Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/111/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., 2/ B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, D., 3/ E. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., žalobkyne 1/ a 3/ zastúpené žalobkyňou 2/, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, IČO: 00 166 481, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej škody, o odvolaní žalobkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. septembra 2021 č. k. -511, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a II. vo vzťahu k žalobkyni 2/ r u š í a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobkýň 1/, 2/ a 3/, ktorou sa tieto proti žalovanej domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 175.000 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 75.000 eur, žalobkyni 2/ sumu 50.000 eur a žalobkyni 3/ sumu 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne do zaplatenia. Výrokom II. o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení SR, Listiny základných práv a slobôd, ako aj a , , , a , až 4, až 4 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „“), keď vychádzal z toho, že základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci) je existencia podmienok pre vznik daného nároku.

1.3. Dôvodil, že v prvom rade musí skúmať kumulatívne splnenie troch podmienok pre založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa , a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody (nemajetkovej ujmy vo výške 175.000 eur) a existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom v prípade zodpovednosti štátu podľa ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu. Skutkový stav v konaní nebol sporný, sporným bola existencia nároku ako takého, resp. existencia jednotlivých podmienok pre priznanie žalovaného nároku, keďže žalovaná popierala splnenie vyššie uvedených podmienok, a to existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a tiež aj vznik samotnej škody, nemajetkovej ujmy, na strane žalobkýň, keď dôkazné bremeno na preukázanie jednotlivých predpokladov pri uplatnenom nároku na náhradu škody musia uniesť žalobkyne. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že už prvý predpoklad pre založenie zodpovednosti štátu za škodu - a to existencia nezákonného rozhodnutia ( ) a nesprávneho úradného postupu ( zákona č.

) nebola žalobkyňami preukázaná. Rozhodnutia vydané v vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ H. pod ČVS: ORP-1981/1-OVK-TT-2013-Kd, a to žalobkyňami namietané uznesenia o zastavení trestného stíhania z 9.9.2015 a uznesenie Okresnej prokuratúry H. o zamietnutí sťažnosti žalobkýň z 16.11.2015, sp. zn. -61 bolo zákonné, vychádzali zo zisteného skutkového stavu a neboli zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, ako to predpokladá . Súd prvej inštancie nemal za preukázaný ani nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní. Žalobkyňami namietanú nečinnosť prokuratúry pri vykonávaní dozoru a vyšetrovateľa, teda najmä viac ako 5 mesačné prieťahy pri vypracovaní znaleckého posudku nie je možné posudzovať v civilnom konaní všeobecným súdom o náhradu škody. Prieťahy v trestnom konaní je oprávnený posudzovať výlučne Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 23.11.2016 sp. zn. ). Ďalšie námietky žalobkýň smerujúce k nesprávnemu úradnému postupu sa týkali najmä vedenia konania a dokazovania (napr. nenariadenie exhumácie ihneď po začatí trestného stíhania). Vedenie konania a rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané nie je v kompetencii účastníkov trestného konania, títo nie sú o tom oprávnení rozhodovať. Orgány činné v trestnom konaní navykonávajú dôkazy na základe ich „želenia“. Z obsahu spisu a vykonaných dôkazov je zrejmé, že postup orgánov činných v trestnom konaní nebol nesprávny. Ako počas konania argumentovala žalovaná, samotné začatie trestného stíhania neodôvodňuje bez ďalšieho nariadenie exhumácie. Tento postup je potrebné dôsledne zvážiť, pričom ako podklad na to, či je potrebné pristúpiť k vykonaniu takéhoto dôkazu (pitve tela nebohého) môže slúžiť aj znalecké dokazovanie. Bezprostredná príčina úmrtia p. B. sa nepodarila zistiť znaleckým posudkom bez pochybností, pričom vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, táto by mohla byť zistená jedine pitvou tela nebohého, keďže nebola vykonaná bezprostredne po úmrtí. V prípade ak mali žalobkyne podozrenie, že k úmrtiu p. B. došlo trestným činom, mali túto skutočnosť bezodkladne oznámiť orgánom činným v trestnom konaní po nájdení jeho tela a pitva by zrejme bola nariadená ešte pred jeho pochovaním. V záveroch znaleckého posudku vypracovaného v trestnej veci znalci nedokázali jednoznačne určiť príčinu smrti, a ani spoľahlivo posúdiť, či medzi úmrtím p. B. a konaním (resp. nekonaním) ošetrujúcich lekárov existuje príčinná súvislosť, keďže na úmrtí sa mohlo podieľať mnoho ďalších faktorov, prípadne mohla byť príčina smrti aj iná ako bola stanovená obhliadajúcim lekárom, a to z dôvodu absencie pitvy, ktorá nebola vykonaná bezprostredne po jeho úmrtí. Obhliadajúci lekár pri vonkajšej obhliadke nezistil žiadne známky poranenia, stopy po zápase a žalobkyne nevyjadrili súhlas s pitvou, zrejme z etických dôvodov (uvádzali, že ich otec bol veriaci). Následne znalci z dôvodu čo najobjektívnejšieho zistenia príčiny úmrtia p. B. navrhli eventuálne zvážiť vykonanie exhumácie a následnej pitvy. Opodstatnenosť vykonania pitvy, ktorej musela predchádzať exhumácia, teda vyplynula zo záverov znaleckého posudku, čo znamená, že nemožno konštatovať, že by sa orgány činné v trestnom konaní týmto dopustili nesprávneho úradného postupu. Účastníci trestného konania nemajú právny nárok na vykonanie jednotlivých dôkazov, ale orgány činné v trestnom konaní vychádzajú zo zákonnej požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu. Po oboznámení sa zo závermi znaleckého posudku prokurátorka dospela k záveru, že jediným spôsobom ako v danom čase ešte bolo možné jednoznačne zistiť príčinu úmrtia p. B. bola pitva, a preto uznesením nariadila exhumáciu. Exhumácia tela nebohého bola nariadená v zmysle orgánom štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Uznesenie bolo prijaté v rámci trestného konania za účelom vykonania dôkazu a následnej pitvy tela nebohého, pričom išlo o procesné rozhodnutie. Takýto postup zákon umožňoval v jeho . Tu súd prvej inštancie dodal, že prokurátorka zvolila tento postup, aby bez pochybností bol zistený skutočný stav veci, nakoľko nie je možné vznieť obvinenie osobe, ak tomu nasvedčujú získané dôkazy. Pre vedenie trestného stíhania a prípadne aj na následné podanie obžaloby vo veci, je potrebné mať za nepochybne zistené, že k úmrtiu osoby došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním alebo nekonaním ošetrujúcich lekárov, čo v prejendávanej veci preukázané nebolo. Keďže aj vzhľadom na znalecký posudok a na prípadne vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnej osobe bolo potrebné zistiť presnú príčinu smrti nemožno hodnotiť tento postup ako nesprávny, ale nanajvýš ako nehospodárny aj s poukazom na závery uvedené v rozhodnutí generálneho prokurátora. Uznesenie prokurátorky sp. zn. -35 zo dňa 8.4.2015 bolo na základe mimoriadneho opravného prostriedku podaného zo strany žalobkýň uznesením generálneho prokurátorom SR dňa 4.6.2015 pod sp. zn. XVI/2 Pz 33/15/1000-12 zrušené. Generálny prokurátor v uvedenom uznesení konštatoval nadbytočnosť takého dôkazu, keďže dospel k záveru, orgány prípravného konania aj bez vykonania exhumácie disponujú dostatočným množstvom relevantných dôkazov na to, aby po ich vyhodnotení v zmysle mohli posúdiť, či smrť poškodeného bola zavinená nedostatočnou starostlivosťou zo strany ošetrujúceho lekára, alebo len v dôsledku nezodpovedného konania samotného poškodeného, ktorý sa vo veku 65 rokov napriek dlhodobým zdravotným problémom

a diagnostikovanej námahovej angíne pectoris vydal na 40 kilometrovú cyklotúru. Uznesenie o nariadení exhumácie ako procesné rozhodnutie prokurátora v trestnej veci potom samo o sebe nezakladá existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle Nezakladá ani existenciu nesprávneho úradného postupu ( ), keďže ako už súd uviedol vyššie, tento postup bol v zmysle zákona možný ( umožňoval nariadiť exhumáciu). Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené argumenty konštatuje, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky podľa a , keďže zo strany žalobkýň nebolo preukázané, že právoplatné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní bolo zrušené respektíve zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, keďže sťažnosť žalobkýň voči uznesenie vyšetrovateľky zo dňa 9.9.2015, ČVS:ORP-1981/1- OVK-TT-2013-Kd, ktorým zastavila trestné stíhanie pre prečin usmrtenia, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, bola zamietnutá. Uviedol, že nie kompetentný preskúmať konanie vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-1981/1-OVK-TT-2013-Kd ani z hľadiska existencie prieťahov, aj s poukazom na Oprávnenie všeobecného súdu pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa je možné až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Ďalej dodal, že rozporuplne vyzneli argumenty žalobkýň, keď na jednej strane namietajú zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že v uvedenej veci nebola hodnoverným spôsobom zistená presná príčina smrti p. B., a teda nebolo možné preukázanie príčinnej súvislosti medzi úmrtím p. B. a neposkytnutím správnej zdravotnej starostlivosti zo strany ošetrujúcich lekárov, najmä pre absenciu súdnolekárskej pitvy a zároveň namietajú postup nariadenia exhumácie tela nebohého. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, že v danom čase by už (vzhľadom na konštatovania v znaleckom posudku) s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné zistiť príčinu úmrtia, avšak táto skutočnosť nezakladá zodpovednosť štátu za škodu v zmysle Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007 sp. zn. ). Keďže nemal za preukázanú prvotnú podmienku, a to existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, nezaoberal sa podrobne ďalšími podmienky predpokladajúcimi priznanie nároku na náhradu škody, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne (teda všetky naraz). S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo stranami sporu konania uplatnený, a ktoré dôkazy považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil. Stranami sporu iné ako listinné dôkazy navrhnuté neboli, pričom všetky listiny boli stranám aj navzájom doručené. Dôkazné bremeno na preukázanie jednotlivých atribútov zodpovednosti za škodu je na žalobcovi, v tomto prípade na žalobkyniach, pričom súd po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s podanou žalobou a vyjadreniami, ale najmä s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise bol toho názoru, že žalobkyne v tomto prípade dôkazné bremeno neuniesli a nepreukázali vznik nároku na náhradu škody, a to z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne v konaní nepreukázali splnenie všetkých , súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia v spojení a a , .

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/, 2/ a 3/, ktoré navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Mali za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel súd na základe vykonaných dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2. Uviedli, že voči Slovenskej republike, v mene ktorej koná I. J. K., podali žalobu na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom prokurátoriek Okresnej prokuratúry H., ktorý bol v rozpore s ustanoveniami (), o prokuratúre a o

prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, a to konkrétne vydaním nezákonného rozhodnutia o nariadení exhumácie dňa 8.4.2015, nečinnosťou a prieťahmi v konaní pri zabezpečovaní znaleckého posudku, nevydaním rozhodnutia o nariadení exhumácie v primeranej lehote a jeho oneskoreným vydaním, neodstránením pochybností o správnosti znaleckého posudku do konania pribratej znaleckej organizácie, konaním v rozpore so závermi (príkazom) Generálneho prokurátora SR zo dňa 4.6.2015 a nezabezpečením zákonnosti postupu pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď správne určené právne normy súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Nesprávne aplikoval ustanovenie a tým, že sa neviazal rozhodnutím - uznesením Generálneho prokurátora SR sp. zn. XVI/2 Pz 33/15/1000-12 zo dňa 4.6.2015, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie - uznesenie o nariadení exhumácie sp. zn. -35 zo dňa 8.4.2015, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené pre nezákonnosť.

2.3. Žalobou napádali postup dozorových prokurátoriek pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní v rozpore s , ako aj porušenia povinností dozorových prokurátoriek vyplývajúcich zo a Práve prokurátor dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktoré realizujú vyšetrovanie trestných činov, a keďže je typickým kontrolným orgánom ochrany práva, zásada legality a objektívnej pravdy ho núti k aktivite v zhode s právnymi predpismi vždy, keď zistí, že mohlo dôjsť k porušeniu, resp. ohrozeniu práva, resp. právneho poriadku. Použitie kompetencie zo strany štátneho orgánu musí byť totiž realizované ústavne a zákonne konformným spôsobom. Nepostačuje teda, že dozorové prokurátorky konali na základe , ale spôsob, ktorým konali, musel byť rovnako súladný so zákonom, rovnako ako rozsah, v ktorom konali. Nesprávnym úradným postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených , odklon od správania určeného orgánu verejnej moci zákonom. Ak teda dozorové prokurátorky nekonali v primeraných lehotách a v súlade s právnymi predpismi, je nutné tento postup považovať za nesprávny úradný postup a súd bol povinný sa týmto postupom zaoberať, pretože ak má byť Slovenská republika považovaná za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť, a to bez liberácie, za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zbytočné prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie, ktorý rozhodoval o náhrade škody, bol v zmysle , ktorý mal byť aplikovaný na prejednávaný prípad, povinný zaoberať sa skutočnosťami, či zo strany prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava došlo k nečinnosti a prieťahom v konaní. Nie je možné súhlasiť s tým, že postup, vrátane nesprávneho úradného postupu dozorových prokurátoriek, nemôže byť predmetom posudzovania súdom v občianskom súdnom konaní. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav nedopadajú. Súd nesprávne aplikoval ust. a Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, t. j. neaplikovania ust. nebol zo strany okresného súdu náležite posudzovaný nesprávny úradný postup dozorových prokurátoriek.

2.4. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú v rozpore so zisteniami, ktoré mal súd z obsahu spisu za preukázané. Súd v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu neaplikoval ust. , pretože v zmysle predmetného ustanovenia za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej alebo primeranej lehote na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej alebo primeranej lehote. Bez pochybností za nesprávny úradný postup prokurátorky Okresnej prokuratúry H. treba pokladať nevydanie uznesenia o nariadení exhumácie v čase vzniku podozrenia, že smrť G. B. bola spôsobená trestným činom, v čase vyťažiteľnosti exhumácie a dosiahnutia základného cieľa pitvy - potvrdenia/vyvrátenia bezprostrednej príčiny smrti stanovenej ohliadajúcim lekárom. Námietky žalobkýň smerovali k porušeniu zákonných povinností dozorovej prokurátorky ustanovených najmä v , a a , a Porušenie uvedených zákonných povinností oneskoreným nariadením exhumácie v rozpore s jej primárnym cieľom a účelom dokazovania sa dozorová prokurátorka dopustila nesprávneho úradného postupu podľa ust. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, dozorová prokurátorka je zodpovedná za zmarenie dôkazu a za nesprávny úradný postup. Oneskorené nariadenie exhumácie po viac ako 16 mesiacoch od podania trestného oznámenia z dôvodu podozrenia,

že smrť G. B. vznikla v dôsledku preukázateľne nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti a po vyše roku od začatia trestného stíhania pre prečin usmrtenia podľa , , to znamená až v čase nevyťažiteľnosti exhumácie a nemožnosti dosiahnutia primárneho cieľa pitvy vykonanej po nariadenej exhumácii, a teda v rozpore so znaleckým dokazovaním a odborným stanoviskom, je nutné hodnotiť ako nesprávny úradný postup podľa ust. Postupom v rozpore s a nasl. spočívajúcim v nezabezpečení odstránenia pochybností o správnosti znaleckého posudku, teda podstatných chýb znaleckého posudku v zmysle , ktorý mal podstatný vplyv pri jednoznačnom určení bezprostrednej príčiny smrti, pri nariadení exhumácie, ako aj hodnotení príčinnej súvislosti smrti G. B. s nezákonným konaním lekárov, sa dozorová prokurátorka dopustila nesprávneho úradného postupu podľa Nesprávnym aplikovaním ust. a , neaplikovaním cit. zákona, ktorý dopadá na skutkový stav a posúdenie veci podľa a cit. zákona, ktoré na skutkový stav nedopadajú, sa súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.5. Dôvodili, že v žalobe opísaným nesprávnym postupom bola žalobkyniam spôsobená škoda, a to v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným konaním žalovanej, nakoľko ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku ich ujmy. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy v zmysle , vzniká škoda (nemajetková ujma) už samotným porušením, resp. zásahom do základných práv a slobôd človeka, preto nie je potrebné demonštrovať, že takýto zásah niesol ujmu, ktorá sa prejavila navonok. Právny základ napadnutého rozhodnutia je potrebné hľadať v SR, ale aj vo všeobecnej rovine v Mali za to, že ak má byť Slovenská republika považovaná za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť, a to bez liberalizácie, za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. Poukázali na absolútne dominantné postavenie prokurátora v prípravnom konaní, ktorý má povinnosť ako orgán ochrany práva, organizovať svoju dozorovú činnosť tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému zásahu do základných práv jednotlivca. Prokurátor zodpovedá za ústavnosť a zákonnosť celého priebehu prípravného konania, teda nie len za jeho legálnosť, ale aj za legitímnosť, keď štátnu moc možno uplatňovať len v prípadoch a medziach stanovených zákonom a spôsobom, ktorý zákon stanoví. Oneskorene nariadená exhumácie predstavovala len „formálny procesný úkon“, nakoľko žiadnym spôsobom nemohla prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, pretože z dôkazov prípravného konania dozorová prokurátorka vedela, že zistiť príčinu smrti pitvou po exhumácii nariadenej v apríli 2015 nebolo vôbec možné a telo ich mŕtveho otca malo slúžiť len ako „výskumná vzorka“ pre znaleckú organizáciu, ako „možnosť“ znalcov o vykonanie pitvy exhumovaného tela výhradne za účelom „pokusu“, čo pitva tri roky od úmrtia môže ešte priniesť. Toto konanie dozorovej prokurátorky možno označiť za hanobenie mŕtveho. V prípade účelovo vykonštruovaného záveru o nezodpovednom konaní otca, ktorý si privodil smrť, oneskoreného nezákonného nariadenia exhumácie, nečinnosti prokurátorky a nezabezpečenia dodržania zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní v rámci dozorových opatrení, dozorová prokurátorka nekonala v medziach zákona, čím sa dopustila nezákonného konania, ktorým žalobkyniam bola spôsobená ujma, a to v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom dozorovej prokurátorky, pretože ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu a nesprávnemu úradného postupu, nedošlo by ani k vzniku ujmy spočívajúcej v hrubom zásahu do ich práva na súkromie, práva na ochranu cti, ťažkej citovej ujme a práva na pietu a do ich práva na spravodlivé prešetrenie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.

2.6. Žalovaná nepredložila žiaden relevantný argument, prečo by im nemala byť nemajetková ujma priznaná. Naopak, žalovaná, ktorá v konaní popierala splnenie existencie nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a tiež aj vznik samotnej škody, nemajetkovej ujmy na ich strane, vo svojom podaní zo dňa 30.8.2021 uviedla konkrétnu výšku nemajetkovej ujmy, ktorá by im mala byť maximálne priznaná práve z dôvodu zrušenia uznesenia o nariadení exhumácie Generálnym prokurátorom SR a zastavenia trestného stíhania. Samotné konštatovanie porušenia práva a ospravedlnenie nie je v tomto prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Pri výške nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadnili, že táto by nemala byť neprimeraná iným finančným kompenzáciám, taxatívne stanovené kritéria v , najmä závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo, závažnosť následkov, ktoré im vznikli v súkromnom živote, ako aj súdnu prax v konaniach o náhradu škody. Ľudský život je najvyššou hodnotou a v tomto zmysle mala postupovať aj dozorová prokurátorka v rámci dozorových oprávnení, najmä ak pre objasnenie trestného činu bolo

rozhodujúce časové hľadisko. Pokiaľ sa bude poškodeným/účastníkom konania priznávať absolútne neprimerane nízke odškodné vo vzťahu k hrubým pochybeniam a porušovaniam ústavných a zákonných povinností verejných orgánov, umožní to len verejným orgánom pokračovať v protizákonných postupoch bez akýchkoľvek adekvátnych dôsledkov.

3.1. K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

3.2. Dôvodila, že žalobkyne v konaní nepreukázali nesprávny úradný postup vyšetrovateľky alebo prokurátorky v trestnej veci evidovanej na OR PZ, OKP H., ČVS: ORP-1981/1-OVK-TT-2013, ktoré vo veci postupovali v súlade so zákonom a štandardným spôsobom. V označenej trestnej veci bola exhumácia nariadená v zmysle orgánom štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona () za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci, a to na základe odporúčania do konania pribratej znaleckej organizácie. Uvedené skutočnosti tak vylučujú neoprávnený zásah do osobnosti žalobkýň, ako aj zomrelého G. B.. Uznesenie prokurátorky a nariadenie exhumácie zo dňa 8.4.2015 síce Generálny prokurátor SR uznesením zo dňa 4.6.2015 zrušil, avšak z dôvodu jeho nadbytočnosti, a nie preto, že jeho vydaním prekročila prokurátorka svoju kompetenciu. Navyše uznesenie o nariadení exhumácie mŕtvoly zomrelého poškodeného nebolo vôbec vykonané, t. j. exhumácia sa nerealizovala. Ide pritom o procesné rozhodnutie, ktorého zmyslom bolo zistiť, či v trestnom konaní bude možné na základe výsledkov exhumácie vzniesť obvinenie voči konkrétnym osobám alebo nie. Keďže do konania pribratí znalci nedokázali jednoznačne určiť príčinu smrti, a teda ani spoľahlivo posúdiť príčinnú súvislosť medzi úmrtím G. B. a konaním ošetrujúcich lekárov, preto z dôvodov čo najobjektívnejšieho posúdenia okolností úmrtia menovaného navrhli znalci orgánom činným v trestnom konaní zvážiť eventuálnu exhumáciu jeho ostatkov. Zdôraznila, že na vykonanie jednotlivých dôkazov v trestnom konaní, vrátane nariadenia exhumácie, nie je právny nárok a dôkazy sa nevykonávajú podľa želania účastníkov trestného konania. V predmetnej trestnej veci absentoval veľmi dôležitý prvok, ktorý mohol s maximálnou určitosťou preukázať skutočnú príčinu smrti zomrelého G. B., a to vykonanie pitvy bezprostredne po úmrtí menovaného, ku ktorej nedali rodinní príslušníci zomrelého súhlas. Čo sa týka uznesenia vyšetrovateľky o zastavení trestného stíhania a uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry H. o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, tieto neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, ako to vyžaduje Keďže označené uznesenia vychádzali zo zisteného skutkového stavu, preto nemožno prijať záver, že tieto rozhodnutia sú nezákonné, pričom nie je preukázané ani rozhodnutie príslušného orgánu, v ktorom by príslušný orgán uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by tieto uznesenia mali byť nezákonné. Následne ani postup vyšetrovateľky a prokurátorky, ktorý predchádzal ich vydaniu, nemožno hodnotiť ako nezákonný. Pokiaľ ide o prieťahy v označenej trestnej veci, na ktoré žalobkyne poukazovali, opätovne zdôraznila, že prieťahy v trestnom konaní je oprávnený posudzovať výlučne Ústavný súd SR, ktorý je zároveň kompetentný priznať aj finančné odškodnenie. Nemajetkovú ujmu nestačí len tvrdiť, ale jej vznik, výšku a priamu príčinnú súvislosť s konkrétnym trestným stíhaním musia žalobcovia preukázať.

4. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobkyne, ktoré zotrvali na obsahu a dôvodoch svojho odvolania.

5.1. O odvolaní žalobkýň 1/, 2/ a 3/ rozhodol Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č. k. -579 zo dňa 11. júla 2023 tak, že podľa , výrokom I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a výrokom II. priznal žalovanej voči žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa .

5.2. Odvolací súd v celom rozsahu preberal súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý podľa záverov odvolacieho súdu vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľal i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkázal na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

5.3. Odvolací súd uzavrel, že odvolateľky v odvolacom konaní použili argumenty, ktoré boli použité i v konaní pred súdom prvej inštancie, a na ktoré dal uspokojivú odpoveď už súd prvej inštancie. Preto odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne na argumenty obsiahnuté v odvolaní reagovať a opakovať dôvody, ktoré sú už obsahom napadnutého rozsudku. Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

6.1. Proti tomuto rozsudku podali dovolanie žalobkyne 1/ a 2/ a 3/. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. júna 2025 sp. zn. dovolanie žalobkyne 1/ a žalobkyne 3/ odmietol a rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. júla 2023 č. k. -579 zrušil vo vzťahu k žalobkyni 2/ a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

6.2. Ako dôvod zrušenia rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobkyni 2/ uviedol, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedalo dostatočnú odpoveď na uplatnenú argumentáciu žalobkyne 2/ v odvolacom konaní. Akcentoval, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Len všeobecné konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné vysporiadanie sa s podstatnými uplatnenými námietkami v konaní (). Odvolací súd v zákonom požadovanom minime neodpovedal na argumentačnú líniu žalobkyne 2/ a to minimálne odkazom na konkrétnu argumentáciu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne 2/, s ktorou sa odvolací súd v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku stotožnil. Zároveň dovolací súd uviedol, že vzhľadom na obsahovú a vecnú stránku odvolacích námietok žalobkyne 2/ uplatnených podľa a nepostačovalo iba univerzálne konštatovanie odvolacieho súdu hodnoteniu dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom nemožno nič vytknúť, ako aj vykonané právne posúdenie, keď súd aplikoval príslušné ustanovenia v súlade s rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít. Uvedené preto vylučovalo akýkoľvek iný záver dovolacieho súdu než ten, že spomínaný postup odvolacieho súdu mal za následok zaťaženie konania (pred odvolacím súdom) tvrdenou tzv. zmätočnostnou vadou podľa . Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho rozsudku s takými odvolacími tvrdeniami, ktoré nejde (bez ďalšieho) označiť za nepodstatné, je totiž tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu ním do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

6.3. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že mu za opísaných okolností nezostávala iná možnosť, ako o dovolaní žalobkyne 2/ rozhodnúť podľa v spojení s a spôsobom uvedeným vo výrokovej časti jeho uznesenia. Znamená to, že zrušil rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k žalobkyni 2/, a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V prípade žalobkyne 2/ spočíval dôvod zrušenia rozsudku odvolacieho súdu v existencii relevantnej procesnej vady podľa , ktorú spôsobil práve odvolací súd, pričom zrušenie jeho rozhodnutia sa zatiaľ javilo ako postačujúce riešenie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobkýň (žalobkyne 2/) boli podané včas ( ), oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní dôkazmi vykonanými v konaní pred súdom prvej inštancie ( ), dospel k záveru, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť s použitím ust. a v rozsahu zrušenia podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne 1/, 2/ a 3/ sa žalobou podanou proti žalovanej domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 175.000 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 75.000 eur, žalobkyni 2/ sumu 50.000 eur a žalobkyni 3/ sumu 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne do zaplatenia, a o nároku na náhradu trov konania.

8.2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30. septembra 2021 č. k. -511 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8.3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyne 1/, 2/ a 3/ v celom rozsahu. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. zo dňa 11. júla 2023 výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a výrokom II. priznal žalovanej voči žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8.4. Proti vyššie uvedenému rozsudku podali dovolanie žalobkyne 1/, 2/ a 3/. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 30. júna 2025 odmietol dovolanie žalobkyne 1/ a žalobkyne 3/ a rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. júla 2023 č. k. -579 zrušil vo vzťahu k žalobkyni 2/ a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

8.5. O nárokoch žalobkyne 1/ a žalobkyne 3/ uplatnenými vo veci samej ako aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania vo vzťahu k nim, bolo teda právoplatne rozhodnuté vyššie uvedenými rozsudkami prvoinštančného a odvolacieho súdu v spojení s odmietajúcim rozhodnutím najvyššieho súdu.

8.6. Predmetom tohto odvolacieho konania preto ostal žalobkyňou 2/ voči žalovanej uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur s prísl., trovy konania vo vzťahu k nej a trovy dovolacieho konania vo vzťahu ku žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ a žalovanej.

9. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

11. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

13. Za aplikácie posudzoval teda odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného práva na

spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj a nasl. SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14.1. Po preskúmaní obsahu spisu týkajúceho sa procesných podmienok konania (ex offo), bez ohľadu na odvolacie námietky, v prvom rade považuje odvolací súd za potrebné dať do pozornosti súdu prvej inštancie nasledovné.

14.2. Žalobkyne 1/, 2/ a 3/, sa podanou žalobou voči žalovanej domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 175.000 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 75.000 eur, žalobkyni 2/ sumu 50.000 eur a žalobkyni 3/ sumu 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe však nebol uvedený dátum, od ktorého si nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne uplatňovali. Súd prvej inštancie v tejto časti procesne pochybil, nakoľko bol povinný postupovať podľa ustanovenia a túto vadu podania odstrániť v rámci prípravy pojednávania, pred doručením žaloby žalovanej. Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uvedenej vade návrhu nevenoval pozornosť počas celého prvoinštančného konania a to ani v rámci prípravy pojednávania a ani na pojednávaní pričom vo veci rozhodol bez jej odstránenia, či pripustenia zmeny žaloby v priebehu konania. V zmysle žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Z odvolacieho návrhu žalobkýň 1/, 2/ a 3/ vyplýva, že odvolanie podali voči celému výroku I. ktorým bola žaloba zamietnutá, teda aj voči úroku z omeškania, ktorého zamietnutie nebolo v prvoinštančnom rozsudku samostatne odôvodnené. Nakoľko predmetom konania ostal nárok žalobkyne 2/, súd prvej inštancie po tomto zrušujúcom rozhodnutí rozsudku súd prvej inštancie v napadnutej časti, v ďalšom konaní vyzve žalobkyňu 2/ na odstránenie vady žaloby v časti úroku z omeškania, tak aby bolo zrejmé od ktorého dátumu sa uplatneného nároku domáha.

15.1. Za podstatné odvolacie námietky žalobkyne 2/ v ďalšom považoval odvolací súd jej námietky o nesprávnej aplikácii a , keď súd prvej inštancie neprihliadol na uznesenie Generálneho prokurátora SR, sp. zn. XVI/2 Pz -12 zo dňa 4. júna 2015. Týmto uznesením bolo pre nezákonnosť zrušené právoplatné uznesenie o nariadení exhumácie, sp. zn. -35 zo dňa 8. apríla 2015, ktorým podľa žalobkyne 2/ vznikla škoda.

15.2. Zároveň vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne aplikoval ustanovenia § 9 ods. 2 a 3 citovaného zákona, keď vyhodnotil, že namietala postup vyšetrovateľa. Podľa žalobkyne však namietala porušenie zákonných povinností dozorovej prokurátorky pri výkone dozoru nad vyšetrovaním.

15.3. Navyše, žalobkyňa 2/ poukázala, že nebolo možné aplikovať, keďže nenamietala nečinnosť súdu (prieťahy v konaní), ale nesprávny úradný postup dozorových prokurátoriek. Súd prvej inštancie podľa nej zároveň opomenul aplikáciu , keď neposúdil úradný postup dozorových prokurátoriek.

15.4. Žalobkyňa tvrdila, že súd prvej inštancie mal vyhodnotiť, či príčina smrti mohla byť určená na základe prehliadky mŕtveho tela, alebo bolo potrebné vykonať pitvu, na ktorú by exhumácia musela byť nariadená v primeranej lehote. V tejto súvislosti poukázala aj na päťmesačné oneskorenie pri vyhotovení znaleckého posudku a nečinnosť dozorovej prokurátorky pri zabezpečovaní dôkazov, čím podľa nej došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa

15.5. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov. Osobitne poukázala na rozpory medzi skutkovými závermi v bode 36. odôvodnenia rozsudku a obsahom spisu, najmä v kontexte s bodom 9. odôvodnenia, z ktorých vyplynulo, že prehliadajúci lekár pitvu nenariadil, preto nebolo možné vyjadriť s ňou nesúhlas. Nenariadenie pitvy bezprostredne po úmrtí podľa nej nemohlo ovplyvniť jej vykonanie v prípravnom konaní, pretože táto skutočnosť bola orgánom známa už z trestného oznámenia.

15.6. Uvádzala, že ani znalecký posudok nemohol zmeniť skutočnosť, že závery z prehliadky mŕtveho tela nepostačovali na určenie bezprostrednej príčiny smrti. V tejto súvislosti poukázala aj na , ktorý podľa nej nevyžaduje pred nariadením exhumácie vypracovanie znaleckého posudku.

15.7. K záveru súdu, že vzhľadom na znalecký posudok nebolo možné príčinu smrti zistiť, žalobkyňa 2/ namietala, že ide o nesprávne skutkové tvrdenie, ktoré je v rozpore s uznesením Generálneho prokurátora SR zo dňa 4. júna 2015.

15.8. Nesprávne skutkové zistenia žalobkyňa 2/ namietala aj vo vzťahu k bodu 38. odôvodnenia rozsudku. Za nesprávny úradný postup prokurátorky považovala aj nevydanie uznesenia o nariadení exhumácie v čase, keď jej vykonanie ešte mohlo viesť k dosiahnutiu účelu – pitvy, ktorá mohla vyvrátiť predpokladanú príčinu smrti stanovenú prehliadajúcim lekárom.

15.9. Záverom uviedla, že došlo k nečinnosti zo strany dozorovej prokurátorky a porušeniu jej zákonných povinností podľa a nasl. , a , ktoré spočívali najmä v tom, že nevykonala kroky na odstránenie pochybností o správnosti znaleckého posudku, a to ani po podaní zo dňa 27. apríla 2015, čo podľa žalobkyne 2/ predstavuje nesprávny úradný postup v zmysle Podľa nej došlo aj k porušeniu príkazu a právneho názoru Generálneho prokurátora SR z 4. júna 2015, pričom nezistenie príčiny smrti v prípravnom konaní bolo dôsledkom nečinnosti a protizákonného postupu dozorových prokurátoriek.

15.10. Vyvodenie záveru o zodpovednosti p. B. za vlastnú smrť, bez podloženia dôkazmi z prípravného konania a v rozpore so znaleckým dokazovaním, 11 považovala za ďalší prejav nesprávneho úradného postupu podľa

16. K odvolacím námietkam žalobkyne 2/ uvádza odvolací súd nasledovné.

17. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

19. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia ( pozri uznesenie NS SR sp. zn. ). Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia.

20. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad išlo i v prejednávanej veci, keďže z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie síce popísal skutkový stav a uviedol teoretické východiská pre rozhodnutie vo veci, avšak nedal dostatočné odpovede na vyššie uvedenú žalobkyňou 2/ uplatňovanú argumentáciu

pred súdom prvej inštancie, a ktorej súd prvej inštancie nevenoval pri odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočnú pozornosť.

21. Uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie mal za následok, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení na riadne odôvodnenie. Žalobkyňa 2/ má právo a dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom. Absencia dostatočného odôvodnenia totiž odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a následne ďalších opravných prostriedkov a záverov rozhodnutí tak krajského ako aj najvyššieho súdu, s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ v odvolacom konaní používa v podstate zhodnú argumentáciu ako pred súdom prvej inštancie bol nútený uzavrieť, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti nedáva jednoznačnú odpoveď na jej argumentáciu a uplatnený nárok žalobkyne 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, keďže odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na uvedené, v kontexte s vyššieuvedeným procesným porušením postupu pri odstraňovaní vád podania, odvolací konštatuje, že s uvedenými odvolacími námietkami zhodnými s argumentáciou žalobkyne 2/ pred súdom prvej inštancie sa nie dostatočným spôsobom vysporiadal súd prvej inštancie, rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nespĺňajúce náležitosti , z ktorého dôvodu toto nemožno podrobiť preskúmaniu v rámci odvolacieho konania. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

23. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobkyne 2/ v prvom rade odstrániť vadu žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania, dôsledne sa venovať posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy, opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré bude nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v základných princípov a v ust. . Súd prvej inštancie vec právne posúdi podľa relevantných právnych predpisov, vykoná navrhnuté dokazovanie a dôsledne sa vysporiada s argumentáciou oboch strán sporu. Nové rozhodnutie súdu prvej inštancie bude musieť byť komplexným celkom vzhľadom na nedostatky vytýkané odvolacím súdom. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám, vrátane žalobkyne 2/, musí dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatné a relevantné argumenty tak, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. ). Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť tak, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami a relevantnou argumentáciou strán.

24. Na záver však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za správny považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ nie je splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku, nie je v konaní potrebné skúmať ďalšie. Na podporu tohto záveru odvolací súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. februára 2025, ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti odmietnutej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. zverejnené v Rozhodnutí vo veciach obchodnoprávnych, Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2025 týkajúce sa odôvodnenia rozsudku a prípustnosti dovolania v zmysle záverov ktorého: „I. Ak pre priznanie nároku je relevantné naplnenie viacerých hmotnoprávnych predpokladov súčasne, pričom v konaní súd zistí neexistenciu čo i len jedného z nich, postačuje v odôvodnení zrozumiteľne

vysvetliť túto skutočnosť a nie je potrebné sa s ďalšími predpokladmi v odôvodnení rozhodnutia súdu zaoberať. II. Právna otázka smerujúca v dovolaní k jednému z hmotnoprávnych predpokladov, ktorému sa súd nemusel venovať, pre absenciu iného z viacerých hmotnoprávnych predpokladov pre vznik nároku (na jeho splnení nezaložil svoje rozhodnutie), nezakladá prípustnosť dovolania podľa .“

25. Odvolací súd zrušil výrok II. súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov vo vzťahu k žalobkyne 2/ ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu.

26. Podľa rozhodne súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobkyni 2/ v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Zároveň rozhodne o trovách dovolacieho konania vo vzťahu k žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ a žalovanej.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podľa má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa ods. l z. č. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci www.legalaid.sk. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).