Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., 2/ B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, D., 3/ E. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., žalobkyne 1/ a 3/ zastúpené žalobkyňou 2/, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej škody, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. septembra 2021 č.k. -511, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkýň, ktorou sa tieto proti žalovanej domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 175.000 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 75.000 eur, žalobkyni 2/ sumu 50.000 eur a žalobkyni 3/ sumu 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne do zaplatenia, a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení SR, čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj a , , , a , až 4, až 4 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „“), keď vychádzal z toho, že základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci) je existencia podmienok pre vznik daného nároku. Súd v prvom rade musí skúmať kumulatívne splnenie troch podmienok pre založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa , a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody (nemajetkovej ujmy vo výške 175.000 eur) a existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom v prípade zodpovednosti štátu podľa ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu. Skutkový stav v konaní nebol sporný, sporným bola existencia nároku ako takého, resp. existencia jednotlivých podmienok pre priznanie žalovaného nároku, keďže žalovaná popierala splnenie vyššie uvedených podmienok, a to existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a tiež aj vznik samotnej škody, nemajetkovej ujmy, na strane žalobkýň. Dôkazné bremeno na preukázanie jednotlivých predpokladov pri uplatnenom nároku na náhradu škody musia uniesť žalobkyne. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že už prvý predpoklad pre založenie zodpovednosti štátu za škodu - a to existencia nezákonného rozhodnutia (

ods. 1 písm. a) ) a nesprávneho úradného postupu ( ) nebola žalobkyňami preukázaná. Nezákonným rozhodnutím je právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je tak zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, pričom z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí byť dôvod zrušenia rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý, pričom ne ako predbežnú otázku. Pre súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je potom takéto rozhodnutie záväzné podľa ust. Nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup v zmysle uvedeného zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.05.011 sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.11.2006 sp. zn. ). Nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky, či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.03.2011 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2012 sp. zn. ). Rozhodnutia vydané v vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava pod ČVS: ORP-1981/1-OVK-TT-2013-Kd, a to žalobkyňami namietané uznesenia o zastavení trestného stíhania z 09.09.2015 a uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava o zamietnutí sťažnosti žalobkýň z 16.11.2015, sp. zn. -61 zákonné, vychádzali zo zisteného skutkového stavu a neboli zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, ako to predpokladá . Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné, a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť už v čase prejednávania nároku o náhrade škody konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti nemožno riešiť ako otázku predbežnú (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.04.2013 sp. zn. ). V súvislosti s vydanými uzneseniami, ktoré neboli zmenné alebo zrušené pre nezákonnosť potom nemožno hodnotiť ani postup, ktorý im predchádzal ako nezákonný. Súd nemal za preukázaný ani nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní. Žalobkyňami namietanú nečinnosť prokuratúry pri vykonávaní dozoru a vyšetrovateľa, teda najmä viac ako 5 mesačné prieťahy pri vypracovaní znaleckého posudku nie je možné posudzovať v civilnom konaní všeobecným súdom o náhradu škody. Prieťahy v trestnom konaní je oprávnený posudzovať výlučne Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 23.11.2016 sp. zn. ). Ďalšie námietky žalobkýň smerujúce k nesprávnemu úradnému postupu sa týkali najmä vedenia konania a dokazovania (napr. nenariadenie exhumácie ihneď po začatí trestného stíhania). Vedenie konania a rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané nie je v kompetencii účastníkov trestného konania, títo nie sú o tom oprávnení rozhodovať. Orgány činné v trestnom konaní navykonávajú dôkazy na základe ich „želenia“. Z obsahu spisu a vykonaných dôkazov je zrejmé,

že postup orgánov činných v trestnom konaní nebol nesprávny. Ako počas konania argumentovala žalovaná, samotné začatie trestného stíhania neodôvodňuje bez ďalšieho nariadenie exhumácie. Tento postup je potrebné dôsledne zvážiť, pričom ako podklad na to, či je potrebné pristúpiť k vykonaniu takéhoto dôkazu (pitve tela nebohého) môže slúžiť aj znalecké dokazovanie. Bezprostredná príčina úmrtia p. B. sa nepodarila zistiť znaleckým posudkom bez pochybností, pričom vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, táto by mohla byť zistená jedine pitvou tela nebohého, keďže nebola vykonaná bezprostredne po úmrtí. V prípade ak mali žalobkyne podozrenie, že k úmrtiu p. B. došlo trestným činom, mali túto skutočnosť bezodkladne oznámiť orgánom činným v trestnom konaní po nájdení jeho tela a pitva by zrejme bola nariadená ešte pred jeho pochovaním. V záveroch znaleckého posudku vypracovaného v trestnej veci znalci nedokázali jednoznačne určiť príčinu smrti, a ani spoľahlivo posúdiť, či medzi úmrtím p. B. a konaním (resp. nekonaním) ošetrujúcich lekárov existuje príčinná súvislosť, keďže na úmrtí sa mohlo podieľať mnoho ďalších faktorov, prípadne mohla byť príčina smrti aj iná ako bola stanovená obhliadajúcim lekárom, a to z dôvodu absencie pitvy, ktorá nebola vykonaná bezprostredne po jeho úmrtí. Obhliadajúci lekár pri vonkajšej obhliadke nezistil žiadne známky poranenia, stopy po zápase a žalobkyne nevyjadrili súhlas s pitvou, zrejme z etických dôvodov (uvádzali, že ich otec bol veriaci). Následne znalci z dôvodu čo najobjektívnejšieho zistenia príčiny úmrtia p. B. navrhli eventuálne zvážiť vykonanie exhumácie a následnej pitvy. Opodstatnenosť vykonania pitvy, ktorej musela predchádzať exhumácia, teda vyplynula zo záverov znaleckého posudku, čo znamená, že nemožno konštatovať, že by sa orgány činné v trestnom konaní týmto dopustili nesprávneho úradného postupu. Účastníci trestného konania nemajú právny nárok na vykonanie jednotlivých dôkazov, ale orgány činné v trestnom konaní vychádzajú zo zákonnej požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu. Po oboznámení sa zo závermi znaleckého posudku prokurátorka dospela k záveru, že jediným spôsobom ako v danom čase ešte bolo možné jednoznačne zistiť príčinu úmrtia p. B. bola pitva, a preto uznesením nariadila exhumáciu. Exhumácia tela nebohého bola nariadená v zmysle orgánom štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Uznesenie bolo prijaté v rámci trestného konania za účelom vykonania dôkazu a následnej pitvy tela nebohého, pričom išlo o procesné rozhodnutie. Takýto postup zákon umožňoval v jeho . Tu súd dodáva, že prokurátorka zvolila tento postup, aby bez pochybností bol zistený skutočný stav veci, nakoľko nie je možné vznieť obvinenie osobe, ak tomu nasvedčujú získané dôkazy. Pre vedenie trestného stíhania a prípadne aj na následné podanie obžaloby vo veci, je potrebné mať za nepochybne zistené, že k úmrtiu osoby došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním alebo nekonaním ošetrujúcich lekárov, čo v prejendávanej veci preukázané nebolo. Keďže aj vzhľadom na znalecký posudok a na prípadne vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnej osobe bolo potrebné zistiť presnú príčinu smrti nemožno hodnotiť tento postup ako nesprávny, ale nanajvýš ako nehospodárny aj s poukazom na závery uvedené v rozhodnutí generálneho prokurátora. Uznesenie prokurátorky sp. zn. -35 zo dňa 08.04.2015 bolo na základe mimoriadneho opravného prostriedku podaného zo strany žalobkýň uznesením generálneho prokurátorom SR dňa 04.06.2015 pod sp. zn. XVI/2 Pz 33/15/1000-12 zrušené. Generálny prokurátor v uvedenom uznesení konštatoval nadbytočnosť takého dôkazu, keďže dospel k záveru, orgány prípravného konania aj bez vykonania exhumácie disponujú dostatočným množstvom relevantných dôkazov na to, aby po ich vyhodnotení v zmysle mohli posúdiť, či smrť poškodeného bola zavinená nedostatočnou starostlivosťou zo strany ošetrujúceho lekára, alebo len v dôsledku nezodpovedného konania samotného poškodeného, ktorý sa vo veku 65 rokov napriek dlhodobým zdravotným problémom a diagnostikovanej námahovej angíne pectoris vydal na 40 kilometrovú cyklotúru. Uznesenie o nariadení exhumácie ako procesné rozhodnutie prokurátora v trestnej veci potom samo o sebe nezakladá existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle Nezakladá ani existenciu nesprávneho úradného postupu ( ), keďže ako už súd uviedol vyššie, tento postup bol v zmysle zákona možný ( umožňoval nariadiť exhumáciu). Súd s poukazom na vyššie uvedené argumenty konštatuje, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky podľa a , keďže zo strany žalobkýň nebolo preukázané, že právoplatné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní bolo zrušené respektíve zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, keďže sťažnosť žalobkýň voči uznesenie vyšetrovateľky zo dňa 09.09.2015, ČVS:ORP-1981/1-OVK- TT-2013-Kd, ktorým zastavila trestné stíhanie pre prečin usmrtenia, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, bola zamietnutá. Ako už súd uviedol vyššie nie kompetentný preskúmať konanie vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-1981/1-OVK-TT-2013-Kd ani z hľadiska existencie prieťahov, aj s poukazom na Oprávnenie všeobecného súdu pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa je možné až v

prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Ďalej súd dodáva, že rozporuplne vyznievajú argumenty žalobkýň, keď na jednej strane namietajú zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že v uvedenej veci nebola hodnoverným spôsobom zistená presná príčina smrti p. B., a teda nebolo možné preukázanie príčinnej súvislosti medzi úmrtím p. B. a neposkytnutím správnej zdravotnej starostlivosti zo strany ošetrujúcich lekárov, najmä pre absenciu súdnolekárskej pitvy a zároveň namietajú postup nariadenia exhumácie tela nebohého. Súdu je zrejmé, že v danom čase by už (vzhľadom na konštatovania v znaleckom posudku) s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné zistiť príčinu úmrtia, avšak táto skutočnosť nezakladá zodpovednosť štátu za škodu v zmysle Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.03.2007 sp. zn. ). Keďže súd nemal za preukázanú prvotnú podmienku, a to existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, nezaoberal sa podrobne ďalšími podmienky predpokladajúcimi priznanie nároku na náhradu škody, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne (teda všetky naraz). S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo stranami sporu konania uplatnený, a ktoré dôkazy považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil. Stranami sporu iné ako listinné dôkazy navrhnuté neboli, pričom všetky listiny boli stranám aj navzájom doručené. Dôkazné bremeno na preukázanie jednotlivých atribútov zodpovednosti za škodu je na žalobcovi, v tomto prípade na žalobkyniach, pričom súd po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s podanou žalobou a vyjadreniami, ale najmä s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise bol toho názoru, že žalobkyne v tomto prípade dôkazné bremeno neuniesli a nepreukázali vznik nároku na náhradu škody, a to z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne v konaní nepreukázali splnenie všetkých , súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení a a , , keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko bola v konaní úspešná, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnila a ich priznanie ani nežiadala. Súd má pritom za to, že v súlade s základných princípov , t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne, ktoré navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Mali za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel súd na základe vykonaných dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že voči Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, podali žalobu na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom prokurátoriek Okresnej prokuratúry Trnava, ktorý bol v rozpore s ustanoveniami (), o prokuratúre a o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, a to konkrétne vydaním nezákonného rozhodnutia o nariadení exhumácie dňa 08.04.2015, nečinnosťou a prieťahmi v konaní pri zabezpečovaní znaleckého posudku, nevydaním rozhodnutia o nariadení exhumácie v primeranej lehote a jeho oneskoreným vydaním, neodstránením pochybností o správnosti znaleckého posudku do konania pribratej znaleckej organizácie, konaním v rozpore so závermi (príkazom) Generálneho prokurátora SR zo dňa 04.06.2015 a nezabezpečením zákonnosti postupu pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď správne určené právne normy súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Nesprávne aplikoval ustanovenie a tým, že sa neviazal rozhodnutím – uznesením Generálneho prokurátora SR sp. zn. XVI/2 Pz 33/15/1000-12 zo dňa 04.06.2015, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie – uznesenie o nariadení exhumácie sp. zn. -35 zo dňa 08.04.2015, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené pre nezákonnosť. Žalobou napádali postup dozorových prokurátoriek pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní v rozpore s , ako aj porušenia povinností dozorových prokurátoriek vyplývajúcich zo a Práve prokurátor dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktoré realizujú vyšetrovanie trestných činov, a keďže je typickým kontrolným orgánom ochrany práva, zásada legality a objektívnej pravdy ho núti k aktivite v zhode s právnymi predpismi vždy, keď zistí, že mohlo dôjsť k porušeniu, resp. ohrozeniu práva, resp. právneho poriadku. Použitie kompetencie zo strany štátneho orgánu musí byť totiž realizované ústavne a zákonne konformným spôsobom. Nepostačuje teda, že dozorové prokurátorky konali na základe , ale spôsob, ktorým konali, musel byť rovnako súladný so zákonom, rovnako ako rozsah, v ktorom konali. Nesprávnym úradným postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených , odklon od správania určeného orgánu verejnej moci zákonom. Ak teda dozorové prokurátorky nekonali v primeraných lehotách a v súlade s právnymi predpismi, je nutné tento postup považovať za nesprávny úradný postup a súd bol povinný sa týmto postupom zaoberať, pretože ak má byť Slovenská republika považovaná za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť, a to bez liberácie, za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zbytočné prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie, ktorý rozhodoval o náhrade škody, bol v zmysle , ktorý mal byť aplikovaný na prejednávaný prípad, povinný zaoberať sa skutočnosťami, či zo strany prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava došlo k nečinnosti a prieťahom v konaní. Nie je možné súhlasiť s tým, že postup, vrátane nesprávneho úradného postupu dozorových prokurátoriek, nemôže byť predmetom posudzovania súdom v občianskom súdnom konaní. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav nedopadajú. Súd nesprávne aplikoval ust. a Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, t. j. neaplikovania ust. nebol zo strany okresného súdu náležite posudzovaný nesprávny úradný postup dozorových prokurátoriek. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú v rozpore so zisteniami, ktoré mal súd z obsahu spisu za preukázané. Súd v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu neaplikoval ust. , pretože v zmysle predmetného ustanovenia za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej alebo primeranej lehote na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej alebo primeranej lehote. Bez pochybností za nesprávny úradný postup prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava treba pokladať nevydanie uznesenia o nariadení exhumácie v čase vzniku podozrenia, že smrť G. B. bola spôsobená trestným činom, v čase vyťažiteľnosti exhumácie a dosiahnutia základného cieľa pitvy – potvrdenia/vyvrátenia bezprostrednej príčiny smrti stanovenej ohliadajúcim lekárom. Námietky žalobkýň smerovali k porušeniu zákonných povinností dozorovej prokurátorky ustanovených najmä v , a a , a Porušenie uvedených zákonných povinností oneskoreným nariadením exhumácie v rozpore s jej primárnym cieľom a účelom dokazovania sa dozorová prokurátorka dopustila nesprávneho úradného postupu podľa ust. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, dozorová prokurátorka je zodpovedná za zmarenie dôkazu a za nesprávny úradný postup. Oneskorené nariadenie exhumácie po viac ako 16 mesiacoch od podania trestného oznámenia z dôvodu podozrenia, že smrť G. B. vznikla v dôsledku preukázateľne nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti a po vyše roku od začatia trestného stíhania pre prečin usmrtenia podľa , , to znamená až v čase nevyťažiteľnosti exhumácie a nemožnosti dosiahnutia primárneho cieľa pitvy vykonanej po nariadenej exhumácii, a teda v rozpore so znaleckým dokazovaním a odborným stanoviskom, je nutné hodnotiť ako nesprávny úradný postup podľa ust. Postupom v rozpore s a nasl. spočívajúcim v nezabezpečení odstránenia pochybností o správnosti znaleckého posudku, teda podstatných chýb znaleckého posudku v zmysle , ktorý mal podstatný vplyv pri jednoznačnom určení bezprostrednej príčiny smrti, pri nariadení exhumácie, ako aj hodnotení príčinnej súvislosti smrti G. B. s nezákonným konaním lekárov, sa dozorová prokurátorka dopustila nesprávneho úradného postupu podľa Nesprávnym aplikovaním ust. a , neaplikovaním cit. zákona, ktorý dopadá na skutkový stav a posúdenie veci podľa a cit. zákona, ktoré na skutkový stav nedopadajú, sa súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe opísaným nesprávnym postupom bola žalobkyniam spôsobená škoda, a to v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným konaním žalovanej, nakoľko ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a k nesprávnemu úradnému postupu,

nedošlo by ani ku vzniku ich ujmy. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy v zmysle , vzniká škoda (nemajetková ujma) už samotným porušením, resp. zásahom do základných práv a slobôd človeka, preto nie je potrebné demonštrovať, že takýto zásah niesol ujmu, ktorá sa prejavila navonok. Právny základ napadnutého rozhodnutia je potrebné hľadať v SR, ale aj vo všeobecnej rovine v čl. 1 ods. 1 Mali za to, že ak má byť Slovenská republika považovaná za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť, a to bez liberalizácie, za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. Poukázali na absolútne dominantné postavenie prokurátora v prípravnom konaní, ktorý má povinnosť ako orgán ochrany práva, organizovať svoju dozorovú činnosť tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému zásahu do základných práv jednotlivca. Prokurátor zodpovedá za ústavnosť a zákonnosť celého priebehu prípravného konania, teda nie len za jeho legálnosť, ale aj za legitímnosť, keď štátnu moc možno uplatňovať len v prípadoch a medziach stanovených zákonom a spôsobom, ktorý zákon stanoví. Oneskorene nariadená exhumácie predstavovala len „formálny procesný úkon“, nakoľko žiadnym spôsobom nemohla prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, pretože z dôkazov prípravného konania dozorová prokurátorka vedela, že zistiť príčinu smrti pitvou po exhumácii nariadenej v apríli 2015 nebolo vôbec možné a telo ich mŕtveho otca malo slúžiť len ako „výskumná vzorka“ pre znaleckú organizáciu, ako „možnosť“ znalcov o vykonanie pitvy exhumovaného tela výhradne za účelom „pokusu“, čo pitva tri roky od úmrtia môže ešte priniesť. Toto konanie dozorovej prokurátorky možno označiť za hanobenie mŕtveho. V prípade účelovo vykonštruovaného záveru o nezodpovednom konaní otca, ktorý si privodil smrť, oneskoreného nezákonného nariadenia exhumácie, nečinnosti prokurátorky a nezabezpečenia dodržania zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní v rámci dozorových opatrení, dozorová prokurátorka nekonala v medziach zákona, čím sa dopustila nezákonného konania, ktorým žalobkyniam bola spôsobená ujma, a to v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom dozorovej prokurátorky, pretože ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu a nesprávnemu úradného postupu, nedošlo by ani k vzniku ujmy spočívajúcej v hrubom zásahu do ich práva na súkromie, práva na ochranu cti, ťažkej citovej ujme a práva na pietu a do ich práva na spravodlivé prešetrenie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Žalovaná nepredložila žiaden relevantný argument, prečo by im nemala byť nemajetková ujma priznaná. Naopak, žalovaná, ktorá v konaní popierala splnenie existencie nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a tiež aj vznik samotnej škody, nemajetkovej ujmy na ich strane, vo svojom podaní zo dňa 30.08.2021 uviedla konkrétnu výšku nemajetkovej ujmy, ktorá by im mala byť maximálne priznaná práve z dôvodu zrušenia uznesenia o nariadení exhumácie Generálnym prokurátorom SR a zastavenia trestného stíhania. Samotné konštatovanie porušenia práva a ospravedlnenie nie je v tomto prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Pri výške nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadnili, že táto by nemala byť neprimeraná iným finančným kompenzáciám, taxatívne stanovené kritéria v , najmä závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo, závažnosť následkov, ktoré im vznikli v súkromnom živote, ako aj súdnu prax v konaniach o náhradu škody. Ľudský život je najvyššou hodnotou a v tomto zmysle mala postupovať aj dozorová prokurátorka v rámci dozorových oprávnení, najmä ak pre objasnenie trestného činu bolo rozhodujúce časové hľadisko. Pokiaľ sa bude poškodeným/účastníkom konania priznávať absolútne neprimerane nízke odškodné vo vzťahu k hrubým pochybeniam a porušovaniam ústavných a zákonných povinností verejných orgánov, umožní to len verejným orgánom pokračovať v protizákonných postupoch bez akýchkoľvek adekvátnych dôsledkov.

4. K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Žalobkyne v konaní nepreukázali nesprávny úradný postup vyšetrovateľky alebo prokurátorky v trestnej veci evidovanej na OR PZ, OKP Trnava, ČVS: ORP-1981/1-OVK-TT-2013, ktoré vo veci postupovali v súlade so zákonom a štandardným spôsobom. V označenej trestnej veci bola exhumácia nariadená v zmysle orgánom štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona () za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci, a to na základe odporúčania do konania pribratej znaleckej organizácie. Uvedené skutočnosti tak vylučujú neoprávnený zásah do osobnosti žalobkýň, ako aj zomrelého G. B.. Uznesenie prokurátorky a nariadenie exhumácie zo dňa 08.04.2015 síce Generálny prokurátor SR uznesením zo dňa 04.06.2015 zrušil, avšak z dôvodu jeho nadbytočnosti, a nie preto, že jeho vydaním prekročila prokurátorka svoju kompetenciu. Navyše uznesenie o nariadení exhumácie mŕtvoly zomrelého poškodeného nebolo vôbec vykonané, t. j. exhumácia sa nerealizovala. Ide pritom o procesné rozhodnutie, ktorého zmyslom bolo zistiť, či v trestnom konaní bude možné na základe výsledkov exhumácie vzniesť obvinenie voči konkrétnym

osobám alebo nie. Keďže do konania pribratí znalci nedokázali jednoznačne určiť príčinu smrti, a teda ani spoľahlivo posúdiť príčinnú súvislosť medzi úmrtím G. B. a konaním ošetrujúcich lekárov, preto z dôvodov čo najobjektívnejšieho posúdenia okolností úmrtia menovaného navrhli znalci orgánom činným v trestnom konaní zvážiť eventuálnu exhumáciu jeho ostatkov. Zdôraznila, že na vykonanie jednotlivých dôkazov v trestnom konaní, vrátane nariadenia exhumácie, nie je právny nárok a dôkazy sa nevykonávajú podľa želania účastníkov trestného konania. V predmetnej trestnej veci absentoval veľmi dôležitý prvok, ktorý mohol s maximálnou určitosťou preukázať skutočnú príčinu smrti zomrelého G. B., a to vykonanie pitvy bezprostredne po úmrtí menovaného, ku ktorej nedali rodinní príslušníci zomrelého súhlas. Čo sa týka uznesenia vyšetrovateľky o zastavení trestného stíhania a uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, tieto neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, ako to vyžaduje Keďže označené uznesenia vychádzali zo zisteného skutkového stavu, preto nemožno prijať záver, že tieto rozhodnutia sú nezákonné, pričom nie je preukázané ani rozhodnutie príslušného orgánu, v ktorom by príslušný orgán uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by tieto uznesenia mali byť nezákonné. Následne ani postup vyšetrovateľky a prokurátorky, ktorý predchádzal ich vydaniu, nemožno hodnotiť ako nezákonný. Pokiaľ ide o prieťahy v označenej trestnej veci, na ktoré žalobkyne poukazovali, opätovne zdôraznila, že prieťahy v trestnom konaní je oprávnený posudzovať výlučne Ústavný súd SR, ktorý je zároveň kompetentný priznať aj finančné odškodnenie. Nemajetkovú ujmu nestačí len tvrdiť, ale jej vznik, výšku a priamu príčinnú súvislosť s konkrétnym trestným stíhaním musia žalobcovia preukázať.

5. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobkyne, ktoré zotrvali na obsahu a dôvodoch svojho odvolania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby – strany sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o náhradu nemajetkovej ujmy.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkýň na priznanie nemajetkovej ujmy zamietnutá v celom rozsahu a žalovanej nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

9. Odvolateľky odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. až 210 .

11. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať. Rovnako súd svojim postupom neznemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

17. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

18. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

19. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

20. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými podstatnými argumentami prednesenými stranami v spore, pričom možno pochopiť očakávania žalobkýň, že sa súd stotožní s ich skutkovými a právnymi závermi, avšak s prihliadnutím na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom hodnoteniu dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom nemožno nič vytknúť, ako aj vykonané právne posúdenie, keď súd aplikoval príslušné ustanovenia v súlade s rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít, nebolo možné žalobe žalobkýň vyhovieť z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

21. Vzhľadom na to, že odvolateľky v odvolacom konaní použili argumenty, ktoré boli použité i v konaní pred súdom prvej inštancie, a na ktoré dal uspokojivú odpoveď už súd prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne na argumenty obsiahnuté v odvolaní reagovať a opakovať dôvody, ktoré sú už obsahom napadnutého rozsudku.

22. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i vo výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyniam nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).