Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 344 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (417)6ce/373318.17f2d7.pdf
PDF · 128.9 KB
No categories available
3Cdo/32/2007
Legal thesis Official
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny
Siebenstichovej, v právnej veci žalobkyne S., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. M.,
advokátom so sídlom v B., proti žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
17 C 171/2003, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
16. mája 2005 sp. zn. 8 Co 148/2004, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa domáhala, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť jej 141 612 Sk so 16%
úrokom z omeškania ročne od 30. októbra 2002 do zaplatenia ako náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená nesprávnym úradným postupom S. (ďalej len „katastrálny úrad“)
v katastrálnom konaní sp. zn. V-X..
Žalovaná odmietla návrh žalobkyne na mimosúdne odškodnenie s odôvodnením, že nie sú
splnené podmienky vzniku zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalobu
žiadala zamietnuť.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18. februára 2004 č.k. 17 C 171/2003-39 zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní 141 612 Sk so 16% úrokom z omeškania ročne od
31. októbra 2002 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa návrhom, ktorý podala 21. decembra 2001, katastrálnemu
úradu navrhla, aby povolil vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
právneho úkonu o vložení jej spoluvlastníckeho podielu 891/10000 nehnuteľností
v katastrálnom území S. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako stavba – polyfunkčný objekt
2 2
súpisné č. X. na parcele č. X. vo výmere X. ma parcele č. X. vo výmere X. mdo majetku
obchodnej spoločnosti R., s.r.o. Vzhľadom na dátum jeho podania a § 32 vtedy účinného
zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), ukladajúci katastrálnemu úradu rozhodnúť
o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad, malo byť o návrhu
rozhodnuté do 20. januára 2002. Katastrálny úrad uvedené ustanovenie porušil, lebo o návrhu
nerozhodol v určenej lehote, ale až 6. mája 2002. Pokiaľ by rozhodol do 30 dní od doručenia
návrhu, bol by predmetný prevod vlastníctva nehnuteľností oslobodený od dane z prevodu
a prechodu nehnuteľností v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 318/1992 Z.z. o dani z dedičstva,
darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností v znení do 31. marca 2001. Keďže ale
katastrálny úrad rozhodol o vklade až po 1. apríli 2002 (po účinnosti zákona č. 107/2002 Z.z.,
novelizujúceho zákon č. 318/1992 Z.z. o dani z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu
nehnuteľností), vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,
ktorú by v prípade rozhodnutia o vklade do uvedeného dňa nemala (vklady nehnuteľností do
majetku obchodných spoločností začali podliehať tejto dani až od 1. apríla 2002 – viď § 8
ods. 1 písm. e/ a § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, darovania
a prevodu a prechodu nehnuteľností v znení zákona č. 107/2002 Z.z.). Žalobkyni týmto
nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu vznikla majetková ujma (škoda), ktorá
by jej nebola vznikla, pokiaľ by katastrálny úrad konal v súlade s katastrálnym zákonom. Na
tom nič nemení skutočnosť, že ňou podaný návrh na vklad do katastra nebol úplný. Ak mal
nedostatky tvrdené žalovanou (nebol k nemu pripojený výpis z obchodného registra a
znalecký posudok o hodnote nehnuteľností a nebolo preukázané zaplatenie správneho
poplatku), mal katastrálny úrad vyzvať žalobkyňu na ich odstránenie, prípadne katastrálne
konanie prerušiť. Katastrálny úrad ale zostal nečinný. Žalovaná nesie preto zodpovednosť za
vzniknutú škodu v zmysle § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č.
58/1969 Zb.“). Súd nezistil spoluzodpovednosť žalobkyne na vzniku škody v zmysle § 417
ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo žalobkyňa v katastrálnom konaní nemala žiadne právne
prostriedky, ktorými by mohla predísť jej hroziacej škode (ktorými by katastrálny úrad
prinútila rozhodnúť v zákonnej lehote). Výsledkami vykonaného dokazovania nemal súd
preukázané, že by v prejednávanej veci išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom súd
úhradu škody zníži, prihliadajúc najmä na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo,
ako aj na osobné a majetkové pomery toho, od koho sa úhrada požaduje (§ 16 zákona č.
58/1969 Zb.). Žalobe z týchto dôvodov vyhovel čo do žalovanej istiny a úrokov z omeškania
od 31. októbra 2002, pokiaľ ale žalobkyňa žiadala toto príslušenstvo už od 30. októbra 2002,
súd jej žalobu v tejto časti nepovažoval za opodstatnenú.
Na odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe
vyhovené, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. mája 2005 sp. zn. 8 Co 148/2004
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanej
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade
nedošlo k vzniku škody (splnenie zákonom uloženej daňovej povinnosti nemôže byť
považované za majetkovú ujmu), postup katastrálneho úradu nebol nesprávny [nebol povinný
vydať rozhodnutie o prerušení katastrálneho konania, lebo k jeho prerušeniu došlo priamo zo
zákona (viď § 31a katastrálneho zákona a v ňom použitú formuláciu, že konanie „sa preruší“)
a o vklade nemohol rozhodnúť pred odstránením všetkých nedostatkov návrhu na vklad
žalobkyňou] a medzi postupom katastrálneho úradu a znížením majetku žalobkyne
(zaplatením dane z prevodu nehnuteľností) nie je vzťah príčinnej súvislosti, lebo k zmenšeniu
jej majetku nedošlo nečinnosťou katastrálneho úradu, ale splnením daňovej povinnosti podľa
zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností.
Odvolaním napadnutý rozsudok preto zmenil tak, že neopodstatnene podanú žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Namietla, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) v otázke splnenia podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu
podľa zákona č. 58/1969 Zb. Ako v konaní potvrdila aj sama žalovaná, postup katastrálneho
úradu bol nesprávny. Jeho povinnosťou bolo do 30 dní od doručenia návrhu na vklad vydať
akékoľvek rozhodnutie, či už povoliť vklad alebo návrh zamietnuť alebo katastrálne konanie
prerušiť. Mylný je názor odvolacieho súdu, že k prerušeniu katastrálneho zákona dochádza
priamo zo zákona. Pokiaľ nastanú okolnosti uvedené v § 31a katastrálneho zákona, konanie sa
ex lege nezastavuje. Uvedené ustanovenie len určuje, v ktorým prípadoch katastrálny úrad
vydáva rozhodnutie o prerušení konania. Pokiaľ by katastrálny úrad včas poučil žalobkyňu
o tom, že jej návrh na vklad má vady a nie sú k nemu pripojené všetky potrebné prílohy, bola
by nedostatky bez problémov odstránila, lebo mali len formálny charakter. Nesprávny je tiež
názor odvolacieho súdu, že splnením jej daňovej povinnosti nemohlo dôjsť k spôsobeniu
škody. Táto povinnosť by jej totiž nebola vznikla, keby katastrálny úrad rozhodol v zákonnej
lehote 30 dní. Tým je daný aj vzťah príčinnej súvislosti medzi postupom katastrálneho úradu
a majetkovou ujmou žalobkyne. Žiadala preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
dovolanie nie je opodstatnené.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania
a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.
Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli
dovolateľkou namietané a ani zo spisu nevyplývajú, preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal
len dovolacím dôvodom, ktorý žalobkyňa uplatnila.
Žalobkyňa namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla
2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,
sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobkyňou tvrdenej škode malo dôjsť
nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa
zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny
postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej
zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom
špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa
riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).
V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1
tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu
škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:
1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
1/ Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale
vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho – ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu
môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,
pokiaľ katastrálny zákon neustanovuje inak (viď § 22 ods. 3 katastrálneho zákona). Právne
účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona). Obsah návrhu na vklad vymedzuje a jeho prílohy
vymenúva § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona. Podľa § 31a katastrálneho zákona sa konanie
o návrhu na vklad preruší, ak a/ sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ nebol zaplatený
správny poplatok, c/ bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú
listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil
nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh, d/ to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to
najdlhšie na 60 dní. Podľa § 32 katastrálneho zákona správa katastra rozhodne o návrhu na
vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
Žalobkyňa v danej veci podala návrh na vklad 21. decembra 2001. Tým začalo katastrálne
konanie [viď § 30 ods. 2 katastrálneho zákona a tiež § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)]. Katastrálny úrad bol v zmysle § 32
katastrálneho zákona povinný rozhodnúť o jej návrhu do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na
vklad (pre záver, že uvedená lehota začala plynúť až úplným skompletizovaním návrhu na
vklad, nedáva katastrálny zákon ani správny poriadok žiadny podklad). Katastrálny úrad túto
povinnosť porušil.
Pokiaľ rozhodnutiu o vklade do katastra bránila skutočnosť, že návrh na vklad nemal
všetky predpísané náležitosti alebo prílohy, mal katastrálny úrad vyzvať žalobkyňu, aby
nedostatky odstránila v určenej lehote a súčasne ju poučiť, že inak katastrálne konanie zastaví
(viď § 19 ods. 3 správneho poriadku). Namieste bolo tiež prípadné prerušenie katastrálneho
konania v zmysle § 31a katastrálneho zákona. Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom
odvolacieho súdu, že v prípadoch, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, sa katastrálne
konanie prerušuje priamo zo zákona (bez vydania rozhodnutia o prerušení konania). Pokiaľ
odvolací súd na odôvodnenie svojho názoru poukázal na odlišné znenie § 31a katastrálneho
zákona a § 29 správneho poriadku, ide podľa názoru dovolacieho súdu len o formulačné
odlišnosti, ktoré neznamenajú vecnú odlišnosť. Z ustanovenia § 31a katastrálneho zákona je
zrejmé, že v prípadoch uvedených v písm. a/ až d/ sa katastrálne konanie „neprerušuje“
(v prítomnom čase, ex lege), ale „preruší“ [v budúcom čase, až nastane zákonom
predpokladaná skutočnosť (a tou nemôže byť už existujúca okolnosť, ale iba neskoršia
skutočnosť – rozhodnutie katastrálneho úradu v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku
v spojení s § 22 ods. 4 katastrálneho zákona)]. Pokiaľ odvolací súd na odôvodnenie svojho
názoru poukázal na uvedenú formuláciu § 31a katastrálneho zákona, je vhodné uviesť, že
ustanovenie § 31b katastrálneho zákona obdobne používa „sa“ (v spojení so zastavením
katastrálneho konania), pričom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že k zastaveniu
konania môže dôjsť len rozhodnutím príslušného orgánu. Z týchto dôvodov považuje
dovolací súd za správny názor dovolateľky, že v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 31a
katastrálneho zákona, nedochádza k prerušeniu katastrálneho konania priamo zo zákona, ale
až rozhodnutím katastrálneho úradu.
V danom prípade nedošlo k prerušenie katastrálneho konania, plynutie lehoty určenej § 32
katastrálneho zákona nebolo prerušené, a tak katastrálny úrad mal o návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností rozhodnúť do 20. januára 2002. Pokiaľ o návrhu nerozhodol v tejto
lehote, ale až 6. mája 2002, nemožno jeho procesný postup označiť za správny. To, napokon,
v predmetnom súdnom konaní potvrdila aj žalovaná (viď opakované vyjadrenia jej zástupcu
pred súdom prvého stupňa 18. februára 2004 – č.l. 37 spisu a tiež časť jej odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu na č.l. 43 spisu).
2/ Rovnako pojem škody zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah
jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy
(§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala
v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk
predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie
majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
Žalobkyňa sa v danej veci domáha náhrady skutočnej škody, ktorá podľa jej názoru
vznikla tým, že musela zaplatiť daň, povinnosť zaplatiť ktorú by nemala, pokiaľ by bol
katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad do katastra v lehote podľa § 32 katastrálneho
zákona. Požadované peňažné plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha titulom náhrady škody
a ktorého výška zodpovedá žalobkyňou zaplatenej dani z prevodu nehnuteľnosti,
nepredstavuje jej majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom katastrálneho
úradu. Majetok žalobkyne sa nezmenšil nesprávnym postupom katastrálneho úradu,
rozhodnutím o návrhu na vklad do katastra po určenej lehote, prípadne prevodom vlastníctva
nehnuteľností po 1. apríli 2002. Ani samotným vznikom povinnosti zaplatiť daň z prevodu
nehnuteľností v zmysle § 9 ods. 1 a § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 318/1992 Zb. o dani
z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnosti nedošlo k zmenšeniu majetku
žalobkyne. Tento dôsledok nastal až zaplatením dane žalobkyňou. Do tej doby nedošlo
k (žalovanému) úbytku jej majetkových hodnôt. Samotná existencia povinnosti daňovníka
zaplatiť daň nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Majetok žalobkyne sa zmenšil až
splnením tejto povinnosti. Daň je povinné peňažné plnenie vyberané štátom. Má charakter
jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok na ekvivalentné
plnenie v súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej platby. K zaplateniu dane (ktoré pre
žalobkyňu znamenalo zmenšenie jej majetku) došlo v rámci verejnoprávneho (daňového)
vzťahu. Plnenie povinnosti, vyplývajúcej z predpisu, ktorý spadá do oblasti verejného
(daňového) práva, nemôže byť škodou v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.
3/ Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide
o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;
časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).
Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž
„priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Katastrálne konanie v prejednávanej veci začalo pred 1. aprílom 2002 (za účinnosti
zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností
v znení do tohto dňa, ktorý s prevodom vlastníctva nehnuteľností ich vložením do majetku
obchodnej spoločnosti nespájal vznik povinnosti prevodcu zaplatiť daň z prevodu
nehnuteľnosti) a skončilo po tomto dni (za účinnosti tohto zákona v znení, ktoré s takýmto
prevodom vlastníctva spája vznik daňovej povinnosti prevodcu). Pokiaľ by celé katastrálne
konanie prebehlo buď do 1. apríla 2002 alebo celé po tomto dni, existencia prieťahov
a procesných nesprávností by nevyvolávala otázku, či mala alebo nemala za následok to
zmenšenie majetku žalobkyne, ktorého náhrady sa domáha žalobou. V prvom prípade by sa
totiž majetok žalobkyne o žalovanú sumu vôbec nezmenšil, v druhom prípade by sa síce
zmenšil, zreteľne však nie v dôsledku prieťahov alebo procesných nesprávností (žalobkyňa
by už pri podaní návrhu na vklad do katastra musela počítať s daňovými dôsledkami prevodu
vlastníctva). Okolnosť, že určitý procesne nesprávny postup katastrálneho úradu nespôsobuje
majetkovú ujmu účastníka konania, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha, či už z hľadiska
časového spadá do obdobia pred spomínanou zmenou právnej úpravy, alebo po tejto zmene,
svedčí o tom, že vplyv samotného nesprávneho úradného postupu na zmenšenie majetku
žalobkyne nebol priamy.
Nedodržanie lehoty určenej § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je jednoznačne procesný
postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento postup môže
mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne o návrhu na vklad
v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez
ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť
o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka
katastrálneho konania.
Nerešpektovanie zákonom predpísaného postupu na rozhodnutie o návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností malo v danej veci za následok (len) to, že k vkladu nehnuteľností
žalobkyne do majetku inej obchodnej spoločnosti a k prevodu vlastníctva nehnuteľností došlo
po lehote vyplývajúcej z § 32 katastrálneho zákona. Táto skutočnosť ale nebola z hľadiska
zmenšenia jej majetku rozhodujúca. Až pridruženie sa ďalšej (katastrálnym úradom
nezapríčinenej) skutočnosti – zmeny právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2002 viedlo k tomu,
že prevod vlastníctva nehnuteľností bol pre žalobkyňu spojený s „novou“ daňovou
povinnosťou. Avšak ani vznik tejto povinnosti neznamenal ešte zmenšenie majetku
žalobkyne, pretože majetkový úbytok zaznamenala až zaplatením dane v rámci plnenia
povinnosti vyplývajúcej z daňovo-právneho vzťahu.
Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny
úradný postup katastrálneho úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov.
Napriek tomu ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku
žalobkyne nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu (jej
majetok by sa nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľností).
Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu
dospel dovolací súd k rovnakému záveru ako odvolací súd, že v danom prípade nebola daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a tým
zmenšením majetku žalobkyne, náhrady ktorého sa domáha.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody a tiež
existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu
a znížením jej majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva
na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť
žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol podľa ustanovenia § 243b
ods. 1 O.s.p.
V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2007
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: