Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-534-2021.pdf
PDF · 110.44 KB
No categories available
46Ek/534/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: U. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., zast. Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230 proti povinnému: I. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., o vymoženie X XXX A. s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/534/2021 zo dňa 11. 05. 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/534/2021 zo dňa 11. 05. 2021 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/534/2021 zo dňa 11. 05. 2021.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09. 02. 2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1000 Eur na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/428/2013-22 zo dňa 18. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 5. 2014.
Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/534/2021 zo dňa 11. 05. 2021 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie vo výške 136 Eur a v časti trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo výške 83,16 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, na ust. § 6 ods. 1-3, § 9 ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) a vecne tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti uplatnených trov starej exekúcie s Exekučným poriadkom, ako aj v časti trov právneho zastúpenia pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji). V uznesení vyšší súdny úradník uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) „Vymáhaný nárok“ elektronického formulára uplatnil trovy starej exekúcie vo výške 136 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za podanie pôvodného návrhu v sume 77,50 Eur, náhrady súdneho poplatku za podanie pôvodného návrhu v sume 16,50 Eur a paušálnych trov starej exekúcie v sume 42,-Eur. Zároveň si oprávnený v časti F) „Trovy exekúcie - oprávnený“ elektronického formulára uplatnil nárok na trovy exekúcie v celkovej výške 99,66 Eur (vrátane DPH), pozostávajúci zo súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 83,16 Eur. ZoUNEK v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. To znamená, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva
exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Oprávnený nemá nárok domáhať sa náhrady trov právneho zastúpenia v starej exekúcii, ale ani trov právneho zastúpenia v tomto exekučnom konaní.
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažnosť odôvodnil v podstate tým, že čo sa týka nepriznania paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42 Eur, resp. sumy 16,50 Eur (ako súdneho poplatku za pôvodne vedenú exekúciu), s odkazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka by sa mohlo jednať aj o príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní, kde na tieto sumy, keďže zdieľajú osud hlavnej veci
- pohľadávky, nie je potrebné disponovať samostatným exekučným titulom. Oprávnený zároveň dodal, že v elektronickom návrhu na vykonanie exekúcie je v časti F) preddefinovaný poplatok za konverziu, pričom ani tento nie je obsiahnutý v ZoUNEK, resp. v Exekučnom poriadku a aj napriek tejto skutočnosti, t.j. že o tomto nároku nie je ani zmienka v uvedených právnych predpisoch, tento nárok, poplatok za konverziu súd oprávneným bez ďalšieho priznáva. Ďalej oprávnený uviedol, že by bolo nezmyselné, ak by oprávnený podával samostatnú žalobu na súd v sporovom konaní, aby sa v rámci takto samostatne podanej žaloby na všeobecnom súde domáhal od povinného zaplatenia vyššie uvedených súd, keď tieto vynaložil v súvislosti s vymáhaním toho istého, nie iného nároku. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie však bol oprávnený nútený podať v limite jedného roka a s najväčšou pravdepodobnosťou by nemal v uvedenom limite ukončený samostatne vedený civilný spor o zaplatenie nepriznaných súm. Tieto sumy by následne vymáhal v samostatne podanom návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom ZoUNEK určite nebolo, aby kvôli trovám spojeným s pôvodne vymáhaným nárokom viedol oprávnený ďalšie nezmyselné súdne konanie. Čo sa týka nepriznania trov právneho zastúpenia pri exekúcii pri tzv. repodaji, k tomu poukázal oprávnený na jednoznačne protiústavnú formuláciu ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK, v ktorom sa uvádza, že okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. V zmysle dôvodovej správy k ZoUNEK, konkrétne k ust. § 9 sa konštatuje. „......Oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrh na vykonanie exekúcie; oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky!“ Oprávnenému tak nič nebráni v zmysle úmysly zákonodarcu a účelu zákona pri opätovne podanom návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ZoUNEK, v rámci toho návrhu uplatniť si aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Oprávnený poukázal na rozhodnutia ÚS SR ((ÚS) III. ÚS 239/2020 - 18, (ÚS) III. ÚS 235/2020 - 18, (ÚS) III. ÚS 236/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 290/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 291/2020 - 18, (ÚS) III. ÚS 218/2020 - 18, (ÚS) III. ÚS 219/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 240/2020 - 19, (ÚS) IV. ÚS 237/2020 -18, (ÚS) IV. ÚS 238/2020
- 18, (ÚS) IV. ÚS 239/2020 - 19, (ÚS) IV. ÚS 263/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 255/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 256/2020 - 33, (ÚS) IV. ÚS 258/2020 - 17, (ÚS) IV. ÚS 257/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 214/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 253/2020- 18, (ÚS) I. ÚS 252/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 218/2020 - 19, (ÚS) II. ÚS 231/2020 - 19, (ÚS) II. ÚS 240/2020 - 17, (ÚS) I. ÚS 240/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 242/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 251/2020
- 18, (ÚS) IV. ÚS 217/2020 - 19, (ÚS) I. ÚS 254/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 216/2020 - 18, (ÚS) II. ÚS 234/2020 - 18, (ÚS) II. ÚS 251/2020 - 19, (ÚS) II. ÚS 241/2020 - 18,(ÚS) II. ÚS 235/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 215/2020 - 18, (ÚS) II. ÚS 250/2020 - 21, (ÚS) I. ÚS 243/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 241/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 212/2020 - 19, (ÚS) IV. ÚS 211/2020 - 18, (ÚS) IV. ÚS 160/2020 - 28, (ÚS) I. ÚS 228/2020 - 21,(ÚS) I. ÚS 206/2020 - 20, (ÚS) I. ÚS 220/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 221/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 205/2020 - 19, (ÚS) I. ÚS 222/2020 - 21, (ÚS) I. ÚS 211/2020- 18, (ÚS) I. ÚS 213/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 214/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 225/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 212/2020 - 18, (ÚS) II. ÚS 210/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 227/2020 - 19, (ÚS) I. ÚS 204/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 203/2020 - 19, (ÚS) I. ÚS 226/2020 - 18, (ÚS) I. ÚS 210/2020 - 18 , (ÚS) I. ÚS 219/2020 - 18 , (ÚS) I. ÚS 224/2020 - 18 , (ÚS) II. ÚS 211/2020 - 18, v ktorých súd konštatoval, že oprávnenému nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie exekúcie, v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. V čase podania návrhu na opätovnú exekúciu už neexistujú paušálne trovy exekúcie - ako trovy exekúcie, ale uhradené paušálne trovy - ich hodnota existuje ako príslušenstvo pohľadávky vo forme nákladov spojených s jej uplatnením v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je preukázaná samotným Upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktoré sa ako povinná príloha prikladá k samotnému návrhu na opätovný repodaj. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom podľa zákona. Tým že § 9 ods. 3 ZoUNEK vôbec nepojednáva o príslušenstve pohľadávky, tak je logické, že tento nárok ani nevylučuje si uplatniť v opätovnom návrhu. Ďalej k nepriznaným trovám právneho zastúpenia pri exekúcii pri tzv. repodaji uvádzam, že by teoreticky mohol exekučný súd podľa doslovného znenia ZoUNEK nepriznať oprávnenému nárok na trovy exekúcie v časti trov právneho zastúpenia za podaný
návrh na vykonanie exekúcie, avšak v časti uplatneného úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom by mal ostať nárok oprávnenému zachovaný, nakoľko výslovne o tom nehovorí ani zákonná úprava. Napriek vyššie uvedenému oprávnený má za to, že ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK je jednoznačne v rozpore s Ústavou SR, najmä z čl. 1 ods. 1 (v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva a legitímnych očakávaní), ďalej s čl. 12 ods. 1, ods. 2 a 4, s čl. 13 ods. 3 a 4 (zásadou rovnosti), s čl. 20 ods. 1 (právo vlastniť majetok), s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na spravodlivé súdne konanie) ako aj s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej oprávnený uviedol, že porušenie zásady rovnosti v posudzovanom prípade možno vyvodiť už len so samotného znenia Exekučného poriadku, keď na jednej strane v prípade ak oprávnený postupoval podľa tejto zákonnej normy v čase od 01. 04. 2017 a podával samostatný návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, tento sa môže domáhať od povinného ,,preplatenia“ všetkých trov, teda aj trov právneho zastúpenia vzniknutých mu v exekučnom konaní ako trov exekúcie, avšak na strane druhej ten istý oprávnený, v prípade ak by sa jednalo o tzv. starú exekúcie a došlo k zastaveniu tejto starej exekúcie pre inú jeho pohľadávku, už sa nemôže domáhať od povinného preplatenia žiadnych trov právneho zastúpenia vzniknutých mu v exekúcii, t. j. ani tých ktoré mu vznikli v tzv. starej exekúcii, avšak ani pri nanovo podanom návrhu na vykonanie exekúcie, pri tzv. repodaji. Takýmto spôsobom sa jednoznačne diskriminuje tá istá skupina osôb - oprávnených, ktorí podávajú návrh na vykonanie exekúcie podľa procesných pravidiel Exekučného poriadku účinného odo dňa 01. 04. 2017. Čo sa týka namietaného práva na rovnosť, tak je z logiky veci vylúčené, aby oprávnený, ktorý ani jednak nevie sám podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže sa tento podáva elektronicky a to buď prostredníctvom súdneho exekútora, alebo advokáta, vynaložil na podanie takéhoto návrhu trovy konania podávateľovi tohto návrhu, avšak nemal by nárok na ich preplatenie. Zo strany zákonodarcu ide jednoznačne o neodôvodnenú diskrimináciu veriteľov pohľadávok vymáhaných v „starých exekúciách“ voči veriteľom pohľadávok špecifikovaných v ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK, resp. voči ,,obyčajným“ veriteľom podávajúcim návrh na vykonanie exekúcie podľa procesných pravidiel Exekučného poriadku účinného odo dňa 01. 04. 2017 (všetky skupiny pohľadávok podliehajú garanciám rovnakého obsahu a ochrany vlastníckeho práva ich veriteľov), a teda rozpor ZoUNEK s ust. čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 Ústavy je daný. Zároveň oprávnený (vzhľadom na to, že mu neprináleží právo na napadnutie neústavnosti textu právnej normy) žiadal súd, aby konanie prerušil a obrátil sa na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie nesúladu § 9 ods. 3 ZoUNEK s Ústavou SR a Dohovorom. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je súd, resp. sudca pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný nielen zákonom, ale principiálne je v prvom rade viazaný predpisom vyššej právnej sily, ako je zákon, a to ústavou, ktorá v čl. 130 ods. 1 písm. d) v spojení s čl. 144 ods. 2 deleguje na súd aktívnu legitimáciu na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právneho predpisu, ktorý sa týka pred ním prejednávanej veci, s ústavou, pričom túto ústavnú kompetenciu súdu nemožno negovať žiadnym imperatívom majúcim právnu silu zákona. Inými slovami, aj keby právny predpis s právnou silou zákona zakazoval konanie prerušiť, tento zákonný imperatív je prelomiteľný ústavným oprávnením na jeho prerušenie z ústavodarcom akceptovaných a predvídateľných dôvodov. Oprávnený navrhol, aby v rámci rozhodovania v tejto veci o predmetnej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 12.04.2021 konajúci súd podľa ust. 162 ods.1 písm. b) CSP prerušil exekučné konanie (do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej o jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ZoUNEK s Ústavou, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1), aby takýto návrh Ústavnému súdu SR podal a následne aby vyhovel tejto sťažnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal súd, aby zrušil v celom rozsahu uznesenie sp. zn. 46Ek/534/2021 zo dňa 11. 05. 2021 a vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe oprávneným podaného správneho návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie vo výške 136 Eur a v časti trov právneho zastúpenia vo výške 83,16 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol s poukazom na § 9 ods. 3 ZoUNEK, kedy oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
Oprávnený svoju sťažnosť smerujúcu k zrušeniu napádaného rozhodnutia postavil na viacerých dôvodoch, jednak tvrdil, že ním uplatnené a zamietnuté nároky by mohli predstavovať príslušenstvo k judikovanej pohľadávke, ktoré bolo vymáhané v starej exekúcii, jednak že formulár návrhu na vykonanie exekúcie pripúšťa uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a iných trov (a v časti F) formuláru je preddefinovaný poplatok za konverziu), jednak dôvodovou správou k ZoUNEK a právom oprávneného na náhradu trov, a nakoniec s poukazom na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 239/2020 a ďalšie (viď bod 3. odôvodnenia uznesenia).
Súd k sťažnosti oprávneného uvádza, že nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že ním uplatnené trovy starej exekúcie by mohli predstavovať príslušenstvo ním vymáhanej pohľadávky ako náklady spojené s jej uplatnením. Uvedené umocňuje skutočnosť, že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté, ako napríklad pri trovách sporového konania, kde súd autoritatívnym výrokom určí, ktorej zo strán sporu (voči protistrane) priznáva nárok na náhradu trov konania a v akej výške a takéto rozhodnutie napokon slúži ako podklad pre vedenie exekúcie aj na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na jej uplatnenie. Preto nebolo možné oprávneným uplatnenú náhradu trov konania vo výške 136 Eur a 83,16 Eur považovať za príslušenstvo pohľadávky pre potreby vymáhania v tomto konaní, keďže takéto príslušenstvo nebolo priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Sudca na základe uvedeného a preskúmaním exekučného spisu vyhodnotil, že oprávnený nedisponuje spôsobilým exekučným titulom proti povinnému týkajúcemu sa ním uplatnených trov starej exekúcie.
K tvrdeniu oprávneného, že elektronický formulár na podanie návrhu na vykonanie exekúcie obsahuje možnosť uplatniť si iné trovy, sudca konštatuje, že elektronická šablóna formulára nepredstavuje žiadny záväzný nástroj, podľa ktorého má súd vykladať zákon. Súd nespochybňuje, že formulár č. 57 nazvaný návrh na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok, t. j. istina a náklady spojené s uplatnením pohľadávky a v časti F) Trovy exekúcie - oprávnený, t. j. iné trovy, umožňuje oprávnenému uplatniť si iné trovy, avšak to neznamená, že súd oprávnenému takto uplatnené trovy aj prizná. Sudca k uvedenému ďalej uvádza, že oprávnený má nárok len na judikované trovy priznané účastníkovi proti
inému účastníkovi konania, a keďže poverenie na vykonanie exekúcie udelené súdnemu exekútorovi v starej exekúcii nebolo rozhodnutím súdu (nespĺňa základné náležitosti rozhodnutia), nemôže oprávnený svoje nároky opierať ani o takýto dokument. Iná situácia by nastala, ak by oprávnený na svoje nároky predložil súdu exekučný titul.
Sudca v sťažnostnom konaní k dôvodovej správe uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ide len o podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné, a teda ak by zákonodarca zamýšľal priznať oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zakomponoval by túto možnosť aj do znenia zákona, čo sa však nestalo. Súd má za to, že zákonodarca mohol mať pôvodne taký úmysel ako tvrdí oprávnený, no následne ho nepretavil do znenia zákona, do zákonnej úpravy. Avšak práve naopak, ako správne vyhodnotil vyšší súdny úradník, znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. K dôvodovej správe súd ďalej poznamenáva, že ZoUNEK bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 ZoUNEK cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku alebo podľa dôvodovej správy k § 6 ZoUNEK, cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 ZoUNEK, cit.: Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v ZoUNEK (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením ZoUNEK a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Dôvodová správa sa po zmene úmyslu zákonodarcu už následne nemení. Súd preto odmietol výklad predostretý oprávneným, ktorý má oporu len v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu a nie v samotnom texte zákona, pričom navyše takýto názor oprávneného je v rozpore s výsledným znením zákona.
Súd zároveň dodáva, že rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky, tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie. Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Súd má za to, že náklady, ktoré vznikli oprávnenému v súvislosti so zastavením starej exekúcie si má znášať sám oprávnený, pretože vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd preto pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného, pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
Sudca taktiež poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
Čo sa týka odkazu oprávneného na rozhodnutia Ústavného súdu SR súd uvádza, že ide o rozhodnutia, ktorými bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená. Podstatou uvedenej ústavnej sťažnosti bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 ZoUNEK nie nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK Ústavný súd v odôvodnení týchto rozhodnutí uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí ústavného súdu je následne sťažená, ak nie priamo nemožná pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Navyše podľa názoru exekučného súdu v danom prípade nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keďže otázka nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie nebola predmetom sťažností oprávneného a teda zatiaľ ani predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
K tvrdeniu oprávneného v sťažnosti, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súd uvádza, že toto je tak len čiastočne dôvodné, keď je exekučným titulom v prospech súdneho exekútora ako oprávneného z exekučného titulu a oprávneného ako povinného z exekučného titulu, no nie je exekučným titulom v prospech oprávneného ako oprávneného z exekučného titulu a povinného ako povinného z exekučného titulu. K tvrdeniu oprávneného v sťažnosti, že príslušenstvo nemusí byť priznané exekučným titulom súd uvádza, že ním uvedené príklady sa dotýkajú vždy náhrady trov exekučného konania, na ktoré „exekučný titul“ vydáva od 01. 04. 2017 exekučný súd, keď vyčíslenie trov exekúcie oprávneného je od 01. 04. 2017 súčasťou poverenia na vykonanie exekúcie udeleného súdnemu exekútorovi. Pred uvedeným dátumom bol „exekučný titul“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného Upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie oprávneného (súd v Poverení súdneho exekútora iba všeobecne poveroval aj na „vymoženie trov exekúcie oprávneného“) a povinný mal možnosť opravného prostriedku v podobe „Námietok proti trovám exekúcie“. Exekučný titul na trovy exekúcie oprávneného sa nevyžadoval a ani nevyžaduje z dôvodu, že exekučný titul na tento nárok oprávnený bol „vytvorený“ v priebehu exekúcie a ide o trovy konania (exekučného) a nie o príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ konanie (exekučné) bolo zastavené pre neúspech oprávneného (nepodarilo sa vymôcť sumu priznanú mu exekučným titulom), potom niet toho kto by oprávnenému tieto trovy nahradil a ani konanie, v ktorom by ich mal mať nahradené. Účinky Upovedomenia o začatí „starej“ exekúcie vydaného súdnym exekútorom zanikli zastavením exekúcie a zanikol tak aj „exekučný titul“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného (v zastavenej starej exekúcii). V tomto exekučnom konaní bráni „vytvoreniu exekučného titulu“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného v podobe Poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi tak ustanovenie § 9 ZoUNEK, ako aj skutočnosť, že ide o trovy zastaveného konania, v ktorom nebol oprávnený úspešný a preto nedošlo k vymoženiu trov exekúcie oprávneného. Zastavením exekúcie a exekučného konania došlo k strate účinkov viažúcich sa na Upovedomenie o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom
K návrhu oprávneného na podanie návrhu na napadnutie nesúladnosti textu právnej normy s ústavou súd uvádza, že nemá pochybnosti o jej ústavnosti. Iba v skratke súd uvádza, že pokiaľ je imanentnou súčasťou právnych noriem, ktoré ju odlišujú od iných noriem v ľudskom spoločenstve, aj znak „vynútiteľnosti“, potom je plne na rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v Slovenskej republike, aby pretavil „volonté générale“ podľa de Montesquieu, alebo inak povedané vôľu spoločenstva ľudí uzatvárajúceho spoločenskú zmluvu so „štátom“ efektivitu vynútiteľnosti právnych noriem vtedy, ak ich subjekty nerešpektujú dobrovoľne. V ponímaní verejného práva si ponechal štát právo vynútenia v svojej výlučnej kompetencii (výkon trestných rozsudkov, daňová exekúcia a podobne), v ponímaní súkromného práva ponechal donútenie na jednotlivé subjekty práva a výkon zveril osobám odlišným od štátu (súdnym exekútorom). Pokiaľ stanovil limity smerujúce k obmedzeniu bezbrehého cyklenia vedenia opakovaných exekučných konaní obmedzením trov exekúcie oprávneného, súd v tom nevidí znak protiústavnosti či diskriminácie. Oprávnený mal možnosť domôcť sa svojho práva, ktorý ho aj využil. Za roky vedenia exekúcie sa podarilo súdnemu exekútorovi vymôcť od povinného 0 Eur. Pokiaľ má oprávnený za to, že takýto výkon rozhodnutia je dostatočne efektívny, nie je mu obmedzená možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie. Obmedzené je len prenášanie jeho trov, ktoré mu s podaním vzniknú z oprávneného na povinného ako trov exekúcie oprávneného. Obdobne môže vznik týchto trov oprávnený minimalizovať napríklad tým, že pokiaľ nevie sám podať návrh na vykonanie exekúcie, môže využiť služby súdneho exekútora,
prostredníctvom ktorého je možné podať návrh za odmenu 16,50 Eur + DPH, a teda oprávnený má možnosť voľby či podá návrh prostredníctvom exekútora, pri nákladoch cca 21 Eur (aj s vykonaním zaručenej konverzie exekučného titulu a podobne), alebo využije služby advokáta za rádovo vyššie náklady.
Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávneného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
Vzhľadom na vyššie uvedené závery (oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie trov starej exekúcie, pričom tieto náklady oprávneného nie je možné uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 3 ZoUNEK) a citované ustanovenia právnych predpisov je súd (tak ako už bolo uvedené) toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie v sume 136 Eur, trov právneho zastúpenia v sume 83,16 Eur zamietol a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/534/2021 zo dňa 11. 05. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).