Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/119/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. F., bývajúcej v N.,

zastúpenej Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému 1/ C., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., 2/ B., s.r.o., v konkurze, so sídlom v N., IČO: X., o určenie vlastníckeho

práva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. mája 2009 č.k. -950 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobkyňa (konateľka a spoločníčka žalovaného 2/) domáhala určenia, že žalovaný

2/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Zároveň súd uložil žalobkyni

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, a to štátu vo výške 1 918,12 € a žalovaným 1/ a 2/

vo výške 32 599,13 €. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že kúpna zmluva z 3. októbra 2003,

ktorú ako predávajúci uzavrel žalovaný 2/, za ktorého konal žalovaný 1/, nie je – a to ani

v časti týkajúcej sa kúpnej ceny – v rozpore s dobrými mravmi a nie je v zmysle § 39

neplatná. O náhrade trov rozhodol podľa a

ods. 1

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. apríla 2010

sp. zn. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o veci

samej a tiež vo výroku o náhrade trov konania štátu. Vo výroku o náhrade trov konania medzi

účastníkmi konania navzájom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaným 1/ a 2/

náhradu trov konania nepriznal. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal ani náhradu trov odvolacieho

2

konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 297,65 €. Zmenu

rozsudku vo výroku o náhrade trov účastníkov konania odôvodnil poukázaním na § 150

ods. 1 , pričom za dôvod osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia považoval

charakter prejednávanej veci. Odvolací súd zohľadnil, že spor medzi žalobkyňou a žalovaným

2/ je sporom konateľky s „jej“ obchodnou spoločnosťou, v ktorom majú odlišné (opačné)

procesné postavenie. Za významné považoval to, že spor zapríčinili obaja konatelia

žalovaného 2/ (t.j. žalobkyňa a druhý konateľ tejto obchodnej spoločnosti) svojimi vzájomne

rozpornými a neodsúhlasenými úkonmi. Z týchto dôvodov, i keď žalovaní 1/ a 2/ boli

v konaní úspešní, nepriznal im výnimočne náhradu trov konania ( ).

O náhrade trov štátu, ktoré vznikli v odvolacom konaní, rozhodol podľa § 148 ods. 1

v spojení s

Na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

z 24. novembra 2011 sp. zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 29. apríla 2010 sp. zn. vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi

prvostupňového a odvolacieho súdu a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie

konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd neposúdil dostatočne celý komplex

okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa

Krajský súd v Nitre, ktorému bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie,

uznesením z 30. januára 2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti

náhrady trov konania potvrdil, žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov

odvolacieho konania v sume 5 628,34 €. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné

v danom prípade aplikovať Keďže žalovaní 1/ a / mali v konaní plný

úspech, mali podľa právo na náhradu trov konania. Tvrdenie žalobkyne

o likvidačnom účinku úhrady trov konania vyčíslených súdom prvého stupňa nebolo

žalobkyňou nijako preukázané. Skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom sa rieši spor

o vlastníctvo medzi konateľkou obchodnej spoločnosti a touto obchodnou spoločnosťou,

nevykazuje znaky dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle Odvolací

súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania ako vecne správne

v zmysle potvrdil, pričom sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa

v časti náhrady trov konania v celom rozsahu stotožnil ( ). O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

3

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré je podľa

jej názoru prípustné v zmysle , , a Namietala, že v konaní vystupoval

ako účastník (žalovaný 2/) ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený a v konaní jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Uznesenie odvolacieho súdu označila za neurčité, nejasné,

nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd žalobkyňou uvádzané skutkové

aj právne argumenty a námietky vo svojom rozhodnutí úplne ignoroval, čím jej odňal

možnosť konať pred súdom. Ďalej namietala, že na majetok žalovaného 2/ bol uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2011 sp. zn. vyhlásený konkurz.

Vyhlásením konkurzu zaniklo plnomocenstvo, ktoré žalovaný 2/ udelil svojmu právnemu

zástupcovi Mgr. M. M., ktorý už nebol oprávnený v mene tejto spoločnosti konať, a teda ani

v jej mene 9. decembra 2011 uplatniť trovy konania. Podľa názoru dovolateľky teda žalovaný

2/ neuplatnil trovy konania riadne a v lehote vyplývajúcej z Z týchto

dôvodov preto žalovanému 2/ nemala byť priznaná náhrada trov konania. Po vyhlásení

konkurzu na žalovaného 2/ už súdy tohto úpadcu nemali považovať za účastníka konania;

konať mali so správcom konkurznej podstaty. Navyše, vyhlásením konkurzu došlo zo zákona

k prerušeniu predmetného konania. Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie, prípadne

(vo výroku o trovách právneho zastúpenia) zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu označil tento opravný prostriedok žalobkyne

za účelový a nepodložený, sledujúci iba oddialenie náhrady trov konania. Dovolanie žiadal

zamietnuť.

Žalovaný 2/ sa k dovolaniu písomné nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala

včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a Dovolateľka

napadla dovolaním potvrdzujúce uznesenie, ktoré nemá znaky potvrdzujúcich uznesení,

proti ktorým je dovolanie podľa týchto ustanovení prípustné. Ako poznámku dovolací súd

uvádza, že ustanovenie zásadne vylučuje prípustnosť dovolania

proti uzneseniu o trovách konania.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež druhá veta dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie

dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho

súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania uvedených v ustanoveniach § 237

písm. a/, d/, e/ a g/ netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli

najavo.

1. Dovolací súd osobitne skúmal, či žalobkyni bola v konaní odňatá možnosť

pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie

taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je neurčité, nejasné, nezrozumiteľné,

5

neodôvodnené a nemajúce náležitosti v zmysle Dovolateľka tým namieta

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Dovolací súd k tejto námietke dovolateľky uvádza, že na základe uznesenia

občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom

prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v žiadnej ním prejednávanej veci)

nepovažoval uvedený judikát za „prekonaný“ a vždy dôsledne a bezvýnimočne zastával

názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle

, nie však procesnú vadu konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ). Právna

kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho

(iba) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu

(porovnaj napríklad sp. zn. , , ,

, , , ,

a ). Správnosť názoru vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu, podľa

ktorého nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu konania v zmysle ,

potvrdzujú tiež viaceré aktuálne rozhodnutia ústavného súdu.

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej

judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. Pre úplnosť – na doloženie pretrvávajúcej aktuálnosti

právnych záverov najvyššieho súdu zaujatých v preskúmavanej veci – dovolací súd uvádza,

že ústavný súd uznesením z 22. januára 2014 sp. zn. odmietol sťažnosť

proti rozhodnutiu najvyššieho súdu z 10. januára 2013 sp. zn. (založenému

6

aj na závere, že nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu v zmysle )

s tým, že „nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné toto rozhodnutie

označiť za nezlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania“.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že i keby prípadne

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v niečom nepreskúmateľné (dovolací súd

sa jeho nepreskúmateľnosťou nezaoberal), išlo by o tzv. inú procesnú vadu konania majúcu

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ktorá ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

2. Dovolateľka ďalej namietala, že v predmetnej veci je dovolanie prípustné

aj v zmysle a Opodstatnenosť tejto námietky vyvodzuje zo svojho

subjektívneho názoru, že v konaní vystupovala spoločnosť B., s.r.o. (žalovaný 2/), ktorá už po

vyhlásení konkurzu (28. novembra 2011) nemala spôsobilosť byť účastníkom konania,

nemala ani procesnú spôsobilosť a nebola riadne zastúpená.

Zo spisu vyplýva, že na žalovaného 2/ bol v priebehu konania (28. novembra 2011)

vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu ale žalovaný 2/ nezanikol, resp. nestratil právnu

subjektivitu, naďalej právne existuje (a aj v čase rozhodovania dovolacieho súdu

je v obchodnom registri vedený ako existujúca obchodná spoločnosť, i keď „v konkurze“).

Dovolateľka prehliada, že k zániku obchodnej spoločnosti (strate jej spôsobilosti byť

účastníkom konania) dochádza až jej výmazom z obchodného registra.

Pokiaľ sa súd dopustil žalobkyňou namietanej nesprávnosti [že aj po vyhlásení

konkurzu na žalovaného 2/ naďalej konal s touto obchodnou spoločnosťou (úpadcom), a nie

so správcom konkurznej podstaty úpadcu], nemá táto nesprávnosť znaky procesných vád

uvedených v a (porovnaj tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , a ); takýmto postupom súdov

nebola žalobkyni ani odňatá možnosť realizácie jej procesných práv ( ).

Neopodstatnená je aj námietka žalobkyne, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu

na majetok žalovaného 2/ už jeho právny zástupca, advokát Mgr. M. M., nemohol viac tohto

účastníka zastupovať, a teda ani v jeho mene uplatniť trovy konania. Postup menovaného

advokáta, ktorý 9. decembra 2011 predložil súdu špecifikáciu trov konania, bol v súlade

s ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré

zástupcovi úpadcu ukladá povinnosť urobiť po vyhlásení konkurzu ešte všetko,

čo neznesenie odklad, aby úpadca neutrpel ujmu na jeho právach. Navyše, i keby prípadne

trovy konania uplatnil pred súdom ten, kto na to nebol oprávnený, nezakladalo by to žiadnu

zo žalobkyňou namietaných procesných vád (, a ).

3. Námietka žalobkyne, v zmysle ktorej odvolací súd po jej upozornení, že na majetok

žalovaného 2/ bol vyhlásený konkurz, naďalej konal a rozhodoval, sa týka okolnosti, ktorú

prípadne možno považovať za tzv. inú (teda v neuvedenú) procesnú vadu. I keby

táto námietka bola opodstatnená, týkala by sa takej procesnej vady, ktorá prípustnosť

dovolania nezakladá.

4. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, dovolací súd uvádza, že právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej

činnosti súdu a nezakladá prípustnosť dovolania (R 54/2012) a nemá základ vo vade konania

v zmysle

5. K námietke dovolateľky, že odvolací súd nerešpektoval právne závery vyslovené

najvyšším súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí (najvyšší súd v ňom nariadil skúmať splnenie

predpokladov pre použitie ), dovolací súd uvádza, že nerešpektovanie právneho

názoru dovolacieho súdu nie je procesnou vadou konania v zmysle

6. Vzhľadom na to, že v konaní nedošlo k procesným vadám namietaným žalobkyňou

(, a ) ani k iným vadám uvedeným v a prípustnosť jej

dovolania nevyplýva ani z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie

žalobkyne podľa v spojení s bez toho, aby

skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

ods. 1 a ). Najvyšší súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková