Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/115/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machynika, v právnej veci

ţalobcu B.B., so sídlom v B., zastúpeného Mgr. K. H., advokátom Advokátskej kancelárie B.

so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého č. 2,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. januára 2010 sp.zn. 6 Co

148/08, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na súde 14. mája 2001 ţalobca sa domáhal splnenia povinnosti

ţalovanou nahradiť mu škodu vo výške 474 033 181,-- Sk (15 735 018,95 eur) spolu

so 17,6 % úrokmi z omeškania od 17. augusta 2000 aţ do zaplatenia. Ako rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo, uviedol, ţe škoda mu bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom bývalého Katastrálneho úradu Bratislava - Správy katastra

pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu v konaní o návrhu na povolenie vkladu

na základe kúpnej zmluvy z 31. mája 1995 uzavretej medzi predávajúcim B., zastúpeným I.

2

K., a kupujúcim D. týkajúcej sa jeho nehnuteľností v kat.úz. B., zapísaných na liste

22

vlastníctva č. X. ako pozemok parc. č. X. vo výmere X. m, parc. č. X. vo výmere X. m

2

a parc. č. X. vo výmere X. m. Uviedol, ţe pre nedostatky, ku ktorým došlo v súvislosti

s uzavretím kúpnej zmluvy, nemal byť vklad povolený. Ak napriek tomu orgán katastra

rozhodnutím zo 17. januára 1996 č. V. vklad predsa vlastníckeho práva povolil, postupoval

nesprávne. Uplatnený nárok právne odôvodňoval ustanovením

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“). Tvrdil, ţe v dôsledku neprávneho

postupu orgánu katastra bola zmarená realizácia obsahu nájomnej zmluvy, ktorú ako

prenajímateľ uzavrel dňa 10. mája 1995 s nájomcom R., spočívajúca v platení nájomného.

Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 17. júna 2003 č.k.

-248 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 395 411 283,-- Sk

(13 125 250,05 eur) so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 17. augusta 2000 aţ

do zaplatenia a povinnosť zaplatiť mu aj náhradu trov konania v sume 5 091 276,-- Sk

(168 999,4 eur) do rúk jeho zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku ţalobu zamietol. Uplatnený nárok do výšky prisúdenej sumy povaţoval

za dôvodný poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe

katastrálny úrad v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedôslednom

skúmaní náleţitostí kúpnej zmluvy a oprávnenia predávajúceho previesť vlastnícke právo,

povolil vklad vlastníctva, hoci tento povolený nemal byť, čím ţalobcovi za čas od rozhodnutia

o vklade dňa 18. januára 1996 do uzavretia dohody s kupujúcou D. o odstúpení od kúpnej

zmluvy dňa 13. júla 1999 ušiel zisk z prenájmu nehnuteľností obchodnej spoločnosti R.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), konajúci o odvolaní ţalovanej, rozsudkom

z 22. júna 2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom, ţalobe

vyhovujúcom výroku, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalobcu

zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 7 296 396,-- Sk (242 195,97 eur) na účet jej zástupcu.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe uplatnený nárok nemoţno priznať,

pretoţe pokiaľ výsledkom prípadného nesprávneho úradného postupu bolo vydanie

rozhodnutia, mohla by prichádzať do úvahy len zodpovednosť za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu, ktorej podmienkou je zrušenie nezákonného rozhodnutia, k čomu

však nedošlo. Nárok povaţoval tieţ za premlčaný odvolávajúc sa na výsledky vykonaného

dokazovania, z ktorého je podľa neho zrejmé, ţe kúpnu zmluvu prevzal člen predstavenstva

3

ţalobcu 19. januára 1996 a teda ţalobca uţ v uvedený deň mohol mať vedomosť

o nesprávnom úradnom postupe, ako aj o tom, ţe mu vzniká majetková ujma vo forme

nevyplateného nájomného. Zamietnutie ţaloby odôvodnil aj záverom, ţe v čase od 17. januára

1996 do 13. júla 1999 bola vlastníkom nehnuteľností D., preto ţalobcovi nemohla vzniknúť

škoda ním tvrdeným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (dovolací súd), rozhodujúci o dovolaní ţalobcu,

rozsudkom z 28. apríla 2008 sp.zn. , zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu, ţe odvolací súd vykonal dňa 13. októbra

2005 výsluch svedkyne Ing. M. H. bez toho, aby o vykonaní tohto dôkazu upovedomil

účastníkov. Pretoţe odvolací súd takto nepostupoval, odňal účastníkom a teda aj ţalobcovi,

ktorý túto okolnosť výslovne v dovolaní namietal, moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia , v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd tieţ

uviedol, ţe vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku odvolacieho súdu, nemohol sumarizovať

skutkové zistenia, z ktorých vychádzal odvolací súd, a posudzovať správnosť jeho právnych

záverov vo väzbe na zistený skutkový stav, pretoţe by to bolo v tomto štádiu konania

predčasné.

Odvolací súd potom rozsudkom z 27. januára 2010 sp.zn. (znova) zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov

konania zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej,

na účet jej zástupcu, náhradu trov konania v sume 228 175,21 eur. Ţalobcovi uloţil aj

povinnosť zaplatiť ţalovanej, na účet jej zástupcu, náhradu trov odvolacieho konania v sume

106 174,84 eur. Dospel k záveru, ţe ţalobca síce uplatnil právo včas, keďţe

o povolení vkladu sa dozvedel aţ v decembri 1998, neurobil tak ale dôvodne. Podľa

odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil podľa ustanovenia § 18 zákona

č. namiesto ustanovení a tohto zákona. Podľa odvolacieho súdu

výsledkom (nesprávneho) postupu orgánu katastra bolo napokon vydanie rozhodnutia

zo 17. januára 1996 č. V. „Takýto nesprávny úradný postup bolo moţné preskúmať len na

základe navrhovateľom podaného návrhu na začatie konania v správnom súdnictve podaného

proti danému rozhodnutiu, ktorý ale navrhovateľ nikdy nepodal, teda nevyuţil zákonnú

moţnosť podať proti tomuto rozhodnutiu (ako nezákonnému) opravný prostriedok. Znamená

to, ţe dané rozhodnutie nebolo príslušným orgánom nikdy zrušené“. Vychádzajúc

z uvedeného ustálil, ţe ţalovaná uţ len z tohto dôvodu „nie je nositeľom zodpovednosti za

škodu“. Odvolací súd sa v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia „pre úplnosť“ zoberal

aj ďalšími skutočnosťami, z ktorých ţalobca vyvodzoval nesprávny úradný postup orgánu

katastra „aj z pohľadu ustanovenia bez zreteľa na existenciu

rozhodnutia zo dňa 17.1.1996, č. V.“ Ustálil, ţe postup orgánu katastra bol síce nesprávny,

neboli ale preukázané ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti štátu, a to vznik škody za

obdobie od 18. januára 1996 do 13. júla 1999 a existencia príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom orgánu katastra a vznikom škody. Ak totiţ ţalobca

vyvodzoval vznik škody z toho, ţe obchodná spoločnosť R., s ktorou uzavrel nájomnú

zmluvu, nemohla uţívať predmetné pozemky (a tak pochopiteľne neplatila ţalobcovi ako

prenajímateľovi ani nájomné) z dôvodu, ţe pozemky boli oplotené a stráţené bezpečnostnou

sluţbou, tak takýto stav orgán katastra nezavinil, čo naostatok netvrdil ani sám ţalobca.

Povolením vkladu do katastra ţalobca prestal byť vlastníkom predmetných pozemkov

a do jeho práv a povinností ako prenajímateľa vstúpil nový vlastník pozemkov D. Ţalobcovi

od tohto času uţ nepatrilo právo predmetné nehnuteľnosti drţať, uţívať a nakladať s nimi.

Ţalobcovi mohlo vzniknúť právo na náhradu škody iba za čas od 10. mája 1995

do 17. januára 1996, kedy ešte bol vlastníkom nehnuteľností, za toto obdobie ale náhrada

škody nebola uplatnená. Právo ţalobcu, ako prenajímateľa nehnuteľností, voči nájomcovi na

platenie nájomného sa stalo nevymoţiteľným nie v súvislosti s nesprávnym postupom orgánu

katastra. K tomu uviedol, ţe k oploteniu a stráţeniu prenajatých nehnuteľností došlo uţ v máji

1995, kým konanie na katastrálnom úrade sa začalo aţ v decembri 1995 a rozhodnutie

o povolení vkladu bolo vydané aţ v januári 1996. Toto rozhodnutie nebolo zrušené a bolo

účinné aţ do augusta 1999; ak aj ţaloba podal ţalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

z 31. mája 1995, túto zobral späť. Bezprostrednou príčinou škody nebol ani postup orgánu

katastra pri doručovaní rozhodnutia o povolení vkladu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bude potvrdené, alebo napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

dovolacím dôvodom podľa (rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Na odôvodnenie svojho rozhodnutia ţalobca

uviedol, ţe ku škode došlo nesprávnym úradným postupom orgánu katastra, ktorý spočíval

v tom, ţe bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva, hoci neboli

odstránené nedostatky návrhu a boli porušené predpisy o doručovaní. Nepovaţuje za dôvodný

záver odvolacieho súdu, ţe danú vec bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona

č. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podľa

ţalobcu „v tomto prípade primárny bol nesprávny úradný postup, ktorý aţ následne vyústil

do nezákonného rozhodnutia“. Uzavretím dohody s D., o odstúpení od kúpnej zmluvy

a uzavretím novej kúpnej zmluvy „stratila otázka zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia

o vklade akýkoľvek význam, pretoţe pôvodná zmluva sa od počiatku zrušila“. To pravda

neznamenalo legalizáciu nesprávneho úradného postupu orgánu katastra. „Anulovanie právnej

účinnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva na základe pôvodnej zmluvy malo ten

praktický dopad, ţe ţalobca uţ nemohol podať ţalobu na náhradu škody podľa prvej hlavy

, ale len podľa druhej časti, a to podľa “, dôvodil ţalobca.

Nedostatkom rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ţalobcu je i to, ţe pri hodnotení príčinného

vzťahu si neujasnil, „aký právny vzťah u navrhovateľa bol narušený a akým spôsobom“.

K tomu uviedol, ţe rušenie jeho drţby predmetných nehnuteľností, „ako menej intenzívny

stav“ trvalo iba do 17. januára 1996. Po tomto čase, vydaním rozhodnutia o povolení vkladu,

bol ale zbavený svojho vlastníctva k nehnuteľnostiam. Za rušenie drţby zodpovedá iný

subjekt, ale za „stav zbavenia vlastníctva“ nepochybne orgán katastra. Ostatne uvedené je

primárnou a jedinou príčinou vzniku škody; iné príčiny vzniku škody neboli ani zistené.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť, pretoţe ním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu je správny. Podľa ţalovanej odvolací súd správne posúdil vec podľa

ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu

a náleţite ustálil, ţe keďţe nezákonné rozhodnutie č. V. zo 17. januára 1996 nebolo

príslušným orgánom zrušené, nie je daný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za vznik

škody. Správne sú podľa ţalovanej aj závery odvolacieho súdu aj o nedostatku príčinnej

súvislosti pojaté v dôvodoch jeho rozhodnutia pre prípad, ţe by sa daná vec posudzovala

podľa ustanovení o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Ţalobca v replike na vyjadrenie ţalovanej spochybnil jej informovanosť o tom, „o čo

v spore ide“. Podľa ţalobcu „v danej veci nie je podstatné, či vkladové rozhodnutie bolo alebo

nebolo zrušené, prípadne aké ďalšie ţaloby ţalobca podal, ale skutočnosť [...] ţe ţalovaný

pred aj pri vydaní rozhodnutia o vklade postupoval v rozpore s katastrálnym zákonom. Tento

nesprávny úradný postup bol ukončený rozhodnutím, ktoré nemalo byť vydané. V reťazi

príčinnej súvislosti je toto rozhodnutie posledným, ktorého zápisom došlo k zmene vlastníctva

a teda k zbaveniu vlastníctva ţalobcu k prenajatým nehnuteľnostiam“.

6

Dovolací súd konajúci o novom dovolaní ţalobcu, po zistení, ţe dovolanie bolo

podané včas ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1

), v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Ţalobca vady konania v zmysle nenamietal a v dovolacom konaní ţiadna

z týchto vád ani nevyšla najavo (odvolací súd napokon výsluch svedkyne Ing. M. H.

nerealizoval, keďţe ţalobca netrval na jej výsluchu).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, keď na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobca v dovolaní uplatňuje, vrátane

jeho obsahového vymedzenia. Dospel k záveru, ţe obsah jeho dovolania nie je spôsobilý

spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích

dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Vzhľadom na čas vzniku ţalobcom tvrdenej škody, bolo potrebné danú vec v zmysle

ustanovenia § 27 ods. 2 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2004) zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov, posúdiť podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, tak ako to

súdy niţších stupňov správne aj urobili.

Podľa , prvá veta štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym

notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej

v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo

orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona

zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemoţno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 zákona nárok na náhradu

škody nemoţno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,

pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci

o náhrade škody viazaný. Podľa § 4 ods. 2 zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1

moţno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným

bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku

(§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 18 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym

úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 18 ods. 2 zákona zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemoţno zbaviť.

teda rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými

orgánmi. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím podľa § 1-17 zákona (špecifickou súčasťou je zodpovednosť za škodu

nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej

veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak

o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa ustanovenia § 4 zákona je

nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu

na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik

zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej časti zákona č teda predpokladá

zistenie, ţe rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia,

lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho

zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav.

Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd

rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4 ods.1), a tento súd musí vychádzať zo zistenia

nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí sa drţať jeho výroku, ţe napadnuté

rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôţe sám otázku

jeho nezákonnosti v ţiadnom smere preskúmavať ( ).

Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu (§ 18-19 zákona) je spojená

s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi

normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý

s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným

v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, ţe úkony tzv.

úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané,

bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom

súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia,

prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa

uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, ţe poškodenému vznikla škoda, ktorá je

9

v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu

so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za

tým účelom zhromaţďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne

posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné

nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve

v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môţu byť hodnotené len podľa

– 17 Za nesprávny úradný postup v zmysle uvedeného zákona

teda nie je moţné povaţovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, ţe štátny orgán

pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a ţe v dôsledku toho

je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne ţe malo byť vydané

v inej podobe či za iných okolností.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej

kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie

ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny

zákon zakotvuje jednak obligatórne náleţitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové

konanie začína, ako aj príkladne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predloţiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako

správny orgán posudzuje podstatné náleţitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska

kritérií, ktoré sú príkladne uvedené v ustanovení a

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 uvedeného

zákona. To znamená, ţe vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predloţených písomných podkladov

podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1 a 2 posudzuje všetky skutočnosti

(podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky

č. účinnej a platnej do 30. novembra 2009), ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie

o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (pozri napr. rozsudky

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. Sţo 204/2008).

10

V posudzovanej veci ţalobcom vytýkaný postup správy katastra naostatok vyústil

do prijatia rozhodnutia o povolení vkladu. Chybné posúdenie predpokladov a podmienok

povolania vkladu teda nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale nesprávnosť samotného

rozhodnutia.

V posudzovanej veci však ţaloba k uplatneniu tejto formy zodpovednosti štátu za

škodu nesmeruje, ţalobca nárok predbeţne neprejednal v zmysle § 9 zákona a naostatok

nebolo ani zistené (ţalobca to ani netvrdil), ţe by rozhodnutie správy katastra o povolaní

vkladu bolo zrušené.

Dovolací súd nepovaţuje za dôvodné tvrdenie ţalobcu, ţe dohodou o odstúpení

od kúpnej zmluvy „stratila otázka zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia o vklade

akýkoľvek význam, pretoţe pôvodná zmluva sa od počiatku zrušila“ a tým sa „anulovala

právna účinnosť rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva na základe pôvodnej zmluvy“, čo

malo ten praktický dopad, ţe ţalobca uţ nemohol podať ţalobu na náhradu škody podľa prvej

hlavy prvej časti , ale len podľa tohto zákona.

Dovolací súd uţ vyššie uviedol, ţe vznik zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej

časti predpokladá zistenie, ţe rozhodnutie, z ktorého vznikla škoda,

príslušný orgán zrušil pre nezákonnosť, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného

rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho

nezákonnosti, vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Konaniu o zodpovednostnom nároku

musí teda predchádzať konanie sledujúce zistenie nezákonnosti a zrušenie nezákonného

rozhodnutia. Poţiadavka, aby nezákonné rozhodnutie zrušil príslušný orgán, je prelomená len

výnimkou uvedenou v ustanovení , podľa ktorého ako

výnimku z ustanovenia odseku 1 (nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný

orgán) moţno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe

opravného prostriedku zrušené alebo zmenené. O takú výnimku ale v danej veci nejde.

Odvolací súd svoje rozhodnutie, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zaloţil

súčasne na dvoch na sebe nezávislých dôvodoch neopodstatnenosti uplatneného práva

na náhradu škody; jednak dôvodil, ţe výsledkom úradného postupu správy katastra bolo

11

vydanie rozhodnutia o povolení vkladu, ktoré právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené, teda ţe

nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona, jednak

dôvodil aj tým, ţe aj v prípade, ţe by išlo o nesprávny úradný postup, nie sú tu ďalšie

predpoklady zodpovednosti štátu, a to existencia škody a ani príčinnej súvislosti medzi

postupom orgánu katastra a škodou. Ak je správny jeho záver, ţe v danej veci nejde

o nesprávny úradný postup, ale o nesprávne rozhodnutie (ktoré ale nebolo zrušené), ktorý

záver sám osebe postačovalo k zamietnutiu ţaloby, je nadbytočné zaoberať sa dovolacími

námietkami smerujúcimi proti záveru o neexistencii škody a príčinnej súvislosti, pretoţe

na celkový záver odvolacieho súdu to nemôţe mať vplyv.

Keďţe odvolací súd na daný skutkový stav pouţil správny právny predpis, tento aj

správne vyloţil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze pouţitého právneho predpisu,

rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

) správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté

vadou uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1

rozsudkom zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s ). Dovolací

súd ale ţalovanej nepriznal náhradu trov, pretoţe nepodala návrh na ich priznanie

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová