Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/19/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. F., bývajúcej v N.,

zastúpenej Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému 1/ C., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., 2/ B., s.r.o. so sídlom v N., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 29. apríla 2010 sp. zn. vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi

prvostupňového a odvolacieho konania; vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. mája 2009 č.k. -950 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobkyňa (konateľka a spoločníčka žalovaného 2/) domáhala určenia, že žalovaný

2/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Zároveň súd prvého stupňa uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, a to štátu vo výške 1 918,12 €

a žalovaným 1/ a 2/ vo výške 32 599,13 €. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že kúpna

zmluva z 3. októbra 2003, ktorú ako predávajúci uzavrel žalovaný 2/, za ktorého konal

žalovaný 1/, nie je – a to ani v časti týkajúcej sa kúpnej ceny – v rozpore s dobrými mravmi

a nie je neplatná ( ). O náhrade trov rozhodol podľa

a

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. apríla 2010 sp. zn.

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o veci samej a tiež

vo výroku o náhrade trov konania štátu. Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi

konania navzájom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznal

náhradu trov konania. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania

a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 297,65 €. Zmenu rozsudku

vo výroku o náhrade trov účastníkov konania odôvodnil potrebou aplikovať § 150 ods. 1

, pričom za dôvod osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia videl charakter

prejednávanej veci. Odvolací súd zohľadnil, že spor medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je

sporom konateľky s „jej“ obchodnou spoločnosťou, v ktorom majú odlišné (opačné) procesné

postavenie. Odvolací súd pri úvahách o aplikácii považoval za významné,

že spor zapríčinili obaja konatelia žalovaného 2/ (t.j. žalobkyňa a druhý konateľ tejto

obchodnej spoločnosti) svojimi vzájomne rozpornými a neodsúhlasenými úkonmi. Z vyššie

uvedených dôvodov odvolací súd výnimočne nepriznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov

konania, i keď v konaní boli procesne úspešní ( ). O náhrade trov štátu,

ktoré vznikli v odvolacom konaní, rozhodol odvolací súd podľa § 148 ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1

Na základe podnetu žalovaného 1/ napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním zmeňujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu o náhrade trov účastníkov konania a náhrade trov odvolacieho konania.

Uviedol, že táto časť rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ods. l písm. c/ ) a v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Podľa

názoru generálneho prokurátora neboli v tomto prípade dané predpoklady pre aplikáciu § 150

, lebo odvolacím súdom zohľadnené okolnosti nemajú znak výnimočnosti v zmysle

tohto ustanovenia. Odvolaciemu súdu vytkol, že nepriznanie náhrady trov konania neposúdil

aj z pohľadu dopadu rozhodnutia na procesne úspešných žalovaných 1/ a 2/ a dostatočne

neodôvodnil, ako a čím sa na vzniku sporu podieľal žalovaný 1/. Navyše, napadnuté

rozhodnutie o náhrade trov účastníkov konania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho

odôvodnenie je neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Z týchto dôvodov generálny

prokurátor navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu

zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa v konaní o mimoriadnom dovolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie je

riadne odôvodnené a neporušilo zákon. Mimoriadne dovolanie žiadala zamietnuť.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, že mimoriadnym dovolaním napadnutá časť

rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vecne správna ani riadne odôvodnená.

Žalovaný 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom dovolaní ( ) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal

včas ( ) generálny prokurátor ( ) po podaní podnetu

žalovaného 1/ ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v časti

napadnutej mimoriadnym dovolaním a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba

v tejto časti zrušiť.

Z ustanovenia ods. l v spojení s vyplýva, že súd

rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a tiež

v ňom uplatneným dovolacím dôvodom; obligatórne sa zaoberá len vadami konania

uvedenými v ustanovení a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Procesné vady konania v zmysle neboli v mimoriadnom dovolaní

namietané a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo. Najvyšší

súd na základe toho uzavrel, že v danej veci nedošlo v konaní na súdoch nižších stupňov

k procesným vadám v zmysle

Generálny prokurátor namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 243f

ods. 1 písm. b/ , lebo mimoriadnym dovolaním napadnuté výroky rozhodnutia

odvolacieho súdu sú neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Najvyšší súd pri posudzovaní opodstatnenosti mimoriadneho dovolania vzal na zreteľ,

že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l

); zohľadnil tiež, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či

účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom

úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy

uplatniť ( ).

V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov

konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ). Len

výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov

konania. v priznáva súdu moderačné právo

zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené

predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov

konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo

sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na napomáha zabezpečiť

spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne

neumožňuje.

Ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania

prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu

prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva

rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady

pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných

okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150

ods. 1 Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje

kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať

náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí

byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení

rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej – ktorej veci

sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery

(treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery

toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie

na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným

z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol

nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu

konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania

dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov tohto konania procesne

úspešným žalovaným 1/ a 2/. Podľa jeho názoru uvedené dôvody opodstatňujú zároveň

nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania. Podstata odvolacím súdom zohľadnených

dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle mala spočívať v charaktere

prejednávanej veci – konkrétne tým, že na jednej strate žalobkyňa a žalovaný 2/ boli

v postavení konateľky a obchodnej spoločnosti, konateľmi ktorej boli žalobkyňa a druhý

konateľ tejto obchodnej spoločnosti, na druhej strane tým, že žalobkyňa a táto obchodná

spoločnosť vystupovali v procesne odlišnom (opačnom) postavení. Odvolací súd akcentoval

tiež to, že vznik sporu zapríčinili obaja konatelia (žalobkyňa a druhý konateľ žalovaného 2/)

tým, že v mene obchodnej spoločnosti konali protichodne a bez vedomia a súhlasu druhého

konateľa spoločnosti. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé,

z akých dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania tomuto účastníkovi.

Obsah spisu svedčí o tom, že odvolací súd neposúdil dostatočne celý komplex

okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa

Výnimočnosť aplikácie vyvodzoval predovšetkým zo vzájomného

postavenia účastníkov tohto sporového konania a z príčin vzniku sporu, neprihliadol ale

v ničom na ďalšie okolnosti významné pri posudzovaní splnenia predpokladov vyplývajúcich

z tohto ustanovenia, konkrétne na osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania.

Z toho vyplýva, že odvolací súd neskúmal vec zo všetkých hľadísk, ktoré treba považovať za

relevantné v zmysle Jeho záver, že ide o výnimočný prípad, v ktorom sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu , je v dôsledku toho

predčasný, a teda nesprávny ( ).

Podľa právneho názoru najvyššieho súdu sama skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom

sa má vyriešiť spor o vlastníctvo medzi konateľkou (spoločníčkou) obchodnej spoločnosti

a touto obchodnou spoločnosťou, nevykazuje znaky dôvodu hodného osobitného zreteľa,

ktorý by výnimočne opodstatňoval aplikáciu Ani skutočnosť, že na vzniku

sporu sa podieľali obaja samostatne konajúci, avšak nespolupracujúci a protichodne

postupujúci konatelia tejto obchodnej spoločnosti nie je (osobitne pokiaľ ide o žalovaného 1/)

bez ďalšieho dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Zvlášť treba zdôrazniť, že

v prípade procesne úspešného žalovaného 1/ odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

neuvádza žiadne dôvody, so zreteľom na ktoré mu odvolací súd nepriznal náhradu trov

prvostupňového konania. Odvolací súd v rozpore s , a

ods. 2 v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa riadil a ktoré okolnosti

zohľadnil pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k tomuto úspešnému účastníkovi

konania. S ohľadom na podstatu preskúmavanej veci bolo pritom žiaduce, aby odvolací súd

práve u neho vysvetlil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), lebo

obsah spisu svedčí o tom, že sa nepodieľal na vzniku sporu. Absencia týchto dôvodov svedči

o procesnej vade konania v zmysle (viď R 111/1998).

Na základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že generálny prokurátor

v mimoriadnom dovolaní opodstatnene uplatnil oba dovolacie dôvody (§ 243f ods. 1 písm. b/

a c/ ). Najvyšší súd preto mimoriadnym dovolaním napadnuté výroky rozsudku

odvolacieho súdu zrušil podľa a vec v rozsahu zrušenia vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd, viazaný obsahom a rozsahom

mimoriadneho dovolania, nezaoberal sa námietkami žalobkyne uvedenými vo vyjadrení

k mimoriadnemu dovolaniu, ktoré prekračovali rozsah tohto opravného prostriedku.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková