Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/35/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S., a.s., M.,

proti povinnému Ing. J. P., CSc., bývajúcemu v N., správcovi konkurznej podstaty úpadcu A.

a.s., S., zastúpenému JUDr. F. B., advokátom v N., o vymoženie 99,58 € (3 000,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní

povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2008 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. januára

2008 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 20. februára 2007 č.k. -16, Ex 2014/06,

vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, keď ich považoval za dôvodné. Poukázal na to,

že súdny exekútor označil v upovedomení o začatí exekúcie ako povinného Ing. P., teda

fyzickú osobu, ktorá nemá pasívnu vecnú exekučnú legitimáciu, pretože exekučný titul

zaväzuje k povinnosti úpadcu, na tom nič nemení to, že označenie povinného v exekučnom

titule korešponduje s označením úpadcu pri vyhlásení konkurzu. Aj za predpokladu, že by sa

súdny exekútor domnieval, že označením len fyzickej osoby vedie exekúciu proti pasívne

legitimovanému povinnému, exekúciu viesť nemôže, pretože to vylučuje ustanovenie § 14

ods. 1 písm.e/ o konkurze a vyrovnaní.

Krajský súd v Nitre uznesením z 31. januára 2008 sp.zn. uznesenie

súdu prvého stupňa zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol

a oprávnenému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že správca konkurznej

podstaty je osobitným procesným subjektom, ktorý má samostatné postavenie vo vzťahu

k účastníkom konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty nie je teda ani zástupcom

úpadcu, hoci disponuje takmer všetkými jeho dispozičnými oprávneniami ani zástupcom

konkurzných veriteľov, i keď svojou činnosťou koná v ich záujme. Správca konkurznej

podstaty však aj napriek uvedeným skutočnostiam môže mať postavenie účastníka konania.

Prvým prípadom, kedy sa správca konkurznej podstaty stáva účastníkom konkurzného

konania je uplatňovanie jeho vlastných pohľadávok proti podstate. V takom prípade ide

o pohľadávky odmeny, a pohľadávky úhrady vynaložených nákladov v rámci konkurzného

konania. Druhým prípadom, kedy sa správca konkurznej podstaty stáva účastníkom

konkurzného konania je jeho vystupovanie v sporoch, ktoré súvisia so samotným konkurzom,

alebo v tzv. incidenčných sporoch. V tomto druhom prípade správca konkurznej podstaty

v uvedených sporoch vystupuje namiesto úpadcu, pričom má procesnú legitimáciu v zmysle

. V ďalšom citoval zák.

č. o konkurze a vyrovnaní a podľa ktorého vyhlásenie konkurzu má (okrem

iného) ten účinok, že pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia,

viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty ani

nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28), pričom v danej veci sa oprávnený

domáha priamo proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu vymoženie sumy 3 000,-- Sk

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a tak túto odvolací súd

nepovažoval za pohľadávku proti podstate úpadcu, ale za pohľadávku oprávneného priamo

proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je procesne pasívne legitimovaným

účastníkom tohto exekučného konania. Odvolací súd úspešnému oprávnenému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný, keď namietal

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ). Poukázal

na to, že pohľadávky proti podstate síce možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu

konkurzného konania, ale táto možnosť neznamená, že by sa jej splnenia bolo možné

domáhať aj prostredníctvom exekúcie. Hoci nemožnosť nariadenia či vedenia výkonu

rozhodnutia alebo vykonávania exekúcie na majetok patriaci do podstaty sa podľa výslovnej

zákonnej úpravy ustanovenia o konkurze a vyrovnaní

týka len pohľadávok proti úpadcovi (a teda nie pohľadávok proti podstate) z obsahu uvedenej

právnej úpravy je zrejmé, že v čase vyhlásenia konkurzu ešte existencia akejkoľvek

pohľadávky proti podstate neprichádza do úvahy. Bolo by preto aj v rozpore s účelom právnej

úpravy konkurzu a vyrovnania, ak by správcu konkurznej podstaty bolo možné exekučne

donútiť k uspokojeniu takej pohľadávky, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Tým by

došlo aj k zníženiu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a to na úkor skorších veriteľov,

ktorí svoju pohľadávku v konkurze riadne prihlásili. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Oprávnený navrhol dovolanie povinného ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal uznesenie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie

povinného je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Z obsahu dovolania povinného vyplýva, že tento ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O prípad nesprávneho výkladu správne použitého

právneho predpisu v prejednávanej veci ide.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) vyhlásenie konkurzu má (okrem iných

účinkov) i tie účinky, že podľa písm.a/ vety prvej cit. ustanovenia oprávnenie nakladať

s majetkom podstaty ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty, prechádzajú na správcu a podľa písm.c/ cit. ustanovenia súdne a iné konania podľa

osobitného predpisu (okrem iných i konania podľa

a Exekučného poriadku – pozn. dovolacieho súdu), ktoré sa týkajú majetku patriaceho

do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno

začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi.

Podľa § 31 ods. 1 písm.f/ zákona o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného

konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.

Podľa § 31 ods. 3 písm.a/ zákona o konkurze a vyrovnaní pohľadávkami proti podstate

sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Trovy konaní vyvolaných konkurzom ako pohľadávky proti podstate sa uspokojujú

v poradí uvedenom v § 31 ods. 6 písm.h/ zákona o konkurze a vyrovnaní.

Z citovaných častí ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní potom

vyplýva, že v čase po vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú

spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou

úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša

na inú osobu a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca, ktorý môže

po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to

tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne

spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú

čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých

nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca).

Z konštrukcie zákona o konkurze a vyrovnaní najmä právnej úpravy konkurznej

podstaty (§ 6) je zrejmé, že konkurznú podstatu tvorí nielen majetok úpadcu reálne vlastnený

v čase vyhlásenia konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tomto čase existuje ešte len

v potenciálnej rovine (napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť vedený spor),

alebo bude nadobudnutý až počas konkurzu (teda v čase po vyhlásení konkurzu, kedy

spravidla takéto navýšenie podstaty je závislé na aktivite správcu konkurznej podstaty).

Z logiky tejto právnej úpravy a najmä zo samotnej zákonom ustanovenej povinnosti správcu

konkurznej podstaty zúčastňovať sa namiesto úpadcu konaní uvedených v § 14 ods. 1 písm.c/

zákona o konkurze a vyrovnaní potom vyplýva, že tak ako sa môže konkurzná podstata

vedením prípadného súdneho sporu začatého po vyhlásení konkurzu zvýšiť (napr. prisúdením

náhrady trov konania úspešnému správcovi konkurznej podstaty), rovnako sa môže i znížiť

(napr. takým spôsobom, ako v prejednávanej veci, kedy v dôsledku uloženia povinnosti

správcovi konkurznej podstaty neúspešnému v spore zaplatiť náhradu trov konania druhej

strane sporu, tu vznikne pohľadávka proti podstate, ktorá majetok patriaci do podstaty

zmenšuje). Zákon o konkurze a vyrovnaní síce rozlišuje pojmy pohľadávka proti úpadcovi

a pohľadávka proti podstate (najmä § 14 ods. 1 písm.e/ a § 31 ods. 3 písm.a/ zákona

o konkurze a vyrovnaní) nebolo však jeho úmyslom zaviesť i tretiu skupinu pohľadávok,

ktorými by mali byť pohľadávky proti správcovi. Správca konkurznej podstaty totiž

v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba, ale jeho úlohou je zásadne zabezpečiť

uspokojenie nárokov veriteľov pohľadávok z konkurznej podstaty spôsobom predpokladaným

zákonom. Základným rozlišujúcim kritériom medzi pohľadávkami proti úpadcovi

a pohľadávkami proti podstate je časť vzniku príslušnej pohľadávky. Pohľadávkou proti

úpadcovi je totiž každá pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením konkurzu, kým naopak

pohľadávkou proti podstate je nielen pohľadávka splatná v priebehu konkurzu ale súčasne

taká, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky

prisúdené (a teda formálne smerujúce) voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení

konkurzu sú pohľadávkami proti podstate.

Pohľadávky proti podstate síce možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného

konania, ale táto možnosť neznamená to, že by sa jej splnenia bolo možné domáhať aj

prostredníctvom exekúcie. Hoci nemožnosť nariadenia, či vedenia výkonu rozhodnutia alebo

vykonávania exekúcie na majetok patriaci do podstaty sa podľa výslovnej zákonnej úpravy

ustanovenia § 14 ods. 1 písm.e/ zákona o konkurze a vyrovnaní týka len pohľadávok proti

úpadcovi (a teda nie pohľadávok proti podstate) z obsahu uvedenej právnej úpravy je zrejmé,

že v čase vyhlásenia konkurzu ešte existencia akejkoľvek pohľadávky proti podstate

neprichádza do úvahy. Bolo by preto aj v rozpore s účelom právnej úpravy konkurzu

a vyrovnania ak by správcu konkurznej podstaty bolo možné exekučne donútiť k uspokojeniu

takej pohľadávky, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Tým by došlo aj k zníženiu

majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a to na úkor skorších veriteľov, ktorí svoje

pohľadávky v konkurze riadne prihlásili. Z uvedeného preto treba vyvodiť, že na majetok

patriaci do konkurznej podstaty nemožno vykonávať exekúciu vôbec, teda ani pre

pohľadávku proti podstate (vzniknutú uložením povinnosti správcovi konkurznej podstaty

v konaní začatom po vyhlásení konkurzu). Z uvedeného právneho názoru Najvyšší súd

Slovenskej republiky vychádzal aj v iných skutkovo totožných konaniach vedených na tomto

súde (viď napr. rozsudok z 27. apríla 2006 sp.zn. , rozsudok z 31. júla 2008

sp.zn. ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a bol teda daný dovolací dôvod v zmysle

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle

zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie (

ods. 3 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová