Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/53/2008

Najvyšší súd 1ObdoV/53/2008 – 319 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ľ. C., bývajúcej v R.,

P. V. X., zastúpenej Mgr. M. L., advokátom, R., N. A. H. X., proti žalovaným 1) J. J., L. R.

X., 2) P. P., L. R. X., 3) V. K., L. R. X., o určenie neplatnosti zmluvy o prevode

obchodného podielu, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ,

na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 6. marca

2007, č. k. – 288, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z 23. mája 2002, č. k. – 179.

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala určiť

neplatnosť zmluvy o predaji obchodného podielu z 23. novembra 1998, ktorou na ňu žalovaní

previedli 100 % podiel na spoločnosti D. s. r. o. Žalobkyňa zmluvu považovala za neplatnú

z dôvodu, že ju žalovaní pri uzavieraní zmluvy uviedli do omylu, tým, že jej zatajili skutočný

ekonomický stav spoločnosti. Išlo predovšetkým o záväzky voči leasingovej spoločnosti vo

výške 700 00 Sk, záväzky zo zmeniek spolu vo výške 335 000 Sk, záväzok z blanko zmenky

a skutočnosť, že bolo predané motorové vozidlo, ktorým bol zabezpečený dlh voči

leasingovej spoločnosti. Súd prvého stupňa takto rozhodol s odôvodnením, že žalovaní

2

nevyvolali omyl žalobkyne a ani nemali úmysel vyvolať ho ani nevedeli o tom, že žalobkyňa

koná v omyle.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému

zisteniu a právnemu záveru. Pri uzatváraní zmluvy žalobkyňa vedela o neukončenom vzťahu

s leasingovou spoločnosťou a blanko zmenka bola splatená. Pokiaľ ide o zmenky vo voči

Ing. K. v celkovej výške 335 000 Sk, tie skutočne neboli uvedené v zmluve ani v účtovníctve

spoločnosti. Tieto zmenky nezaväzovali spoločnosť ale žalovaných, ktorí ju aj splatili, takže

ani nebol dôvod, aby boli vedené v účtovníctve spoločnosti. Motorové vozidlo, ktorým bol

zabezpečený záväzok bolo predané dva roky pred uzavretím zmluvy o predaji podniku, čo

muselo byť žalovanej známe. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie žalobkyne

v odvolaní, že súd nevypočul v konaní svedkov C. a K.. Obaja menovaní boli ako svedkovia

vypočutí 24. januára 2002. Pokiaľ ide o ďalší dôvod neplatnosti zmluvy a to skutočnosť, že

žalovaní jej zatajili nezaplatenie nájmu za priestory spoločnosti, odvolací súd uviedol, že na

uvedenú skutočnosť už odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože boli uplatnené až po

vyhlásení rozsudku na súde prvého stupňa, napriek riadnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4

Uviedol však, že i keby bolo preukázané uvedené tvrdenie, nepreukazovalo by to

úmysel žalovaných uviesť ju do omylu.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 17. apríla 2007.

Proti rozsudku podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že dovolanie je prípustné

z dôvodu uvedeného v Odvolací súd odvolaním sa zaoberal len

v rozsahu písomne podaného odvolania z 5. augusta 2002 a na ďalšie prednesy uvedené

priamo na pojednávaní 6. marca 2007, i keď išlo o skutočnosti, ktoré už uvádzala na

pojednávaniach krajského súdu a ktoré krajský súd nebral do úvahy, neprihliadol. Uvedený

postup nemá oporu v zákone, nakoľko v znení účinnom v čase podania

odvolania umožňoval účastníkom meniť odvolacie dôvody a odvolacie návrhy bez súhlasu

súdu. Dôkazy, ktoré predložila súdu prvého stupňa, a ktoré opätovne uviedla na pojednávaní

odvolacieho súdu, jednoznačne preukazujú jej tvrdenie, že žalovaní ju uviedli do omylu.

Zatajili dobu splatnosti svojich záväzkov, keďže účtovné doklady predložené audítorke

uvádzali inú dobu splatnosti a veritelia sa neskôr domáhali ich skoršej splatnosti z dôvodu

porušenia obchodných zmlúv. V dovolaní zopakovala dôkazy, ktoré uviedla

3

v predchádzajúcom dovolaní, ktoré preukazujú jej tvrdenie a ktorými sa súd prvého stupňa

ani odvolací súd nezaoberali.

Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol

rozsudkom. V zmysle (v znení účinnom v čase podania dovolania) platí, že ak

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, avšak len vtedy, ak sa nim odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné aj

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, vo výroku ktorého vyslovil, že je dovolanie prípustné,

pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Žalobcom napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 až 3.

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je však prípustné dovolanie ak

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v Dovolateľka tvrdí, že v konaní jej bola postupom odvolacieho

súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by k takémuto nesprávnemu postupu

odvolacieho súdu v konaní skutočne došlo, zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237

ods. l písm. f/.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov. Žalovaná vidí odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že

súd sa nezaoberal ňou navrhnutými dôkazmi resp. vykonané dôkazy neprávne vyhodnotil

4

a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z ich aj k nesprávnym právnym záverom, že

pri uzatváraní spornej zmluvy nebola uvedená do omylu a zmluva preto nie je neplatná.

Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom. Tento názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej

republiky už v rozhodnutí, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 37/1993. Platí to v plnom rozsahu aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo

svojho subjektívneho hľadiska považuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré

z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120

ods. 1 ). Skutočnosť, že súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol podľa účastníka

spôsobilý privodiť zvrat v skorších skutkových zisteniach, by mohla mať za následok

neúplné zistenie skutkového stavu vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, by zakladala

dôvodnosť dovolania, nebola by však odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/

), ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania.

Nemožno prisvedčiť žalobkyni, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

odvolací súd sa odmietol zaoberať skutočnosťami, ktoré predniesol jej zástupca až na

odvolacom pojednávaní. Postup odvolacieho súdu, podľa žalobkyne nemá oporu v zákone,

pretože dáva účastníkom možnosť meniť odvolacie návrhy i odvolacie

dôvody bez súhlasu súdu.

Podľa 120 ods. 4 je predseda senátu povinný pred skončením dokazovania

(na súde prvého stupňa) poučiť účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy

musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy

označené neskôr sa neprihliada. Na uvedené ustanovenie nadväzuje ,

podľa ktorého skutočnosti a dôkazy , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, môžu

byť dovolacím dôvodom len vo výnimočných, v zákone vymenovaných, prípadoch (okrem

iných i v prípade, že dovolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4). Citované

ustanovenia boli do zavedené

s účinnosťou od 1. januára 2002. Z uvedeného vyplýva, že účastníci môžu síce svoje

odvolacie návrhy a dôvody meniť, môžu to však byť len skutočnosti, ktoré zákon ako

dovolací dôvod pripúšťa. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ak nie sú splnené podmienky

uvedené v nemôžu byť dovolacím dôvodom a nemožno na ne

prihliadnuť. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že napriek tomu, že žalobkyňa na

odvolacom pojednávaní uplatnila nové skutočnosti, ktoré dovolacím dôvodom už nemohli

5

byť, odvolací súd sa nimi zaoberal a uviedol k nim, že i keby tieto tvrdenia boli preukázané,

nepreukazovali by úmysel žalovaných uviesť ju do omylu.

To či skutkové a právne závery, založené na dokazovaní vykonanom bez zreteľa na

uvedené dôkazy, sú správne alebo nie, možno v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, že

by z určitého dôvodu bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môžu zakladať

dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad ale v prejednávanej veci

nešlo. Žalovaný mohol v konaní využiť svoje práva a uplatniť procesným predpisom

dovolený vplyv na priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mal možnosť vyjadriť svoj názor,

nato, aké skutkové zistenia sa majú z vykonaných dôkazov vyvodiť, ako sa majú právne

hodnotiť, ako sa majú príslušné predpisy hmotného práva na vec správne aplikovať a aký

konečný záver o dôvodnosti žaloby sa má z nich vyvodiť. Skutočnosť, že odvolací súd jeho

skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neakceptoval, nemožno považovať za odňatie práva

konať pred súdom.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

z ustanovení až 3 a z , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalobcu podľa v spojení s ,

odmietol, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, majú preto podľa § 243b ods. 4 v spojení

s ustanovením a právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Keďže náhradu trov konania nežiadal dovolací súd mu náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2010

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.