Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 469/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť T. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. U., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl. 21

ods. 1, a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa „čl. 47 Charty základných

práv EÚ“ uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. z 20. júla 2012

a základných práv podľa , 2 a 5 a a

práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 6.

augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2012 doručená sťažnosť T. V. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl. 21 ods. 1, čl. 21 ods. 2 a čl. 46 ods.

1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa „čl. 47 Charty

základných práv EÚ“ (ďalej len „charta“) uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce

(ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. z 20. júla 2012 a základných práv

podľa , 2 a 5 a a práv podľa ,

ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 6. augusta 2012. Sťažnosť bola doplnená podaniami sťažovateľa

doručenými ústavnému súdu 24. a 30. augusta 2012 a 6. septembra 2012.

Z obsahu sťažnosti, jej doplnení a príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo

na základe uznesenia ČVS: -2012 z 19. júla 2012 vznesené obvinenie

vyšetrovateľom Kriminálneho úradu finančnej správy Košice (ďalej len „vyšetrovateľ“)

zo zločinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru

formou spolupáchateľstva podľa k a .

Sťažovateľ v sťažnosti podrobne opisuje skutkový stav veci pred jeho zadržaním

na pozemku, vlastníčkou ktorého bola M. K., r. V, Česká republika. Namieta, že „colníci

Kriminálneho úradu finančnej správy v súčinnosti s colníkmi Jednotky služobných

zákrokov... dňa 18. 07. 2012 o 10.20 hod. vykonali kontrolu pozemku a objektov

nachádzajúcich sa v ňom“, pričom zistili, že sťažovateľ a ešte iná osoba „v odstavenom

nákladnom motorovom vozidle továrenskej zn... s návesom..., prechovávali v špeciálne

vybudovanom úkryte predmetného návesu... cigarety... v celkovom množstve 13 100

kartónov t. j. 2.620.000 ks, všetky bez označenia platnou slovenskou kontrolnou známkou,

ktoré boli nezákonne prepravené neznámymi osobami z územia Ukrajiny na územie

Slovenskej republiky, cez vybudovaný podzemný koľajový tunel ústiaci na uvedenom

pozemku...“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že pracovníci týchto orgánov prekročili

svoju právomoc vstúpiť na súkromný pozemok, čím došlo aj „k nezákonnému a

neústavnému trestnému stíhaniu Uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. Pv

594/2012 zo dňa 20. 07. 2012, ale aj k neústavnému a nezákonnému pozbaveniu osobnej

slobody a vzatiu do väzby Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo

dňa 06. 08. 2012, preto je urýchlený a dôvodný zásah Ústavného súdu SR potrebný...

Moja sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia ČVS: -2012 zo

dňa 19. 07. 2012 bola Uznesením Okresnej prokuratúry zo dňa 20. 07. 2012

zamietnutá ako nedôvodná...

Podľa zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivého zo dňa 18. 07.

2012 bol som sťažovateľ obmedzený na osobnej slobode dňa 18. 07. 2012 o 10.30 hod.

Následne Sťažovateľ bol som na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce

sp. zn. zo dňa 20. 07. 2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 06. 08. 2012 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. c) ..

Kriminálny úrad finančnej správy a Jednotka služobných zákrokov KÚFS vykonali

tzv. kontrolu prekročením svojich zákonom taxatívne vymedzených právomocí uvedených v

, ďalej vykonávali svoje právomoci v rozpore s , ,

a tým aj v rozpore s SR a bez predchádzajúceho písomného a

odôvodneného príkazu sudcu pre prípravné konanie na vykonanie domovej prehliadky

neoprávnene vstúpili do obydlia vo vlastníctve občana... dňa 18. 07. 2012 o 10.20 hod. a

vykonali kontrolu (podľa uznesenia o vznesení obvinenia) resp. vykonali tzv. represívno-

bezpečnostnú akciu na základe úradného záznamu a po nezákonnom získaní dôkazov

následne pristúpili o 17.00 hod k vykonaniu prehliadky iných priestorov alebo pozemkov

podľa

K neprípustnosti nezákonných dôkazov a ich právnym následkom:

Nepoužiteľnosť, neúčinnosť alebo neprípustnosť dôkazu je vlastne procesným

dôsledkom porušenia právnych noriem o dokazovaní v trestnom konaní z hľadiska

takzvaného dôkazného významu vadne získaného a vykonaného dôkazu.

Absolútne neúčinný dôkaz je ten, ktorý trpí podstatnou vadou, ktorá sa nedá

odstrániť. K takémuto dôkazu nemožno prihliadať, nemožno ho použiť v trestnom konaní za

žiadnych okolností s výnimkou uvedenou v § 119 ods. 4. Absolútna neúčinnosť dôkazu je

automatickým dôsledkom porušenia predpisov o dokazovaní a orgány činné v trestnom

konaní musia k nej prihliadnuť z úradnej povinnosti. Naproti tomu relatívne neúčinný dôkaz

je ten, ktorý síce trpí podstatnou vadou, táto je však odstrániteľná. Nesmie sa však k nemu

prihliadať, pokým táto podstatná vada nie je odstránená...

Vyššie uvedeným neústavným postupom Okresnej prokuratúry Michalovce neboli

odstránené porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa, ani neústavný postup KUFS

pred začatím trestného stíhania a pred vznesením obvinenia a ani po vydaní uznesenia o

vznesení obvinenia...

Celé konanie k dnešnému dňu odo dňa 18. 07. 2012 od 10.20 hod. je konaním v

rozpore s SR a v rozpore s , a trpí neodstrániteľnými

vadami a je postavené na dôkazoch získaných neústavným a nezákonným spôsobom za

súčasného závažného porušenia základných práv a ľudskej slobody sťažovateľa.

Preukazovanie údajnej viny obvinenému sa začalo v rozpore s , v rozpore

so zásadou prezumpcie neviny a v rozpore s ust. § 199 ods. 1, § 206 ods. 1 § 2 ods. 1 Tr.

por. Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za

nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Tým že samotným začatím konania došlo k porušeniu viacerých ustanovení viacerých

zákonov a najmä zásady zákonnosti trestného konania ( ) došlo k

porušeniu ďalších zásad trestného konania, ktoré napĺňajú obsah práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 47 Charty základných práv EÚ a napĺňajú obsah

princípu spravodlivého procesu a to zásady prezumpcie neviny, zásady zistenia skutkového

stavu bez dôvodných pochybnosti, zásady oficiality, obžalovacej zásady etc...

Krajský súd v Košiciach sa v sťažnostnom konaní pri rozhodovaní o väzbe

nevysporiadal so skutočnosťami či boli dodržané ústavno-procesné princípy obmedzenia

osobnej slobody sťažovateľa v procesnom postavení podozrivého, ďalej obvineného a či

boli dodržané ústavno-procesné princípy vzatia sťažovateľa do väzby. Rovnako sa

nevysporiadal s porušením základných ľudských práv a slobôd najmä s porušením práva na

osobnú slobodu a svojim Uznesením sp. zn. zo dňa 06. 08. 2012 porušil moje

základné právo na osobnú slobodu a právo na pozbavenie osobnej slobody a právo na

vzatie do väzby zákonným spôsobom...

Krajský súd sa nevysporiadal so skutočnosťami porušenia základných ľudských práv

a slobôd, ktoré som uvádzal vo svojich podaniach zo dňa 01. 08. a zo dňa 05. 2012 v rámci

odôvodnenia sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o mojom vzatí do

väzby. Zaoberal sa len existenciou dôvodov väzby uvedených

Krajský súd sťažnosťou napádaným Uznesením sp. zn. neodstránil

porušenie môjho práva na zákonné pozbavenie osobnej slobody podľa

SR a čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, nevzhliadal nezákonnosť zadržania sťažovateľa ako

podozrivého a nezákonnosť môjho vzatia do väzby a nezákonnosť jej ďalšieho trvania, ktorá

je daná od momentu obmedzenia osobnej slobody dňa 18. 07. 2012 o 10.30 hod. pri tzv.

výkone kontroly, svojim rozhodnutím nenapravil nezákonné uznesenie sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu Michalovce dňa 20. 07. 2012 č. k. o mojom vzatí do

väzby...

Okresná prokuratúra Michalovce v Uznesení sp. zn. zo dňa 20. 07.

2012 sa vo svojom rozhodnutí opomenula vysporiadať s porušením základných práv a

slobôd sťažovateľa a svoje rozhodnutie postavila na neústavnom a nezákonnom uznesení

vyšetrovateľa podľa je postavené neústavné a nezákonné uznesenie

sudcu pre prípravné konania na základe ktorého som bol vzatý do väzby, pretože uznesenie

o vznesení obvinenia bolo postavené na dôkazoch získaných nie ústavným (v rozpore s čl. 2

ods. 2 SR) a nie zákonným spôsobom za súčasného prekročenia taxatívne

vymedzených právomoci colníkov KÚFS (v rozpore s , v

rozpore s ust. ) a teda na neprípustných dôkazoch v trestnom konaní

získaných nezákonným spôsobom a následne neprípustných nielen pre vznesenie obvinenia,

ale aj pre ďalšie pokračovanie v prípravnom trestnom konaní a následne nepoužiteľných aj

pre podanie obžaloby so súčasným porušením základných práv a ľudských slobôd.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že „... postupom a Uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. Pv

594/2012 zo dňa 20. 07. 2012 bolí porušené základné práva a slobody sťažovateľa:

1. Právo na nedotknuteľnosť osoby sťažovateľa a jeho súkromia podľa čl. 16 ods. 1

...

2. Právo nebyť mučený ani vystavený krutému zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2

...

3. Právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa ...

4. Právo na prípustnosť domovej prehliadky len v súvislosti s trestným konaním a len

na základe písomného a odôvodneného príkazu sudcu podľa ...

5. Právo nebyť trestne stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje

zákon podľa

6. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

7. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru...

8. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Michalovciach sp. zn. zo dňa

20. 07. 2012 sa zrušuje a Okresnej prokuratúre v Michalovciach sa prikazuje, aby znovu vo

veci konala a rozhodla.

a postupom a Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa

06. 08. 2012 boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa:

1. Právo na slobodu a bezpečnosť podľa SR a písm.

c) Dohovoru

2. Právo nebyť pozbavený osobnej slobody a vzatý do väzby inak ako z dôvodov a

spôsobom, ktorý ustanovuje zákon podľa , 5

3. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

4. Právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru a čl. 47 Charty

5. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru...

Uznesenie Krajského súdu sp. zn. zo dňa 06. 08. 2012 sa zrušuje a

Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby T. V. neodkladne prepustil z väzby na

slobodu.

Kancelárii Ústavného súdu... ukladá uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

247,06 €... na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základných práv podľa

a 2, , , a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa „čl. 47 Charty“ uznesením okresnej prokuratúry

sp. zn. z 20. júla 2012, základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa , a dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 6. augusta 2012.

1. K namietanému postupu a uzneseniu okresnej prokuratúry sp. zn.

z 20. júla 2012

Ústavný súd pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie už

uvedených práv uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 20. júla 2012,

vychádzal z princípu subsidiarity svojho konania o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základných práv alebo slobôd, v dôsledku ktorého je o nich oprávnený konať len vtedy, keď

sťažovatelia nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom

štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby

alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje

ochranu právny poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným

orgánom verejnej moci (obdobne napr. , , ).

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že predmetným uznesením okresná

prokuratúra zamietla sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú, proti uzneseniu vyšetrovateľa

z 19. júla 2012, ktorým mu bolo vznesené obvinenie zo zločinu porušovania predpisov

o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva podľa

k a .

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ na okresnej prokuratúre 19. augusta 2012

„podnet dozorujúcemu prokurátorovi na odstránenie protiprávneho a nezákonného

stavu...“.

Okrem toho podal sťažovateľ na Krajskej prokuratúre v Košiciach (ďalej len „krajská

prokuratúra“) 1. augusta 2012 „návrh na vydanie príkazu na prepustenie z väzby

a zastavenie trestného stíhania...“ a doplnenie tohto návrhu podaním z 5. augusta 2012.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podnet možno podať ktorejkoľvek

prokuratúre...

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. Sťažovateľ v sťažnosti síce uvádza, že

podal podnet dozorujúcemu prokurátorovi okresnej prokuratúry 19. augusta 2012 a tiež

predtým 1. a 5. augusta 2012 návrhy krajskej prokuratúre, ale z obsahu sťažnosti však

nevyplýva, že by v tejto veci o tomto podnete alebo jeho návrhu bolo už orgánmi

prokuratúry rozhodnuté.

Ústavný súd k tomu obdobne poznamenáva, že ak by sťažovateľ nebol spokojný

s vybavením podnetu, môže v budúcnosti v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre ešte

žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý

vybaví nadriadený prokurátor.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu mal možnosť využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, v danom prípade podnet

prípadne opakovaný podnet prokurátorovi, resp. nadriadenému prokurátorovi, preto jeho

sťažnosť v časti namietajúcej postup a uznesenie okresnej prokuratúry odmietol ako

neprípustnú podľa v spojení s .

Ústavný súd nad rámec k tomu konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti

postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)

konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa

meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva,

že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému

a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako

obžalovanému právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd

garantovaných , resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť

v dôsledku údajného nezákonného postupu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry

v predmetnej trestnej veci. Je nutné skonštatovať, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci

nie je skončené a postavenie sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámci

prípravného konania dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne

zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností kladených mu

za vinu. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej

veci sťažovateľa po skončení prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania

odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je

posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane

zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa

v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr.

alebo ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od svojho

začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných

v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce

pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou

podľa namietať porušenia chránených základných práv

a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

Pokiaľ nebude trestné stíhanie voči sťažovateľovi zastavené a bude podaná na neho

obžaloba, bude v právomoci príslušného všeobecného súdu poskytnúť mu ochranu. To

zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu (obdobne ).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme

všeobecného súdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné

prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené namietanými

uzneseniami, a preto ústavný súd mohol odmietnuť jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci (obdobne napr.

, , ).

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa

a dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. augusta 2012, ústavný

súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide

o krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , , ).

V tejto časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a a práv podľa , a

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. augusta 2012. Uvedeným

rozhodnutím krajský súd na neverejnom zasadnutí zrušil uznesenie Okresného súdu

Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 20. júla 2007, na základe

ktorého bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného

poriadku, súčasne však vzal sťažovateľa do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Väzba u sťažovateľa začala plynúť 18. júla 2012 o 10.30 h.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

...

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

A. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (napr. v uznesení o prijatí sťažnosti sp. zn. ,

a sp. zn. ) poukazuje na to, že , ako aj dohovoru obsahujú

nielen jej základné hmotné, ale aj procesné atribúty práva na osobnú slobodu, t. j. vrátane

práva na spravodlivé súdne konanie pri jej pozbavení, a preto na konanie a rozhodovanie

súdu o väzbe sú aplikovateľné tieto špeciálne ustanovenia o osobnej slobode, a nie

všeobecné ustanovenia obsiahnuté v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci De Wilde et. al. v. Belgicko z 18. júna 1971, séria A, č. 12, § 76)

a .

Z uvedeného dôvodu je sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva

podľa ( dohovoru) v konaní o väzbe zjavne neopodstatnená

(obdobne napr. ).

B. Ústavný súd ďalej preskúmaval sťažnosť sťažovateľa v rozsahu namietaného

porušenia , 2 a 5 a dohovoru.

Dohovor v a v sa svojím obsahom týkajú osobnej slobody

jednotlivca. Rozdielom v znení týchto článkov je použitá terminológia, keď čl. 5 dohovoru

výslovne priznáva právo či nárok súvisiaci s osobnou slobodou, zatiaľ čo

takéto termíny nepoužíva, ale ustanovuje jasné limity pre štát v prípade zásahov do osobnej

slobody jednotlivca.

Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu k väzbe

obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu

a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu

alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou

(, ). Z vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi

väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri

rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je

zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať

ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto

konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa , z ktorého

vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti

väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie

na základe abstraktnej úvahy (obdobne ).

Ústavný súd pri uplatnení svojej právomoci vychádza z názoru, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu

ďalej vyplýva, že právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov

vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie

o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol

vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len

na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení

väzby. Do obsahu právomoci ústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť

skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii

zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom

inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu,

súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie

takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní ().

Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. ,

).

Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

Základné právo podľa vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd

do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia

závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (). Rovnako aj

z vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je tak

integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (). Aj čl. 5

ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním

ustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5

ods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne

právo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných

štátov (Lukanov v. Bulharsko z 20. marca 1997, § 43). Každé pozbavenie osobnej slobody

zároveň musí byť v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca

pred svojvôľou (Morsink v. Holandsko z 11. mája 2004).

Taktiež skutkové zistenia zakladajúce dôvodnú obavu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)

, ako aj ich posúdenie sú uvedené v odôvodneniach rozhodnutí sudcu

pre prípravné konanie okresného súdu a krajského súdu spôsobom, ktorý sa nedá označiť

ako vnútorne rozporný alebo odporujúci požiadavkám na odôvodnenie

uznesení.

Ústavný súd po preskúmaní uvedených uznesení krajského súdu (ale i okresného

súdu) dospel k záveru, že existenciu zákonného dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

všeobecné súdy riadne odôvodnili vychádzajúc z konkrétnych faktov,

pričom ich právne závery neodporujú zásadám právnej a formálnej logiky a nevykazujú

znaky zjavnej jednostrannosti, arbitrárnosti a svojvôle. Podľa nich existuje tento dôvod

väzby „s poukázaním na vyhotovený tunel v dĺžke 700 až 800 m z územia Ukrajiny ma

územie Slovenskej republiky, ktorý je prispôsobený na prevážania zahraničných

neokolkovaných cigariet a prerobený kamión na prevážanie zahraničných cigariet z územia

Ukrajiny na územie Slovenskej republiky, zo skutočností ktorých vyplýva dôvodné

podozrenie, že obvinení už v minulosti páchali predmetnú rozsiahlu trestnú činnosť a v tejto

by mohli pokračovať pri ich prepustení z väzby na slobodu a v tejto súvislosti súd naviac

poukazuje na odpis registra trestov u obv. T. V., ktorý už bol v minulosti súdne trestaný

naposledy rozsudkom OS Trnava z 18.10. 2007 k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, aj tieto skutočnosti

svedčia o jeho sklone ku páchaniu trestnej činnosti“.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh bolo teda ústavnému súdu zrejmé, že výrok

sťažovateľom napádaného uznesenia krajského súdu, ktorý sa stotožnil v časti týkajúcej sa

existencie zákonného dôvodu väzby podľa

s názorom okresného súdu (na druhej strane v časti, v ktorej konštatoval aj dôvod väzby aj

podľa , zrušil rozhodnutie okresného súdu), je

náležite odôvodnený a v podstatnom rozsahu reaguje na jeho argumentáciu (i keď nie na

všetky jeho rozsiahle námietky) obsiahnutú v odôvodnení sťažnosti jeho obhajcom

z 1. a 5. augusta 2012.

Ústavný súd po preskúmaní veci je toho názoru, že krajský súd posúdil správne

dôvod väzby podľa , a preto v súčasnosti nemá

žiadny dôvod zasahovať do rozhodnutia krajského súdu.

Z uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu je tiež zrejmé, aké

podstatné skutočnosti uznali všeobecné súdy za základ svojich rozhodnutí. Ústavný súd

nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádza v konaní pred ústavným

súdom, žiadny taký podstatný dôvod alebo skutočnosť, ktoré by mohli reálne spochybniť

právne závery krajského súdu a okresného súdu, a preto na základe horeuvedených

skutočností sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. , a ).

Vzhľadom na uvedené už nebolo potrebné osobitne sa zaoberať ani namietaným

porušením čl. 13 dohovoru a charty, ktorá v namietanom konaní je neaplikovateľná, ako ani

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012