Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/9/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcu B. – I., so

sídlom v B., zastúpeného Mgr. K. H., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Chlumeckého č. 2, zastúpenej JUDr. D. K., advokátom so sídlom v B.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2006 sp.zn. 6 Co

332/03 rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. júna

2006 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava III dňa 14.5.2001 sa žalobca domáhal

voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným

postupom bývalého Katastrálneho úradu Bratislava – Správy katastra pre hlavné mesto SR

Bratislavu, v dôsledku ktorého bol rozhodnutím tohto úradu č. V. zo X. povolený vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve zapísaným v katastri nehnuteľností

pre kat.úz. B. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. o výmere X., parcela č. X.

2 2

o výmere X. m a parcela č. X. o výmere X. m , v prospech D., a.s. Náhradu škody žiadal

priznať vo výške 474 033 181 Sk spolu so 17,6 % úrokmi z omeškania od 17.8.2000 až do

zaplatenia tejto sumy. Uplatnený nárok odôvodňoval ustanovením

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“). Poukazoval na to, že vzhľadom na

nedostatky, ku ktorým došlo v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva

k označeným nehnuteľnostiam, nemal byť vklad povolený.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. júna 2003 č.k. -248 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 395 411 283 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania

od 17.8.2000 až do zaplatenia a povinnosť zaplatiť mu aj náhradu trov konania 5 091 276 Sk

do rúk jeho zástupcu Mgr. K. H., to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo

zvyšku žalobu zamietol. Uplatnený nárok do výšky prisúdenej sumy považoval za dôvodný

poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že katastrálny

úrad v dôsledku nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nedôslednom skúmaní

náležitostí kúpnej zmluvy a oprávnenia prevodcu previesť vlastnícke právo, povolil vklad

vlastníctva, hoci tento povolený nemal byť, a tým znemožnil žalobcovi užívať predmet svojho

vlastníctva a poberať jeho plody vo forme nájomného.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalovanej rozsudkom

z 22. júna 2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom

výroku zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť

žalovanej náhradu trov konania 7 296 396 Sk na účet jej zástupcu JUDr. D. K. do troch dní.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že uplatnený nárok nemožno priznať,

pretože pokiaľ výsledkom prípadného nesprávneho úradného postupu bolo vydanie

rozhodnutia, mohla by prichádzať do úvahy len zodpovednosť za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu, ktorej podmienkou je zrušenie nezákonného rozhodnutia, k čomu

však nedošlo. Nárok považoval tiež za premlčaný odvolávajúc sa na výsledky vykonaného

dokazovania, z ktorého je podľa neho zrejmé, že kúpnu zmluvu prevzal člen predstavenstva

žalobcu 19.1.1996 a už tohto dňa mohol mať žalobca vedomosť o nesprávnom úradnom

postupe, ako aj o tom, že mu vzniká majetková ujma a vo forme nevyplateného nájomného.

Zamietnutie žaloby odôvodnil aj záverom, že v období od 17.1.1996 do 13.7.1999 bola

vlastníkom nehnuteľností D., a.s., preto žalobcovi nemohla vzniknúť škoda tvrdeným

spôsobom.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom a vadami konania

majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem iného namietal, že odvolací súd

v rozpore s a nasl. vykonal dňa 13.10.2005 „informatívny výsluch“ svedkyne

Ing. M. H., keď pri tomto výsluchu nebol prítomný senát a k vykonaniu tohto dôkazu neboli

prizvaní účastníci konania, ktorým tak bolo odňaté právo sa k nemu vyjadriť.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žiadala tento mimoriadny opravný prostriedok ako

nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v žalobca

tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz

mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom

dokazovaní ( veta prvá a druhá ).

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ).

V zmysle citovaných ustanovení § a 123 , ktoré v spojení s

platia aj pre odvolacie konanie, účastníci majú právo byť prítomní aj pri dokazovaní

vykonávanom mimo pojednávania. Z toho vyplýva, že o vykonávaní dôkazu mimo

pojednávania musia byť aj upovedomení. Nerešpektovanie tohto práva znamená porušenie

základného práva účastníka vyplývajúceho z , a to

práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolací súd sudcom

JUDr. Jurajom Matejom vykonal dňa 13.10.2005 výsluch svedkyne Ing. M. H. bez toho, aby

o vykonaní tohto dôkazu upovedomil účastníkov. Pretože odvolací súd takto nepostupoval,

odňal účastníkom a teda aj žalobcovi, ktorý túto okolnosť výslovne v dovolaní namietal,

možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného ustanovenia Odňatie

možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces,

zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod

zrušenia rozsudku odvolacieho súdu nemohol dovolací súd sumarizovať skutkové zistenia,

z ktorých vychádzal odvolací súd, a posudzovať správnosť jeho právnych záverov vo väzbe

na zistený skutkový stav, pretože by to bolo v tomto štádiu konania predčasné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, znova aj o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :