Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
74b/391133.9838c9.pdf
PDF · 157.88 KB
No categories available
3Cdo/119/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 119/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. F., bývajúcej v N.,
zastúpenej Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému 1/ C., s.r.o., so sídlom
v B., IČO: X., 2/ B., s.r.o., v konkurze, so sídlom v N., IČO: X., o určenie vlastníckeho
práva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25 C 60/2004, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. januára 2012 sp. zn. 9 Co 328/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. mája 2009 č.k. 25 C 60/2004 -950 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa (konateľka a spoločníčka žalovaného 2/) domáhala určenia, že žalovaný
2/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Zároveň súd uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, a to štátu vo výške 1 918,12 € a žalovaným 1/ a 2/
vo výške 32 599,13 €. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že kúpna zmluva z 3. októbra 2003,
ktorú ako predávajúci uzavrel žalovaný 2/, za ktorého konal žalovaný 1/, nie je – a to ani
v časti týkajúcej sa kúpnej ceny – v rozpore s dobrými mravmi a nie je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. O náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 148
ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. apríla 2010
sp. zn. 9 Co 168/2009 potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o veci
samej a tiež vo výroku o náhrade trov konania štátu. Vo výroku o náhrade trov konania medzi
účastníkmi konania navzájom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaným 1/ a 2/
náhradu trov konania nepriznal. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal ani náhradu trov odvolacieho
konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 297,65 €. Zmenu
rozsudku vo výroku o náhrade trov účastníkov konania odôvodnil poukázaním na § 150
ods. 1 O.s.p., pričom za dôvod osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia považoval
charakter prejednávanej veci. Odvolací súd zohľadnil, že spor medzi žalobkyňou a žalovaným
2/ je sporom konateľky s „jej“ obchodnou spoločnosťou, v ktorom majú odlišné (opačné)
procesné postavenie. Za významné považoval to, že spor zapríčinili obaja konatelia
žalovaného 2/ (t.j. žalobkyňa a druhý konateľ tejto obchodnej spoločnosti) svojimi vzájomne
rozpornými a neodsúhlasenými úkonmi. Z týchto dôvodov, i keď žalovaní 1/ a 2/ boli
v konaní úspešní, nepriznal im výnimočne náhradu trov konania (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov štátu, ktoré vznikli v odvolacom konaní, rozhodol podľa § 148 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom Slovenskej
republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením
z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 19/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 29. apríla 2010 sp. zn. 9 Co 168/2009 vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi
prvostupňového a odvolacieho súdu a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd neposúdil dostatočne celý komplex
okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre, ktorému bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie,
uznesením z 30. januára 2012 sp. zn. 9 Co 328/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti
náhrady trov konania potvrdil, žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
odvolacieho konania v sume 5 628,34 €. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné
v danom prípade aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. Keďže žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný
úspech, mali podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tvrdenie žalobkyne
o likvidačnom účinku úhrady trov konania vyčíslených súdom prvého stupňa nebolo
žalobkyňou nijako preukázané. Skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom sa rieši spor
o vlastníctvo medzi konateľkou obchodnej spoločnosti a touto obchodnou spoločnosťou,
nevykazuje znaky dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Odvolací
súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania ako vecne správne
v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa
v časti náhrady trov konania v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré je podľa
jej názoru prípustné v zmysle § 237 písm. b/, c/, a f/ O.s.p. Namietala, že v konaní vystupoval
ako účastník (žalovaný 2/) ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený a v konaní jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Uznesenie odvolacieho súdu označila za neurčité, nejasné,
nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd žalobkyňou uvádzané skutkové
aj právne argumenty a námietky vo svojom rozhodnutí úplne ignoroval, čím jej odňal
možnosť konať pred súdom. Ďalej namietala, že na majetok žalovaného 2/ bol uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2011 sp. zn. 31 K 26/2010 vyhlásený konkurz.
Vyhlásením konkurzu zaniklo plnomocenstvo, ktoré žalovaný 2/ udelil svojmu právnemu
zástupcovi Mgr. M. M., ktorý už nebol oprávnený v mene tejto spoločnosti konať, a teda ani
v jej mene 9. decembra 2011 uplatniť trovy konania. Podľa názoru dovolateľky teda žalovaný
2/ neuplatnil trovy konania riadne a v lehote vyplývajúcej z § 151 ods. 1 O.s.p. Z týchto
dôvodov preto žalovanému 2/ nemala byť priznaná náhrada trov konania. Po vyhlásení
konkurzu na žalovaného 2/ už súdy tohto úpadcu nemali považovať za účastníka konania;
konať mali so správcom konkurznej podstaty. Navyše, vyhlásením konkurzu došlo zo zákona
k prerušeniu predmetného konania. Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu
v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie, prípadne
(vo výroku o trovách právneho zastúpenia) zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu označil tento opravný prostriedok žalobkyne
za účelový a nepodložený, sledujúci iba oddialenie náhrady trov konania. Dovolanie žiadal
zamietnuť.
Žalovaný 2/ sa k dovolaniu písomné nevyjadril.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala
včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľka
napadla dovolaním potvrdzujúce uznesenie, ktoré nemá znaky potvrdzujúcich uznesení,
proti ktorým je dovolanie podľa týchto ustanovení prípustné. Ako poznámku dovolací súd
uvádza, že ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. zásadne vylučuje prípustnosť dovolania
proti uzneseniu o trovách konania.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie
dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k tejto vade skutočne došlo.
Žalobkyňa existenciu procesných vád konania uvedených v ustanoveniach § 237
písm. a/, d/, e/ a g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli
najavo.
1. Dovolací súd osobitne skúmal, či žalobkyni bola v konaní odňatá možnosť
pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie
taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie
procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.
Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je neurčité, nejasné, nezrozumiteľné,
neodôvodnené a nemajúce náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Dovolateľka tým namieta
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Dovolací súd k tejto námietke dovolateľky uvádza, že na základe uznesenia
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok
najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, že „konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho
rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý
v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom
prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje
v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v žiadnej ním prejednávanej veci)
nepovažoval uvedený judikát za „prekonaný“ a vždy dôsledne a bezvýnimočne zastával
názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009,
3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011, 3 Cdo 165/2011, 3 Cdo 84/2012, 3 Cdo 158/2002). Právna
kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho
(iba) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu
(porovnaj napríklad sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008,
2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 7 Cdo 52/2011
a 7 Cdo 109/2011). Správnosť názoru vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu, podľa
ktorého nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
potvrdzujú tiež viaceré aktuálne rozhodnutia ústavného súdu.
Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013
sp. zn. III. ÚS 551/2012 uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej
judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“. Pre úplnosť – na doloženie pretrvávajúcej aktuálnosti
právnych záverov najvyššieho súdu zaujatých v preskúmavanej veci – dovolací súd uvádza,
že ústavný súd uznesením z 22. januára 2014 sp. zn. I. ÚS 14/2014 odmietol sťažnosť
proti rozhodnutiu najvyššieho súdu z 10. januára 2013 sp. zn. 3 Cdo 74/2012 (založenému
aj na závere, že nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.)
s tým, že „nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné toto rozhodnutie
označiť za nezlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania“.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že i keby prípadne
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v niečom nepreskúmateľné (dovolací súd
sa jeho nepreskúmateľnosťou nezaoberal), išlo by o tzv. inú procesnú vadu konania majúcu
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá ale
prípustnosť dovolania nezakladá.
2. Dovolateľka ďalej namietala, že v predmetnej veci je dovolanie prípustné
aj v zmysle § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. Opodstatnenosť tejto námietky vyvodzuje zo svojho
subjektívneho názoru, že v konaní vystupovala spoločnosť B., s.r.o. (žalovaný 2/), ktorá už po
vyhlásení konkurzu (28. novembra 2011) nemala spôsobilosť byť účastníkom konania,
nemala ani procesnú spôsobilosť a nebola riadne zastúpená.
Zo spisu vyplýva, že na žalovaného 2/ bol v priebehu konania (28. novembra 2011)
vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu ale žalovaný 2/ nezanikol, resp. nestratil právnu
subjektivitu, naďalej právne existuje (a aj v čase rozhodovania dovolacieho súdu
je v obchodnom registri vedený ako existujúca obchodná spoločnosť, i keď „v konkurze“).
Dovolateľka prehliada, že k zániku obchodnej spoločnosti (strate jej spôsobilosti byť
účastníkom konania) dochádza až jej výmazom z obchodného registra.
Pokiaľ sa súd dopustil žalobkyňou namietanej nesprávnosti [že aj po vyhlásení
konkurzu na žalovaného 2/ naďalej konal s touto obchodnou spoločnosťou (úpadcom), a nie
so správcom konkurznej podstaty úpadcu], nemá táto nesprávnosť znaky procesných vád
uvedených v § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. (porovnaj tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu,
napríklad sp. zn. 5 Cdo 17/1998, 4 Cdo 35/2009 a 1 Cdo 52/2010); takýmto postupom súdov
nebola žalobkyni ani odňatá možnosť realizácie jej procesných práv (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Neopodstatnená je aj námietka žalobkyne, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu
na majetok žalovaného 2/ už jeho právny zástupca, advokát Mgr. M. M., nemohol viac tohto
účastníka zastupovať, a teda ani v jeho mene uplatniť trovy konania. Postup menovaného
advokáta, ktorý 9. decembra 2011 predložil súdu špecifikáciu trov konania, bol v súlade
s ustanovením § 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré
zástupcovi úpadcu ukladá povinnosť urobiť po vyhlásení konkurzu ešte všetko,
čo neznesenie odklad, aby úpadca neutrpel ujmu na jeho právach. Navyše, i keby prípadne
trovy konania uplatnil pred súdom ten, kto na to nebol oprávnený, nezakladalo by to žiadnu
zo žalobkyňou namietaných procesných vád (§ 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p.).
3. Námietka žalobkyne, v zmysle ktorej odvolací súd po jej upozornení, že na majetok
žalovaného 2/ bol vyhlásený konkurz, naďalej konal a rozhodoval, sa týka okolnosti, ktorú
prípadne možno považovať za tzv. inú (teda v § 237 O.s.p. neuvedenú) procesnú vadu. I keby
táto námietka bola opodstatnená, týkala by sa takej procesnej vady, ktorá prípustnosť
dovolania nezakladá.
4. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, dovolací súd uvádza, že právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej
činnosti súdu a nezakladá prípustnosť dovolania (R 54/2012) a nemá základ vo vade konania
5. K námietke dovolateľky, že odvolací súd nerešpektoval právne závery vyslovené
najvyšším súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí (najvyšší súd v ňom nariadil skúmať splnenie
predpokladov pre použitie § 150 O.s.p.), dovolací súd uvádza, že nerešpektovanie právneho
názoru dovolacieho súdu nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
6. Vzhľadom na to, že v konaní nedošlo k procesným vadám namietaným žalobkyňou
(§ 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p.) ani k iným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a prípustnosť jej
dovolania nevyplýva ani z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie
žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby
skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková