Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 238/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o dovolaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2013

doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní o dovolaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vo veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava III (ako prvostupňovom súde) pod sp. zn. podal dovolanie, ktoré

je vedené na najvyššom súde pod sp. zn. . Podľa tvrdenia sťažovateľa

o jeho dovolaní do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Sťažovateľ sa obrátil so sťažnosťou

na prieťahy v konaní listom z 19. marca 2012 na predsedu najvyššieho súdu.

Predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sa v odpovedi z 8. apríla 2013

na sťažnosť sťažovateľ z 19. marca 2012 vyjadril takto: „Predmetné veci (sťažovateľ podal

jedným podaním sťažnosť vo viacerých veciach vedených pred najvyšším súdom, pozn.) boli

predložené dovolaciemu súdu 4.4 2012 a 21. 11. 2011 (predmetom tejto ústavnej sťažnosti

je vec predložená 21. novembra 2011, pozn.). Doby 12 mesiacov, resp. 16 mesiacov, od

kedy boli spisy predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o dovolaniach, považujem za primerané povahe konaní a stavu zaťaženosti vo veciach

konajúcich dovolacích senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu ich

nie je možné pokladať za opodstatnené prieťahy v predmetných dovolacích konaniach

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov,

Dávam Vám na vedomie, že dohliadnem na to, aby v uvedených veciach

nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom.“

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že dochádza k porušovaniu jeho práv

na prerokovanie veci v súlade s , a preto žiada ústavný súd, aby rozhodol

týmto nálezom:

„zakladne prava stazovatela j. j., D. na prerokovanie veci vedenej na zalovanom

sude –veci bez zbytocnych prietahov dla čl 48 ods 2 Ustavy SR postup zazalovaneho sudu

v podanej veci bolo pravo plne porusene

...aby bola vec co najrychlejsie prejednana a stazovatelovy bolo plne priznane

financne zadostucinenie

Aby zalovany sud vyplatil financne zadostucinenie do jedneho mesiaca odo dna

pravoplatnosti tohoto nalezu Ustavneho sudu SR ako aj vsetky trovy s podanim straty casu

a nahrada hotovych vydavkov ktore vznikli stazovatelovy

Tymto ziadam Ustavny sud Sr zaviazal zalovaneho na plnenie svojej povinnosti danej

veci na zaplatenie jednorazoveho financneho zadostucinenia v stanovenej financnej ciastke

v euro.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tiež žiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov z dôvodov nepriaznivej finančnej situácie a skutočnosti ním uvádzanej

v sťažnosti, že je „invalidný dôchodca s dôchodkom pod hranicou minimálnej mzdy“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nie je zastúpený v tomto konaní

kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov pre účely predbežného

prerokovania návrhu sťažovateľa, vychádzajúc z obsahu celej sťažnosti, ako aj jej príloh

ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V danej veci o dovolaní sťažovateľa rozhoduje najvyšší súd.

Z príloh sťažnosti vyplynulo, že predmetné dovolanie sťažovateľa bolo predložené

najvyššiemu súdu 21. novembra 2011. Až predložením dovolania súdom prvého stupňa

začína konanie na dovolacom súde.

Ústavný súd tu poukazuje na osobitosť dovolacieho konania, ktorá spočíva v jeho

charaktere. Z hľadiska systematiky patrí medzi mimoriadne opravné konania

po právoplatnom rozhodnutí všeobecného súdu druhého stupňa. Čo sa týka počtu

procesných úkonov, ide o nenáročné konanie, keďže spravidla sa nenariaďuje pojednávanie

a dokazovanie sa nevykonáva. Po podaní dovolania je účastník spravidla už len

oboznámený s rozhodnutím dovolacieho súdu, čo z pohľadu účastníka konania môže

vyvolávať zdanie, že ide o bežný úkon súdu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že je

potrebné preskúmanie rozsiahleho spisového materiálu a spravidla aj rozhodovanie

o zložitých právnych otázkach, ústavný súd konštatuje, že z hľadiska časovej náročnosti

nemožno vidieť zásadný rozdiel medzi dovolacím konaním a konaním na prvom stupni,

respektíve odvolacím konaním. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ garantovaného v osvojil názor Európskeho súdu

pre ľudské práva uplatňovaný pri posudzovaní svojím obsahom a povahou zhodného práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, že v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci je

primeraná dĺžka trvania súdneho konania na jednom stupni 2 až 3 roky

(m. m. ).

Sťažovateľ napáda postup najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu vedeného

pod sp. zn. . Sťažovateľovo konanie na dovolacom súde začalo doručením

jeho dovolania súdom prvého stupňa 21. novembra 2011, čiže do času rozhodovania

ústavného súdu o podanej sťažnosti neubehli ani 2 roky, preto ústavný súd vzhľadom

na druh a charakter tohto konania konštatuje, že doterajšia dĺžka a postup najvyššieho súdu

v napadnutom dovolacom konaní nedosahujú takú intenzitu, ktorá by v danom štádiu

odôvodňovala vyslovenie porušenia jeho základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2

.

Zároveň však ústavný súd dodáva, že v prípade, ak by v sťažovateľom napadnutom

konaní aj po vydaní tohto rozhodnutia dochádzalo k prieťahom smerujúcim k presiahnutiu

primeranej dĺžky konania, nič mu nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť ústavnému

súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol, jeho

žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu a o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013