Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX J., zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, so sídlom X. X,X, XXX XX U., proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, P.O. Box 57, 820 12 Bratislava 212, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -87 zo dňa 13.09.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané a medzi stranami i za nesporné, že Okresný súd Žilina uznesením č.k. -38 zo dňa 19.12.2016 zriadil k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 270 000,- eur. Nesporné zároveň bolo, že predmetné uznesenie bolo Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto doručené 02.01.2017 a že v čase doručenia uznesenia okresného súdu 02.01.2017 bol už okresnému úradu dňom 30.11.2016 doručený návrh na vklad vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam pre iný subjekt. Okresný úrad o povolení vkladu rozhodol 05.01.2017. Za podstatné pre rozhodnutie prvoinštančný súd považoval, že uznesenie súdu, ktorým sa zriaďuje záložné právo podľa , sa do katastra nehnuteľností zapíše podľa a nasl. Katastrálneho zákona v záznamovom konaní (t.j. záznamom, nie poznámkou), a to v lehote 60 dní odo dňa začatia konania o zázname podľa Katastrálneho zákona. Pri zápise každého uznesenia, či inej listiny alebo návrhu je zo strany okresného úradu potrebné dodržať poradie zápisov podľa Katastrálneho zákona. V danej veci v čase doručenia uznesenia okresného súdu č.k. -38 dňa 02.01.2017 bol už okresnému úradu od 30.11.2016 doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, o ktorom okresný úrad rozhodol 05.01.2017 pod V 1955/2016. V súlade s ust. Katastrálneho zákona tak bol okresný úrad povinný prioritne, resp. v prvom rade zapísať návrh doručený 30.11.2016, teda skôr, ako uznesenie č.k. -38. Za správny prvoinštančný súd považoval i postup okresného úradu, keď v súlade s Katastrálneho konania v konaní Z 12/2017 listom zo dňa 28.02.2017 informoval okresný súd, že predmetné uznesenie č.k. -38 nie je možné do katastra nehnuteľností zapísať, nakoľko v čase posúdenia záznamovej listiny - uznesenia č.k. -38 bol na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník

evidovaný už iný subjekt ako účastník súdneho konania. Za dôvodné a súladné so zákonom nepovažoval tvrdenie žalobcu, že okresný úrad mal zapísať návrh týkajúci sa zoznamovej listiny - uznesenie súdu č.k. -38 poznámkou, a to už v deň doručenia listiny 02.01.2017, resp. najneskôr deň po doručení listiny 03.01.2017. Okresnému úradu plynula na zápis, resp. záznam lehota 60 dní. Záložné právo je v zmysle príslušných ustanovení Katastrálneho zákona možné zriadiť len v záznamovom konaní, nie poznámkou. Preto aj nemožno dospieť k záveru, že okresný úrad za daného skutkového stavu opomenul vykonať včasný zápis poznámky, v dôsledku ktorého nezapísania žalobcovi vznikla škoda, t.j. nie je možné dospieť k záveru o nesprávnom úradnom postupe okresného úradu v konaní Z 12/2017, či V 1955/2016. Vo väzbe na uvedené dospel súd k záveru, že pre absenciu protiprávneho konania okresného úradu nie sú kumulatívne naplnené predpoklady nevyhnutné pre priznanie nároku na náhradu škody podľa . V ďalšom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 19.09.2018 a rozhodnutia NS SR sp.zn. , a , v zmysle ktorých v súvislosti s konaním Z 12/2017 a V 1955/2016 nemožno hovoriť o nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ako si uplatnil žalobca, ale z titulu nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie o vklade V 1955/2016 však v danej veci nebolo pre nezákonnosť ani zrušené, ani zmenené a ani nebolo preukázané, že by bolo v rozpore so zákonom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. , a úspech žalovaného v konaní, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody vymedzil v zmysle ust. , , . Poukázal na ust. , v zmysle ktorého sa na uznesenie o zabezpečovacom opatrení primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Uznesenie súdu bolo okresnému úradu ako štátnemu orgánu doručované už 28.12.2016, avšak z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie bolo opätovne doručené až 02.01.2017. Z nepochopiteľných dôvodov okresný úrad zaslal súdu po skoro dvoch mesiacoch listom zo dňa 28.02.2017 žiadosť o doplnenie chýbajúcich údajov na zápis do KN s tým, že uznesenie súdu nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko spoločnosť MIKOMIX spol. s r.o. nebola evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v kat.úz. X. Q. J.. Žalobca tak zistil, že okresný úrad uznesenie o zabezpečovacom práve, ktorým súd zriadil záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, išiel zapisovať po 60 dňoch, keď uvedená spoločnosť už nebola vlastníkom nehnuteľností, nakoľko medzitým 05.01.2017 rozhodnutím povolil vklad pre spoločnosť ELDOP, s.r.o.. Žalobca nespochybňoval, ani nemohol spochybňovať, ani napádať rozhodnutie o povolení vkladu, a preto ani nemohol dosiahnuť zrušenie tohto rozhodnutia, žiadať náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktoré by bolo prípadne zrušené. Zotrval na názore, že okresný úrad, ako úrad verejnej moci príslušný na vedenie evidencie nehnuteľností, nesprávnym úradným postupom opomenutím včasného zápisu uznesenia Okresného súdu Žilina o zabezpečovacom opatrení spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v tom, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, na ktoré bolo rozhodnutím súdu zriadené záložné právo v prospech žalobcu a ktoré mali slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky, previedol na tretiu osobu ELDOP, s.r.o. na základe povoleného vkladu vlastníckeho práva V 1955/2016 dňom 05.01.2017 - 27/17, t.j. po tom, ako uznesenie nadobudlo predbežnú vykonateľnosť 02.01.2017. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného úradu stratil žalobca možnosť uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva a došlo k úbytku majetku vo výške 270 000,- eur. V opačnom prípade by totiž mal zriadené záložné právo na majetok spoločnosti MIKOMIX, a ak by zo strany tejto spoločnosti nedošlo k dobrovoľnému plneniu pohľadávky, mal by možnosť svoju pohľadávku uspokojiť prostredníctvom výkonu záložného práva. Nechápal, prečo by malo byť uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia znevýhodnené proti uzneseniu o nariadeniu neodkladného opatrenia. Naviac, z uznesenia okresného súdu ani nevyplýva, že by daná nehnuteľnosť musela byť v čase vykonania záznamu vo vlastníctve MIKOMIX, spol. s r.o., s tým sa prvoinštančný súd vôbec nevysporiadal. Ďalej poukázal na ust. Katastrálneho zákona v znení zo dňa 03.01.2017 s tým, že okresný úrad žalobcovi v danej veci žiadnu listinu nedoručil. Uznesenie súdu v celom rozsahu korešpondovalo s údajmi v katastri, a preto neexistoval žiaden dôvod, prečo nemal byť záznam doručením uznesenia vykonaný. Pokiaľ ide o rozhodnutie o vklade, žalobca nebol účastníkom konania, nemal ingerenciu žiadnym spôsobom zasiahnuť do vydania tohto rozhodnutia. Poukázal, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Nestotožnil sa s konštatáciou súdu, že neboli splnené základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle . V konaní je preukázaná, že pasívna legitimácia žalovaného existuje, na strane žalovaného protiprávny, resp. nesprávny úradný postup, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla žalobcovi škoda a tiež zo strany

žalobcu došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody. Tieto podmienky boli kumulatívne splnené. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoištančného súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu za nesporné medzi stranami považoval, že v čase doručenia uznesenia súdu okresnému úradu 02.01.2017 bol už doručený návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech iného vlastníka predmetných nehnuteľností, evidovaný pod V 1955/2016, ktorý bol doručený 30.11.2016. K povoleniu vkladu a jeho zápisu do katastra došlo 05.01.2017. Uznesenie súdu, ktorým sa zriaďuje záložné právo podľa sa do katastra nehnuteľností zapíše podľa ust. a nasl. Katastrálneho zákona v záznamovom konaní. V súlade s ust. Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná zápis záznamom do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname. Uznesenie o zabezpečovacom opatrení sa do katastra nehnuteľností nezapisuje poznámkou, pričom záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu vzniká zápisom záložného práva do príslušného registra. Zápis sa vykoná v záznamovom konaní v lehote 60 dní odo dňa začatia konania o zázname podľa Katastrálneho zákona. Pri zápise každého uznesenia, či inej listiny alebo návrhu je zo strany okresného úradu potrebné dodržať poradie zápisov podľa Katastrálneho zákona. V súlade s Katastrálneho zákona po vklade V 1955/2016 uznesenie súdu nebolo možné do katastra nehnuteľností v konaní Z 12/2017 záznamom zapísať. Rozhodnutie o povolení vkladu nikdy nebolo zrušené, ani zmenené akýmkoľvek rozhodnutím, v ktorom by bolo výslovne určené, že povolením vkladu došlo k pochybeniu v postupe OÚ KNM. Údajné pochybenia okresného úradu, ako konštatoval prvoinštančný súd, neboli priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Škoda nebola žalobcovi spôsobená namietaným pochybením okresného úradu. Správny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie je potrebné preukázať prostredníctvom právne relevantného dôkazu, napr. prostredníctvom sťažnosti, upozornenia prokurátora alebo súdu, kde by boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených prípadných rozporov alebo nedostatkov. Ďalej sa odvolal na svoje podanie LPO 2020/001138-6/Vug zo dňa 27.11.2020, v podrobnostiach poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej štát nezodpovedá „automaticky“ za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánom štátu alebo nesprávnom úradnom postupe. Mal za to, že žalobca v prebiehajúcom konaní nepreukázal nesprávny úradný postup okresného úradu v konaní V 1955/2016 a Z 12/2017, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a znížením majetku žalobcu v zmysle . Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie podrobne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal skutkové zistenia, ku ktorým dospel z vykonaného dokazovania, poukázal na platnú právnu úpravu (jednotlivé zákonné ustanovenia), ktorú na vec aplikoval a uviedol myšlienkovú úvahu, ktorou sa pri rozhodovaní riadil. Poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, vyrovnal sa s argumentmi žalobcu o dôvodnosti jeho nároku v zmysle príslušných ustanovení Katastrálneho zákona, resp. .

8. V kontexte uvedeného, odvolací súd preto nepovažoval za efektívne preformulovávať dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu, najmä z hľadiska právneho posúdenia veci, stotožnil.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať, že skutočnou škodou v zmysle ust. je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou)

a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2013 sp.zn. ).

10. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 23. februára 2011 sp.zn. „aj podľa súčasnej právnej úpravy totiž platí, že ak vznikla poškodenému ujma zodpovedajúca pohľadávke, ktorú má voči svojmu dlžníkovi, môže byť nárok proti štátu z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci uplatnený len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie z prvotného záväzkového právneho vzťahu...“. To sa uplatní najmä tam, kde je zodpovednosť štátu vzťahovaná na ujmu, ktorá plynie zo záväzkových vzťahov medzi poškodeným a jeho zmluvným partnerom. Ak totiž nastala v dôsledku výkonu verejnej moci taká situácia, že medzi účastníkmi právneho vzťahu existujú určité právne povinnosti, ktoré nie sú plnené, potom ujma odškodniteľná podľa vznikne až vtedy, pokiaľ v primárnom právnom vzťahu účastníkov nie je možné dosiahnuť plnenie. Inými slovami, ak svedčí poškodenému ako veriteľovi právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp. uspokojiť, nevzniká mu dosiaľ nárok na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci voči štátu.

11. Zo skutkového deja tak, ako bol popísaný žalobcom v podanej žalobe, ako i z výsledkov vykonaného dokazovania, jednoznačne možno prijať záver, že žalobcovi vo vzťahu k nadobúdateľovi nehnuteľnosti spoločnosti ELDOP, s.r.o. je, resp. bolo po odvkladovaní prevodnej zmluvy zachované právo na podanie odporovacej žaloby podľa a nasl. .

12. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa oproti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

13. V predmetnej právnej veci žalobca mal preukázateľne i napriek uprednostneniu rozhodnutia o vklade pred vykonaním záznamu uznesenia okresného súdu o zabezpečovacom opatrení i inú možnosť ako sa domôcť uspokojenia svojej pohľadávky. Práve jej nevyužitie (by) bolo bezprostrednou primárnou príčinou, pre ktorú došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére.

14. Za nie bez významu tiež odvolací súd považoval, že ani nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia smerujúceho k obmedzeniu dispozičných oprávnení vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Práve s ohľadom na právnu úpravu ohľadne zápisov neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho opatrenia v katastri nehnuteľností bolo na žalobcovi zvážiť, ktorý z týchto procesných inštitútov z hľadiska dosiahnutia účinnej ochrany svojich práv využije, pričom zákon nezakazuje využiť každý z nich súčasne.

15. I s prihliadnutím na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa , potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. , , a žalovanému, ako úspešnej strane v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )