Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 47/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť D. K., zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou

Baloghovou, Madačova 7, Ružomberok, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 a namietaného

porušenia a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo 4. septembra 2013 a Krajského súdu v

Žiline sp. zn. z 30. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2013 doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uzneseniami Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. septembra 2013 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) a Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom

sp. zn. zo 7. júla 2010 schválil dohodu o vine a treste medzi sťažovateľom

a prokurátorom Okresnej prokuratúry Ružomberok (ďalej len „prokurátor okresnej

prokuratúry“) za spáchanie prečinov výtržníctva, porušovania domovej slobody, krádeže a

neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej

platobnej karty a tiež zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa príslušných ustanovení

a sťažovateľa odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov

a 6 mesiacov nepodmienečne.

Ďalším rozsudkom sp. zn. z 11. októbra 2010 okresný súd schválil

dohodu o vine a treste medzi sťažovateľom a prokurátorom okresnej prokuratúry

za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov a 9 mesiacov nepodmienečne. Týmto rozsudkom bol zrušený výrok

o treste rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 7. júla 2010.

Dňa 6. mája 2013 podal sťažovateľ návrh na povolenie obnovy konania, ktorú

odôvodnil tým, že nálezom ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra 2012

bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení , ktorou sa

prikazovalo súdu ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej

podľa prvej vety .

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. septembra 2013 návrh sťažovateľa

na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. zamietol z dôvodu, že v

danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Trestného

poriadku a samotná existencia nálezu ústavného súdu nie je dôvodom na povolenie obnovy.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd

zamietol.

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa a nasl.

a práva podľa čl. 6 dohovoru v tom, že „súdy nemali za to, že sú splnené podmienky

na povolenie obnovy konania, hoci samotný odsúdený uviedol, že v priebehu konania o

obnove konania sme viackrát poukázali na skutočnosť, že účelom podania návrhu na

obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. je

v konečnom dôsledku dosiahnuť obnovu konania vo veci vedenej Okresným súdom

Ružomberok pod sp. zn. ...

Trest uvedený v tomto rozsudku bol určený aplikáciou ust. v znení

účinnom pred vydaním nálezu Ústavného súdu sp. zn. , teda súd pri

určovaní trestu uvedeného v tomto rozsudku vychádzal z trestnej sadzby 55 až 128

mesiacov. V prípade, že by súd aplikoval pri vydávaní rozsudku ustanovenia použité pri

určovaní trestu v aktuálnom znení /teda akceptujúc nález ÚS/, určoval by trest v rozpätí 24

až 128 mesiacov. V danom prípade by teda do úvahy prichádzalo uloženie trestu podstatne

nižšieho, dokonca s možnosťou podmienečného odkladu výkonu tohto trestu. Preto máme za

to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na obnovu konania vo veci

, avšak takýto návrh nie je možné v súčasnosti podať, nakoľko tomu bráni

rozsudok -153 zo dňa 11. 10. 2010, ktorým bol o.i. zrušený výrok o treste

uložený rozsudkom .

V tomto prípade trest uložený okresným súdom je v rozpore s SR...

Konajúce súdy vydaním napadnutých rozhodnutí znemožnili uloženie zákonného trestu.“.

Postupom okresného súdu bolo sťažovateľovi „odopreté, aby sa domáhal obnovy

konania v konaní sp. zn. . Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

-38 zo dňa 30.10.2013, ktorým zamietol sťažnosť odsúdeného, došlo aj

k porušeniu ústavného čl. 46 ods. 2“.

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Právo D. K. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru..., právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a 2 a ... Uznesením Okresného súdu...

č. k. -25 zo dňa 04. 09. 2013 a Uznesením Krajského súdu... č. k.

-38 zo dňa 30. 10. 2013 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. -25 zo dňa 04. 09. 2013

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.“

Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € a náhrady trov konania v sume 275,94 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a 2 a porušenia a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu,

ktorým bol zamietnutý jeho návrh na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci z

dôvodu neexistencie podmienok obnovy konania podľa , ako aj

uznesením krajského súdu, ktorým bola jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

zamietnutá.

1. K porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis

). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem

iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo

vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej

umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo

slobody.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu

sťažnosť. Sťažovateľ sťažnosť podal a krajský súd o nej uznesením rozhodol. Z uvedeného

vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv,

o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv uznesením okresného súdu

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu

Sťažovateľ poukazuje na to, že „účelom podania návrhu na obnovu konania vo veci

vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. je v konečnom dôsledku

dosiahnuť obnovu konania vo veci vedenej... pod sp. zn. ...

Trest uvedený v tomto rozsudku bol určený aplikáciou ust. v znení

účinnom pred vydaním nálezu Ústavného súdu sp. zn. , teda súd pri

určovaní trestu uvedeného v tomto rozsudku vychádzal z trestnej sadzby 55 až 128

mesiacov. V prípade, že by súd aplikoval pri vydávaní rozsudku ustanovenia použité pri

určovaní trestu v aktuálnom znení /teda akceptujúc nález ÚS/, určoval by trest v rozpätí 24

až 128 mesiacov. V danom prípade by teda do úvahy prichádzalo uloženie trestu podstatne

nižšieho, dokonca s možnosťou podmienečného odkladu výkonu tohto trestu. Preto máme za

to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na obnovu konania vo veci

, avšak takýto návrh nie je možné v súčasnosti podať, nakoľko tomu bráni

rozsudok -153 zo dňa 11.10.2010, ktorým bol o. i. zrušený výrok o treste

uložený rozsudkom .“.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol rozsudkom zo 7. júla 2010 tak, že schválil dohodu o vine a treste medzi

sťažovateľom a prokurátorom okresnej prokuratúry za spáchanie prečinov výtržníctva,

porušovania domovej slobody, krádeže a neoprávneného vyrobenia a používania

elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty a tiež zločinu obmedzovania

osobnej slobody podľa príslušných ustanovení , a sťažovateľa odsúdil

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Ďalším rozsudkom sp. zn. z 11. októbra 2010 okresný súd schválil

dohodu o vine a treste medzi sťažovateľom a prokurátorom okresnej prokuratúry

za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov a 9 mesiacov nepodmienečne. Týmto rozsudkom bol zrušený výrok

o treste rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 7. júla 2010.

Dňa 6. mája 2013 podal sťažovateľ návrh na povolenie obnovy konania, ktorú

odôvodnil vydaním nálezu ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra 2012.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. septembra 2013 návrh sťažovateľa

na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. zamietol z dôvodu,

že danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v

a iba samotná existencia nálezu ústavného súdu nie je dôvodom na povolenie obnovy.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd

zamietol ako nedôvodnú.

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu, v ktorom tento súd zhrnul

a popísal závery uvedené v uznesení okresného súdu, obsah sťažovateľom podanej sťažnosti

a zistil, že sťažovateľovi v danej veci bol umožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecný

súd na základe ním podaného návrhu vo veci konal a rozhodol a svoje rozhodnutie

odôvodnil jasne a zrozumiteľne na s. 3 až s. 11. Toto rozsiahle odôvodnenie namietaného

uznesenia krajského súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovu konania nie je v prípade

zamietnutia sťažnosti ani v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo základného práva

na súdnu ochranu (m. m. ); Reálne garantovanie a uplatnenie základného

práva na súdnu ochranu v konaní o obnovu konania totiž neznamená, aby všeobecné súdy

preberali skutkové a právne názory strany trestného konania, ktorá sa domáha jeho obnovy.

Ústavný súd stabilne judikuje, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou

v systéme všeobecného súdnictva. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný

súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné

alebo arbitrárne (napr. , , ).

Z obsahu uznesenia krajského súdu je zrejmé, že tento súd stratu účinnosti časti

právneho predpisu na základe nálezu ústavného súdu považoval za skutočnosť súdu skôr

neznámu, na základe ktorej zvažoval možnosť povolenia obnovy konania vo veci

sťažovateľa posudzovaním splnenia ďalších podmienok ustanovených v

na prijatie takéhoto rozhodnutia. Na základe svojich úvah dospel k záveru, že hoci je

splnená podmienka existencie novej skutočnosti súdu predtým neznámej, s ohľadom

na ďalšie okolnosti predmetnej veci, ktoré podrobne krajský súd v uznesení špecifikoval

(závažnosť trestného činu, za ktorý bol sťažovateľ odsúdený, skutočnosť, že sa mu

do uloženého trestu kumulovalo aj ďalšie odsúdenie, trestnú minulosť páchateľa

a podobne), nie je v jeho prípade naplnená druhá podmienka povolenia obnovy konania,

a síce, že konanie prinesie pre neho iné, priaznivejšie rozhodnutie o treste, a preto jeho

sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd tiež zvýraznil, že „ povolenie obnovy konania, na ktorú má dopad nález

Ústavného súdu, nie je v každej veci obligatórne. Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o

treste, by mala slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia

ústavným súdom zrušeného ustanovenia, a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého

v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia ...

... návrh na povolenie obnovy konania nie je dôvodný, pretože pôvodne uložený trest

odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 9 mesiacov nie je v zrejmom nepomere k závažnosti

činu, ani k pomerom páchateľa, a uložený druh trestu nie je ani v zrejmom rozpore s účelom

trestu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že trest je primárne určovaný zákonom (zákonnou

trestnou sadzbou), a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti výšky

uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej .“.

Okrem toho krajský súd súčasne jasne uviedol, že „v predloženej veci bol

odsúdenému D. K. uložený súhrnný trest za 5 prečinov a 1 zločin. Najprísnejšie trestným z

nich je zločin obmedzovania osobnej slobody... za spáchania ktorého

umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov až do 8 rokov. V pôvodnom

konaní súd aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák-, t. j. horná hranica bola zvýšená o

jednu tretinu. Teda v pôvodnom konaní prichádzalo do úvahy uloženie trestu v rozpätí od 6

rokov a 10 mesiacov až do 10 rokov a 8 mesiacov. V rámci uzavretej dohody však súd

aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., a dolná hranica takto

upraveného konečného rozpätia trestnej sadzby bola znížená o jednu tretinu a odsúdenému

uložený trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 9

mesiacov.

K osobe odsúdeného D. K. treba poznamenať, že v odpise registra trestov má od 16.

9. 2005 spolu 8 záznamov o odsúdení...

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, i krajský súd považoval dohodnutý

trest, ktorý bol odsúdenému D. K. uložený v pôvodnom konaní rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok, sp. zn. vo výmere 5 rokov a 9 mesiacov, uložený v dolnej

polovici trestnej sadzby, v rámci ktorej by prichádzalo do úvahy uloženie trestu

v obnovenom konaní, t. j. 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov, za trest spravodlivý a v plnej

miere odzrkadľujúci stupeň nebezpečnosti spáchaných trestných činov pre spoločnosť, ako

aj zohľadňujúci možnosť jeho nápravy. Teda, ak senát Okresného súdu... v predloženej veci

návrh odsúdeného D. K. na povolenie obnovy konania zamietol, rozhodol správne a

zákonne.“.

Takisto krajský súd zrozumiteľne odpovedal na námietky sťažovateľa, keď uviedol,

že „rozsudkom Okresného súdu Ružomberok bol zrušený výrok o treste

z rozsudku . Ak je výrok o treste z tohto rozsudku právoplatne zrušený a

odsúdenému D. K. bol uložený nový trest za všetky prečiny a zločin, nie je možné domáhať

sa obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn.

vo vzťahu k výroku o treste, ktorý neexistuje.“.

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu vyvodené

v uznesení nie sú výsledkom svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých skutkových

okolností relevantných na rozhodovanie o tejto otázke, ktorá mala z hľadiska posúdenia

dôvodu zamietnutia sťažnosti sťažovateľa rozhodujúci význam.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj

obnovu konania (m. m. , A. B. v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003

a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru).

Článok 6 ods. 1 dohovoru neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [bližšie

Svák, J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov

ochrany práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003. s. 369-370; (m. m. ,

)].

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preto dospel

k záveru, že námietky sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sú zjavne

neopodstatnené, keďže medzi týmto uznesením a základným právom podľa čl. 46 ods. 1

a ani právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

zakladala reálnu možnosť na to, aby na ich základe ústavný súd mohol vysloviť ich

porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd tak sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne

).

3. Ústavný súd tiež zistil, že ďalšia časť sťažnosti sťažovateľa sa vyznačuje

zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, ktorou je logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu.

Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto kvalita zjavne chýba, pretože ten

v sťažnosti žiadnym spôsobom (hoci je právne zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom) neodôvodnil porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 49

postupom a uznesením krajského súdu.

Pretože sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje relevantné odôvodnenie

(podstatnú náležitosť vyžadovanú ) ako východiskový

rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný

súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne

, a ).

Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom ().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2014