Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)740/381679.49d675.pdf
PDF · 109.49 KB
No categories available
3MCdo/19/2010
Najvyšší súd 3 M Cdo 19/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. F., bývajúcej v N.,
zastúpenej Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému 1/ C., s.r.o., so sídlom
v B., IČO: X., 2/ B., s.r.o. so sídlom v N., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25 C 60/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2010
sp. zn. 9 Co 168/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 29. apríla 2010 sp. zn. 9 Co 168/2009 vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi
prvostupňového a odvolacieho konania; vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. mája 2009 č.k. 25 C 60/2004 -950 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa (konateľka a spoločníčka žalovaného 2/) domáhala určenia, že žalovaný
2/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Zároveň súd prvého stupňa uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, a to štátu vo výške 1 918,12 €
a žalovaným 1/ a 2/ vo výške 32 599,13 €. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že kúpna
zmluva z 3. októbra 2003, ktorú ako predávajúci uzavrel žalovaný 2/, za ktorého konal
žalovaný 1/, nie je – a to ani v časti týkajúcej sa kúpnej ceny – v rozpore s dobrými mravmi
a nie je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). O náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods.1
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. apríla 2010 sp. zn.
9 Co 168/2009 potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o veci samej a tiež
vo výroku o náhrade trov konania štátu. Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi
konania navzájom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznal
náhradu trov konania. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania
a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 297,65 €. Zmenu rozsudku
vo výroku o náhrade trov účastníkov konania odôvodnil potrebou aplikovať § 150 ods. 1
O.s.p., pričom za dôvod osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia videl charakter
prejednávanej veci. Odvolací súd zohľadnil, že spor medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je
sporom konateľky s „jej“ obchodnou spoločnosťou, v ktorom majú odlišné (opačné) procesné
postavenie. Odvolací súd pri úvahách o aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. považoval za významné,
že spor zapríčinili obaja konatelia žalovaného 2/ (t.j. žalobkyňa a druhý konateľ tejto
obchodnej spoločnosti) svojimi vzájomne rozpornými a neodsúhlasenými úkonmi. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd výnimočne nepriznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
konania, i keď v konaní boli procesne úspešní (§ 150 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov štátu,
ktoré vznikli v odvolacom konaní, rozhodol odvolací súd podľa § 148 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p.
Na základe podnetu žalovaného 1/ napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním zmeňujúci výrok rozsudku
odvolacieho súdu o náhrade trov účastníkov konania a náhrade trov odvolacieho konania.
Uviedol, že táto časť rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.) a v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa
názoru generálneho prokurátora neboli v tomto prípade dané predpoklady pre aplikáciu § 150
O.s.p., lebo odvolacím súdom zohľadnené okolnosti nemajú znak výnimočnosti v zmysle
tohto ustanovenia. Odvolaciemu súdu vytkol, že nepriznanie náhrady trov konania neposúdil
aj z pohľadu dopadu rozhodnutia na procesne úspešných žalovaných 1/ a 2/ a dostatočne
neodôvodnil, ako a čím sa na vzniku sporu podieľal žalovaný 1/. Navyše, napadnuté
rozhodnutie o náhrade trov účastníkov konania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho
odôvodnenie je neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Z týchto dôvodov generálny
prokurátor navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu
zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa v konaní o mimoriadnom dovolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie je
riadne odôvodnené a neporušilo zákon. Mimoriadne dovolanie žiadala zamietnuť.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, že mimoriadnym dovolaním napadnutá časť
rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vecne správna ani riadne odôvodnená.
Žalovaný 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal
včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) po podaní podnetu
žalovaného 1/ (§ 243e ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2
O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v časti
napadnutej mimoriadnym dovolaním a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba
v tejto časti zrušiť.
Z ustanovenia § 242 ods. l O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd
rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a tiež
v ňom uplatneným dovolacím dôvodom; obligatórne sa zaoberá len vadami konania
uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v mimoriadnom dovolaní
namietané a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo. Najvyšší
súd na základe toho uzavrel, že v danej veci nedošlo v konaní na súdoch nižších stupňov
k procesným vadám v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Generálny prokurátor namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 243f
ods. 1 písm. b/ O.s.p., lebo mimoriadnym dovolaním napadnuté výroky rozhodnutia
odvolacieho súdu sú neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
Najvyšší súd pri posudzovaní opodstatnenosti mimoriadneho dovolania vzal na zreteľ,
že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l
O.s.p.); zohľadnil tiež, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy
uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len
výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov
konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo
zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené
predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov
konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo
sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť
spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne
neumožňuje.
Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu
prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva
rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady
pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných
okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150
ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje
kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí
byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení
rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej – ktorej veci
sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
(treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie § 150 O.s.p.
na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným
z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol
nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu
konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.
V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania
dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov tohto konania procesne
úspešným žalovaným 1/ a 2/. Podľa jeho názoru uvedené dôvody opodstatňujú zároveň
nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania. Podstata odvolacím súdom zohľadnených
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. mala spočívať v charaktere
prejednávanej veci – konkrétne tým, že na jednej strate žalobkyňa a žalovaný 2/ boli
v postavení konateľky a obchodnej spoločnosti, konateľmi ktorej boli žalobkyňa a druhý
konateľ tejto obchodnej spoločnosti, na druhej strane tým, že žalobkyňa a táto obchodná
spoločnosť vystupovali v procesne odlišnom (opačnom) postavení. Odvolací súd akcentoval
tiež to, že vznik sporu zapríčinili obaja konatelia (žalobkyňa a druhý konateľ žalovaného 2/)
tým, že v mene obchodnej spoločnosti konali protichodne a bez vedomia a súhlasu druhého
konateľa spoločnosti. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé,
z akých dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania tomuto účastníkovi.
Obsah spisu svedčí o tom, že odvolací súd neposúdil dostatočne celý komplex
okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Výnimočnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. vyvodzoval predovšetkým zo vzájomného
postavenia účastníkov tohto sporového konania a z príčin vzniku sporu, neprihliadol ale
v ničom na ďalšie okolnosti významné pri posudzovaní splnenia predpokladov vyplývajúcich
z tohto ustanovenia, konkrétne na osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania.
Z toho vyplýva, že odvolací súd neskúmal vec zo všetkých hľadísk, ktoré treba považovať za
relevantné v zmysle § 150 O.s.p. Jeho záver, že ide o výnimočný prípad, v ktorom sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu § 150 O.s.p., je v dôsledku toho
predčasný, a teda nesprávny (§ 243f ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Podľa právneho názoru najvyššieho súdu sama skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom
sa má vyriešiť spor o vlastníctvo medzi konateľkou (spoločníčkou) obchodnej spoločnosti
a touto obchodnou spoločnosťou, nevykazuje znaky dôvodu hodného osobitného zreteľa,
ktorý by výnimočne opodstatňoval aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Ani skutočnosť, že na vzniku
sporu sa podieľali obaja samostatne konajúci, avšak nespolupracujúci a protichodne
postupujúci konatelia tejto obchodnej spoločnosti nie je (osobitne pokiaľ ide o žalovaného 1/)
bez ďalšieho dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Zvlášť treba zdôrazniť, že
v prípade procesne úspešného žalovaného 1/ odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
neuvádza žiadne dôvody, so zreteľom na ktoré mu odvolací súd nepriznal náhradu trov
prvostupňového konania. Odvolací súd v rozpore s § 211 ods. 2, § 157 ods. 2 O.s.p. a § 167
ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa riadil a ktoré okolnosti
zohľadnil pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k tomuto úspešnému účastníkovi
konania. S ohľadom na podstatu preskúmavanej veci bolo pritom žiaduce, aby odvolací súd
práve u neho vysvetlil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 O.s.p.), lebo
obsah spisu svedčí o tom, že sa nepodieľal na vzniku sporu. Absencia týchto dôvodov svedči
o procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 2 písm. b/ O.s.p. (viď R 111/1998).
Na základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že generálny prokurátor
v mimoriadnom dovolaní opodstatnene uplatnil oba dovolacie dôvody (§ 243f ods. 1 písm. b/
a c/ O.s.p.). Najvyšší súd preto mimoriadnym dovolaním napadnuté výroky rozsudku
odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd, viazaný obsahom a rozsahom
mimoriadneho dovolania, nezaoberal sa námietkami žalobkyne uvedenými vo vyjadrení
k mimoriadnemu dovolaniu, ktoré prekračovali rozsah tohto opravného prostriedku.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková