Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 198/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., zastúpeného advokátkou JUDr. Alžbetou

Slašťanovou, Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 3. marca 2009 a poverením Okresného súdu Banská Bystrica na vykonanie

exekúcie č. 5601*097857 z 27. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. februára 2014 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 3. marca 2009 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a poverením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) na vykonanie exekúcie

č. 5601*097857 z 27. novembra 2012 (ďalej aj „poverenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho konania

(odporcom) na okresnom súde vedenom pod sp. zn. „o zaplatenie

54 839,70 Sk“.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. decembra 2008 rozhodol tak,

že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobcovi „54.839,70 Sk s 9,5 % ročným úrokom z dĺžnej

čiastky“.

Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom tiež žiadal, aby krajský súd

nariadil verejné pojednávanie v jeho veci, ale krajský súd „nezasadal verejne, iba oznámil,

že dňa 03. 03. 2009 vyhlási rozsudok, čo sa aj stalo a rozsudok Okresného súdu v Banskej

Bystrici potvrdil rozsudkom č. “, čím sa jeho rozsudok stal právoplatným.

Dňa 27. novembra 2012 bolo začaté proti sťažovateľovi exekučné konanie (vedené

pod sp. zn. ) súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom (ďalej len „súdny

exekútor“). Proti exekúcii podal sťažovateľ 6. januára 2013 námietky, o ktorých okresný

súd dosiaľ nerozhodol, čo sťažovateľ zistil po nahliadnutí do exekučného spisu.

Podľa názoru sťažovateľa rozsudkom krajského súdu a poverením okresného súdu

boli porušené jeho označené práva podľa a dohovoru, ako aj ďalšie články ,

ktoré uvádza v záhlaví a odôvodnení sťažnosti, a to najmä jeho základné právo na verejné

prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa a na rovnosť účastníka

konania podľa .

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že rozsudkom krajského súdu a poverením okresného súdu bolo porušené jeho „základné

právo... na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1

...“ , namietané rozhodnutia zrušil a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume

780 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom skúmal, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti podľa a a či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti vychádzal z toho, že podľa je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov ustanovených v zákone.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

1. Pri prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených

základných práv rozsudkom krajského súdu, ústavný súd vychádzal z § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v zákona o

ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (napr.

).

Ako vyplýva zo sťažnosti, rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 3. marca 2009 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 17. decembra 2008 nadobudol právoplatnosť ešte v roku 2009. Sťažovateľ však sťažnosť

zo 14. februára 2014 doručil ústavnému súdu 17. februára 2014, teda zjavne po lehote

dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene bez toho, aby sa zaoberal jeho

námietkami vo vzťahu k rozsudku krajského súdu.

2. To isté ústavný súd konštatoval aj vo vzťahu k povereniu okresného súdu

na vykonanie exekúcie z 27. novembra 2012.

Ústavný súd k tomu dodáva, že sťažovateľ samotné poverenie na vykonanie exekúcie

ani nepredložil ako prílohu k svojmu podaniu, teda nesplnil si dôkaznú povinnosť

vyplývajúcu mu z , a tiež ani konkrétne neodôvodnil

v sťažnosti, ako malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde) poverením okresného súdu z 27. novembra 2012, ktoré namietal v petite

sťažnosti.

Ústavný súd vzhľadom na to, ako aj so zreteľom na právne zastúpenie sťažovateľa

kvalifikovaným právnym zástupcom sťažnosť v tejto časti mohol odmietnuť aj pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne ,

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2014