Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/32/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobkyne S., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. M.,

advokátom so sídlom v B., proti žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

16. mája 2005 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť jej 141 612 Sk so 16%

úrokom z omeškania ročne od 30. októbra 2002 do zaplatenia ako náhradu škody, ktorá jej

bola spôsobená nesprávnym úradným postupom S. (ďalej len „katastrálny úrad“)

v katastrálnom konaní sp. zn. V-X..

Žalovaná odmietla návrh žalobkyne na mimosúdne odškodnenie s odôvodnením, že nie sú

splnené podmienky vzniku zodpovednostného vzťahu podľa Žalobu

žiadala zamietnuť.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18. februára 2004 č.k. -39 zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní 141 612 Sk so 16% úrokom z omeškania ročne od

31. októbra 2002 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Vychádzal z toho, že žalobkyňa návrhom, ktorý podala 21. decembra 2001, katastrálnemu

úradu navrhla, aby povolil vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe

právneho úkonu o vložení jej spoluvlastníckeho podielu 891/10000 nehnuteľností

v katastrálnom území S. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako stavba – polyfunkčný objekt

2 2

súpisné č. X. na parcele č. X. vo výmere X. ma parcele č. X. vo výmere X. mdo majetku

obchodnej spoločnosti R., s.r.o. Vzhľadom na dátum jeho podania a § 32 vtedy účinného

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), ukladajúci katastrálnemu úradu rozhodnúť

o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad, malo byť o návrhu

rozhodnuté do 20. januára 2002. Katastrálny úrad uvedené ustanovenie porušil, lebo o návrhu

nerozhodol v určenej lehote, ale až 6. mája 2002. Pokiaľ by rozhodol do 30 dní od doručenia

návrhu, bol by predmetný prevod vlastníctva nehnuteľností oslobodený od dane z prevodu

a prechodu nehnuteľností v zmysle o dani z dedičstva,

darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností v znení do 31. marca 2001. Keďže ale

katastrálny úrad rozhodol o vklade až po 1. apríli 2002 (po účinnosti ,

novelizujúceho o dani z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu

nehnuteľností), vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

ktorú by v prípade rozhodnutia o vklade do uvedeného dňa nemala (vklady nehnuteľností do

majetku obchodných spoločností začali podliehať tejto dani až od 1. apríla 2002 – viď § 8

ods. 1 písm. e/ a o dani z dedičstva, darovania

a prevodu a prechodu nehnuteľností v znení ). Žalobkyni týmto

nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu vznikla majetková ujma (škoda), ktorá

by jej nebola vznikla, pokiaľ by katastrálny úrad konal v súlade s katastrálnym zákonom. Na

tom nič nemení skutočnosť, že ňou podaný návrh na vklad do katastra nebol úplný. Ak mal

nedostatky tvrdené žalovanou (nebol k nemu pripojený výpis z obchodného registra a

znalecký posudok o hodnote nehnuteľností a nebolo preukázané zaplatenie správneho

poplatku), mal katastrálny úrad vyzvať žalobkyňu na ich odstránenie, prípadne katastrálne

konanie prerušiť. Katastrálny úrad ale zostal nečinný. Žalovaná nesie preto zodpovednosť za

vzniknutú škodu v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č.

“). Súd nezistil spoluzodpovednosť žalobkyne na vzniku škody v zmysle

ods. 1 , lebo žalobkyňa v katastrálnom konaní nemala žiadne právne

prostriedky, ktorými by mohla predísť jej hroziacej škode (ktorými by katastrálny úrad

prinútila rozhodnúť v zákonnej lehote). Výsledkami vykonaného dokazovania nemal súd

preukázané, že by v prejednávanej veci išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom súd

úhradu škody zníži, prihliadajúc najmä na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo,

ako aj na osobné a majetkové pomery toho, od koho sa úhrada požaduje (§ 16 zákona č.

). Žalobe z týchto dôvodov vyhovel čo do žalovanej istiny a úrokov z omeškania

od 31. októbra 2002, pokiaľ ale žalobkyňa žiadala toto príslušenstvo už od 30. októbra 2002,

súd jej žalobu v tejto časti nepovažoval za opodstatnenú.

Na odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe

vyhovené, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. mája 2005 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanej

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade

nedošlo k vzniku škody (splnenie zákonom uloženej daňovej povinnosti nemôže byť

považované za majetkovú ujmu), postup katastrálneho úradu nebol nesprávny [nebol povinný

vydať rozhodnutie o prerušení katastrálneho konania, lebo k jeho prerušeniu došlo priamo zo

zákona (viď § 31a katastrálneho zákona a v ňom použitú formuláciu, že konanie „sa preruší“)

a o vklade nemohol rozhodnúť pred odstránením všetkých nedostatkov návrhu na vklad

žalobkyňou] a medzi postupom katastrálneho úradu a znížením majetku žalobkyne

(zaplatením dane z prevodu nehnuteľností) nie je vzťah príčinnej súvislosti, lebo k zmenšeniu

jej majetku nedošlo nečinnosťou katastrálneho úradu, ale splnením daňovej povinnosti podľa

o dani z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností.

Odvolaním napadnutý rozsudok preto zmenil tak, že neopodstatnene podanú žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Namietla, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) v otázke splnenia podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu

podľa Ako v konaní potvrdila aj sama žalovaná, postup katastrálneho

úradu bol nesprávny. Jeho povinnosťou bolo do 30 dní od doručenia návrhu na vklad vydať

akékoľvek rozhodnutie, či už povoliť vklad alebo návrh zamietnuť alebo katastrálne konanie

prerušiť. Mylný je názor odvolacieho súdu, že k prerušeniu katastrálneho zákona dochádza

priamo zo zákona. Pokiaľ nastanú okolnosti uvedené v § 31a katastrálneho zákona, konanie sa

ex lege nezastavuje. Uvedené ustanovenie len určuje, v ktorým prípadoch katastrálny úrad

vydáva rozhodnutie o prerušení konania. Pokiaľ by katastrálny úrad včas poučil žalobkyňu

o tom, že jej návrh na vklad má vady a nie sú k nemu pripojené všetky potrebné prílohy, bola

by nedostatky bez problémov odstránila, lebo mali len formálny charakter. Nesprávny je tiež

názor odvolacieho súdu, že splnením jej daňovej povinnosti nemohlo dôjsť k spôsobeniu

škody. Táto povinnosť by jej totiž nebola vznikla, keby katastrálny úrad rozhodol v zákonnej

lehote 30 dní. Tým je daný aj vzťah príčinnej súvislosti medzi postupom katastrálneho úradu

a majetkovou ujmou žalobkyne. Žiadala preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie nie je opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.

Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli

dovolateľkou namietané a ani zo spisu nevyplývajú, preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal

len dovolacím dôvodom, ktorý žalobkyňa uplatnila.

Žalobkyňa namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (dovolací dôvod podľa ). Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla

2004, a ktorým bol zrušený vyplýva, že zodpovednosť za škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,

sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobkyňou tvrdenej škode malo dôjsť

nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa

Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny

postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej

zodpovednosti. je vo vzťahu k zákonom

špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa

riadia (viď ).

V zmysle štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci

plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1

tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu

škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa

nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:

1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

1/ nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale

vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho – ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek

činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do

najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu

môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež

v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie

alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných

lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho

orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá

zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (

Slovenskej republiky).

V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,

pokiaľ katastrálny zákon neustanovuje inak (viď § 22 ods. 3 katastrálneho zákona). Právne

účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona). Obsah návrhu na vklad vymedzuje a jeho prílohy

vymenúva § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona. Podľa § 31a katastrálneho zákona sa konanie

o návrhu na vklad preruší, ak a/ sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ nebol zaplatený

správny poplatok, c/ bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú

listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil

nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh, d/ to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to

najdlhšie na 60 dní. Podľa § 32 katastrálneho zákona správa katastra rozhodne o návrhu na

vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.

Žalobkyňa v danej veci podala návrh na vklad 21. decembra 2001. Tým začalo katastrálne

konanie [viď katastrálneho zákona a tiež

o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)]. Katastrálny úrad bol v zmysle § 32

katastrálneho zákona povinný rozhodnúť o jej návrhu do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na

vklad (pre záver, že uvedená lehota začala plynúť až úplným skompletizovaním návrhu na

vklad, nedáva katastrálny zákon ani správny poriadok žiadny podklad). Katastrálny úrad túto

povinnosť porušil.

Pokiaľ rozhodnutiu o vklade do katastra bránila skutočnosť, že návrh na vklad nemal

všetky predpísané náležitosti alebo prílohy, mal katastrálny úrad vyzvať žalobkyňu, aby

nedostatky odstránila v určenej lehote a súčasne ju poučiť, že inak katastrálne konanie zastaví

(viď § 19 ods. 3 správneho poriadku). Namieste bolo tiež prípadné prerušenie katastrálneho

konania v zmysle § 31a katastrálneho zákona. Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom

odvolacieho súdu, že v prípadoch, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, sa katastrálne

konanie prerušuje priamo zo zákona (bez vydania rozhodnutia o prerušení konania). Pokiaľ

odvolací súd na odôvodnenie svojho názoru poukázal na odlišné znenie § 31a katastrálneho

zákona a § 29 správneho poriadku, ide podľa názoru dovolacieho súdu len o formulačné

odlišnosti, ktoré neznamenajú vecnú odlišnosť. Z ustanovenia § 31a katastrálneho zákona je

zrejmé, že v prípadoch uvedených v písm. a/ až d/ sa katastrálne konanie „neprerušuje“

(v prítomnom čase, ex lege), ale „preruší“ [v budúcom čase, až nastane zákonom

predpokladaná skutočnosť (a tou nemôže byť už existujúca okolnosť, ale iba neskoršia

skutočnosť – rozhodnutie katastrálneho úradu v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku

v spojení s § 22 ods. 4 katastrálneho zákona)]. Pokiaľ odvolací súd na odôvodnenie svojho

názoru poukázal na uvedenú formuláciu § 31a katastrálneho zákona, je vhodné uviesť, že

ustanovenie § 31b katastrálneho zákona obdobne používa „sa“ (v spojení so zastavením

katastrálneho konania), pričom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že k zastaveniu

konania môže dôjsť len rozhodnutím príslušného orgánu. Z týchto dôvodov považuje

dovolací súd za správny názor dovolateľky, že v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 31a

katastrálneho zákona, nedochádza k prerušeniu katastrálneho konania priamo zo zákona, ale

až rozhodnutím katastrálneho úradu.

V danom prípade nedošlo k prerušenie katastrálneho konania, plynutie lehoty určenej § 32

katastrálneho zákona nebolo prerušené, a tak katastrálny úrad mal o návrhu na vklad do

katastra nehnuteľností rozhodnúť do 20. januára 2002. Pokiaľ o návrhu nerozhodol v tejto

lehote, ale až 6. mája 2002, nemožno jeho procesný postup označiť za správny. To, napokon,

v predmetnom súdnom konaní potvrdila aj žalovaná (viď opakované vyjadrenia jej zástupcu

pred súdom prvého stupňa 18. februára 2004 – č.l. 37 spisu a tiež časť jej odvolania proti

prvostupňovému rozhodnutiu na č.l. 43 spisu).

2/ Rovnako pojem škody bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah

jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy

( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala

v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je

napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,

zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného

oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba

vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk

predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie

majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

Žalobkyňa sa v danej veci domáha náhrady skutočnej škody, ktorá podľa jej názoru

vznikla tým, že musela zaplatiť daň, povinnosť zaplatiť ktorú by nemala, pokiaľ by bol

katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad do katastra v lehote podľa § 32 katastrálneho

zákona. Požadované peňažné plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha titulom náhrady škody

a ktorého výška zodpovedá žalobkyňou zaplatenej dani z prevodu nehnuteľnosti,

nepredstavuje jej majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom katastrálneho

úradu. Majetok žalobkyne sa nezmenšil nesprávnym postupom katastrálneho úradu,

rozhodnutím o návrhu na vklad do katastra po určenej lehote, prípadne prevodom vlastníctva

nehnuteľností po 1. apríli 2002. Ani samotným vznikom povinnosti zaplatiť daň z prevodu

nehnuteľností v zmysle a o dani

z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnosti nedošlo k zmenšeniu majetku

žalobkyne. Tento dôsledok nastal až zaplatením dane žalobkyňou. Do tej doby nedošlo

k (žalovanému) úbytku jej majetkových hodnôt. Samotná existencia povinnosti daňovníka

zaplatiť daň nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Majetok žalobkyne sa zmenšil až

splnením tejto povinnosti. Daň je povinné peňažné plnenie vyberané štátom. Má charakter

jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok na ekvivalentné

plnenie v súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej platby. K zaplateniu dane (ktoré pre

žalobkyňu znamenalo zmenšenie jej majetku) došlo v rámci verejnoprávneho (daňového)

vzťahu. Plnenie povinnosti, vyplývajúcej z predpisu, ktorý spadá do oblasti verejného

(daňového) práva, nemôže byť škodou v zmysle

3/ Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje

priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva

druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide

o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju

vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;

časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).

Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však

nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž

„priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Katastrálne konanie v prejednávanej veci začalo pred 1. aprílom 2002 (za účinnosti

o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností

v znení do tohto dňa, ktorý s prevodom vlastníctva nehnuteľností ich vložením do majetku

obchodnej spoločnosti nespájal vznik povinnosti prevodcu zaplatiť daň z prevodu

nehnuteľnosti) a skončilo po tomto dni (za účinnosti tohto zákona v znení, ktoré s takýmto

prevodom vlastníctva spája vznik daňovej povinnosti prevodcu). Pokiaľ by celé katastrálne

konanie prebehlo buď do 1. apríla 2002 alebo celé po tomto dni, existencia prieťahov

a procesných nesprávností by nevyvolávala otázku, či mala alebo nemala za následok to

zmenšenie majetku žalobkyne, ktorého náhrady sa domáha žalobou. V prvom prípade by sa

totiž majetok žalobkyne o žalovanú sumu vôbec nezmenšil, v druhom prípade by sa síce

zmenšil, zreteľne však nie v dôsledku prieťahov alebo procesných nesprávností (žalobkyňa

by už pri podaní návrhu na vklad do katastra musela počítať s daňovými dôsledkami prevodu

vlastníctva). Okolnosť, že určitý procesne nesprávny postup katastrálneho úradu nespôsobuje

majetkovú ujmu účastníka konania, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha, či už z hľadiska

časového spadá do obdobia pred spomínanou zmenou právnej úpravy, alebo po tejto zmene,

svedčí o tom, že vplyv samotného nesprávneho úradného postupu na zmenšenie majetku

žalobkyne nebol priamy.

Nedodržanie lehoty určenej § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je jednoznačne procesný

postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento postup môže

mať za následok vznik zodpovednosti podľa len vo vzťahu k takému

zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne o návrhu na vklad

v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez

ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť

o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka

katastrálneho konania.

Nerešpektovanie zákonom predpísaného postupu na rozhodnutie o návrhu na vklad do

katastra nehnuteľností malo v danej veci za následok (len) to, že k vkladu nehnuteľností

žalobkyne do majetku inej obchodnej spoločnosti a k prevodu vlastníctva nehnuteľností došlo

po lehote vyplývajúcej z § 32 katastrálneho zákona. Táto skutočnosť ale nebola z hľadiska

zmenšenia jej majetku rozhodujúca. Až pridruženie sa ďalšej (katastrálnym úradom

nezapríčinenej) skutočnosti – zmeny právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2002 viedlo k tomu,

že prevod vlastníctva nehnuteľností bol pre žalobkyňu spojený s „novou“ daňovou

povinnosťou. Avšak ani vznik tejto povinnosti neznamenal ešte zmenšenie majetku

žalobkyne, pretože majetkový úbytok zaznamenala až zaplatením dane v rámci plnenia

povinnosti vyplývajúcej z daňovo-právneho vzťahu.

Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny

úradný postup katastrálneho úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov.

Napriek tomu ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku

žalobkyne nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu (jej

majetok by sa nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľností).

Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu

dospel dovolací súd k rovnakému záveru ako odvolací súd, že v danom prípade nebola daná

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a tým

zmenšením majetku žalobkyne, náhrady ktorého sa domáha.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody a tiež

existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu

a znížením jej majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len

jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie

žalobkyne nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva

na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť

žalovanej za škodu v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol podľa ustanovenia § 243b

ods. 1

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2007

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: