Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 47/2010
PDF · 157.26 KB
No categories available
I. ÚS 47/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. U., T., zastúpeného advokátkou JUDr. B. V., P., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
IV/2 Gpt 49/2008-24 z 30. októbra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. U. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára
2010 doručená sťažnosť JUDr. J. U. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 Gpt 49/2008-24 z 30. októbra 2009 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“), ktorým bolo zrušené uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej
len „krajská prokuratúra“) č. k. Kv 6/09-15 z 15. júna 2009 o zastavení trestného stíhania
podľa § 215 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
zákonov (ďalej len „Trestný poriadok“) voči osobe sťažovateľa.
2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Úradu
boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odbor západ, oddelenie
vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 26. januára 2009 bolo proti sťažovateľovi
vznesené obvinenie pre pokus obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu formou
spolupáchateľstva. Vec dozorujúci prokurátor krajskej prokuratúry uznesením z 15. júna
2009 zastavil trestné stíhanie sťažovateľa, pretože skutok, pre ktorý bolo vznesené
obvinenie, sťažovateľ nespáchal. Prokurátor generálnej prokuratúry napadnutým uznesením
(č. k. IV/2 Gpt 49/08-24 z 30. októbra 2009) na podklade sťažnosti podanej poškodeným
zrušil uznesenie prokurátora krajskej prokuratúry z 15. júna 2009 z dôvodu jeho
nezákonnosti a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prokurátor generálnej
prokuratúry vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na nesprávne posúdenie dôkaznej
situácie v predmetnej veci a nedostatočné zhodnotenie skutkového stavu nižším orgánom,
pričom zároveň aj vytkol procesné nedostatky v konaní. V závere vyslovil potrebu
doplnenia dokazovania v naznačenom smere a uložil prokurátorovi krajskej prokuratúry
opätovne konať a rozhodnúť.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry okrem
vecných námietok (nesúhlas s trestným stíhaním, pozn.) poukázal na skutočnosť, že táto
rozhodla o zrušení uznesenia krajskej prokuratúry na podklade sťažnosti podanej
neoprávnenou osobou (poškodený fyzicky nemohol odovzdať sťažnosť na poštovú
prepravu, pretože sa v tom čase nachádzal vo výkone väzby). Z uvedeného sťažovateľ
odvodil skutočnosť, že generálna prokuratúra konala a rozhodovala na podklade
neoprávnenou osobou podanej sťažnosti. Tým, že svojím uznesením zrušila rozhodnutie
nižšieho orgánu. nastolila protiprávny stav, ktorý je podľa názoru sťažovateľa porušením
jeho ústavných práv podľa čl. 17 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a podľa čl. 13
dohovoru.
4. Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnosti sťažovateľ zastáva názor, že
postupom a rozhodnutím označeného orgánu boli porušené jeho ústavou chránené práva,
a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol takto:
„... Právo sťažovateľa nebyť trestne stíhaný inak ako zo zákonných dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy... porušené bolo.
... Právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy... podľa čl. 13 Dohovoru...
porušené bolo.
... Uznesenie prokurátora Generálnej prokuratúry... IV/2 GPt 49/08-24 zo dňa
30. 10. 2009... sa zrušuje a vec sa vracia prokurátorovi generálnej prokuratúry... na ďalšie
konanie.“
II.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, t. j. ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj
návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že
systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy
a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len
subsidiárne.
7. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom
prerokovaní preskúmať, či napadnutým uznesením prokurátora generálnej prokuratúry boli
porušené namietané práva sťažovateľa. Ústavný súd vníma jadro obrany sťažovateľa v tom
zmysle, že v skutočnosti nemal byť trestné stíhaný, pretože sa jemu prisudzovaného zločinu
nedopustil. K samotnej námietke sťažovateľa uvedenej v bode 3 ústavný súd už iba dodáva,
že z povahy dozorovej funkcie prokurátora v prípravnom konaní [§ 230 a nasl. Trestného
poriadku a § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)] vyplýva, že (aj) o namietanom uznesení je
oprávnený rozhodnúť aj bez návrhu poškodeného a to dokonca aj v čase po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia prokurátora alebo policajta (§ 363 TP).
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti
postupu a rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)
konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa
meritórne zatiaľ všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná
právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, a príp. aj
v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému,
právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných
ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku
nezákonného postupu generálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Je nutné
skonštatovať, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je skončené a postavenie
sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámci prípravného konania dáva
postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania
skutkovo relevantných okolností a skutočností kladených mu za vinu. Tak ako súd prvého
stupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj
odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou
jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj
právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného
konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu
obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 109/05), t. j. aj skutočností, ktoré
vytýka sťažovateľ postupu generálnej prokuratúry v predloženej sťažnosti či už procesne,
alebo vecne.
9. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od svojho
začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných
v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce
pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1
ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práv
a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.
10. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme
všeobecného súdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné
prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené namietaným
uznesením. Za daných okolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje ústavný dôvod na
to, aby ústavný súd vstupoval v predmetnej trestnej veci sťažovateľa do právomoci
všeobecných súdov, resp. orgánov prípravného konania. Naopak, skutočnosť, že všeobecné
súdy, resp. orgány prípravného konania môžu podľa platného právneho poriadku
sťažovateľovi poskytnúť účinnú ochranu jeho ústavou chráneným právam a slobodám,
vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
11. Z obsahu sťažnosti a jej príloh tiež vyplýva, že sťažovateľ proti namietanému
uzneseniu z 30. októbra 2009 podal 24. novembra 2009 generálnej prokuratúre mimoriadny
opravný prostriedok podľa § 363 Trestného poriadku, o ktorom nebolo do podania sťažnosti
rozhodnuté.
12. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je
oprávnený podľa osobitných predpisov.
13. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť
iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných
procesných noriem (napr. Trestný poriadok). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré
ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Ústavný súd preto
zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (§ 363 Trestného
poriadku) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až
po rozhodnutí o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na uvedené sa
ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nemohol zaoberať, ale ju podľa zásady ratio
temporis nad rámec v bode 10 uvedeného odmietol tiež ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2010