Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 244/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. C., R., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. B., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn.

1 Obdo V 53/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2010

doručená sťažnosť Ľ. C., R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn. -V

53/08.

Sťažovateľka uviedla, že sa v základnom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. domáhala určenia neplatnosti

zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou ako nadobúdateľka mala nadobudnúť

obchodný podiel v obchodnej spoločnosti. Krajský súd jej žalobnému návrhu nevyhovel

a žalobu zamietol.

Najvyšší súd ako súd odvolací rozhodol o odvolaní sťažovateľky rozsudkom sp. zn.

zo 6. marca 2007 tak, že potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako vecne

správny, a teda potvrdil zamietnutie žalobného návrhu sťažovateľky.

Proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. podala sťažovateľka

prostredníctvom právneho zástupcu 5. júna 2007 dovolanie na krajský súde, o ktorom

do dnešného dňa nebolo rozhodnuté a ktoré je vedené pod sp. zn. -V 53/08.

Sťažovateľka sa obrátila so sťažnosťou na prieťahy v konaní listom zo 4. decembra 2009

na predsedu najvyššieho súdu.

Podpredsedníčka najvyššieho súdu sa v odpovedi (z 22. februára 2010) na sťažnosť

zo 4. decembra 2009 vyjadrila takto: „Vec sp. zn. V 53/2008 na tunajší súd došla

10. júla 2008. Podľa rozvrhu práce vec bola pridelená na rozhodnutie predsedovi päť-

členného senátu JUDr. J. S.. Dovolací súd o dovolaniach rozhoduje spravidla podľa

poradia, v akom na tunajší súd napadli. V súčasnosti v tomto senáte je ešte niekoľko

starších vecí, než vec sp. zn. V 53/2008. Pokiaľ sa nevyskytnú nejaké prekážky

procesnej povahy, táto vec bude rozhodnutá v prvom polroku 2011.“

Sťažovateľka je presvedčená o tom, že dochádza k porušovaniu jej práv

na prerokovanie veci v súlade s , a preto žiada ústavný súd, aby rozhodol

týmto nálezom:

„1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní sťažovateľky vedenom pod

č. 1 Obdo V 53/2008 porušil právo Ľ. C., nar. ... bytom R., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

2/ Najvyššiemu súd Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci vedenej pod

spisovou značkou konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000-€,

ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť jej do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4/ Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania za 2 úkony podľa § 14 ods. 1,

písm. a/ a c/ vyhl.č. v platnom znení, vo výške za 1 úkon 55,49-€ + 2 krát

režijný paušál á 7,21-€, Trovy právneho zastúpenia celkom 125,40-€.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V danej veci o dovolaní sťažovateľky rozhoduje najvyšší súd.

Z príloh sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala dovolanie (z 5. júna 2007)

na krajskom súde. Ústavný súd tu poukazuje na ustanovenie

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého

súd prvého stupňa má povinnosť odstrániť vady podaného dovolania v prípade, ak je

potrebné ho doplniť alebo opraviť ( ), a následne ho predkladá

na rozhodnutie dovolaciemu súdu. Až predložením dovolania súdom prvého stupňa začína

konanie na dovolacom súde.

Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že krajský súd dovolanie

po vykonaní procesných úkonov (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zaslanie dovolania

na vyjadrenie protistrane, oslobodenie od platenia súdneho poplatku) predkladal

najvyššiemu súdu 7. júla 2008. V odpovedi na sťažnosť podpredsedníčka najvyššieho súdu

uviedla, že „vec sp. zn. na tunajší súd došla 10. júla 2008“.

Ústavný súd tu poukazuje na osobitosť dovolacieho konania, ktorá spočíva v jeho

charaktere. Z hľadiska systematiky patrí medzi mimoriadne opravné konania

po právoplatnom rozhodnutí všeobecného súdu druhého stupňa. Čo sa týka počtu

procesných úkonov, ide o nenáročné konanie, keďže spravidla sa nenariaďuje pojednávanie

a dokazovanie sa nevykonáva. Po podaní dovolania je účastník spravidla už len

oboznámený s rozhodnutím dovolacieho súdu, čo z pohľadu účastníka konania môže

vyvolávať zdanie, že ide o bežný úkon súdu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že je

potrebné preskúmanie rozsiahleho spisového materiálu a spravidla aj rozhodovanie

o zložitých právnych otázkach, ústavný súd konštatuje, že z hľadiska časovej náročnosti

nemožno vidieť zásadný rozdiel medzi dovolacím konaním a konaním na prvom stupni,

respektíve odvolacím konaním. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ garantovaného v osvojil názor Európskeho súdu

pre ľudské práva uplatňovaný pri posudzovaní svojím obsahom a povahou zhodného práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, že v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci je

primeraná dĺžka trvania súdneho konania na jednom stupni 2 až 3 roky.

Sťažovateľka napáda postup najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu vedeného pod

sp. zn. -V 53/08. Sťažovateľkino konanie na dovolacom súde začalo doručením jej

dovolania súdom prvého stupňa 10. júla 2008, čiže do času rozhodovania ústavného súdu

o podanej sťažnosti neubehli ani 2 roky, preto ústavný súd vzhľadom na druh a charakter

tohto konania konštatuje, že doterajšia dĺžka a postup najvyššieho súdu v napadnutom

dovolacom konaní nedosahujú takú intenzitu, ktorá by v danom štádiu odôvodňovala

vyslovenie porušenia jej základného práva garantovaného v .

Zároveň však ústavný súd dodáva, že v prípade, ak by v sťažovateľkou napadnutom

konaní aj po vydaní tohto rozhodnutia dochádzalo k prieťahom smerujúcim k presiahnutiu

primeranej dĺžky konania, nič jej nebráni v tom, aby opätovne podala sťažnosť ústavnému

súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, sa žiadosťou sťažovateľky o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010