto
nemoţno vyvodiť ani z týchto zákonných ustanovení.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa potom osobitne zameral
na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom
konať v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním
konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Podľa dovolateľa odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania a nezopakoval dokazovanie výsluchom ním navrhovaných svedkov.
Dňa 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Uvedená novela zmenila okrem iného i znenie
ustanovenia § 214 O.s.p. tak, ţe inak vymedzila prípady, kedy odvolací súd má povinnosť
nariadiť na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej pojednávanie a kedy môţe
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný
záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) v ostatných
prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p., ktoré je prechodným ustanovením k úpravám
účinným od 15. októbra 2008, na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ustanovenie § 214 O.s.p. v znení
účinnom od 15. októbra 2008 sa teda pouţije aj na odvolacie konania, ktoré začali podaním
odvolania pred 15. októbrom 2008 (Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 19. apríla 2010 k výkladu § 372p ods. 1 O.s.p., ktoré bude uverejnené
aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). V tejto
súvislosti dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 15. októbra 2009 sp. zn. IV. ÚS 362/09, v ktorom sa konštatuje, ţe ústavne akceptovateľný
a udrţateľný je (aj) postup odvolacieho súdu, ktorý najskôr nariadil
na prejednanie odvolania podaného pred 15. októbrom 2008 odvolacie pojednávanie,
po jeho odročení na neskorší termín ale vec prejednal a rozhodol po 15. októbri 2008
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (i keď sa účastník konania v danej veci
jeho nariadenia domáhal) a rozsudok vyhlásil verejne pri zachovaní poţiadaviek
vyplývajúcich z § 156 ods. 3 O.s.p. V zmysle uvedeného uznesenia nemohlo týmto postupom
odvolacieho súdu dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky ani práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Keďţe z napadnutého rozsudku krajského súdu ani zo spisovej dokumentácie
nevyplýva, ţe by odvolací súd pred vyhlásením rozsudku vykonal ďalšie dokazovanie, resp.
zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, alebo ţe by súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania, alebo ţe by prejednanie odvolania
proti rozhodnutiu vo veci samej na pojednávaní vyţadoval dôleţitý verejný záujem, t.j. ţe by
boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia
pojednávania, keď dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočné
a z neho odvodený právny záver za správny.
Postup súdu pri vyhlasovaní rozsudku, ak sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania,
stanovuje § 156 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v týchto prípadoch súd oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie je potrebné na vyhlásenie
rozsudku osobitne predvolávať účastníkov konania. Ako vyplýva z obsahu spisu bolo
oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli odvolacieho súdu 14. apríla
2009, teda 7 dní pred vyhlásením rozsudku. Nakoľko odvolací súd pri vyhlasovaní rozsudku
postupoval v súlade s ustanoveniami konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemoţno
takýto postup hodnotiť ako odňatie moţnosti konať pred súdom.
K odňatiu moţnosti ţalobcovi pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť aj tým,
ţe odvolací súd nezopakoval dokazovanie výsluchom predovšetkým znalca Ing. P. L., ktorého
vypočul súd prvého stupňa uţ na pojednávaní 17. júla 2008 (pozn. dovolacieho súdu) a
nevypočul svedkov prof. Ing. G. K., CSc. riaditeľa Ú. s. i. ŢU v Ţ. a JUDr. F., zástupcu
ÚI SOI.
Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú
povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto
dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje moţnosti, ţe súd nevykoná dokazovanie
dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal
názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť
skutkových zistení (vedúci k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu
v zmysle § 237 O.s.p. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj
v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod
č. 125/1999, v ktorom uviedol, ţe nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo samo osebe neznamená odňatie
moţnosti pred súdom konať.
Pri úvahe o tom, ktoré navrhované dôkazy vykoná, súd berie na zreteľ, k preukázaniu
ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie
sú pre posúdenie veci relevantné a nemôţu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných
skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.
Odvolaciemu súdu so zreteľom na to nemoţno vytknúť, ţe nevyhovel návrhom
ţalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhovaných osôb a to predovšetkým
z dôvodu, ţe výsluch znalca bol uskutočnený v rámci konania pred súdom prvého stupňa
a skutkový stav zistený súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočný pre správne
rozhodnutie vo veci samej. Výsluch ďalších navrhovaných svedkov zjavne nepovaţoval
za potrebný pre doplnenie skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Z týchto
dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nevykonaním ţalobcom navrhovaných dôkazov
nebola mu odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p. v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b
ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová