Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/153/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X. XXXXXX XXXX, trvalo bytom C. XXXX/XX, B., žalobca 1/ zastúpený občianskym združením: Centrum správnej pomoci, Staničná 1702/10, 924 01 Galanta, IČO: 51412802, 2. D. B., nar. X. XXXX XXXX, trvalo bytom C. XXXX/ XX, B., 3. A. B., nar. X. XXXXX XXXX, trvalo bytom E. XXXX/XX, B., žalobkyňa 3/ v konaní zastúpená žalobcom 2/, proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36854140, 2. Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 45684618, 3. F. G., nar. X. XXXX XXXX, trvalo bytom F. XXXX/X, B., 4. H. F. E., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom I. E. E.. XXXX/XX, F., 5. JUDr. Jarmila Kováčová, notár, Boženy Němcovej 13, 949 01 Nitra, IČO: 31762131, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaniach žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. mája 2022 č. k. 17C/26/2020–468, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu v celom rozsahu (II. výrok)

- vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 4/ a 5/ p o t v r d z u j e.

- vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ ho r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/, 3/, 4/ a 5/ (III. výrok)

- vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 4/ a 5/ p o t v r d z u j e.

- vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ a 3/ ho r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaného 2/ (IV. výrok) r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh na prerušenie konania zamietol; II. žalobu v celom rozsahu zamietol; III. žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100% s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalších z nich; IV. žalovanému 2/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , a , , a , až 6, až 4 a , , a , a , , a , a , , , , a , až 4 o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZoDD“); a , a o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) /ďalej len „NP“/; , a nasl., , , , , a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“); , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19.5.2020 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným určenia, že dobrovoľná dražba konaná žalovaným 2/ spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o. dňa 15.1.2020 od 11:30 hod. do 11:39 hod. v Malej konferenčnej miestnosti, Hotela SPECTRUM, Vladimíra Clementisa 13, Trnava, ktorej predmetom v Notárskej zápisnici zo dňa 15.1.2020 - N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 je označený súbor vecí - nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom na Okresnom úrade Hlohovec, okres: Hlohovec, obec B., katastrálne územie B., zapísané na liste vlastníctva LV č. XXXX - parcely registra „C“, parc. č. 3936/1, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 282 m2, parc. č. 3936/2, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 190 m2, parc. č. 3936/3, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 29 m2, parc. č. 3938, záhrada vo výmere 820 m2, stavby- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. 3936/2, popis stavby: dom, vedené pod B1 v spoluvlastníckom podiele 1/1, nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom na Okresnom úrade Hlohovec, okres: Hlohovec, obec B., katastrálne územie B., zapísané na liste vlastníctva LV č. XXXX- parcely registra „C", parc. č. 3936/4 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 162 m2, parc. č. 3937 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 40 m2, stavby- samostatne stojaca garáž bez prideleného súpisného čísla postavená na parcele č. 3937, vedené pod B1, v spoluvlastníckom podiele 1/2-ina, spolu v spoluvlastníckom podiele 1/1, je neplatná. Žalobcovia 1/, 2/, a 3/ žiadajú priznať voči žalovaným v rade 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V žalobe dôvodili, že ju podávajú žalobcovia ako osoby dotknuté na ich právach, určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 15.1.2020 žiadajú s poukazom na ust. až 6 ZoDD, z dôvodov, že: boli porušené ustanovenia ZoDD, spochybňujú platnosť záložnej zmluvy, spochybňujú platnosť notárskej zápisnice. Mali za to, že napádanou dražbou boli dotknutí na svojich právach - vlastníckych právach, boli porušené ich ústavné práva a vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými vadami, bola vykonaná v rozpore so ZoDD, , úniovým právom, NP a s poukazom na ust. a O.z. ide o neplatný právny úkon. Dražba sa mala konať podľa notárskej zápisnice 9 minút, od 11.30 hod. do 11:39 hod., čo je za uvedený čas neuskutočniteľné a nemožné zákonným spôsobom otvoriť dražbu, prečítať opis dražby, zapísať 10 záujemcov osôb účastníkov dražby, overiť ich legitimáciu, zapísať námietky, urobiť podania, licitovať, udeliť príklep. Neexistuje relevantný dôkaz o tom, že nehnuteľnosti označené ako predmet dražby, okrem iného i rodinný dom slúžiaci na bývanie žalobcov, ako aj ich rodinných príslušníkov, boli vydražené transparentným spôsobom, a teda, že k prechodu vlastníckeho práva zo žalobcov na žalovaného 3/ došlo v súlade so zákonom. Notárska zápisnica nie je verejnou listinou, ide o neplatný právny úkon a zápis v katastri nehnuteľností je neplatný s poukazom na a O.z. Notárska zápisnica o osvedčení iných skutočností musí podľa NP obsahovať okrem iného i presný opis deja. Svedkom napádanej dražby bol i žalobca 2/ i ďalšie osoby, ktoré nie sú v dotknutej notárskej zápisnici uvedené. Notárska zápisnica neobsahuje presný opis deja, čo je nesporné vzhľadom na chýbajúce náležitosti v zápisnici, najmä označenie účastníkov dražby, a to účastníka pod poradovým číslom 1,2,3,5,6,7,8,9,10, údaj o schválení zápisnice všetkými účastníkmi dražby a podpisy všetkých účastníkov dražby, čím stráca takáto listina povahu verejnej listiny. Na základe tejto listiny nemohol byť platne vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti. Podľa ust. , a NP absentujú údaje o 9-tich účastníkoch dražby, osobách prítomných na dražbe. Právna teória a judikatúra súdov dospela k záveru, že nesplnenie niektorej z predpísaných náležitostí má za následok, že listinu spísanú notárom nemožno považovať za listinu verejnú, čo spôsobuje, že nie je notárskou zápisnicou, a teda nie je verejnou listinou, pretože nie je možné individualizovať účastníkov alebo ďalšie osoby zúčastnené na úkone. Poukazovali na skutočnosť, že notár sa na uvedenej dražbe nezúčastnil, pričom splnomocnil notárskeho kandidáta, za ktorého konanie nesie zodpovednosť, žalobcom neodborným konaním bola spôsobená škoda majetková i nemajetková ujma. Namietajú zápis v katastri nehnuteľností z dôvodov, že neexistuje platná právna skutočnosť, na základe ktorej bol zápis vykonaný, rovnako z dôvodu, že ide o duplicitný zápis. Namietajú zápis aj z dôvodu, že dražobník neodovzdal vydražiteľovi predmet dražby. Dražba je neplatná i s poukazom na spornú pohľadávku, ktorá bola navrhovateľom dražby uvedená sumou v Zmluve o vykonaní dražby z 10.9.2018, ktorá nie je platná, pretože nie je podpísaná oprávnenými osobami - spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvaja členovia predstavenstva, pričom ide o absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého dražobník - žalovaný 2/ nemal oprávnenie na vykonanie dražby. V čase konania napadnutej dražby mali v nehnuteľnosti rodinný dom obydlie a trvalý pobyt nahlásený J. B., A. B. K., A. B. F., D. B.. Žalobcovia namietajú, že predmet dražby

nebolo možné dražiť, záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, ide o neplatný právny úkon nadväzujúci na úverovú zmluvu, ktorá odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, pričom z neplatného právneho úkonu neplynú platné právne účinky. Navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, pretože nebol vlastníkom a nemal oprávnenie nakladať s majetkom cudzej osoby. Oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zákonnej lehote a zákonným spôsobom. Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom a predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon. Zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe, a to ako i osoby žijúce v nehnuteľnosti, ktorá je ich jediným obydlím. Obhliadka nehnuteľností bola robená pod nátlakom. Dôvodom neplatnosti dražby je skutočnosť, že žalovanému 1/ nevzniklo právo navrhnúť dobrovoľnú dražbu a uplatniť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pretože nebol nikdy vlastníkom. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba je absolútne neplatný právny úkon (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet). Poukázali na rozsudok KS Prešov z 30.10.2012 sp. zn. , , rozhodnutie NS SR sp.zn. z 18. 12. 2012. V zmysle § 39 O.z. ide o neplatný právny úkon, pretože sa prieči účelu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorým je dočasnou stratou prevedeného práva pôsobiť na dlžníka, aby si splnil svoju povinnosť. V skutočnosti takáto dohoda sledovala účel - nadobudnúť nehnuteľnosť, a nie domôcť sa zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný 3/ sa nikdy nestal vlastníkom dražených nehnuteľností. Išlo o formálne nadobudnutie - formálny prechod, s ktorým pôvodní vlastníci nesúhlasili, ich vôľa nebola predať nehnuteľnosti. Tento sa v čase dražby vyhrážal žalobcovi 2/ a preto podal oznámenie na polícii. V uvedenom prípade ide aj o práva maloletých detí, ktoré majú v predmetnej nehnuteľnosti obydlie a ich práva a právom chránené záujmy sú ohrozené. Poukázali i na únijové právo, pretože sa jedná o spor pochádzajúci zo spotrebiteľských zmlúv, úverovej zmluvy a závislej záložnej zmluvy, ktoré obsahujú nekalé - neprijateľné podmienky spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, pričom súd je povinný spotrebiteľov ochrániť pred nekalými podmienkami z úradnej povinnosti (Smernica Rady 93/13/EHS). Žalovaný 1/ konal nekalo a použil nekalé praktiky na uplatnenie si záložného práva, jeho konanie vykazuje znaky trestného činu: podvod, nátlak, hrubý nátlak, poškodzovanie cudzích práv, nepravdivý znalecký posudok, žalobca žiada pribrať do konania prokurátora na ochranu žalobcov občanov. Aj prejednávaná vec je príkladom výkonu súkromnej autonómie s dosahom na vyvolanie „dobrovoľnej“ dražby a vydraženie súkromného majetku inej osoby. Súkromná autonómia prezentovaná núteným výkonom záložného práva súkromným dražobníkom sa prejavila napr. konaním dobrovoľnej dražby bez rešpektovania právne záväzného stavu na liste vlastníctva. Žalobcovia majú za to, že znalecký posudok nebol vyhotovený v súlade so zákonom, uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ust. ZoDD. Cena dražených nehnuteľností bola úmyselne podhodnotená na škodu žalobcov. Bol tak spáchaný trestný čin podľa - nepravdivý znalecký posudok. Žalovaný 2/ nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Navrhli, aby súd posúdil, že znalecký posudok vypracovaný pre účel ohodnotenia dražených nehnuteľností je neplatný ako zákonný podklad pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby. Žalobcovia namietali znalecký posudok, všeobecnú hodnotu, pričom žalovaný dražobník vyhotovil dva znalecké posudky, avšak oba sú nepravdivé. Žalovaný 1/ vo vyjadrení z 13.7.2020 uviedol, že nárok uplatnený žalobou neuznáva v celom rozsahu a uvádza, že v prípade dražby osvedčenej Notárskou zápisnicou č. N 33/2020, Nz 1104/2020 a NCRIs 1134/2020 spísanou JUDr. Máriou Vrábelovou, notárskou kandidátkou poverenou JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou so sídlom Boženy Nemcovej 13 v Nitre („Notárska zápisnica") uvedená Notárska zápisnica obsahuje všetky obsahové aj formálne náležitosti, ktoré notárska zápisnica má obsahovať v zmysle NP. K notárskej zápisnici bola dňa 7.4.2020 spísaná Doložka, v ktorej boli opravené zrejmé chyby v písaní. Popiera tvrdenie žalobcov, že Zmluva o vykonaní dražby z 10.9.2018 je neplatná, pretože za navrhovateľa dražby nie je podpísaná oprávnenými osobami - dvomi členmi predstavenstva. Uvedenú Zmluvu o vykonaní dražby podpísali na základe poverenia osoby poverené dvomi členmi predstavenstva na podpísanie uvedeného úkonu, a to L. H. M. a L. H. G.. Žalobcovia neuviedli, v čom spočíva neplatnosť záložnej zmluvy, v čom úverová zmluva odporuje zákonu a v čom sa prieči dobrým mravom, v čom je pohľadávka sporná. V zmysle O.z. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva („záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Dňa 7.9.2009 bola medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o N. úvere č. 041/2014/09SU, na základe ktorej bol žalobcovi 1/ poskytnutý úver v sume 51.613,40 eur (Zmluva o úvere 1). Dňa 21.7.2008 bola medzi žalobcom 2/ a 3/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre

obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 038/2014/08SU, na základe ktorej bol žalobcom 2/ a 3/ poskytnutý úver v sume 13.277,57 eur (Zmluva o úvere 2). Dňa 3.5.2007 bola medzi žalobcom 2/ a 3/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o hypotekárnom úvere č. 021/2014/07HU, na základe ktorej bol žalobcom 2/ a 3/ poskytnutý úver v sume 30.870,34 eur (Zmluva o úvere 3). Pohľadávka zo Zmluvy o úvere 1/, Zmluvy o úvere 2/ a Zmluvy o úvere 3/ bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. B. vo vlastníctve žalovaného 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. B. vo vlastníctve žalovaného 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/2 a vo vlastníctve žalovaného 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/2. Záložné právo bolo zriadené na základe: Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k UZ č. 047/2014/09SU, vklad č. 1280/2009, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 038/2014/08SU, vklad č. 1654/2008, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 021/2014/07HU, vklad č. 943/2007. Poukázal na § 151m ods. 6 O.z., ktorý dáva záložnému veriteľovi priamo v O.z. možnosť pri výkone záložného práva konať v mene záložcu. Uviedol, že žalobcovia nepreukázali žiadne z tvrdení, ktoré v žalobe uvádzajú a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe zo 7.8.2020 uviedol, že nárok žalobcov v celom rozsahu neuznáva, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti dražby zo dňa 15.1.2020 až po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, ktorá uplynula dňa 15.4.2020, a to žalobou podanou dňa 19.5.2020, súd by mal žalobu zamietnuť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Zároveň uviedol, že v zmysle § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Ako strana sporu nemôžu vystupovať žalovaní 4/ a 5/. Vyjadruje sa iba k dôvodom neplatnosti predmetnej dražby uplatneným v žalobe súvisiacim so samotným postupom žalovaného 2/ podľa ZoDD. Žalovaný 2/ si splnil všetky povinnosti, ktoré mal v zmysle § 17 ods. 5 ZoDD, zaslal Oznámenie o dražbe všetkým dotknutým subjektom dňa 16.12.2019 (podací hárok, príloha číslo 1), žalobca 1/ aj žalobca 2/ si oznámenie neprevzali v odbernej lehote, žalobca 3/ si oznámenie prevzal dňa 3.1.2020. V zmysle § 11 ods. 4 ZoDD zverejnil dňa 16.12.2019 v periodickej tlači region press Inzerciu (zmluva o inzercii 16.12.2019 - príloha číslo 5), v zmysle § 11 ods. 4 ZoDD zverejnil dňa 20.12.2019 na úradnej tabuli mesta Hlohovec Oznámenie o opakovanej dražbe (zverejnenie verejnej vyhlášky - príloha číslo 6), v zmysle § 11 ods. 5 ZoDD umiestnil dňa 20.12.2019 na predmete dražby - rodinný dom Oznámenie o opakovanej dražbe (fotka s označením predmetu dražby - príloha číslo 7), v zmysle § 17 ods. 3 ZoDD zverejnil 17.12.2019 v Obchodnom vestníku Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe (Obchodný vestník ID 2386268- príloha číslo 8), v zmysle ZoDD zverejnil 17.12.2019 v registri dražieb Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe (Potvrdenie o registrácií 4627/2019- príloha číslo 9). S poukazom na v spojení s , žalobcovia iba stroho skonštatovali porušenie ZoDD, bez úplného opísania rozhodujúcich skutočností, ktoré by preukazovali konkrétne porušenia jednotlivých ustanovení ZoDD. To, že dražba prebehla zákonným spôsobom, naopak preukazuje Notárska zápisnica N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 zo dňa 15.1.2020, ktorá je verejnou listinou preukazujúcou opak ničím nepodložených tvrdení žalobcov. Notárska zápisnica osvedčujúca priebeh predmetnej dražby, v plnom rozsahu zodpovedá požiadavkám NP a ZoDD. Zachytáva iba priebeh samotnej predmetnej dražby po jej skončenie. Dražba sa podľa ZoDD otvára (začína) vyvolaním, ktoré spočíva v prednese vyvolania licitátorom. Dražba je ukončená udelením príklepu. Je zrejmé, že nemohli sa súčasťou notárskej zápisnice stať opisy dejov ako zapisovanie účastníkov dražby do zoznamu účastníkov, overovanie ich legitimácie, zapisovanie námietok (ktoré sú v zápisnici uvedené na jej str. 6 a boli prednesené ako aj zaznamenané pred otvorením dražby), preto nie sú pochybnosti o celkovom čase predmetnej dražby ako je uvedený v notárskej zápisnici. Za 9 minút je nepochybne možné predniesť informácie uvedené v predmetnej notárskej zápisnici. Údaje, ktoré uvádzajú žalobcovia v žalobe a ktoré podľa ich názoru mali byť súčasťou notárskej zápisnice, nevyžaduje ani NP ani ZoDD. K námietke neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby uviedol, že osoby podpisujúce predmetnú zmluvu za žalovaného 1/ boli platne a účinne splnomocnené žalovaným 1/ na predmetný právny úkon. Ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v súlade so ZoDD podľa ,,. Žalovaný 2/ má za to, že ohodnotenie predmetu dražby bolo zabezpečené vypracovaním znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v súlade so o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, spĺňa podmienku ustanovenú ZoDD pre spôsob ohodnotenia predmetu dražby. Žalobcovia voči znaleckému posudku č. 145/2019 z 20.11.2019 vypracovanému Ing. Sedláčekom, znalcom zapísaným v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, podali námietky, na základe ktorých bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok č. 02/2020 zo 6.1.2020 Ing. Mészárosom, znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR v odbore

stavebníctvo, pričom ten ohodnotil predmet dražby na sumu vo výške 84.500 eur. Na ohodnotenie predmetu dražby bol použitý v zmysle § 12 ods. 6 ZoDD znalecký posudok, ktorého všeobecná hodnota predmetu dražby bola vyššia. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Sedláčekom ohodnotil predmet dražby na sumu 85.800 eur. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, sa za všeobecnú hodnotu majetku považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Aj z uvedeného je zrejmé, že všeobecná hodnota veci je iba odhad a názor znalca, vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu za dodržania podmienok poctivého predaja, ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba vykonaná v súlade so zákonom, dokonca objektívnejšie ako iné formy predaja majetku, bez ohľadu na najnižšie podanie určené na základe znaleckého posudku. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena dosiahnutá na dražbe. Navyše, nie je pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Verejná dražba podľa ZoDD je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom dražby je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom slúži iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby s tým, že ZoDD neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. Najnižšie podanie v predmetnej dražbe bolo stanovené v súlade so zákonom, žalovaný si splnil všetky povinnosti dražobníka ustanovené mu ZoDD pri ohodnocovaní predmetu dražby, pri informovaní verejnosti o jej konaní a záujemcovia o predmet dražby mali možnosť získať všetky dostupné informácie o predmete dražby a o právach a záväzkoch s ním spojených a všetky úkony pri príprave samotnej dražby i úkony po jej vykonaní boli dražobníkom uskutočnené v súlade so zákonom. Na dražbe sa zúčastnilo 10 účastníkov, ktorí svojím rozhodnutím urobiť alebo neurobiť podanie na dražbe určili trhovú cenu predmetu dražby na mieste a v čase jej ponuky v rámci dražby. V rámci dražby sa cena predmetu dražby zvýšila zo stanoveného najnižšieho podania 65.000 eur na dosiahnutú cenu 66.000 eur. Pri hodnotení primeranosti dosiahnutej ceny predmetu dražby je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva predstavuje pre potencionálnych záujemcov negatívum v dôsledku neistoty z toho, či predchádzajúci vlastník uvoľní nehnuteľnosť v primeranej lehote alebo bude vydražiteľ nútený žalovať pôvodného vlastníka o vypratanie predmetu dražby s tým, že dražobník nemá podľa zákona možnosť zabezpečiť vypratanie predmetu dražby, ak tak neurobí pôvodný vlastník dobrovoľne. Ďalej existuje pre vydražiteľa riziko, či nedôjde k napadnutiu platnosti dražby, ako sa stalo aj v prejednávanom prípade, čo môže oddialiť disponovanie kupujúceho s nehnuteľnosťou a nastolenie právnej istoty aj o 2 a viac rokov. V ďalšom poukázal na podstatné časti odôvodnení súdnych rozhodnutí, ktoré odôvodňujú záver, že pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom a či nebol inak porušený ZoDD (NS SR , NS SR , NS ČR , KS v Banskej Bystrici , KS v Banskej Bystrici , NS ČR , NS ČR , NS SR ). Námietka žalobcov, že predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu ako dovoľuje zákon je neopodstatnená, nakoľko ZoDD v dovoľuje znížiť najnižšie podanie v prípade opakovanej dražby, v ktorej má dlžník evidovaný trvalý pobyt na 75% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, pričom cena dosiahnutá vydražením dosiahla hodnotu 76,92% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (66.000 eur ku hodnote 85.800 eur určenej znaleckým posudkom č.145/2019 zo dňa 20.11.2019 vypracovaným Ing. Sedláčekom). Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe zo 16.7.2020 žiadal z dôvodu preklúzie práva žalobcov žalobu zamietnuť. Uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty 3 mesiacov počítanej od 15.1.2020 právo žalobcov na určenie neplatnosti dražby a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zaniklo ex lege (uplynutím dňa 15.4.2020). Príklep bol udelený 15.1.2020 a žaloba bola na tunajšom súde podaná až 19.5.2020. Žalovaný 3/ uviedol, že nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by podľa žalobcov mala zakladať neplatnosť notárskej zápisnice. Navyše takáto žaloba predstavuje žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom v zmysle ust. možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V súbehu návrhu na vyslovenie neplatnosti dražby a návrhu na vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice, žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti notárskej zápisnice, nakoľko takéto určenie má k meritu

veci povahu len predbežnej právnej otázky. V zmysle ust. § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ako žalovaných 4/ a 5/ žalobcovia označujú osoby, ktoré sú mimo subjektov určených zákonným ustanovením, ide tak o nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných 4/ a 5/. V konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby vzniká na strane žalovaných nerozlučné procesné spoločenstvo, z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného subjektu je nutné žalobu zamietnuť. V texte žaloby žalobcovia konkrétne (okrem §12) neuvádzajú, ktoré ustanovenia ZoDD boli porušené a akým konaním. Dražobný proces prebehol v súlade s ustanoveniami ZoDD, ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v súlade s §12 uvedeného zákona. Pri záložnej zmluve žalobcovia neuviedli žiaden dôvod, ktorý by mal spochybňovať jej platnosť. Notárska zápisnica obsahovala chyby v písaní a počítaní (zrejmé), ktoré boli opravené doložkou zo 7.4.2020. Predmetná doložka spolu s podrobným stanoviskom žalovaného 3/ k týmto chybám (odvolanie žalovaného 3/ z 27.3.2020 a podanie žalovaného 3/ z 15.4.2020) je súčasťou súdneho spisu vo veci návrhu žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k predmetu dražby vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. . Žalovaný 3/ žalobu žalobcov žiadal zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaná 4/ vo vyjadrení z 31.8.2020 uviedla, že uvedenej dražby sa zúčastnila ako notársky kandidát v zmysle § 25 ods.1 a 2 NP. Priebeh dražby bol taký, ako bol opísaný v zápisnici, aj doba trvania dobrovoľnej dražby je v súlade so skutočným časom od momentu jej otvorenia do momentu príklepu. Počet strán notárskej zápisnici zohľadňuje opis priebehu dobrovoľnej dražby. V momente udelenia príklepu bola dobrovoľná dražba ukončená v čase uvedenom v notárskej zápisnici. Údaje ako opis nehnuteľností, poučenia, boli k dispozícii z verejne dostupných zdrojov už pred otvorením dobrovoľnej dražby, išlo iba o ich zosúladenie so skutočnosťou. Notárska zápisnica je tak vyhotovená v súlade s § 24 ZoDD. Účastníkmi konania o určenie neplatnosti dražby sú výlučne osoby uvedené v § 24 ods. 4 zákona, voči žalovaným 4/ a 5/ je potrebné žalobu zamietnuť. Vyjadrenie žalovanej 5/ k žalobe z 25.8.2020 je totožné s argumentáciou žalovanej 4/, rovnako žiada voči žalovaným 4/ a 5/ žalobu zamietnuť. Podaním doručeným súdu dňa 29.10.2020 žalobcovia podali návrh na prerušenie konania v zmysle , a to do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. o zaplatenie 10.159,63 eur iniciované žalovaným 1/ a tiež do právoplatného skončenia konania sp. zn. o zaplatenie 25.891,01 eur rovnako iniciované žalovaným 1/, nakoľko od uvedených rozhodnutí závisí otázka dôležitá pre toto konanie a ktorú otázku nie je oprávnený riešiť súd v tomto konaní. V konaní sp. zn. uplatnili vzájomnou žalobou právo o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosti právnych úkonov predchádzajúcich konaniu dražby. V konaní sp. zn. je tiež riešená otázka platnosti poslednej výzvy pred zosplatnením a vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Ak sú uvedené právne úkony neplatné, je neplatná aj dražba vykonaná na základe uvedených právnych úkonov. Žalovaný 3/ s prerušením konania nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť, nakoľko nie sú naplnené podmienky na prerušenie. Označené konania nepredstavujú také konanie, od ktorého výsledkov by záviselo rozhodnutie v tomto konaní, nejde o otázky, ktoré by nebol oprávnený riešiť súd v tomto konaní. Žalobu o určenie právnej skutočnosti je možné uplatniť, ak to vyplýva z osobitného predpisu, žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov považuje za procesne neprípustnú, uvedené konania nie sú spôsobilé ani odstrániť spornosť práva, návrh na prerušenie považuje za šikanózny úkon s cieľom vyvolania prieťahov. Žalovaný 2/ s prerušením konania nesúhlasil, považoval ho za nedôvodné a žiadal ho zamietnuť. Vzhľadom na povahu veci a povahu otázky určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa je zrejmé, že posúdenie týchto predbežných otázok spadá do právomoci konajúceho súdu a neexistujú dôvody, prečo by uvedená otázka nemohla byť ním predbežne posúdená. Žalobcovia nevysvetľujú, prečo by mala aj prípadná neplatnosť zosplatnenia pohľadávky mať za následok neplatnosť dražby, ako by uvedeným spôsobom mal byť porušený ZoDD, nevysvetľujú, prečo by súd rozhodujúci o neplatnosti dražby sám nemohol sporné otázky neplatnosti tvrdených právnych úkonov posúdiť. Neexistuje príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právnych úkonov a neplatnosťou dražby, ZoDD nebol porušený žiadnym spôsobom, súd má právo sám predbežne všetky tieto otázky posúdiť. Žalovaný 1/ uviedol, že nie je možné prerušenie konania do právoplatného skončenia konania sp.zn.11Csp/1/2020, nakoľko konanie sp.zn. bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania, t.j. konania sp.zn. , pričom nie je ani dôvod na prerušenie konania v súvislosti s konaním sp. zn. . Žalobcovia v podaní z 20.10.2020 uviedli, že žalovaný 1/ nepresvedčivo odkázal na Doložku k notárskej zápisnici o chybe v písaní v údaji o všeobecnej hodnote. V deň konania dražby bol notár

svedkom prečítania ohodnotenia predmetu dražby podľa znaleckého posudku č. 185/2018 znalcom Ing. Sedlačkom z 29.10.2018 vo výške 98.700 eur, uvedeného znenia bol svedkom aj žalobca 2/, namietal ohodnotenie. Opätovne namieta absenciu náležitostí zápisnice, podpisov účastníkmi dražby, nepravdivosť údajov, na opravu notárskej zápisnice nebol notár splnomocnený. V ďalšom opakuje už uvedenú argumentáciu, napáda platnosť úkonov- oznámenia o výkone záložného práva, poslednej výzvy pred zosplatnením a vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Výška pohľadávky je v hrubom nepomere k výške zálohu. Žiada vypočuť znalca Ing. Sedlačka k nepochopiteľnému poklesu ceny nehnuteľností od roku 2018-2019, v posudku č. 185/2018 zo dňa 29.10.2018 bola všeobecná cena 98.700 eur, v posudku č.145/2019 zo dňa 20.11.2019 bola všeobecná cena 85.800 eur, znalec nikdy nebol na obhliadke predmetu dražby. Žalovaný 2/ v rámci dupliky v podaní z 9.3.2021 uviedol, že § 24 ZoDD vyžaduje iba označenie navrhovateľa dražby, bývalého vlastníka predmetu dražby, dražobníka, licitátora. Účastníkmi právneho úkonu zaznamenaného v notárskej zápisnici sú dražobník a vydražiteľ. Účastníci dražby, ktorí neurobili najvyššie podanie sa nestali účastníkmi úkonu vydraženia, nemôžu byť preto uvedení v notárskej zápisnici o dražbe. Ohľadne ohodnotenia nehnuteľnosti uviedol, že výzva na sprístupnenie bola žalobcovi 1/ doručená dňa 17.10.2019, ten vykonanie obhliadky nezabezpečil, dražobník tak postupoval v zmysle ZoDD. Žalobcovia v podaní z 21.03.2021 popreli zmeškanie prekluzívnej lehoty, o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z 25.3.2020 bolo jasne a zrozumiteľne uzákonené, že podľa lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V danom prípade lehota troch mesiacov na podanie žaloby o neplatnosť dražby začala plynúť dňa 16.1.2020 a dňa 26.3.2020 sa jej plynutie pozastavilo (lehota zostala spočívať). Opätovne sa plynutie lehoty začalo až dňa 1.5.2020. Žaloba bola podaná v súlade zo zákonom, pričom k preklúzii práva na podanie žaloby nikdy nedošlo. Popreli tvrdenie žalovaného 2/, že príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právnych úkonov a neplatnosťou dražby neexistuje. Príčinnou súvislosťou je spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1/, ktorú treba posúdiť ako i neprijateľné podmienky zmluvy, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný. Prejednávaná vec je spotrebiteľským sporom, ako aj veci prejednávané v konaniach pod sp.zn. a . Je potrebné ustáliť otázku platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1/, na ktorých základe sa domáha v uvedených konaniach nárokov o zaplatenie, súd má ex offo preskúmať príčinnú súvislosť medzi neplatnosťami právnych úkonov a neplatnosťou dražby. Namietali, že v dotknutej notárskej zápisnici o dražbe je uvedené v časti opis predmetu dražby, že v znaleckom posudku č. 178/2008, ktorý vyhotovil Ing. Pažitný je ohodnotenie vybavenia domu, pričom počas konania dražby cena vybavenia domu nebola účastníkom dražby prednesená, predmet dražby tak nebol dostatočne špecifikovaný, aby bol spôsobilý byť predmetom dražby zapísaný v Oznámení o dražbe DD PSO 157/18 z 13.12.2019, kde je uvedené ohodnotenie predmetu dražby všeobecnou cenou odhadu 85.000 eur, na základe znaleckého posudku č.145/2019 znalca Ing. Sedláčeka, pričom táto skutočnosť nekorešponduje s údajom o všeobecnej hodnote predmetu dobrovoľnej dražby v dotknutej notárskej zápisnici, kde je uvedená sumou 98.700 eur podľa znaleckého posudku č. 185/2018, ktorý bol vyhotovený za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Z notárskej zápisnice na strane druhej v odseku Opis predmetu dražby, z dôvodu nesprístupnenia rodinného domu vyplýva, že znalec pre potreby vyčíslenia východiskovej hodnoty uvažoval so č. 178/2008 zo 7.7.2008 znalca Ing. Pažitného, pričom všeobecná hodnota domu v roku 2008 bola vyčíslená sumou 82.161,65 eur, avšak v znaleckom posudku č. 185/2018 z 29.10.2018 znalca Ing. Juraja Sedláčka všeobecná hodnota domu bola vyčíslená sumou 58.889,74 eur, pričom ide o rozdiel 23.271,91 eur, čo nezodpovedá maximálnej amortizácii, a to o 1% ročne, čo zo sumy 82.161,65 eur v roku 2008 predstavuje za 10 rokov spolu 10 %, čo je 8.216 eur. Je tak dôvodné podozrenie pre úmyselné poškodenie vlastníkov domu, pričom ide o protiprávne konanie žalovaného 2/. Poukázali na prehľad ohodnotených nehnuteľností znalcami, pričom ceny nehnuteľností neustále rastú a od roku 2008 vzrástli. 1. Znalecký posudok č. 178/2008 zo 2.7.2008 znalec: Ing. Pažitný, hodnota 153.000 eur, 2. Znalecký posudok č. 185/2018 zo 29.9.2018 znalec: Ing. Sedláček hodnota 98.700 eur, 3. Znalecký posudok č. 145/2019 zo 20.11.2019 znalec: Ing. Sedláček, hodnota 85.800 eur, 4. Znalecký posudok č. 2/2020 zo 6.1.2020 znalec: Ing. Meszároš, hodnota 84.500 eur. Ak má súd má za to, že mu prislúcha posúdiť úkony žalovaných, ktoré predchádzali napádanej dražbe, nie je dôvod na prerušenie konania. V opačnom prípade na prerušení

konania trvá. Žalobcovia v podaní zo dňa 20.3.2021 opätovne tvrdili, že otázka platnosti právnych úkonov -oznámenia o výkone záložného práva, poslednej výzvy pred zosplatnením a vyhlásenia úveru za predčasne splatný je rozhodujúca pre toto konanie, resp. súd je povinný ex offo platnosť úkonov posúdiť. S poukazom na uznesenie NS SR č. uviedli, že nejde o určovaciu žalobu, ale osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi podľa o ochrane spotrebiteľa. V konaní sp. zn. sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere č. 038/2014/08SU z 23.7.2008, vyhlásenia úveru za predčasne splatný, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ako aj určenia neplatnosti viacerých neprijateľných zmluvných podmienok. Obdobne v konaní sp. zn. sa domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov a určenia neplatnosti viacerých neprijateľných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa 7.9.2009 bola medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o N. HYPO úvere č. 041/2014/09SU, bol poskytnutý úver v sume 51.613,40 eur (Zmluva o úvere 1). Dňa 21.7.2008 bola medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 038/2014/08SU, bol poskytnutý úver v sume 13.277,57 eur (Zmluva o úvere 2). Dňa 3.5.2007 bola medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovaným 1/ (dlžníkom 2/ bol C. G.) uzavretá Zmluva o hypotekárnom úvere č. 021/2014/07HU, na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume 30.870,34 eur (Zmluva o úvere 3). Pohľadávky zo zmlúv o úvere 1, 2, 3 boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. B. vo vlastníctve žalobcu 1/ a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. B. vo vlastníctve žalobcov 2/ a 3/ každý v spoluvlastníckom podiele 1/2. Záložné právo bolo zriadené na základe: Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k UZ č. 041/2014/09SU, vklad č. 1280/2009, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 038/2014/08SU, vklad č. 1654/2008, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 021/2014/07HU, vklad č. 943/2007. Z dôvodu nedodržania platobnej disciplíny žalobcov so splácaním úverov poskytnutých záložným veriteľom došlo k zosplatneniu uvedených úverov a k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva. Z listu žalovaného 1/ z 11.8.2017 bolo žalobcom oznámené vyhlásenie úveru č. 041/2014/09SU za predčasne splatný a zároveň bolo oznámené začatie výkonu záložného práva. Dlžná suma predstavovala 2.257,55 eur. V deň účinnosti predčasnej splatnosti predstavoval záväzok z úverovej zmluvy sumu 44.831,57 eur. Z listu žalovaného 1/ zo 14.3.2018 bolo žalobcom oznámené vyhlásenie úveru č. 038/2014/08SU za predčasne splatný a zároveň bolo oznámené začatie výkonu záložného práva. Dlžná suma predstavovala 1.598,24 eur. V deň účinnosti predčasnej splatnosti predstavoval záväzok z úverovej zmluvy sumu 11.247,93 eur. Z listu žalovaného 1/ z 11.8.2017 bolo žalobcom oznámené vyhlásenie úveru č. 021/2014/07HU za predčasne splatný a zároveň bolo oznámené začatie výkonu záložného práva. Dlžná suma predstavovala 1.299,34 eur. V deň účinnosti predčasnej splatnosti predstavuje záväzok z úverovej zmluvy sumu 26.949,72 eur. Zo č. 185/2018 z 29.9.2018 vypracovaného znalcom Ing. Sedláček vyplýva hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. B. v sume 98.700 eur. Zo č. 145/2019 zo 20.11.2019 vypracovaného znalcom Ing. Sedláček vyplýva hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. B. v sume 85.800 eur. Dňa 15.1.2020 o 11:30 hod. sa konala v Malej konferenčnej miestnosti, Hotela SPECTRUM, Vladimíra Clementisa 13, Trnava, dražba prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o. ako žalovaného 2/, jej priebeh bol osvedčený v Notárskej zápisnici z 15.1.2020 č. N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 spísanej JUDr. Máriou Vrábelovou (O. X/)- notárskou kandidátkou poverenou notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou (žalovaná 5/), so sídlom Boženy Nemcovej 13 v Nitre (ďalej „NZ"). Predmetom dražby bol súbor vecí - nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom na Okresnom úrade Hlohovec, okres: Hlohovec, obec B., katastrálne územie B., zapísané na liste vlastníctva LV č. XXXX- parcely registra C, parc. č.3936/1, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 282 m2, parc. č. 3936/2, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 190 m2, parc. č. 3936/3, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 29 m2, parc. č. 3938, záhrada vo výmere 820 m2, stavby- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. 3936/2, na parcele č. 3936/3, popis stavby: dom, vedené pod B1 v spoluvlastníckom podiele 1/1, nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom na Okresnom úrade Hlohovec, okres: Hlohovec, obec B., katastrálne územie B., zapísané na liste vlastníctva LV č. XXXX- parcely registra „C", parc. č. 3936/4 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 162 m2, parc. č. 3937 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 40 m2, stavby- samostatne stojaca garáž bez prideleného súpisného čísla postavená na parcele č. 3937, vedené pod B1 v spoluvlastníckom podiele 1, pod B2 v spoluvlastníckom podiele 1, spolu v spoluvlastníckom podiele 1/1. Výlučným vlastníkom predmetu dražby zapísaného na LV č. XXXX je žalobca 1/, podielovými spoluvlastníkmi predmetu dražby zapísaného na LV č. XXXX sú žalobca 2/ a žalobkyňa 3/, každý v podiele 1. V čase konania napadnutej dražby mali v nehnuteľnosti rodinný dom obydlie a trvalý pobyt nahlásený J. B., A. B. K., A. B. F., D.

B.. Navrhovateľom dražby v predmetnom prípade bol žalovaný 1/, vydražiteľom žalovaný 3/, pričom predmet dobrovoľnej dražby bol vydražený za cenu 66.000 eur. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 10.11.2021 trval na tom, že dražba nebola dobrovoľná, pretože on s ňou nesúhlasil. On spolu s bratom a s manželkou si zobrali úver a mali podpísať aj záložnú zmluvu, on nevedel, že sa môže stať taká situácia, že by im mali zobrať nehnuteľnosti, v ktorých bývajú, ostal prekvapený, keď sa začali diať tieto okolnosti, že banka žiadala zaplatiť viac ako boli dohodnuté splátky v úverovej zmluve, pričom malo ísť o zosplatnenie úveru, oni tieto peniaze nemali ako rodina, pričom im oznámili, že sa nedá ani dohodnúť na žiadnych splátkach, jediné čo banka urobí je vydraženie predmetných nehnuteľností. Žalobca namieta preto aj záložnú zmluvu a spochybňuje ju, boli porušené ust. ZoDD. Neplatnosť považuje v tom, že v zmluve je síce uvedené, že sa môže vykonať záložné právo predajom na dražbe, avšak nemôže to byť len jednostranné rozhodnutie banky, resp. záložného veriteľa, pretože neboli doručované listiny - oznámenie o zosplatnení úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, tieto právne úkony považuje za neplatné. Pohľadávkou nemohla byť suma uvedená v zmluve o dražbe, pretože úver bol splácaný každý mesiac a to od r. 2008, pričom úverová zmluva má dohodnutý čas splácania úveru dlhší, ako obdobie, v ktorom bola vykonaná dražba, t. j. 1/2020. Žalobca spochybňuje ohodnotenie nehnuteľnosti. Úver je neplatne zosplatnený, neboli dodržané ust. § 53 ods. 9 O.z., nebolo oznámené všetkým účastníkom zmluvy zosplatnenie, ako aj z dôvodu nesprávneho účtovania. V tej dobe nedošlo k omeškaniu, pôvodne dohodnuté splátky v úvere č. 021/2014/07HU vo výške 131,28 eur a s prihliadnutím na počet splátok boli všetky uhradené, nebol tam žiaden dlh, dlh pravdepodobne vygeneroval veriteľ tak, že k splátkam si inkasoval rôzne poplatky. Poukázal na o ochrane spotrebiteľa, nebola poskytnutá odborná starostlivosť, neboli zhodnotené bonity, resp. platobné schopnosti žalobcov ako spotrebiteľov, nebolo doručené oznámenie o dražbe žalobcom do vlastných rúk. Zástupca žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 11.5.2022 navrhol vykonať výsluch všetkých žalovaných 1/ až 4/, výsluch znalca Juraja Sedláčka ohľadne nízkej ceny, výsluch notárky ohľadom opravy NZ, nakoľko išlo o technickú formálnu záležitosť opravy NZ, pričom sa nedá opraviť to, čo sa skutočne na tej dražbe odohralo a za akú cenu mal byť ohodnocovaný predmet dražby, výsluch dražobníka - licitátora. Uviedol, že nebol špecifikovaný predmet dražby, či sa má dražiť v celku alebo jeho časť. K predmetu dražby, ktorý mal byť uvedený dražobníkom, je aj právo prechodu a právo vstupu cez pozemok parcela č. 3936/3 a parc. č. 3936/1, toto nebolo zohľadnené ani v posudku, pričom záujemcovia, ak dražili ten predmet, ktorý je uvedený v NZ N33/2020, dražili časť nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosti ako celok. K predmetným nehnuteľnostiam je i zriadené vecné bremeno, a to právo vstupu, prechodu, prejazdu, právo zriadenia, uloženia, vedenia, výstavby, používania podzemných vedení - prípojok na inžinierske siete, a to kanalizácia, voda, plyn, elektrika, cez pozemky súvisiace s pozemkami, ktoré boli označené dražobníkom ako predmet dražby. Poukázal na skutočnosť, že prípadný vydražiteľ o uvedenom nebol informovaný. Ujmu označuje ako majetkovú ujmu a ujmu na osobných právach, všetky osoby, ktoré v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, neboli o dražbe informované, nebol špecifikovaný predmet dražby, či sa má dražiť v celku alebo jeho časť, dražobník porušil ZoDD, nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a v čase konania dražby, neodovzdal predmet dražby, predmet dražby ani nemohol dražiť, nemal ho vo faktickej moci. Žalobca 2/ (zároveň zástupca žalobkyne 3/) na pojednávaniach súhlasil s tým, čo povedal zástupca žalobcu 1/. Posudky boli robené jedným znalcom po roku, ceny nehnuteľností narástli, pričom druhý posudok bol na jeseň 2019 ohodnotený na sumu 85.800 eur. Dražba prebehla netransparentným spôsobom. Znalec vychádzal z posudku č. 178/2008 pri uzatváraní zmluvy. Podľa predloženej špecifikácie úverového účtu pri úvere 038/2014/08SU poslednou splátkou bola splátka z 22.1.2018. Nebolo mu prezentované, že má byť zvýšená úroková sadzba, po mesiaci od úveru. Žalobca 2/ momentálne pracuje ako kontrolór kvality. V čase nesplácania úveru zohnal peniaze na 5 exekúcií, ktoré boli v ťarchách, išlo o sumu 2.500 eur, tieto vyrovnal, ťarchy neboli už žiadne. Na LV ostala iba poznámka o jednej exekúcií vo výške cca 4.000 eur, zrejme voči zdrav. poisťovni, kvôli tomu banka trvala na výmaze aj uvedenej poznámky. Momentálne spláca 300 eur, úver voči fyzickej osobe, všetky dlhy voči poisťovni má zaplatené. Dražba reálne trvala 45 min., v zápisnici je uvedené 9 minút. Žalovaný 1/ sa na pojednávaniach vyjadril, že považuje žalobu za neurčitú, pretože žalobcovia nešpecifikovali dôvod, prečo by dražba mala byť vyhlásená za neplatnú, rovnako aj notárska zápisnica, pretože oba úkony boli urobené v zmysle zákonných predpisov. K otázke neplatnosti úverových a záložných zmlúv, banka pri uzatváraní úveru, ako aj počas celého trvania úveru konala v zmysle právnych predpisov a obchodných podmienok. Čo sa týka zosplatnenia, oznámenia boli zasielané všetkým žalobcom. Má doručenky k zosplatneniu úveru č. 041/2014/09SU od A. B., doručené bolo spôsobom - neprevzaté v odbernej lehote, A. B. prevzaté 18.8.2017, D. B. prevzaté 31.8.2017. Podmienky na zosplatnenie boli splnené, vzhľadom k tomu, že klient bol v omeškaní v splnení splátok.

Vo vzťahu k namietaným skutočnostiam ohľadom výšky splátok, resp. tvrdení, že klient nebol v dlhu, do spisu vedia doložiť špecifikácie úverov. Ohľadne sumy 658,25 eur pri úvere č.038 objasňuje, zrejme mal byť zablokovaný bežný účet, z ktorého si banka inkasovala splátky úveru z dôvodu exekučného konania, toto nebolo oznámené spotrebiteľom, exekútor si túto sumu ani nestiahol, pretože podľa exekučného poriadku musí predchádzať upovedomenie o začatí exekúcií, dlžník má právo podať návrh na zastavenie exekúcie, a až po rozhodnutí súdu je možné, aby exekútor uspokojil pohľadávku prikázaním pohľadávky v banke, resp. márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Protistrana uviedla, že tento bežný účet bol viazaný na úverový účet, z ktorého si veriteľ inkasoval splátky na úhradu úveru. Ohľadne doručenia výziev pred zosplatnením, doručovalo sa do vlastných rúk, niektoré doručenky boli prevzaté, niektoré sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, doručovalo sa na adresy, ktoré boli uvedené klientom v banke. Predložil doručenky k uvedeným výzvam: A. B. prevzaté 18.8.2017, D. B. prevzaté 31.8.2017 a C. G. prevzaté 18.8.2017. Na LV sú uvedené ťarchy, z toho vychádzal aj znalec, aj záujemcovia. K prípojkám uvádza, že ide o vecné bremeno in rem - vzťahujú sa na nehnuteľnosť, tzn. vecné bremeno patrí k nehnuteľnosti, a teda nemohlo sa stať, že vydražiteľ nehnuteľnosti by zostal nepripojený k sieti. Ohľadne určitosti predmetu dražby- špecifikácie, banka mohla vykonávať záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy, kde je dostatočne špecifikovaná. Dostatočne preukázali riadne doručenie, a to predložením listín k doručovaným písomnostiam. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu 2/, poznámka na LV je prekážkou na schválenie zníženia úrokovej sadzby, z toho dôvodu nebola schválená žiadosť žalobcu o zníženie úrokovej sadzby. Na otázky zo strany žalobcov uviedol, že žalobcom neposkytli reštrukturalizáciu úverov zrejme z dôvodu nedodržania ustanovení banky. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. ohľadne kumulatívneho splnenia podmienok v § 21 na neplatnosť dražby. Žalovaný 2/ na pojednávaniach žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zotrval na námietke preklúzie, žaloba bola podaná po lehote. K nedoručeniu poštových písomnosti- výzvy pred zosplatnením úverov uviedol, že doručenky sú verenými listinami, ktorých obsah sa považuje za pravdivý, dokiaľ nie je preukázaný opak, zásielky boli poslané do vlastných rúk, tak nie je možné, aby ich Slovenská pošta vydala inej osobe ako adresátovi, alebo jeho splnomocnencovi. Ak by nemal súd preukázané doručovanie, navrhuje výsluch pracovníka pošty, ktorý doručoval predmetnú zásielku. Ohľadne doručovania poukazuje na podanie z 8.11.2021. Ohľadne špecifikácie nehnuteľnosti - predmetu dražby, táto vyplýva z notárskej zápisnice, ako aj z oznámenia o vykonaní dražby a zhoduje sa s opisom v zmysle LV č. XXXX. Ohľadne ohodnocovania vecných bremien, ak by aj bolo tak, ako uvádza žalobca, toto sa nedotklo jeho práv, mohlo sa to dotknúť práv osôb na strane žalovaných. Povinnosťou dražobníka bolo obstarať znalecký posudok, vec ohodnotenia je záležitosť znalca. Nepovažuje za potrebné vykonávať výsluch znalca, ani notára, všetky podstatné a relevantné skutočnosti sú v znaleckom posudku. Odovzdanie predmetu dražby nemôže mať vplyv na platnosť dražby. Zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, poukazuje na aktívnu vecnú legitimáciu. Dodatkom išlo o opravenie pisárskej chyby, správne znenie má byť ,,všeobecná hodnota predmetu podľa č. 145/2019 zo dňa 20.11.2019 a cena je 85.800 eur.“ Žalovaný 3/ na pojednávaní na otázky žalobcov uviedol, že o dražbe sa dozvedel z internetu a z mestskej tabule, na obhliadke nebol, dom poznal, býva z druhej strany, presne nevedel, kto z rodiny B. tam býva, ani ho to nezaujímalo, dom mu neodovzdali, nepustili ich dovnútra terajší bývajúci, čaká už 2 roky. Zápisnica bola prečítaná, nevie, či ju podpisovali iní, nevedel, či mala chybu. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť, on vydražil 13- árový pozemok a starý dom, zariadenie v dome nekupoval, o vecných bremenách nevedel, tie nekupoval. Žalovaná 4/ na pojednávaní uviedla, že ako notársky kandidát vypracovala zmluvu, bolo to dávnejšie, nevie sa vyjadriť k notárskej zápisnici, ani k dodatku ani k priebehu dražby, nakoľko si na uvedené nespomína, pre notársky úrad už nepracuje vyše roka. Pridržiava sa svojho vyjadrenia v spise. Žalovaný 2/ po nariadenom pojednávaní k sporným skutočnostiam namietaným žalobcami na pojednávaní v podaní z 8.11.2021 uviedol k okolnostiam dražby, že v súlade s ZoDD zasielal oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Všetky zásielky boli zasielané na adresy evidovaných trvalých pobytov, resp. iné adresy, o ktorých sa žalovaný 2/ dozvedel. Ako dôkazy predložil poštové doručenky k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva z dňa 6.9.2018 (D. B.), 10.9.2018 (A. B.), 7.9.2018 (A. B.) a 23.8.2018 C. G. - dlžníkovi zabezpečenej pohľadávky. Predložil splnomocnenie N. M. K., J. pre žalovaného 2/. Zároveň boli žalobcom dňa 22.8.2018 zaslané výzvy na sprístupnenie predmetu dražby znalcom Ing. Sedláčkom, s termínom obhliadky určeným na deň 13.9.2018 (22 dní po zaslaní výzvy - ZoDD - doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy). Napriek skutočnosti, že bola výzva na sprístupnenie včas žalovaným zaslaná a žalobcovi 2/ aj pred termínom obhliadky doručená,

nebol predmet dražby dňa 13.9.2018 znalcovi sprístupnený. Žalobca 2/ (komunikoval so zamestnancom žalovaného 2/ e-mailom) požiadal žalovaného 2/ o náhradný termín obhliadky znalcom, náhradný termín bol stanovený na 28.9.2018, žalobcom boli znovu zaslané výzvy na sprístupnenie predmetu dražby. Žalobcovia napriek vyššie uvedeným výzvam a ústretovosti žalovaných 1/ a 2/ nesprístupnili predmet dražby ani 28.9.2018, ako dokazuje text samotného č. 185/2018 z 29.10.2018 vypracovaného Ing. Sedláčkom s určením všeobecnej hodnoty predmetu dražby na sumu 98.700 eur. č. 185/2018 bol žalobcom zaslaný dňa 12.11.2018, t. j. v súlade s ZoDD, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby, nakoľko prvá dražba bola vykonaná dňa 7.2.2019. Zásielky so sa žalovanému 2/ vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote z adries. Žalobkyňa 3/ si prevzala dňa 24.11.2018. Oznámenie o dražbe konanej dňa 7.2.2019 bolo žalobcom zaslané dňa 27.12.2018, ako preukazujú priložené poštové obálky. Najnižšie podanie bolo podľa oznámenia o dražbe vo výške 98.700 eur (100% všeobecnej hodnoty určenej ). Nakoľko na dražbe dňa 7.2.2019 nebolo urobené ani najnižšie podanie, dražba tak bola neúspešná, pristúpil žalovaný 2/ k príprave 1. opakovanej dražby. V súlade s ZoDD; dražobník nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby, pre účel ohodnotenia predmetu dražby bol použitý znalecký posudok Ing. Sedláčka č. 185/2018 z 29.10.2018. Oznámenie o opakovanej dražbe konanej dňa 5.4.2019 bolo žalobcom zaslané dňa 6.3.2019, ZoDD bol dodržaný. Najnižšie podanie bolo podľa označeného oznámenia o dražbe vo výške 88.830 eur (90% všeobecnej hodnoty určenej ). Nakoľko č.185/2018 Ing. Sedláčka nebol v súlade s ZoDD použiteľný pre ohodnotenie predmetu dražby, inicioval žalovaný 2/ proces obstarania nového . Žalobcom boli dňa 14.10.2019 zaslané výzvy na sprístupnenie predmetu dražby znalcom Ing. Sedláčkom, s termínom obhliadky určeným na deň 5.11.2019 (22 dní po zaslaní výzvy - ZoDD -doba obhliadky (ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy) tak bola dodržaná. Výzva na sprístupnenie bola včas žalovaným zaslaná a aj pred termínom obhliadky doručená, predmet dražby nebol dňa 5.11.2019 znalcovi sprístupnený. Dňa 20.11.2019 bol vypracovaný č. 145/2019 Ing. Sedláčkom s určením všeobecnej hodnoty predmetu dražby na sumu 85.800 eur. č. 145/2019 bol žalobcom zaslaný dňa 28.11.2019, t. j. v súlade s ZoDD, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby, druhá opakovaná dražba bola vykonaná dňa 15.1.2020. Žalobca 2/ a / si predmetný prevzali dňa 19.12.2019 a žalobca 1/ dňa 11.1.2020. Nakoľko boli žalobcami 2/ a 3/ podané námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby so žiadosťou o vypracovanie nového v súlade s ZoDD, obstaral žalovaný 2/ ďalší znalecký posudok od iného znalca. Za tým účelom boli žalobcom dňa 27.12.2019 zaslané výzvy na sprístupnenie predmetu dražby znalcom z príslušného odboru Ing. Mészárosom, s termínom obhliadky určeným na deň 2.1.2020. Doba tri týždne nemohla byť v tomto prípade dodržaná, nakoľko dražobník je povinný podľa ZoDD zabezpečiť do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti vlastníka. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť ustanovená v ZoDD je definovaná ako povinnosť existujúca „spravidla", má za to, že vzhľadom na odôvodnené a zo 6.1.2020 vypracovaným Ing. Mészárosom s určením všeobecnej hodnoty predmetu dražby na sumu 84.500 eur. č. 2/2020 bol žalobcom zaslaný dňa 7.1.2020, spolu s vyjadrením žalovaného 2/ k námietkam proti ohodnoteniu predmetu dražby, v súlade s ZoDD. Oznámenie o opakovanej dražbe konanej dňa 15.1.2020 bolo žalobcom zaslané dňa 16.12.2019, ako preukazuje priložený poštový podací hárok. ZoDD (v lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa ) tak bol dodržaný. Najnižšie podanie bolo podľa vyššie označeného oznámenia o dražbe vo výške 65.000 eur (75,75 % všeobecnej hodnoty určenej ). Je nepochybné, že vyššie uvedená prekluzívna lehota pre uplatnenie práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby je lehotou určenou v mesiacoch. V tomto prípade je tak aplikovateľné ust. O.z. Ak došlo v dôsledku ustanovení o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 k spočívaniu lehoty na podanie žaloby v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dražby (15.1.2020) uplynula dňa 1.5.2020, najneskôr 15.5.2020, ak má byť učinené zadosť ust. O.z. Predmetná lehota by bola za obvyklých okolností uplynula dňa 15.4.2020. V dôsledku však dostali žalobcovia extra čas do 30.4.2020, a tým bol aj dosiahnutý účel uvedeného zákona. Nie je možné určiť posledný deň predmetnej lehoty tak, že sa určí zvyšný počet dní po odrátaní dní od 15.1.2020 do 27.3.2020, a to z dôvodu, že predmetná lehota je zákonom ustanovená ako lehota určená v mesiacoch a jej koniec pripadá na určený deň bez ohľadu na skutočný počet dní, ktoré pre ten ktorý mesiac v rámci daného obdobia uplynú. Navyše by uvedeným výkladom nedošlo k žiadnej ujme na právach žalobcov, nakoľko tí mali reálne čas od

15.1.2020 do 30.4.2020, resp. 15.5.2020 na to, aby podali predmetnú žalobu. Ak teda bola žaloba podaná dňa 19.5.2020, bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 21 odsek 1 ZoDD a súd by ju mal už z tohto dôvodu zamietnuť. Súd prvej inštancie dôvodil, že predmetom konania v danej vecí bola žaloba žalobcov o určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa 15.1.2020, osvedčená notárskou zápisnicou č. N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRls 1134/2020 z 15.1.2020 je neplatná. Žalobcovia sa vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ide tak o určenie právnej skutočnosti, a teda žalobu prípustnú podľa , kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti, pri určení právnej skutočnosti musí byť uvedená možnosť daná iným právnym predpisom. Predmetný nárok vyplýva z ust. ZoDD, a to v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, pričom osoba domáhajúca sa uvedeného nároku tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a súdom citovaných zákonných ustanovení, mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcov je nedôvodná. Nie je sporným, že medzi stranami sporu boli uzatvorené 3 úverové zmluvy. Dňa 7.9.2009 bola medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o N. úvere č. 041/2014/09SU, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 51.613,40 eur (zmluva o úvere 1). Dňa 21.7.2008 bola medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 038/2014/08SU, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 13.277,57 eur (zmluva o úvere 2). Dňa 3.5.2007 bola medzi žalobcami 2/a 3/ a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o hypotekárnom úvere č. 021/2014/07HU, na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume 30.870,34 eur (zmluva o úvere 3). Pohľadávky zo zmlúv o úvere 1, 2, 3 boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. B. vo vlastníctve žalobcu 1/ a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. B. v spoluvlastníctve žalobcu 2/ a 3/, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2. Záložné právo bolo zriadené na základe: zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k UZ č. 041/2014/09SU, vklad č. 1280/2009, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 038/2014/08SU, vklad č. 1654/2008, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 021/2014/07HU, vklad č. 943/2007. Uvedené zmluvy o úveroch sa v zmysle príslušných ustanovení Obch.z. považujú za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obch.z. Zároveň sa na tento zmluvný vzťah vzťahuje aj zákonná úprava spotrebiteľských zmlúv, t.j. ustanovenia a nasl. O.z., resp. aj ustanovenia O.z. upravujúce právne úkony ako také. V danom prípade súd nemal pochybnosti, že úverové zmluvy uzavreté medzi žalobcami a žalovaným 1/ sú zmluvami spotrebiteľskými, nejedná sa však o spotrebiteľský úver a nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na charakter poskytnutého úveru, ako aj na skutočnosť, že všetky úvery boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam. Na základe úverových zmlúv medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným 1/ ako veriteľom sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Obch.z. podstatnými časťami zmluvy o úvere stanovuje určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Po preskúmaní listinných dôkazov doložených zo strany žalobcov súd dospel k záveru, že v zmluvách je určitým aj jasným spôsobom uvedené, že žalobcovia čerpali úver, zmluvu podpísali slobodne, vážne, je určitá a zrozumiteľná, a preto súd nevzhliadol neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na ust. O.z. Zmluvy o úvere obsahovali všetky zákonom predpísané náležitosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol žalobcom ako dlžníkom 3 úvery, ktoré boli zabezpečené záložným právom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Spornými skutočnosťami bola namietaná platnosť záložných zmlúv, ako aj porušenia ustanovení ZoDD. Zo spisu je zrejmé, že z dôvodu, že žalobcovia nesplácali úvery riadne a včas, žalovaný 1/ pristúpil k predčasnej splatnosti úverov. Následne žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka. V rámci výkonu dobrovoľnej dražby predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný 3/ ako vydražiteľ. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorej platnosť sa v konaní žalobou tiež napáda. Spornými skutočnosťami namietanými žalobcami bola platnosť záložnej zmluvy, ako aj porušenia ustanovení ZoDD, ako aj ďalšie žalobcami namietané skutočnosti. Ako prvou sa súd v konaní zaoberal otázkou dodržania lehoty stanovenej v ZoDD. Toto ustanovenie zakotvuje 3-mesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá sa počíta odo dňa udelenia príklepu. Keďže

príklep bol udelený na dražbe dňa 15.1.2020, počnúc dňom 16.1.2020 začala plynúť uvedená 3- mesačná lehota. Za bežných okolností posledný deň tejto lehoty by pripadol na deň 15.4.2020. Avšak podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 došlo k pozastaveniu plynutia lehôt a k spočívaniu lehôt od účinnosti uvedeného zákona t.j. od 27.3.2020 do 30.4.2020. Nakoľko lehota mala uplynúť 15.4.2020, dňa 27.3.2020 lehota začala spočívať, od pozastavenia plynutia do skončenia pri „normálnom stave“ tak zostávalo 20 neuplynutých dní lehoty, o ktoré bolo nutné lehotu predĺžiť. Opätovne sa plynutie lehoty začalo až dňa 1.5.2020, posledný deň na podanie žaloby tak bol 20.5.2020. Žaloba podaná dňa 19.5.2020 je tak žalobcami podaná včas. S poukazom na ZoDD bol súd prvej inštancie názoru, že stranami sporu sú všetky osoby, ktorých účasť v takomto konaní zákon v uvedenom ustanovení vyžaduje. V prípade označených žalovaných 4/ a 5/ ide o nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko tieto osoby nie sú účastníkmi konania o neplatnosť dražby, procesným dôsledkom uvedeného je potom zamietnutie žaloby voči uvedeným žalovaným. Ohľadne žalobcami namietanej neplatnosti záložnej zmluvy, resp. záložných zmlúv súd uviedol, že neboli špecifikované dôvody, ktoré by údajnú neplatnosť záložných zmlúv mali spôsobovať. Súd podrobil zmluvy prieskumu ohľadne ich základných náležitostí, pričom zistil, že obsahujú náležitosti podľa O.z.- jasne sú vymedzené strany- záložný veriteľ a záložca, pohľadávka, pre ktorú je zriadená zmluva (zabezpečovaná pohľadávka), predmet záložného práva (záloh), z ktorého bude pohľadávka uspokojená. Predmet záložného práva je zároveň riadne špecifikovaný v súlade s príslušnými LV č. XXXX J. P. XXXX, k.ú B., a to vrátane vecných bremien (práva prechodu, prechodu, prejazdu, právo zriadenia, uloženia, vedenia výstavby a používania podzemných vedení-prípojok na inžinierske siete). Nebol tak zistený žiaden nedostatok záložných zmlúv, ktorý by spôsoboval ich neplatnosť. Záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva na základe O.z., nakoľko pohľadávka dlžníkov nebola včas a riadne splnená. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu, pričom platí, že vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci. vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa na základe O.z., ak pohľadávka dlžníka nie je včas a riadne splnená, speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Uvedené oprávnenie vyplýva priamo z O.z., podľa ktorého pri výkone dražby záložný veriteľ koná v mene záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý uzatvorením záložnej zmluvy dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (ZoDD). Dražba tak prebehla na základe písomnej zmluvy z 10.9.2018 o vykonaní dražby uzatvorenej medzi žalovaným 2/ - dražobníkom a navrhovateľom dražby - žalovaným 1/, na základe jeho oprávnenia vyplývajúceho z O.z., podľa ktorého pri výkone dražby záložný veriteľ koná v mene záložcu. Uvedené vyvracia námietku žalobcov, že nedali súhlas na vykonanie dražby, že veriteľ nebol oprávnený disponovať s predmetom dražby, nakoľko súhlasom k dražbe je samotná zmluva o výkone záložného práva. Zmluva o vykonaní dražby za záložného veriteľa bola podpísaná osobami, ktoré boli na uvedený úkon splnomocnené 2 členmi predstavenstva N. M. K., J. (záložný veriteľ) - kópia poverenia je aj súčasťou spisu na č.l. 129, poverenie zo 7.8.2018 sa výslovne vzťahuje aj na výkon záložného práva (písm.ii poverenia). Súčasťou zmluvy o vykonaní dražby je aj príloha- vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet je možné dražiť ( v spojení s ZoDD), vrátane uvedenia dôvodu konania dražby - bod 8 zmluvy, vrátane povinnej náležitosti, a to: písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa ZoDD nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto ZoDD nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti. K námietkam žalobcov ohľadne nedostatkov v notárskej zápisnici súd uvádza, že notárska zápisnica ako verejná listina preukazujúca skutočnosti v nej uvedené, bola vyhotovená podľa ZoDD ako povinná forma zápisnice o právnom úkone, nakoľko išlo o dražbu domu. Vyhotovená notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle ZoDD, obsahuje označenia osôb navrhovateľa dražby, bývalých vlastníkov, dražobníka, licitátora, vydražiteľa. Účastníkom právneho úkonu, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica, (t. j. úkonu vydraženia) je dražobník a vydražiteľ, resp. podávateľ námietok, ostatní sa nestali účastníkmi úkonu vydraženia, aj keď sa dražby zúčastnili. Zápisnica je podpísaná povinnými osobami podľa ZoDD: dražobníkom, licitátorom, vydražiteľom. Osoba,

ktorá vzniesla námietky - žalobca 2/ zápisnicu podpísať odmietol, uvedené je v zápisnici uvedené. Rovnako v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby (č.l.70 spisu) je uvedené, že k odovzdaniu predmetu dražby nedošlo, nakoľko vlastník predmetu dražby tento odmietol vydať z dôvodu vedenia konania o neplatnosť dražby. Údaje uvádzané žalobcami, ako chýbajúce údaje v zápisnici, nie sú povinnými náležitosťami v zmysle ZoDD, ako napr. zoznam účastníkov dražby, overovanie totožnosti, uvedené skutočnosti boli zaznamenané pred otvorením dražby, pričom zoznam účastníkov dobrovoľnej dražby bol prílohou zápisnice (č. l. 160 spisu). Ohľadne namietaného času trvania dražby je zrejmé, že notárska zápisnica bola predpripravená (čo vyplýva z bežnej praxe notárov), údaje týkajúce sa hlavne špecifikácie nehnuteľnosti, poučení, zaznamenania osôb na dražbe zúčastnených...atď., notár predpripravil do zápisnice ešte pred konaním samotnej dražby, opis priebehu samotnej dražby zachytený v notárskej zápisnici tak zodpovedá reálnemu priebehu dražby vrátane času jej trvania, pričom samotná dražba je otvorená vyvolaním spočívajúcom v prednese licitátora, obsahom vyvolania je „označenie a opis predmetu dražby, jeho odhadnutá resp. zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Dražba bola následne ukončená jej príklepom (§ 20 ods. 6, 11 ZoDD), čo zodpovedá zaznamenanému trvaniu dražby, keďže v konkrétnom prípade boli urobené len dve podania účastníkmi dražby. Predmet dražby v zápisnici je uvedený v súlade s príslušným LV č. XXXX J. P. XXXX k. ú B., na ktorom je zapísaný, a to vrátane opisu predmetu dražby, uvedenia vlastníkov, popisu práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich (ťarchy). Nakoľko notárska zápisnica obsahovala chyby v písaní (týkali sa údajov zo znaleckého posudku), tieto boli opravené Doložkou notára zo 7.4.2020. Z textu notárskej zápisnice je zrejmé, že pri výpočte najnižšieho podania bolo vychádzane zo správnej ceny podľa relevantného posudku Ing. Sedláčka č.145/2019 z 20.11.2019. Najnižšie podanie tak predstavovalo správne minimálne 75% z ceny stanovenej v posudku Ing. Sedláčka č. 145/2019, z uvedeného potom vyplýva, že nesprávny údaj v zápisnici (ohľadne zlého čísla, dátumu a ceny vyplývajúcej zo znaleckého posudku) nemal vplyv na určenú sumu najnižšieho podania, z uvedeného dôvodu táto chyba nebola spôsobilá pri správne určenom najnižšom podaní ovplyvniť výsledok dražby. Zápisnica bola následne podľa ZoDD zaslaná osobám podľa ZoDD. Skutočnosť o oprávnení notára poveriť činnosťou kandidáta vyplýva z , o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), pričom za úkony kandidáta je zodpovedný notár. Nedôvodná je tak aj námietka ohľadne neúčasti osoby notára pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice. Súd rovnako preskúmal splnenie povinnosti dražobníka-žalovaného 2/ o zasielaní Oznámenia o opakovanej dražbe z 13.12.2019, toto bolo riadne doručované dňa 16.12.2019 podľa ZoDD všetkým žalobcom tak, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného 2/ k žalobe a príloh (podací hárok), žalobcovia 1/ a / si oznámenie neprevzali v odbernej lehote, žalobca 3/ si oznámenie prevzal dňa 3.1.2020. V zmysle ZoDD dražobník Oznámenia o dražbe zverejnil dňa 16.12.2019 v periodickej tlači region press Inzerciu, čo je preukázané zmluvou o inzercií zo 16.12.2019, dňa 20.12.2019 na úradnej tabuli mesta Hlohovec (zverejnenie verejnej vyhlášky), v zmysle ZoDD oznámenie o opakovanej dražbe umiestnil dňa 20.12.2019 na predmete dražby - rodinný dom, preukázané fotkou s označením predmetu dražby, v zmysle ZoDD Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zverejnil dňa 17.12.2019 v Obchodnom vestníku (obchodný vestník ID 2386268), ako aj v registri dražieb (potvrdenie o registrácií 4627/2019). Bola splnená aj v lehote zasielania podľa ZoDD - t.j. najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby osobám podľa ZoDD. Dôkazy preukazujúce splnenie uvedených povinností priložil žalovaný 2/ k vyjadreniu k žalobe. Ohodnotenie predmetu dražby v druhom opakovanom kole dražby bolo zabezpečené dražobníkom v súlade s ZoDD. Už vypracovaný znalecký posudok č.185/2018 Ing. Sedláčka z 29.9.2018 nebolo možné použiť pre ohodnotenie predmetu dražby v druhej opakovanej dražbe v súlade s ZoDD, nakoľko tento bol starší ako 1 rok, dražobník inicioval obstaranie nového znaleckého posudku. Žalobcom boli dňa 14.10.2019 zasielané výzvy na sprístupnenie predmetu dražby znalcom Ing. Sedláčkom s termínom obhliadky určeným na deň 5.11.2019, bola dodržaná lehota v zmysle ZoDD - spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Výzva na sprístupnenie zo 14.10.2019 bola žalovaným zaslaná (vyplýva z predloženého poštového hárku), pred termínom obhliadky doručená (priložené poštové doručenky), predmet dražby nebol dňa 5.11.2019 znalcovi sprístupnený. Dňa 20.11.2019 bol vypracovaný znalecký posudok č. 145/2019 Ing. Sedláčkom, všeobecná hodnota predmetu dražby bola určená na sumu 85.800 eur. Znalecký posudok č. 145/2019 bol žalobcom zasielaný dňa 28.11.2019, t. j. v súlade s ZoDD najneskôr 30 dní pred dňom konania druhej opakovanej dražby, druhá opakovaná dražba bola vykonaná dňa 15.1.2020. Žalobca 2/ a 3/ si predmetný znalecký posudok prevzali dňa 19.12.2019 a žalobca 1/ dňa 11.1.2020 (priložené poštové doručenky). Nakoľko žalobcovia

2/ a 3/ podali námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadali vypracovanie nového znaleckého posudku, žalovaný 2/ v súlade s § 12 ods. 5 ZoDD zabezpečil nový znalecký posudok. Žalobcom boli dňa 27.12.2019 opätovne zaslané výzvy na sprístupnenie predmetu dražby novým znalcom Ing. Mészárosom s termínom obhliadky určeným na deň 2.1.2020. Žalobcovia opätovne nesprístupnili predmet dražby ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2020 zo 6.1.2020 vypracovaného Ing. Mészárosom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 84.500 eur. Dňa 7.1.2020 bol znalecký posudok č. 2/2020 zasielaný žalobcom. Nakoľko bola nehnuteľnosť ohodnotená nižšou cenou, v zmysle § 12 ods6 ZoDD bol použitý posudok s vyššou cenou. Najnižšie podanie podľa Oznámenia o opakovanej dražbe bolo vo výške 65.000 eur, čo predstavuje 75,75 % všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom, teda je zachovaná zákonom stanovená hranica 75% podľa § 16 ods. 6 ZoDD. Súd dal do pozornosti, že v prípade neumožnenia ohodnotenia, t. j. nesprístupnenia nehnuteľnosti, ohodnotenie sa vykoná z dostupných údajov dražobníka podľa § 12 ods.3 ZoDD, v predmetnom prípade znalec pre potreby vyčíslenia vychádzal zo znaleckého posudku č.178/2008 znalca Ing. Pažitného. Pokiaľ ide o celkovo žalobcami namietanú všeobecnú cenu predmetu dražby, teda žalobcami tvrdené „podhodnotenie“ ceny, aj z rozsiahlej judikatúru súdov vyplýva, že ak bol pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Ide tak primárne o orientačnú cenu pre stanovenie najnižšieho podania. Dražobník je povinný len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, dražobník nie je osobou odborne spôsobilou na to, aby sám vykonal odhad ceny predmetu dražby, alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Aj prípadné nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú porušenie ustanovení ZoDD, a preto nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. Uvedené sa týka námietok ohľadne zohľadnenia vecných bremien súvisiacich s nehnuteľnosťou v posudku znalca, ktoré sú riadne zaznamenané v listoch vlastníctva k nehnuteľnostiam, na ktoré žalobcovia poukazovali. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného 2/, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je samotná dražba určujúca dopyt po predmete dražby v čase jej konania, obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva, kedy na výslednú cenu má vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti predaja predmetu dražby formou dražby, s čím sú spojené určité právne riziká. Z celého priebehu dražby je zrejmé, že predstavy žalobcov o všeobecnej hodnote predmetu dražby nekorešpondovali s realitou. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje trhovú cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť v danom čase a mieste. Žalovaný 2/ preukázal listinnými dôkazmi, že zabezpečil dražbe publicitu v rámci zákonnej povinnosti uvedenej v § 11 ods. 4 ZoDD, keďže o dražbe uverejnil povinné informácie aj v masovokomunikačných prostriedkoch. Je nutné taktiež zohľadniť tú skutočnosť, že žalobcovia neumožnili ohodnotenie nehnuteľnosti, čoho dôsledkom bol postup znalca vychádzať z dostupných údajov dražobníka, s čím sú spojené súvisiace riziká, že všeobecná cena tak následne nezohľadňuje možné úpravy domu, príslušenstva ako aj okolia nezachytené v podkladoch pre znalca, čo napokon aj znalec v závere posudku uviedol. Súd tak nezistil ani porušenie § 12 ZoDD pri ohodnotení predmetu dražby, ktoré by v príčinnej súvislosti malo za následok ujmu žalobcov na ich právach. Samotný ZoDD neobsahuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení ktorých by sa mohlo jednať o neplatnú dražbu. Riešenie tejto otázky ponechal zákonodarca na súdnu prax, pričom nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Súd musí vždy spravodlivo rozhodnúť každý jeden prípad berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa dražba týka. O neplatnú dražbu ide tak vtedy, ak ide o také porušenie ustanovení ZoDD, ktorým bola súčasne dotknutá určitá osoba na svojich základných právach. Ak k takémuto porušeniu ustanovení ZoDD nedošlo, dražba je platná a má za následok prechod vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby na vydražiteľa. Platnosť dražby však sama o sebe ešte neznamená, že nemohlo v súvislosti s dražbou dôjsť k zavinenému porušeniu právnych povinností, či už dražobníkom, navrhovateľom dražby alebo inou osobou, zakladajúce zodpovednosť týchto osôb za škodu, a to či už podľa § 33 ZoDD, prípadne podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 O.z. Porušenie zákona spočívajúce v neodovzdaní predmetu dražby vydražiteľovi, nemôže v žiadnom prípade znamenať neplatnosť dražby, a to v situácii, keď k neodovzdaniu predmetu dražby došlo z dôvodu na strane žalobcov, ktorí túto povinnosť nesplnili, čo bolo zaznamenané aj v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom by osoby žalobcov mohli byť týmto dotknuté na svojich základných právach, keď uvedené môže zaťažovať jedine osobu vydražiteľa, ktorý sa v predmetnom prípade k vydraženej nehnuteľnosti nevie dostať už 2 roky. Súd dal tiež do pozornosti, že v predmetnom konaní o neplatnosti dražby skúma iba zákonné podmienky upravujúce konanie dražby, a nie tie, ktoré so samotnou dražbou priamo nesúvisia

(neprijateľné podmienky, výzva na úhradu, podmienky zosplatnenia...) Ak aj je namietaná konkrétna výška pohľadávky, táto neplatnosť dobrovoľnej dražby za daných okolností nespôsobuje, ak je splnená povinnosť navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa o „vyhlásení pravosti, výšky a splatnosti“ v zmysle § 7 ods.2 ZoDD. V zmysle ust. § 3 ods. 6 ZoDD je nesporné, že hodnota zabezpečenej pohľadávky z nesplácaných úverov bez príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva dosahovala viac ako 2.000 eur, uvedené vyplýva z výziev pred zosplatnením úverov následne aj z oznámení o začatí výkonu záložného práva (príkladmo vo výzve pred zosplatnením zmluvy o úvere č. 041/2014/09SU bola dlžná čiastka 1.941 eur, pri vyhlásení predčasnej splatnosti ku dňu 10.8.2017 bola vo výške 2.257 eur), je tak splnené zákonné minimum, pričom celková pohľadávka vo vyhlásení veriteľa navrhovateľa dražby toto obmedzenie vysoko prevyšuje - princíp proporcionality je zachovaný, vykonávanie dokazovania ohľadne výšky pohľadávky by tak bolo nadbytočné a nehospodárne. Aj v tomto prípade by preukázanie porušenia právnych povinností navrhovateľom dražby ohľadne výšky pohľadávky zakladalo jeho zodpovednosť za prípadnú škodu podľa § 33 ZoDD, resp. podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle O.z., ktorú je možné si uplatniť v samostatnom konaní. Ohľadne namietaného doručovania listín súd uviedol, že pri doručovaní v zmysle ZoDD podporne platí úprava doručovania v , uplatňuje sa aj fikcia doručovania - pri doručovaní do vlastných rúk podľa podľa adresy evidovanej v registri obyvateľov, pričom zásielky sa považujú za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky odosielateľovi. Doručenka má štatút verejnej listiny, platí vyvrátiteľná domnienka pravdivosti údajov uvedených na doručenke, nebolo preukázané, že by doručovanie nebolo v súlade so zákonom, režim fikcie doručenia je prípustný aj v prípade doručovania písomností týkajúcich sa tak dražby, ako aj samotného úverového vzťahu (zosplatnenie úverov, výzva pred zosplatnením). Súd má za to, že žalobcami predložené čestné vyhlásenia A. B. a Q. G. (č. l 416, 417) o prevzatí písomností za žalobcov, a teda, že podpisy na doručenkách nepatria osobe na nej podpísanej, takéto ich vyhlásenia pravdivosť údajov na doručenke nie sú spôsobilé vyvrátiť, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli navrhnuté. Navyše uvedené sa týka doručovania ohľadne zosplatnenia úverov, ktoré priamu súvislosť s neplatnosťou dražby nemajú. Navyše žalovaným 1/ boli do spisu založené aj doručenky k výzvam pred zosplatnením, rovnako tiež k vyhláseniam úveru za predčasne splatné, tieto sú v kópiách súčasťou spisu (č.l. 421-439). Žalobca tiež namietal, že zmluva, resp. zmluvy o úvere obsahujú neprijateľné podmienky. Súd aj tieto námietky žalobcu vyhodnotil na účely neplatnosti dražby ako nedôvodné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že neprijateľná podmienka nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky majú charakter dojednaní vedľajších (t. j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy) a nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Zároveň z hľadiska neplatnosti niektorej z neprijateľných podmienok uvedených v O.z. v spotrebiteľskej zmluve je možné aplikovať O.z. o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V žiadnom prípade však neprijateľné podmienky úverovej zmluvy nespôsobujú neplatnosť vykonanej dražby. Súd konanie neodročil za účelom výsluchu znalca ako aj notára, uvedené dôkazy na ostatnom pojednávaní nepripustil, nakoľko na zistenie skutkového stavu vykonaného dokazovaním považoval skutočnosti doposiaľ zistené za dostatočné, pričom nepovažoval za potrebné ďalšie dokazovanie, ďalšie odročenie by tak spôsobilo zbytočné predĺženie konania v rozpore so zásadou hospodárnosti. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že nebolo preukázané žiadne také porušenie ZoDD, resp. nebola účinne spochybnená platnosť záložnej zmluvy, ktoré by spôsobovalo neplatnosť dražby. Súd tak vo výroku II. rozsudku žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Súd mal za to, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby prebehol plne v súlade s SR a v súlade so ZoDD. K otázke návrhu žalobcov na prerušenie konania v súvislosti s konaním vedeným na súde prvej inštancie pod sp. zn. a , aj v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou (v bode 52), súd mal za to, že v týchto konaniach sa neriešia také sporné otázky, od výsledkov ktorých by záviselo konanie o neplatnosti dražby, súd mal za to, že nároky uplatňované v uvedených konaniach nemajú priamy vplyv na neplatnosť dražby. Navyše platí opačne, že od tohto konania závisí priebeh namietaných konaní, ktoré obe boli z uvedeného dôvodu prerušené (11Csp/1/2020-dňa 16.6.2020, 27Csp/1/2020- dňa 5.5.2022). Z uvedeného dôvodu by tak bolo prerušenie konania neúčelné. Súd tak vo výroku I. návrh na prerušenie konania zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , a , vecne plným úspechom žalovaných 1/ až 5/ v spore, žalovaný 2/ si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov II. a III. podali včas (spoločné) odvolanie žalobcovia 1/ až 3/, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Uviedli odvolacie dôvody podľa , , , , , a . Súd prvej inštancie sa podľa nich nevysporiadal so skutočnosťou, že napádaná dražba nebola dobrovoľná a z toho dôvodu ju súd nemohol posudzovať podľa ZoDD, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež za nesprávne právne posúdenie považuje záver súdu, že uvedené zmluvy o úveroch sa v zmysle príslušných ustanovení považujú za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti . S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. z 19.06.2013, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, žalobcovia zastávajú názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne O.z. Judikatúra súdov sa premietla aj do novelizovaného znenia O.z., konkrétne prostredníctvom z 25.3.2014, v zmysle ktorého sa ust. O.z. mení tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia O.z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na právny vzťah a samotnú Zmluvu je bez akýchkoľvek pochybností nutné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, pretože napriek snahe dodávateľa určiť rámec zmluvného vzťahu ako absolútny obchod podľa ustanovení obchodného práva, nemožno spotrebiteľovi odňať postavenie spotrebiteľa a pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je potrebné posúdiť nasledovné skutočnosti: S poukazom na , a 5 a Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sú žalobcovia názoru, že súd sa mýli a nesprávne právne posúdil vec i z dôvodu nesprávneho posúdenia neprijateľných podmienok, ktoré súd nepravdivo označil ako vedľajšie dojednania nie podstatné v bode 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v danom prípade v neprospech spotrebiteľa, pretože zmluvné podmienky predformuloval dodávateľ, v prejednávanej veci žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca, ktorý na ich základe navrhol vykonať dražbu. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s neprijateľnými podmienkami a ako je zrejmé z napadnutého rozsudku uprel právo spotrebiteľom na spravodlivý proces, pričom súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V rozhodovaní súdom prvej inštancie tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces pretože súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou námietkou, z čoho dôvodu napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný, pretože súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie, pričom každý má právo na riadne odôvodnenie. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.5.2004, zo dňa 23.6.2004, sp. zn. zo dňa 15.3.2006, sp. zn. zo dňa 23.8.2006, sp. zn. zo dňa 4.5.2010, sp. zn. zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). (uznesenie NS SR z 12. mája 2011, sp. zn. ). Súd prvej inštancie sa nevysporiadal a riadne neodôvodnil námietky vo vzťahu k námietkam o ohodnotení nehnuteľností, ktoré boli označené ako predmet dražby, a ktoré boli ohodnocované viacerými znalcami, pričom rozdielnymi ohodnoteniami, ktoré doposiaľ nikto nevysvetlil, pričom ohodnotenie pre účel ohodnotenia zálohu bolo vo výške 152.692 eur (Znalecký posudok /ďalej len „ZP“/ č.178/2008 zo 7.7.2008 Ing. Rastislav Pažitný). O 10 rokov neskôr mali znalci ohodnotiť predmetný záloh nižšími cenami a to sumami 98.700 eur (ZP č. 185/2018 z 29.10.2018 znalec Ing. Sedláček), 85.800 eur (ZP č. 145/2019 z 20.11.2019 znalec Ing. Sedláček), 84.500 eur (ZP č. 2/2020 zo 6.1.2020 znalec Ing. Mészáros), ktoré ohodnotenia žalobca spotrebiteľ namietal, pričom z uvedeného dôvodu žiadal vykonať dôkazy výsluchom znalcov, pričom súd sa predmetnou námietkou nezaoberal, pričom ide o majetok chránený . Je nemysliteľné, aby predmetné nehnuteľnosti po desiatich rokoch stratili na hodnote, pričom v danom prípade by išlo o precedens a prvý prípad v histórii Slovenska

čo nespochybniteľne je ústavne neudržateľné. Žalobca spotrebiteľ vytýka súdu prvej inštancie svojvoľné úvahy uvedené v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sú podľa žalobcov svojvoľné a nie sú opreté o žiadnu právnu normu, ani o výsledky dokazovania, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že mal byť použitý znalecký posudok s vyššou cenou a nie je pravdivé ani tvrdenie, že je zachovaná zákonom stanovená hranica 75% podľa § 16 ods. 6 ZoDD, pretože z Notárskej zápisnice N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 spísanej dňa 15.1.2020 je osvedčené, že Všeobecná hodnota predmetu dobrovoľnej dražby podľa znaleckého posudku č. 185/2018 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Sedláčkom z 29.10.2018 je 98.700 eur, pričom 75 % zo sumy 98.700 eur = 74.025 eur a nie 65.000 eur, pričom podľa notárskej zápisnice je osvedčené, že Licitátor oznámil výšku najnižšieho podania, ktorou je suma 65.000 eur, z čoho je nesporne osvedčené, že došlo k porušeniu ust. § 16 odsek 6 ZoDD a súd bol povinný vyhlásiť napádanú dražbu za neplatnú. Úvaha súdu prvej inštancie, uvedená v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Nakoľko bola nehnuteľnosť ohodnotená nižšou cenou, v zmysle § 12 ods. 6 ZoDD bol použitý posudok s vyššou cenou." je svojvoľná a neakceptovateľná a v rozpore s názorom súdu v tom istom bode: „Už vypracovaný znalecký posudok č. 185/2018 Ing . Sedláčka zo dňa 29.09.2018 nebolo možné použiť pre ohodnotenie predmetu dražby v druhej opakovanej dražbe v súlade s ZoDD, nakoľko tento bol starší ako 1 rok." Súd prvej inštancie tak vniesol do svojho rozhodnutia zmätočné úvahy a jeho rozsudok je nepresvedčivý, nepreskúmateľný a arbitrárny a je dôvodné ho v napádanej časti zrušiť. s vyššou cenou bol č.178/2008 zo 7.7.2008 znalca Ing. Rastislava Pažitného, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti Všeobecnou hodnotou vo výške 152.692 eur, čiže vyššia cena bola 152.692 eur, všetci znalci predsa vychádzali zo č. 178/2008 zo 7.7.2008 znalca Ing. Rastislava Pažitného, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti Všeobecnou hodnotou vo výške 152.692 eur, navyše i z Notárskej zápisnice N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 spísanej dňa 15.1.2020 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že objekt nebol znalcovi sprístupnený, uvažuje pre potreby vyčíslenia východiskovej hodnoty znalec vybavenie objektu v zmysle č. 178/2008 (Ing. Rastislav Pažitný) ako je uvedené na tretej strane notárskej zápisnice. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal ani námietkami voči Notárskej zápisnici N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 spísanej dňa 15.1.2020. Uviedol v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že notárska zápisnica je verejná listina, pričom v danom prípade išlo o spísanie úkonov na žiadosť súkromnej osoby dražobníka a notár v zmysle ust. NP bol svedkom deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti, pričom žalobca spotrebiteľ žiadal a navrhol dôvodne súdu výsluch notára, ktorému návrhu súd nevyhovel s odôvodnením ako súd uviedol v bode 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj napriek tomu, že notárska zápisnica obsahovala podľa žalobcu spotrebiteľa chyby, o ktorých niet pochýb. Na chyby upozornil žalobca spotrebiteľ 2/, pričom išlo o chyby, ktoré mal dodatočne konvalidovať notár Dodatkom k Notárskej zápisnici resp. Doložkou k Notárskej zápisnici 7.4.2020, pričom išlo o formálnu opravu podľa doložky zrejmých chýb, avšak dej uskutočnený na napádanej dražbe sa nedá opraviť ani konvalidovať. Dej zachytený v notárskej zápisnici bol taký aký v nej je zo dňa 15.1.2020 a to uvedenie Všeobecnej hodnoty predmetu dobrovoľnej dražby podľa č. 185/2018 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Sedláčkom zo dňa 29.10.2018 je 98.700 eur a takto bola uvedená Všeobecná hodnota predmetu dobrovoľnej dražby a tak ako potvrdili strany konania - žalovaní bola notárska zápisnica napísaná i prečítaná i jej obsah bol schválený účastníkmi dražby. Z uvedeného dôvodu Doložka k Notárskej zápisnici zo 7.4.2020 nie je spôsobilá zmeniť dej, ktorý sa v konaní dražby reálne uskutočnil a ktorého notársky kandidát z poverenia notára bol svedkom. Taktiež je nesporné, že došlo k porušeniu ustanovenia ZoDD, pretože najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, pričom najnižšie podanie bolo 65.000 eur a v danom prípade malo byť najnižšie podanie 74.025 eur, z ktorého dôvodu je súd povinný vyhlásiť napádanú dražbu za neplatnú. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s uvedenou Doložkou k Notárskej zápisnici zo 7.4.2020, pričom ide o nesprávny procesný postup súdu. Chybu uvidel žalobca spotrebiteľ okrem iného i v Opise predmetu dražby, podľa ktorého sa mal dražiť Rodinný dom na C. R. S. G. (ako je uvedené na druhej strane notárskej zápisnice), pričom taký dom neexistuje. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku uvedená chyba existovala. Súd uviedol v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že notárska zápisnica je verejná listina, z čoho nespochybniteľne vyplýva, že na základe tejto verejnej listiny mal byť predmetom dražby „Rodinný dom na C. R. S. G.", ktorý taký dom neexistuje, z čoho vyplýva, že napádaná dražba je bez pochyby neplatná. Podľa zákona vec ako „predmet dražby" musí byť presne označená. Výraz vec tu totiž neoznačuje druh, ale individuálnu vec. Z napádanej notárskej zápisnice je tak vec resp. „predmet dražby" označený ako „Rodinný dom na

C. R. S. G.", pričom keďže bol vydražený „Rodinný dom na C. R. S. G." znamená to, že iný dom nebol vydražený ani dom vo vlastníctve žalobcu spotrebiteľa, a preto napádaná dražba je neplatná, pretože sa nemohol dražiť neexistujúci predmet dražby a to „Rodinný dom na C. R. S. G.", pretože taký dom neexistuje. Súd uviedol: „Ohľadne namietaného času trvania dražby je zrejmé, že notárska zápisnica bola predpripravená (čo vyplýva z bežnej praxe notárov), údaje týkajúce sa hlavne špecifikácie nehnuteľnosti......“, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie sa stotožnil s obsahom notárskej zápisnice ako i hlavne so špecifikáciou nehnuteľnosti to jest Rodinného domu na C. R. S. G.. Poukázal na § 64 NP. Žalobcovia ďalej vytkli súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho svojvoľné úvahy o nepripustení navrhovaných dôkazov, pričom súd povýšil zásadu hospodárnosti konania nad zákonom chránené práva občana Slovenskej republiky, ktorý konaním žalovaných bol dotknutý a ukrátený na svojich právach. Súd konanie neodročil za účelom výsluchu znalca ako aj notára, uvedené dôkazy na ostatnom pojednávaní nepripustil, nakoľko na zistenie skutkového stavu vykonaného dokazovaním považoval skutočnosti doposiaľ zistené za dostatočné, pričom nepovažoval za potrebné ďalšie dokazovanie, ďalšie odročenie by tak spôsobilo zbytočné predĺženie konania v rozpore so zásadou hospodárnosti. Názor súdu o zistení skutkového stavu vykonaného dokazovaním, ktorým súd považoval skutočnosti doposiaľ zistené za dostatočné svedčia výlučne o tom, že predmetom dražby bol Rodinný dom na C. R. S. G.. Podľa bodu 27. odôvodnenia žalovaný 3/ na pojednávaní na otázky žalobcov uviedol, že o dražbe sa dozvedel z internetu a z mestskej tabule, na obhliadke nebol, dom poznal, býva z druhej strany, presne nevedel, kto z rodiny B. tam býva, ani ho to nezaujímalo, dom mu neodovzdali, nepustili ich dovnútra terajší bývajúci, čaká už 2 roky. Zápisnica bola prečítaná, nevie, či ju podpisovali iní, nevedel, či mala chybu. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť, on vydražil 13-árový pozemok a starý dom, zariadenie v dome nekupoval, o vecných bremenách nevedel, tie nekupoval. Žalobca spotrebiteľ k tomu uviedol, že predmetom dražby nebol ani 13-árový pozemok ani starý dom z čoho je možné usudzovať že žalovaný 3/ si ani nebol vedomý na napádanej dražbe čo sa draží ako predmet dražby, pričom uviedol, že zariadenie v dome nekupoval, o vecných bremenách nevedel, tie nekupoval. Z uvedeného vyplýva, že celý proces dražby bol predstierané konanie. Podľa žalobcov sa súd riadne a presvedčivo nevysporiadal ani s úverovými a záložnými zmluvami, ktoré mali vplyv na konanie napádanej dražby. Medzi stranami sporu žalobcami 1/, 2/ a 3/ a žalovaným 1/ boli uzatvorené 3 úverové zmluvy: 1./ 3.5.2007 Zmluva o hypotekárnom úvere č. 021/2014/07HU, na úver v sume 30.870,34 eur a Zmluva o zriadení záložného práva č. 021/2014/07HU z 3.5.2007. Na súde prvej inštancie sa vedie konanie pod spisovou značkou o zaplatenie 25.891,01 eur s príslušenstvom, z uvedenej zmluvy z 3.5.2007, ktoré konanie nie je právoplatne skončené a v ktorom konaní dodávateľ priložil: Výpis z účtu N. M. K. J. úverový účet 11026230/520029.12.2008 pre úver 30.870,34 eur, z ktorého vyplýva, že žalobca spotrebiteľ nebol v omeškaní so splácaním úveru a právny úkon žalovaného 1/ Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 11.8.2017 je neplatný právny úkon, na ktorého základe nemohla byť realizovaná napádaná dražba. Uviedol, že z predmetného výpisu vyplýva splácanie úveru takto: V roku 2009 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 1.623,37 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur rozdiel = 48,01 eur. Dodávateľ si v roku 2009 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 48,01 eur. V roku 2010 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 1.614,98 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur rozdiel = 39,62 eur. Dodávateľ si v roku 2010 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 39,62 eur. V roku 2011 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 1.615,02 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur, rozdiel = 39,66 eur. Dodávateľ si v roku 2011 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 39,66 eur. V roku 2012 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 1.692,93 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur, rozdiel = 117,57 eur. Dodávateľ si v roku 2012 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 117,19 eur. V roku 2013 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 1.664,75 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur, rozdiel = 89,39 eur. Dodávateľ si v roku 2009 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 89,39 eur. V roku 2014 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 2.198,99 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur, rozdiel = 623,63 eur. Dodávateľ si v roku 2009 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 623,63 eur. V roku 2015 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 2.137,68 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur, rozdiel = 562,32 eur. Dodávateľ si v roku 2009 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 562,32 eur. V roku 2016 (uviedol aj mesačný rozpis) uhradené spolu 2.137,68 eur - malo byť uhradené 131,28 eur x 12 = 1.575,36 eur, rozdiel = 562,32 eur. Dodávateľ si v roku 2009 bez právneho dôvodu zinkasoval z bežného účtu sumu 562,32 eur. Dňa 20.1.2017 splátka 1,62 eur, uhradené spolu 1,62 eur. Spolu bolo uhradené za tento úver 14.687,02 eur, Banka vo výpise

uviedla Kredit spolu 5.015,63 eur. Podľa úverovej zmluvy výška splátky je 131,28 eur. Z úhrad sumy 14.687,02 eur : 131,28 eur = 111 splátok + suma 114,94 eur (čiastočne 112. splátka). Do 20.3.2018 boli splátky zaplatené a nebol dôvod na zosplatnenie úveru. 2009 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur uhradené bolo 1.623,37 eur preplatok bol 48,01 eur; 2010 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur uhradené bolo 1.614,98 eur preplatok bol 39,62 eur; 2011 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur, uhradené bolo 1.615,02 eur, preplatok bol 39,66 eur; 2012 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur uhradené bolo 1.692,93 eur preplatok bol 117,57 eur; 2013 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur uhradené bolo 1.664,75 eur preplatok bol 89,39 eur; 2014 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur uhradené bolo 2.198,99 eur preplatok bol 623,63 eur; 2015 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur uhradené bolo 2.137,68 eur preplatok bol 562,32 eur; 2016 malo byť 12 splátok x 131,28 eur = 1.575,36 eur uhradené bolo 2.137,68 eur preplatok bol 562,32 eur; 2017 malo byť 8 splátok x 131,28 eur = 1.050,24 eur uhradené bolo 1,62 eur nedoplatok bol 1.048,62 eur, rozdiel je súčet preplatkov 2.082,52 eur a nedoplatku 1.048,62 eur = preplatok 1.033,90 eur. Preplatok 1.033,9 eur : 131,28 eur = 7 splátok plus suma 114,94 eur, z čoho vyplýva, že úver bol zaplatený do 3/2018 aj s úrokmi v každej jednej splátke. Spolu malo byť ku dňu oznámenia o nedoplatku uhradených 104 splátok x 131,28 eur = 13.653,12 eur. Z toho vyplýva, že neexistoval žiaden nedoplatok na úvere, bol naopak preplatok. A to zo sumy zaplatenej 14.687,02 eur - 13.653,12 eur = 1.033,9 eur. Metodika banky, ktorú viedla na úverovom účte nebola v súlade s úverovou zmluvou a tak banka celé roky okrádala spotrebiteľov. Z predmetnej úverovej zmluvy ani zo záložnej zmluvy nemal právo dodávateľ navrhnúť dražbu. 2./ 21.7.2008 Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 038/2014/08SU, na úver vo výške 13.277,57 eur a Zmluva o zriadení záložného práva č. 038/2014/08SU z 21.7.2008. Na súde prvej inštancie sa vedie konanie pod sp. zn. o zaplatenie 10.159,63 eur s príslušenstvom, z uvedenej zmluvy z 21.7.2008, ktoré konanie nie je právoplatne skončené a v ktorom konaní dodávateľ priložil Výpis z úverového účtu, podľa ktorého je skutkový stav takýto: Dodávateľ si svojvoľne inkasoval peniaze takto: Spolu za rok 2008 (uviedol mesačný rozpis 08/2008-12/2008) im ukradol z ich majetku 28,80 eur; spolu za rok 2009 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 89,16 eur; spolu za rok 2010 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 89,27 eur; spolu za rok 2011 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 89,28 eur; spolu za rok 2012 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 116,73 eur; spolu za rok 2013 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 168,36 eur; spolu za rok 2014 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 49,69 eur; spolu za rok 2015 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 49,68 eur; spolu za rok 2016 (uviedol mesačný rozpis) im ukradol z ich majetku 49,68 eur; spolu za roky 2008-2016 sumu 730,65 eur. Z bežného účtu si Dodávateľ zinkasoval 22.01.2017 sumu 106,22 eur. Z uvedeného je nesporné, že dodávateľ postupoval v rozpore s úverovou zmluvou. Dňa 2.7.2017 mal dodávateľ vytvoriť dokument Posledná výzva pred zosplatnením, v ktorom je uvedené, že spotrebiteľ má meškať viac ako 3 splátky k 1.7.2017 v sume 658,25 eur. Uvedený dokument žalobcovia nikdy neprevzali a ten čo je založený v spise nie je nimi podpísaný. Majú za to, že ide o neplatný právny úkon dodávateľa a na jeho základe nemohol dodávateľ platne navrhnúť napádanú dražbu. Dodávateľ doslova ukradol 730,65 eur z bežného účtu a nie je pravda, že žalobcovia mali meškať viac ako 3 splátky, pretože mali preplatok minimálne v sume 72,40 eur. Dňa 14.3.2018 mal dodávateľ vytvoriť dokument Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, v ktorom je uvedené, že mal byť poskytnutý úver 13.277,57 eur čo je nepravdivá skutočnosť pretože im nebol taký úver poskytnutý, pretože si dodávateľ uplatnil poplatok vo výške 199,16 eur, čo znamená úver bol 13.078,41 eur. 3./ 7.9.2009 Zmluva o N. úvere č. 041/2014/09SU, na úver vo výške 51.613,40 eur a Zmluva o zriadení záložného práva č. 041/2014/09SU zo 7.9.2009. Nárok z predmetného úveru dodávateľ nežaloval, pričom ako bolo v konaní uvedené, neboli splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 O.z. a z toho dôvodu právny úkon Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 15.3.2018 sú neplatné právne úkony, na ktorých základe dodávateľ nemohol platne navrhnúť výkon záložného práva dražbou. Z neplatného právneho úkonu nevznikne platný právny úkon a z nepráva nevznikne právo. Žalobca napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia v rozpore s prioritou

spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš formalistický. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie rozhodnutia musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať nato, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa ( ). Medzi základné práva účastníka patrí aj právo na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne relevantné skutočnosti, pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Pokiaľ účastník má k dispozícií rozhodnutie, ktoré je nekonkrétne všeobecné, formalistické, odníma sa mu tým právo uskutočniť procesné práva, teda podať riadne kvalifikované odvolanie. ÚS SR v rozhodnutí napr. prisúdil všeobecným súdom (primárnych ochrancom ústavnosti) rolu aktívneho elementu ochrany základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Imanentnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (111. ÚS 209/04,111. ÚS . , ESĽP Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998 ). Citoval , a čl. 154c ods. 1 SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Tak ako už ÚS SR v rade svojich nálezov potvrdil (napr. ), ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov materiálneho právneho štátu. ÚS SR odlíšil formálne a materiálne pojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Zatiaľ čo prvá forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel jednania štátnych orgánov, materiálny právny štát je naopak založený na určitých základných princípoch, ktoré je potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k materiálnemu pojatiu právneho štátu znamená, že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nie len z hľadiska formálneho v hraniciach svojich právomocí a kompetencií stanovených ústavným poriadkom a zákonmi, ale že výkon týchto právomocí musí byť taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade s určitými základnými princípmi, väčšinou vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré garantujú základné práva a vytvárajú hodnotovú bázu ústavného poriadku. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je teda podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky ktorých sú k tomu používané. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. Iba v tomto materiálnom zmysle je potreba interpretovať taktiež čl. 2 ods. 2 ústavného , ktorým sa uvádza základných práv a slobôd (ďalej aj „"), podľa ktorého je možné štátnu moc uplatňovať v prípadoch a hraniciach stanovených zákonom a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Zvolený spôsob výkonu verejnej moci, ktorý so sebou nesie zásah do základných práv a slobôd, musí vždy obstáť z hľadiska princípu proporcionality. Ten je derivátom princípu právneho štátu založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana (materiálny právny štát), ktorým má byť Slovenská republika podľa SR, ktorý sa komplementárne uplatní k , podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané na základe zákona, v jeho hraniciach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny () Podľa ustálenej judikatúry ÚS, k základnému právu na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (). Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane pripomína, že nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu () a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritéria iba mechanicky aplikoval (). Nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený ( ). Okresný súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto argumentáciou v podaniach zaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , , ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky alebo tvorí súčasť takých medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. , IV. ÚS 23/05,1. ÚS . ÚS 363/06). Žalobca spotrebiteľ podal žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá nebola dobrovoľná, ktorej predmetom v Notárskej zápisnici zo dňa 15.01.2020 N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 je označený súbor vecí - nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Hlohovec, okres: Hlohovec, obec B., katastrálne územie B., zapísané na liste vlastníctva LV č . XXXX ako: Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: - pare. č. 3936/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 282 m2, - parc. č. 3936/2 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 190 m2, parc. č. 3936/3 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 29 m2, - pare. č. 3938 záhrada vo výmere 820 m2, Stavby Rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. 3936/2, popis stavby: rodinný dom a rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. 3936/3, popis stavby: dom, - vedené pod B 1 v spoluvlastníckom podiele 1/1 - ina , nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Hlohovec, okres: Hlohovec, obec B., katastrálne územie B., zapísané na liste vlastníctva LV č. XXXX ako: Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape ako: - parc. č. 3936/4 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 162 m2, pare. č. 3937 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 40 m2, Stavby: Samostatne stojaca garáž bez prideleného súpisného čísla postavená na parcele č. 3937, popis stavby: garáž, - vedené pod B 1 v spoluvlastníckom podiele 1/2-ina, spolu v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina. Podal žalobu ako osoby dotknuté na svojich právach, aby súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 15.1.2020 o 11:30 hod., čiastočne zachytenej v Notárskej zápisnici N 33/2020, NZ 1104/2020, NCRIs 1134/2020, miesto konania v Malej konferenčnej miestnosti Hotela SPECTRUM, Vladimíra Clementisa 13, 917 01 Trnava, okres Trnava, kraj Trnavský. Podal žalobu o určenie neplatnosti dražby s poukazom na ust. až 6 ZoDD, z dôvodov, že 1/boli porušené ustanovenia ZoDD, / spochybňujú platnosť záložnej zmluvy 3/ spochybňujú platnosť notárskej zápisnice. Žalobcovia majú za to, že napádanou dražbou boli dotknutí na svojich právach – vlastníckych právach a tak boli porušené ich ústavné práva a vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými vadami a bola vykonaná v rozpore so ZoDD a v rozpore s a v rozpore s úniovým právom, v rozpore s NP a s poukazom na ust. a O.z. ide o neplatný právny úkon. Dražba sa mala konať podľa notárskej zápisnice 9 minút a to od 11.30 hod. do 11:39 hodiny, čo je za uvedený čas neuskutočniteľné a nemožné zákonným spôsobom otvoriť dražbu, prečítať opis dražby, zapísať 10 záujemcov osôb účastníkov dražby, overiť ich legitimáciu, zapísať námietky, urobiť podania, licitovať udeliť príklep. Neexistuje relevantný dôkaz o tom, že nehnuteľnosti označené ako predmet dražby, okrem iného i rodinný dom slúžiaci na bývanie žalobcov ako aj ich rodinných príslušníkov, boli vydražené transparentným spôsobom, a teda, že k prechodu vlastníckeho práva zo žalobcov na žalovaného 3/ došlo v súlade so zákonom. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, ktorý by preukazoval, že

samotný priebeh dražby prebehol transparentne a v súlade so zákonom. Nemožno vylúčiť ani to, že napádaná dražba prebiehala inak, než ako je to zachytené v notárskej zápisnici z 1501.2020, keďže mala trvať 9 minút a notárska zápisnica obsahuje 8 strán. Majú za to, že táto notárska zápisnica nie je verejnou , ide o neplatný právny úkon a zápis v katastri nehnuteľností je neplatný. Citoval a O.z. s tým, že o všetkých dôvodoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktoré vyšli najavo žalobcovia nemohli vedieť v čase spísania notárskej zápisnice, pričom je rozhodujúce, že namietajú neplatnosť právneho úkonu v zmysle a O.z. a namietajú skutočnosti zistené, ktoré musí súd z úradnej povinnosti brať do úvahy pri rozhodovaní. Notárska zápisnica o osvedčení iných skutočností musí podľa NP obsahovať okrem iného i presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v prítomnosti notára a ktorého bol notár svedkom. Svedkom napádanej dražby bol i žalobca D. B.. Svedkom boli i ďalšie osoby, ktoré nie sú v dotknutej notárskej zápisnici uvedené. Dotknutá Notárska zápisnica neobsahuje presný opis deja čo je nesporné vzhľadom na chýbajúce náležitosti v zápisnici, najmä označenie účastníkov dražby a to účastníka dobrovoľnej dražby pod poradovým číslom 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, údaj o schválení zápisnice všetkými účastníkmi dražby a podpisy všetkých účastníkov dražby a preto takúto - zápisnicu nemožno považovať za notársku zápisnicu, čím stráca takáto povahu verejnej . Na základe tejto nemohol byť platne vykonaný zápis v katastri nehnuteľností. Podľa ZoDD účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. V napadnutej notárskej zápisnici, podľa ust. ako i písm. h/ a NP absentujú údaje o 9- tich účastníkoch dražby, osobách prítomných na dražbe, ktoré sa dostavili s cieľom urobiť podanie a spĺňali podmienky ustanovené ZoDD. Právna teória zastáva názor a judikatúra súdov dospela k záveru, že nesplnenie niektorej z predpísaných náležitostí má za následok ten, že spísanú notárom nemožno považovať za verejnú ak v nej absentuje náležitosť notárskej čo spôsobuje, že nie je notárskou zápisnicou a teda nie je verejnou , pretože ide o náležitosti, z ktorých nie je možné individualizovať notársku zápisnicu účastníkov alebo ďalšie osoby zúčastnené na úkone a také náležitosti, ktoré sú jej nevyhnutnou súčasťou. Dôkaz: Notárska zápisnica N 33/2020, NZ 1104/2020, NCRIs 1134/2020, ktorý žiadajú vykonať na verejnom pojednávaní na osvedčenie vyššie uvedených skutočností a to prečítaním celej notárskej zápisnice, aby sa osvedčilo, že dražba nemohla za 9 minút prebehnúť a jej platnosť je spochybnená. Poukázali i na skutočnosť že notár sa na uvedenej dražbe nezúčastnil pričom splnomocnil notárskeho kandidáta, za ktorého konanie nesie zodpovednosť pričom im neodborným konaním bola spôsobená škoda majetková i nemajetková ujma. Namietajú zápis v katastri nehnuteľností z dôvodov, že neexistuje platná právna skutočnosť na základe, ktorej bol tento zápis vykonaný. Namietajú tento zápis i z dôvodu, že ide o duplicitný zápis. Namietame tento zápis, pretože dražobník neodovzdal vydražiteľovi predmet dražby. Napádaná dražba je neplatná i s poukazom na spornú pohľadávku, ktorá bola navrhovateľom dražby uvedená sumou v Zmluva o vykonaní dražby z 10.9.2018. Napádajú i Zmluvu o vykonaní dražby z 10.9.2018, ktorá nie je platná, pretože nie je podpísaná oprávnenými osobami, pričom ide o absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého dražobník žalovaný 2/ nemal oprávnenie na vykonanie dražby. Konanie menom spoločnosti: Spoločnosť zastupuje predstavenstvo. Spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvaja členovia predstavenstva. (od: 10.05.2000) Dôkaz : Výpis z obchodného registra N. M. K., J.. Verejne dostupná . V čase konania napadnutej dražby mali v nehnuteľnosti rodinný dom obydlie a trvalý pobyt nahlásený J. B., A. B. K., A. B. F., D. B.. V zmysle zákonných ustanovení ZoDD sa žalobcovia v zákonnej lehote domáhajú určenia neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby voči žalovaným pre nasledovné viaceré závažné porušenia ustanovení ZoDD, ako O.z. a pre porušenie garantovaných práv a pretože spochybňujú platnosť záložnej zmluvy a boli porušené ustanovenia ZoDD. Predmet dražby nebolo možné dražiť z dôvodu, že záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť ako je nižšie uvedené, tiež že zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť pretože ide o neplatný právny úkon nadväzujúci na úverovú zmluvu, ktorá odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, pričom z neplatného právneho úkonu neplynú platné právne účinky. Navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, pretože nebol vlastníkom a nemá oprávnenie nakladať s majetkom cudzej osoby. Oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zákonnej lehote a zákonným spôsobom. Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom ako je nižšie uvedené a predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon. Zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe a to ako i osoby žijúce v nehnuteľnosti, ktorá je ich jediným obydlím. Obhliadka nehnuteľností bola robená pod nátlakom. Dôvodom žalobcovho podania na súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je: 1/ skutočnosť, že žalovanému 1/ nevzniklo právo navrhnúť dobrovoľnú dražbu a uplatniť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pretože nebol nikdy vlastníkom a okrem vlastníka nemá nikto právo nakladať s vlastníctvom žalobcov; 2/ nemožnosť

nadobudnutia veci od nevlastníka na dobrovoľnej dražbe, pretože dobrovoľná dražba v skutočnosti nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. októbra 2012 sp. zn. , ); 3/ dobrovoľná dražba je absolútne neplatný právny úkon. (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet) Vzhľadom na zásadu platnú pri prevodoch nehnuteľností, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám. (rozhodnutie NS SR sp.zn.2 M Cdo 20/2011 z 18. 12. 2012); 4./ v zmysle § 39 O.z. ide o neplatný právny úkon, pretože sa prieči účelu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorým je dočasnou stratou prevedeného práva pôsobiť na dlžníka, aby si splnil svoju povinnosť. V skutočnosti takáto dohoda sledovala účel - nadobudnúť nehnuteľnosť a nie domôcť sa zabezpečenej pohľadávky; 5/ žalovaný 3/ sa nikdy nestal vlastníkom dražených nehnuteľností. Išlo o formálne nadobudnutie - formálny prechod s ktorým pôvodní vlastníci - žalobcovia nesúhlasili, pretože ich vôľa nebola predať predmetné nehnuteľnosti. Tento sa v čase dražby vyhrážal zúčastnenému žalobcovi 2/ a preto žalobca 2/ podal oznámenie na polícii. V uvedenom prípade ide aj o práva maloletých deti, ktoré majú v predmetnej nehnuteľnosti obydlie a ich práva a právom chránené záujmy sú ohrozené. Nositeľom práva je aj maloleté dieťa (porov. O.z.). Táto ochrana je dieťaťu (v zmysle čl. 1) zabezpečovaná aj Dohovorom o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. , ďalej len „Dohovor o právach dieťaťa", alebo „Dohovor"), podľa ktorého článku 16 ods. 1 žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Podľa ustanovenia čl. 16 ods. 2 Dohovoru má dieťa právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Žalobcovia žiadajú, aby súd pri rozhodovaní prihliadol i na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to právo na ochranu obydlia detí a starých rodičov, ktorí sú chránené osoby. Poukázali i na únijové právo, pretože sa jedná o spor pochádzajúci zo spotrebiteľských zmlúv, úverovej zmluvy a závislej záložnej zmluvy, ktoré obsahujú nekalé – neprijateľné podmienky spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, pričom súd je povinný spotrebiteľov ochrániť pred nekalými podmienkami z úradnej povinnosti. Citovali zo Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9.12.2014 sp. zn. , z rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 z 26. 10. 2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 25, 26, 27 a 38, rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Gyôfi bod 43, uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C 76/10 zo 16. 11. 2010 Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Žalovaný 1/ konal nekalo a použil nekalé praktiky na uplatnenie si záložného práva. Žalovaný 1/ sa dopustil konania, ktoré vykazuje znaky trestného činu podvod, nátlak, hrubý nátlak, poškodzovanie cudzích práv, nepravdivý znalecký posudok a preto žalobca žiada, pribrať do konania prokurátora na ochranu žalobcov občanov. Poukázali tiež na rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1.marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v .Ukrajina (Sťažnosť 47148/99), na nález Ústavného súdu ČR z 8.3.2005 sp. zn. . Aj prejednávaná vec je príkladom výkonu súkromnej autonómie s dosahom na vyvolanie „dobrovoľnej“ dražby a vydraženie súkromného majetku inej osoby. Súkromná autonómia prezentovaná núteným výkonom záložného práva súkromným dražobníkom sa aj tu prejavila napr. konaním dobrovoľnej dražby bez rešpektovania právne záväzného stavu na liste vlastníctva. Žalobcovia majú za to, že znalecký posudok nebol vyhotovený v súlade so zákonom a že uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia ZoDD. Cena dražených nehnuteľností bola úmyselne podhodnotená na škodu žalobcov. Bol tak spáchaný trestný čin podľa Nepravdivý znalecký posudok. Žalovaný 2/ nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a žalobca bol ukrátený na svojich právach. Ako predurčujúcu otázku dôležitého právneho významu navrhli, aby súd posúdil, že vypracovaný pre účel ohodnotenia dražených nehnuteľností je neplatný ako zákonný podklad pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na namietanú skutočnosť, že všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností nebolo možné určiť v súlade s ustanovením ZoDD . Žalobcovia namietali i všeobecnú hodnotu, pričom žalovaný dražobník vyhotovil dva znalecké posudky avšak oba sú nepravdivé. Navrhli vykonať dôkazy: výsluchom strán sporu, prečítaním listinných dôkazov priložených k žalobe, znaleckým posudkom, výsluchom znalca, Zmluva úverová, Zmluva záložná, Notárska zápisnica o dražbe, Oznámenie o dražbe, Zmluva o vykonaní dražby, Návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, Vyhlásenie úveru za predčasne splatný, Výzva k odovzdaniu predmetu dražby, Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby, Znalecký posudok, Potvrdenie o trvalom pobyte, Reklamácia zo dňa 5.3.2020, Správa o výkone záložného práva, Potvrdenie o oznámení priestupku, Listy vlastníctva.

Žalobca spotrebiteľ má za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval princípy materiálneho právneho štátu, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky v rade svojich nálezov potvrdil (napr. ), ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a materiálne pojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Zatiaľ čo prvá forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel jednania štátnych orgánov, materiálny právny štát je naopak založený na určitých základných princípoch, ktoré je potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k materiálnemu pojatiu právneho štátu znamená, že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nie len z hľadiska formálneho v hraniciach svojich právomocí a kompetencií stanovených ústavným poriadkom a zákonmi, ale že výkon týchto právomocí musí byť taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade s určitými základnými princípmi, väčšinou vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré garantujú základné práva a vytvárajú hodnotovú bázu ústavného poriadku. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je teda podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky ktorých sú k tomu používané. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. Iba v tomto materiálnom zmysle je potreba interpretovať taktiež čl. 2 ods. 2 ústavného , ktorým sa uvádza základných práv a slobôd (ďalej aj „"), podľa ktorého je možné štátnu moc uplatňovať v prípadoch a hraniciach stanovených zákonom a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Zvolený spôsob výkonu verejnej moci, ktorý so sebou nesie zásah do základných práv a slobôd, musí vždy obstáť z hľadiska princípu proporcionality. Ten je derivátom princípu právneho štátu založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana (materiálny právny štát), ktorým má byť Slovenská republika podľa SR, ktorý sa komplementárne uplatní k , podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané na základe zákona, v jeho hraniciach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ). Žalobca má za to, že súd sa nevysporiadal s námietkami, ktoré majú vplyv na určenie neplatnosti dražby, napadnutý rozsudok je nezákonný, nepresvedčivý a nepreskúmateľný, súd nesprávnym procesným postupom ako je vyššie uvedené a zdôvodnené, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalobca 1/ podal aj sám (v zastúpení občianskym združením) včas odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu, v plnom rozsahu totožné so spoločným odvolaním (2. bod tohto rozsudku odvolacieho súdu).

4. Žalobca 2/ tiež podal aj sám včas odvolanie proti rozsudku vo vzťahu k jeho I. výroku (ktoré nazval doplnením odvolania). Žalobca 2/ uviedol, že nad rámec toho, čo spolu s ostatnými žalobcami v podanom odvolaní uviedol, dopĺňa ešte tieto skutkové a právne okolnosti, ktorými oponuje rozsudku aj v jeho I. výroku, ktorým súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania: S konštatovaním súdu v 55. bode odôvodnenia jeho rozsudku v kontexte podaného návrhu na prerušenie konania sp. zn. do skončenia obidvoch spomínaných súdnych konaní (najmä však sp. zn. ) vedených na OS Trnava, s dopadom na riešenie otázky neplatnosti dražby nesúhlasí a domnieva sa, že tu ide o nesprávne právne posúdenie veci. Dal do pozornosti, že v konaní vedenom na OS Trnava pod sp. zn. konajúca zákonná sudkyňa uznesením č. k. -186 z 23.3.2022, ktoré je už t. č. právoplatné (nebol prípustný opravný prostriedok), pripustila zmenu petitu vzájomnej žaloby o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosti právnych úkonov tak, ako je uvedené v podaní zo 7.3.2021 (č. 1.120). Je teda zrejmé, že v predmetnom konaní sa bude konať a rozhodovať aj o vzájomnej žalobe podanej ním a žalobkyňou 3/ a hoci je pravdou, že toto konanie, v ktorom termín pojednávania bol vytýčený na deň 9.5.2022, bolo (domnieva sa, že po účelovej koordinácii so sudkyňou v konaní sp. zn. , ktorá mala termín pojednávania, na ktorom napokon i rozhodla rozsudkom, naplánovaný na deň 11.5.2022) uznesením zo dňa 5.5.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2022, prerušené, poukazujem na skutočnosť, že predmetom tejto vzájomnej žaloby bude určenie neprijateľných zmluvných podmienok (presne špecifikovaných v siedmich samostatných bodoch označených v petite číslami IV.-X.) majúcich dopad na vyčíslenie

a určenie dlžnej sumy. Inak povedané, ak by niektorá z podmienok niektorej z úverových zmlúv, ktorých zosplatnenie viedlo ku konaniu dražby, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v konaní sp. zn. označená bola (stačilo by, že by to bola len jedna z nich, ani by nemuseli byť nutne všetky), takéto konštatovanie súdu vyslovené v konaní sp. zn. by potom viedlo k záveru, že vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti dlžnej sumy v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD by bolo nesprávne, pokiaľ ide o uvedenú dlžnú sumu, a to by priamy dopad na platnosť celej dražby nepochybne malo, pretože (a to uvádza aj sám súd v bode 49. odôvodnenia rozsudku) súd v konaní o neplatnosti dražby skúma zákonné podmienky upravujúce konanie dražby, pričom takouto podmienkou upravujúcou konanie dražby je nepochybne aj správnu výšku dlžnej sumy obsahujúce vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti dlžnej sumy, ktoré je obligatórnou súčasťou, resp. prílohou, zmluvy o vykonaní dražby (viď spomínaný ZoDD). V tomto kontexte je preto záver a výsledky konania sp. zn. prejudiciálneho charakteru vo vzťahu ku konaniu sp. zn. , pretože ak by sa v konaní sp. zn. konštatovala neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmysle petitu v tomto konaní uplatnenej vzájomnej žaloby, je vyhlásenie záložného veriteľa (žalovaného 1/) o výške pohľadávky nesprávne, pretože deklaruje nesprávnu výšku dlžnej sumy, čo má za následok podstatnú vadu obligatórnej náležitosti, ktorú aj súd sleduje (musí sledovať) pri posudzovaní otázky platnosti (resp. neplatnosti) dražby, ktorou je už zmieňované vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ktoré sa musí povinne prikladať a byt' prílohou zmluvy o vykonaní dražby v zmysle ZoDD. Preto sa domnieva, že konanie sp. zn. malo byt' prerušené a výrok I. rozsudku je nesprávny. V súvislosti s načrtnutým problémom je veľmi podozrivé prerušenie konania sp. zn. vedeného na OS Trnava štyri dni pred pojednávaním vo veci s. zn. , o čom predkladá aj dôkaz zo súdu, kde mu ako žalovanému (a súčasne žalobcovi z titulu vzájomne uplatnenej žaloby) oznamuje, dokonca urgentne, že pojednávanie naplánované na deň 9.5.2022 vo veci sp. zn. sa ruší z dôvodu prerušenia konania, pričom tento e-mail je zo dňa 5.5.2022, teda z rovnakého dňa, kedy bolo vydané uznesenie o prerušení tohto konania. Domnieva sa, že konanie sp. zn. bolo účelovo prerušené štyri dni pred pojednávaním vo veci sp. zn. , v čase keď už bolo pripravené pojednávanie vo veci sp. zn. naplánované na 9.5.2022, a bolo urobené po dohode dvoch zákonných sudkýň rozhodujúcich tieto veci s cieľom ho poškodiť, resp. ukrátiť na právach. Podľa jeho názoru by malo konanie sp. zn. pokračovať ďalej a práve konanie sp. zn. by malo byť prerušené tak, ako pôvodne v konaní navrhovali, no súd ich návrhu výrokom I. rozsudku nevyhovel, riadiac sa nesprávnymi úvahami pri právnom posudzovaní veci. Vzhľadom na to, že pre komplexné posúdenie veci a ním namietaných argumentov spochybňujúcich správnosť výroku I. rozsudku odvolacím súdom je potrebné mať vedomosti aj zo spisov sp. zn. sp. zn. a sp. zn. č. , žiada aby boli obidva tieto spisy ako pripojené k spisu sp. zn. predložené pre potreby odvolacieho konania, nakoľko ide o súvisiace konania, pričom kruciálny význam vo vzťahu k ním predostretej argumentácii má najmä spis sp. zn. . Domnieva sa, že súd týmto postupom poprel vlastne vyjadrenie (pozri bod 49. odôvodnenia rozsudku v prvej vete), že „o neplatnú dražbu ide tak vtedy. ak ide o také porušenie ustanovení ZoDD, ktorým bola súčasne dotknutá určitá osoba na svojich základných právach" a vôbec spravodlivo nerozhodol prípad berúc zreteľ na všetkých, ktorých s dražba týka - (parafrázujúc bod 46. odôvodnenia rozsudku in fine). Vracajúc sa ešte k argumentácii týkajúcej sa Notárskej zápisnice N33/2020, , z 15.1.2020, uviedol, že ak aj bola opravovaná doložkou zo 7.4.2020, opravovalo sa v nej to, čo sa opraviť nemohlo (lebo nešlo o zrejmú chybu v písaní alebo počítaní, či iný preklep), ale sa podstatne menil priebeh deja, ktorý mal notár osvedčiť a zapísať presne tak, ako sa dial, resp. stal. Nie je možné sa pomýliť tak, že napíšete celý posudok, aj s číslom a dátumom vydania a sumou VŠH, na ktorú je robený, pokiaľ to vyslovene nepočujete, pretože ako by si inak mohla notárska kandidátka vo svojom „omyle" tak presne pomýliť celý posudok a tak presne a správne pritom zapísať ten nesprávny. Je nanajvýš podozrivé a zaujímavé, že sa oprava udiala až takmer 3 mesiace po uskutočnení dražby (aj to len preto, že žalobca 2/ na chyby upozornil a záložný veriteľ a dražobná spoločnosť v jednote s notárkou si uvedomili, že musia podstatnú chybu zahladiť, opraviť, aby bolo všetko v súlade, lebo pochopili, že dražba je neplatná tak ako bola osvedčená a zapísaná) a ešte zarážajúcejšie je, že keď sa už opravovali chyby v písaní, jednu neopravili, a to chybu pri označení nehnuteľnosti „na C. R. S. G.". To, čo opraviť mohli neopravili, ale to, čo opraviť nemohli, lebo to nie je oprava chyby v písaní alebo počítaní, či iná zrejmá nesprávnosť, ale to je podstatný zásah do priebehu deja dražby, to „opravili" tak, aby sa im to hodilo. Žalobca 2/ je presvedčený, že týmto notárka, resp. jej kandidátka, spáchali trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa, o čom týmto dáva súdu aj trestné oznámenie

a žiada, aby vec náležite postúpil na ďalšie riešenie príslušnému orgánu (žiadal o vyrozumenie kde, komu bola vec postúpená atď.). Súčasne týmto podáva trestné oznámenie na znalca Ing. Juraja Sedláčeka, T. X, XXX XX I. za podanie dvoch nepravdivých znaleckých posudkov, a to č. 185/2018, v ktorom výrazne podhodnotil hodnotu pozemkov (parciel), ktorá vychádzajúc z doloženého vývoja cien nehnuteľností v čase oceňovania bola preukázateľne vyššia a posudku č. 145/2019, ktorý na ním vydaný nepravdivý posudok č. 185/2018 nadväzoval. Podobne podáva trestné oznámenie aj na znalca Ing. Imricha Mészárosa. pretože aj jeho posudok č. 2/202 bol nepravdivý a vychádzal pritom z posudku č. 178/2008 Ing. Rastislava Pažitného, T. XXXX/XX B.. ako uvádza. Pritom u záložného veriteľa (žalobcu 1/) bol stále k dispozícii posudok č. 178/2008 Ing. Rastislava Pažitného, T. XXXX/XX, B., s ktorým sa dalo a podľa neho aj malo pracovať. Žiadal, aby súd vec náležite postúpil jeho trestné oznámenie na ďalšie riešenie príslušnému orgánu aj pri znalcoch Sedláčkovi a Meszárosovi (žiadal o vyrozumenie kde, komu bola vec postúpená atď.). Oceňovanie hodnoty parciel je možné aj bez ich obhliadky, nakoľko na to slúžia práve cenové tabuľky podľa katastra, mesta, resp. okresu či kraja, v ktorom sa daná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom oceňovania, nachádza a bol k dispozícii posudok č. 178/2008 Ing. Rastislava Pažitného, T. X XXX/XJ. B., s ktorým sa dalo a podľa neho aj malo pracovať. V súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa znaleckých posudkov navrhuje pripojiť k penzu spisov do odvolacieho konania aj spis OS Trnava sp. zn. , kde sa podrobne problematika znaleckých posudkov, ich vyhotovovania a ich pravdivosti dosť podrobne pertraktuje v rámci repliky a dupliky a potom aj v ďalších vyjadreniach súvisiacich s odvolacím konaním (tento spis je t. č. už právoplatne skončený, je to konanie, kde sa rozhodovalo o vydaní neodkladného opatrenia).

5. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu z 9.7.2022 vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v tejto veci, ako aj s výrokom a odôvodnením rozsudku. Celú argumentáciu žalobcu považuje žalovaný 1/ naďalej za účelovú a v celom rozsahu za nedôvodnú, zároveň žalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, že sa s touto argumentáciou vysporiadali žalovaní počas konania a následne aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalobcu je značne rozsiahle, avšak len v jeho častiach sa dotýka merita veci, žalovaný 1/ sa vyjadrí len k niektorým častiam odvolania. Ostatné časti odvolania považuje žalovaný 1/ za nadbytočné, zmätočné a neopodstatnené. Žalobca zrejme nepoužíva správny výklad názvu o dobrovoľných dražbách (ďalej len „"). Zákon o dražbách ustanovuje podmienky dražobného procesu a dohľad nad týmto procesom. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná jednak dobrovoľnú dražbu a nútenú (exekučnú) dražbu. Názov zákona, zákon o dobrovoľných dražbách môže pôsobiť mätúco, no súhlas t. j. prejav dobrovoľnosti dražby dáva vlastník nehnuteľnosti napríklad aj podpísaním zmluvy zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bola podpísaná a riadne zaregistrovaná na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore, niet pochýb o tom, že na priebeh predmetnej dražby je potrebné použiť medze o dobrovoľných dražbách. Žalobca vo svojom odvolaní na strane 7 uvádza, že v súvislosti s ohodnotením nehnuteľnosti žiada súd, aby vyhlásil dražbu za neplatnú z dôvodu porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia žalobcu je absolútne účelová, neopodstatnená a žalobca si v odvolaní protirečí. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením Okresného súdu, že zmluvy o úveroch, ktoré sú predmetom sporu, je potrebné subsumovať pod režim . S uvedeným názorom žalobcu sa žalovaný 1/ v žiadnom prípade nestotožňuje, naopak stotožňuje sa s názorom prvostupňového súdu, vzhľadom k tomu, že sa predmetné zmluvy považujú za absolútny obchod. V zmysle o spotrebiteľských úveroch nemožno žiadny z predmetných úverov považovať za spotrebiteľský úver. Žalobca vo svojom vyjadrení žiada aj aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v O.z. Žalobca však v odvolaní zrejme vytrhol z kontextu časť bodu 33., pretože súd vo svojom odôvodnení jednoznačne uvádza nasledovné, cit.: „Uvedené zmluvy o úveroch sa v zmysle príslušných ustanovení považujú za „absolútny obchod", t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti . Zároveň sa na tento zmluvný vzťah vzťahuje aj zákonná úprava spotrebiteľských zmlúv, tj. ustanovenia a nasl. O.z., resp. aj ustanovenia O.z. upravujúce právne úkony ako také. V danom prípade súd nemal pochybnosti, že úverové zmluvy uzavreté medzi žalobcami a žalovaným 1/ sú zmluvami spotrebiteľskými, nejedná sa však o spotrebiteľský úver a nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia Z.z o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na charakter poskytnutého úveru, ako aj na skutočnosť, že všetky úvery boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti." Z uvedeného

je zrejmé, že súd pri rozhodovaní správne právne posúdil vec a správne aplikoval príslušné právne predpisy. S argumentáciou súdu sa v plnej miere stotožňuje aj žalovaný 1/. V odvolaní žalobca ďalej uvádza, že sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s neprijateľnými podmienkami a ako je zrejmé z napadnutého rozsudku uprel právo spotrebiteľom na spravodlivý proces, pričom súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k uvedenému názoru žalobcu žalovaný 1/ uviedol, že v predmetnej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že zmluvy o úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. S predmetnou otázkou sa žalovaný 1/ dostatočne vysporiadal počas celého konania svojimi písomnými, či ústnymi vyjadreniami. Aj v prípade ak by niektorá zo zmlúv obsahovala neprijateľnú podmienku, táto automaticky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, a teda nemá žiadny dopad na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. V tejto súvislosti sa plne stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorú uviedol v bode 52. svojho rozhodnutia. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza okrem iného nasledovné: „Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že mal byť použitý znalecký posudok s vyššou cenou a nie je pravdivé ani tvrdenie, že je zachovaná zákonom stanovená hranica 75% podľa §16 ods. 6 ZoDD, pretože v Notárskej zápisnici N33/2020, Nz 1104/2020, NCRIs 1134/2020 spísanej dňa 15.01.2020 je osvedčené, že všeobecná hodnota predmetu dobrovoľnej dražby podľa znaleckého posudku 185/2017 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Sedláčkom zo dňa 29.10.2018 je 98.700 EUR (slovom: deväťdesiatosemtisíc sedemsto eur), pričom 75% zo sumy 98.700 EUR = 74.025 EUR a nie 65.000 EUR, pričom podľa notárskej zápisnice je osvedčené, že Licitátor oznámil výšku najnižšieho podania, ktorou je suma 65.000,-EUR (slovom šesťdesiatpäťtisíc eur), z čoho je nesporne osvedčené, že došlo k porušeniu ust. 16 ods. 6 ZoDD a súd bol povinný vyhlásiť napádanú dražbu za neplatnú.“ V predmetnom vyjadrení žalobca zavádza a predmetné skutočnosti opäť vytrháva z kontextu. Vo svojom vyjadrení žalobca vôbec nespomenul, že notárska zápisnica bola opravená Doložkou k notárskej zápisnici, ktorá opravuje zrejmú chybu v písaní, konkrétne práve výšku ohodnotenia predmetu dražby z chybného údaju 98.700 eur na správny údaj 85.800 eur. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovení , pretože najnižšie podanie stanovené na 65.000 eur predstavuje k hodnote nehnuteľnosti 75,75%. Rovnako sa žalovaný 1/ plne stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu v bode 45. jeho rozhodnutia, kde je uvedené, že nedošlo k porušeniu vzhľadom k tomu, že dražobník splnil svoju povinnosť ohodnotiť nehnuteľnosti znalcom zo zoznamu súdnych znalcov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR. Rovnako reagoval na námietky žalobcu vykonaním opakovaného znaleckého posudku. Nemožno opomenúť neaktivitu žalobcu, touto žalobca nesprístupnil nehnuteľnosť, čo ovplyvnilo ohodnotenie nehnuteľnosti a to sa premietlo na výške hodnoty nehnuteľnosti. V prípade ak sa žalobca cíti dotknutý na svojich právach v súvislosti s ohodnotením nehnuteľnosti môže si nárokovať náhradu škody od príslušného znalca, no v žiadnom prípade nemožno hovoriť o porušení ustanovení . Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že notárska zápisnica, ktorá osvedčovala priebeh dražby obsahovala chyby, ktoré spôsobujú jej neplatnosť a zároveň neplatnosť samotnej dražby. S uvedeným názorom žalobcu sa žalovaný 1/ nestotožňuje. Upriamuje pozornosť súdu na vyčerpávajúce vysporiadanie sa s danou problematikou prvostupňového súdu, ktoré zapracoval do bodu č. 42. svojho rozhodnutia. S argumentáciou prvostupňového súdu sa žalovaný 1/ plne stotožňuje. Taktiež upriamuje pozornosť súdu na vyjadrenie žalovanej 5/ (JUDr. Jarmila Kováčová), ktorá sa vo svojom vyjadrení k žalobe z 25.8.2020, jasne vyjadrila k žalobcom namietaným pochybnostiam k obsahu notárskej zápisnice. Žalobca aj v tejto časti odvolania vytrháva z kontextu skutočnosti, tak aby mu sedeli do celku, no opätovne sa dostáva do situácie kedy sú jeho vyjadrenia značne zmätočné. Opätovne poukazuje na chybu v písaní v notárskej zápisnici, a v tejto súvislosti odkazuje na porušenie . S touto problematikou sa vysporiadal prvostupňový súd dostatočne a žalovaný 1/ sa k predmetnej veci vyjadril aj v tomto vyjadrení k odvolaniu. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uvádza, že v notárskej zápisnici je chybne opísaný predmet dražby, čo doposiaľ v konaní žiadnym spôsobom nenamietal. V procese nedošlo nijakým spôsobom k porušeniu ustanovení , pretože predmet dražby bol presne označený ako súbor vecí špecifikovaných v súlade s príslušným LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. B.. V odvolaní, žalobca uvádza, že pri každom úvere sa dostal paradoxne do preplatku, teda žalovaný 1/ ako veriteľ „okradol" žalobcu o časť finančných prostriedkov, čoho dôsledkom je neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti jednotlivých úverov. Predmetné tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde a žalovaný 1/ k tejto veci uvádza nasledovné: V priebehu sporu súdu predložil špecifikáciu jednotlivých úverov, z ktorých je možné vyčítať jednak vyrubenú splátku k príslušnému mesiacu

a následne uhradenú splátku a započítanie splátky na istinu a príslušenstvo pohľadávky. Žalobca uvádza, že si žalovaný 1/ inkasoval časť finančných prostriedkov v rozpore so zmluvou bez právneho dôvodu. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože žalobca do jednotlivých splátok nezapočítal vyrubenie poplatku za vedenie úverového účtu (toto bolo legislatívne akceptovateľné do 10.6.2013, po tomto dátume už banka poplatok nevyrubovala). Rovnako žalobca pri svojich výpočtoch nezohľadnil zmenu výšky úrokových sadzieb na jednotlivých úveroch. Zmenu úrokovej sadzby na úveroch počas celého konania žiadnym spôsobom žalobca nerozporoval, takže túto skutočnosť považuje žalovaný 1/ za nespornú. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol príkladmo nasledovné: Zmluva o hypotekárnom úvere 021/2014/07HU, výška poplatku za vedenie úverového účtu od 20.01.2009 - 20.01.2010 - suma 3,29 eur, od 20.2.2010-20.12.2011 - suma 3,30 eur, od 20.1.2012 - 20.08.2012 - suma 3,40 eur, od 20.9.2012-20.5.2013 - suma 3,50 eur, od 20.6.2013 - poplatok nebol vyrubovaný, žalobca definoval uvedené sumy ako inkasované v rozpore so zmluvou, tieto však predstavovali poplatok za vedenie úverového účtu, ktorý bol inkasovaný v zmysle zmluvných podmienok (po 10.6.2013 už neboli vyrubované). Od 1.12.2013 bola zvýšená úroková sadzba na 6,04%, čo sa premietlo aj na zvýšení pravidelnej mesačnej splátky z pôvodnej celkovej sumy 131,28 eur na sumu 178,14 eur, vzhľadom na omeškanie dlžníka boli dlžníkovi účtované aj upomienky vo výške 25 eur k dňom 31.7.2012, 31.8.2012, 16.11.2012, 31.12.2012, 3.1.2014 (túto skutočnosť žalobca nijako nepoprel), posledná splátka bola žalobcom uhradená ku dňu 20.1.2017 vo výške 1,62 eur, od tohto dňa banka neeviduje úhradu žiadnej splátky a k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo až k 20.4.2018 (túto skutočnosť žalobca nespochybnil). Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 0328/2014/08SU, výška poplatku za vedenie úverového účtu: od 22.8.2008 - 22.1.2010 - suma 3,29 eur, od 22.2.2010 - 22.12.2011 - suma 3,30 eur, od 22.1.2012 - 22.8.2012 - suma 3,40 eur, od 22.9.2012

- 22.5.2013 - suma 3,50 eur, žalobca definoval vyššie uvedené sumy ako inkasované v rozpore so zmluvou, tieto však predstavovali poplatok za vedenie úverového účtu, ktorý bol inkasovaný v zmysle zmluvných podmienok (po 10.6.2013 už neboli vyrubované), od 22.9.2008 bola zvýšená úroková sadzba na 8,65%, čo sa premietlo aj na zvýšení pravidelnej mesačnej splátky z pôvodnej celkovej sumy 115,61 eur na sumu 119,76 eur, vzhľadom na omeškanie dlžníka boli dlžníkovi účtované aj upomienky vo výške 25 eur k dňom 16.11.2012, 31.12.2012,19.2.2013,19.3.2013, 23.4.2013 (túto skutočnosť žalobca nijako nepoprel), posledná splátka bola žalobcom uhradená ku dňu 22.1.2017 vo výške 49,40 eur, od tohto dňa banka neeviduje úhradu žiadnej splátky a k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo až k 20.4.2018 (túto skutočnosť žalobca nespochybnil). Zmluva o N. úvere č. 041/2014/09SU, výška poplatku za vedenie úverového účtu: od 22.11.2009 - 22.1.2010 - suma 3,29 eur, od 22.2.2010 - 22.12.2011 - suma 3,30 eur, od 22.1.2012 - 22.8.2012 - suma 3,40 eur, od 22.9.2012 - 22.5.2013 suma 3,50 eur, od 22.6.2013 poplatok nebol vyrubovaný, tieto sumy predstavovali poplatok za vedenie úverového účtu, ktorý bol inkasovaný v zmysle zmluvných podmienok (po 10.6.2013 už neboli vyrubované) vzhľadom na omeškanie dlžníka boli dlžníkovi účtované aj upomienky vo výške 25 eur k dňom 31.7.2012, 16.8.2012, 5.10.2012, 30.11.2012 (túto skutočnosť žalobca nijako nepoprel), posledná splátka bola žalobcom uhradená ku dňu 22.12.2016 vo výške 313,95 eur, od tohto dňa banka neeviduje úhradu žiadnej splátky a k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo až k 16.9.2017 (túto skutočnosť žalobca nespochybnil). Na základe vyššie uvedeného je viac ako zrejmé, že žalobca vo svojich výpočtoch nezohľadnil všetky faktory, ktoré ovplyvňovali výšku splátky k príslušnému úveru. Rovnako je nesporné, že žalobca prestal splácať všetky úvery k januáru 2017 a od tohto termínu sa dostal do omeškania, ktoré vyvrcholilo vyhlásením predčasnei splatnosti jednotlivých úverov. Tvrdenia žalobcu považuje žalovaný 1/ za nepravdivé a len za čistú fabuláciu. Žalobca vo s vojom odvolaní ďalej uvádza: „Napádame i zmluvu o vykonaní dražby zo dňa 10.09.2018, ktorá nie je platná, pretože nie je podpísaná oprávnenými osobami, pričom ide o absolútne neplatný právny úkon na základe, ktorého Dražobník žalovaný v rade 2/ nemal oprávnenie na vykonanie dražby." Žalovaný 1/ sa nestotožňuje s vyššie uvedeným názorom žalobcu, pretože Zmluva o vykonaní dražby z 10.9.2018 bola podpísaná poverenými zamestnancami navrhovateľa dražby. Počas konania žalovaný 1/ neeviduje, že by žalobca rozporoval danú vec, preto platnosť Zmluvy o vykonaní dražby z 10.9.2018 považuje za nespornú. V predmetnej veci teda argument žalobcu nemôže obstáť. Odvolanie žalobcu je nedôvodné, žalobca častokrát vytrháva z kontextu len jemu hodiace sa okolnosti, prípadne účelovo zavádza a fabuluje. Aj samotný značný rozsah odvolania nasvedčuje k tomu, že sa žalobca snaží poprieť čo najviac vecí, dokonca s použitím aplikácie unijného práva, medzinárodných dohovorov či rozhodnutí súdov, ktoré nesúvisia s meritom veci. Aj vzhľadom k tomu sa žalovaný 1/ vyjadril len k okolnostiam, ktoré považoval za podstatné. Žalovaný 1/ sa plne stotožňuje s rozsudkom,

trvá na tom, že zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu žiadnych ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky, vykonanú dražbu považuje za platnú.

6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniam žalobcov vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že odvolanie žalobcov z 9.7.2022, doručené súdu 11.7.2022, pozostáva na stranách 22 až 32 z textu žaloby vo veci samej zo 16.5.2020 podanej žalobcami dňa 19.5.2020 súdu prvej inštancie. Iba zvyšok podania možno s istou toleranciou považovať za tvrdenia súvisiace priamo s odvolaním proti napadnutému rozsudku. Má za to, že súd rozhodol správne a zákonne a svoje rozhodnutie vyčerpávajúco a jasne odôvodnil. Samotné meritórne odôvodnenie a úvahy súdu rozviedol súd na 8 stranách odôvodnenia napadnutého rozsudku a žalovaný 2/ je presvedčený, že aj z tohto ohľadu je napadnutý rozsudok v súlade so zákonom. Žalobcovia v odvolaní uvádzajú ako odvolacie dôvody všetky dôvody podľa , okrem vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu. Už táto skutočnosť vrhá tieň na skutočnú existenciu odvolacích dôvodov, bez ohľadu na skutočnosť, že takáto kumulácia odvolacích dôvodov nie je principiálne vylúčená. Žalobcovia v odvolaní neuvádzajú, prečo podľa nich nebola predmetná dražba „dobrovoľná", avšak súd prvej inštancie túto otázku vysvetlil v bode 39 napadnutého rozsudku a s touto skutočnosťou sa tak „vysporiadal". Skutočnosť, akým právnym predpisom (či alebo alebo ich kombináciou) sa riadi príslušná úverová zmluva nemá vplyv na platnosť dražby. Prednostná aplikácia ustanovení O.z. v otázkach súvisiacich s ochranou spotrebiteľa nevylučuje aplikáciu na zvyšné otázky daného právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ak nie sú riešené v zmluve. Žalobcovia v rámci celého súdneho konania ani netvrdili, ani nepreukázali, ktoré zmluvné podmienky úverovej zmluvy sú neprijateľné a zároveň majú vplyv na platnosť dražby. Použitie neprijateľných podmienok v zmluve navyše nepredstavuje porušenie ZoDD, ktorého porušenie je základnou podmienkou uplatňovania neplatnosti dražby na súde. V súvislosti s ohodnotením predmetu dražby, proces jeho ohodnotenia prebehol v plnom súlade so ZoDD, čo je aj opísané v bodoch 44. a 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V rámci ohodnotenia predmetu dražby bol na námietky žalobcov vypracovaný aj kontrolný znalecký posudok a následne najnižšie podanie bolo stanovené v súlade so ZoDD. Záver žalobcov o tom, že by bolo nemožné aby nehnuteľnosť v čase stratila na hodnote nie je logický ani správny. Navyše, ako bolo už uvedené v našich vyjadreniach, aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, je rozdiel v hodnote nehnuteľností v prípade jej predaja zmluvou za plnej súčinnosti predávajúceho a výkonu záložného práva pri obštrukciách a nesúčinnosti záložcu, ako je to aj v predmetnom prípade. Žalobcovia v odvolaní vychádzajú z hodnoty predmetu dražby uvedenej v notárskej zápisnici o priebehu dražby, ktorá však bola opravená a skutočná hodnota uvedená v zápisnici bola iná. Tieto tvrdenia tak nemajú relevanciu pre odvolaciu argumentáciu. Vyššou cenou sa myslí obstaraný žalovaným 2/ v rámci prípravy predmetnej dražby, ktorý jediný bol použiteľný v súlade s ZoDD. Ing. Rastislava Pažitného z r. 2008 nebol použiteľný v súlade so ZoDD. Dej ktorý sa reálne uskutočnil bol dej ako je opísaný v notárskej zápisnici po jej oprave príslušným dodatkom. V opačnom prípade by notár predmetný dodatok nevyhotovoval. Predmet dražby bol na základe všetkých údajov spolu uvedených v notárskej zápisnici a oznámení o dražbe jednoznačne identifikovateľný, keď napríklad stavba sa podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) identifikuje súpisným číslom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Skutočnosti uvedené na str. 10 odvolania týkajúce sa žalovaného 3/ by v prípade, ak by vôbec boli dané, mohol uplatňovať v rámci svojej žaloby o určenie neplatnosti dražby iba vydražiteľ a nie žalobcovia, nakoľko sa jedná o skutočnosti, ktoré sa môžu dotýkať práv vydražiteľa. Motivácia vydražiteľa pri účasti na dražbe nemá v prejednávanom prípade právnu relevanciu. Niektoré skutočnosti uvádzané žalobcami predstavujú iba priznanie porušenia zákona na strane žalobcov (neodovzdanie predmetu dražby) a nie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť predmetnej dražby. Žalobcovia uvádzajú tvrdenia súvisiace so splácaním predmetného úveru, avšak napriek svojej rozsiahlosti, táto argumentácia odvolania neobsahuje žiadne konkrétne, odôvodnené a preukázané skutočnosti predstavujúce dôvody spočívajúce v porušení ZoDD a následnej možnosti neplatnosti predmetnej dražby. Takéto tvrdenia nevyprodukovali žalobcovia ani v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Žalobcovia na str. 23 odvolania tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že predmetná dražba prebehla transparentne a ďalšie tvrdenia, opomínajúc, že sú to žalobcovia, ktorí nesú bremeno dôkazu nimi uvádzaných tvrdení. Ani v doplnení odvolania podaného D. B. nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť platnosť predmetnej dražby. Žalobcovia neurčili ktoré konkrétne zmluvné podmienky a ich neplatnosť mala spôsobiť zmenu pohľadávky, v akej výške a akým spôsobom to ovplyvnilo platnosť dražby. Obsah vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa ZoDD nie je skutočnosťou, ktorá sa môže dotknúť práv žalobcov, nakoľko toto vyhlásenie má význam

iba pre určenie osobitnej zodpovednosti podľa § 33 odsek 2 ZoDD. Ak by neexistovala pohľadávka, pre ktorú bolo možné vykonať záložné právo, jednalo by sa o skutočnosť znamenajúcu neplatnosť dražby z dôvodu, že navrhovateľ dražby nebol oprávnený dražbu navrhnúť. Na existenciu oprávnenia navrhovateľa dražby navrhnúť dražbu však vyhlásenie podľa § 7 odsek 2 ZoDD nemá žiadny vplyv. Jedná sa iba o deklaráciu navrhovateľa dražby, ktorú je povinný vykonať a v prípade ak následkom jej nepravdivého obsahu vznikne škoda, zodpovedá za ňu podľa § 33 odsek 2 ZoDD. Samotná vada vyhlásenia však nespôsobuje neplatnosť dražby, nakoľko sa na jeho obsah neviažu žiadne ďalšie úkony, ani nemá iné následky okrem vyššie uvedených a nemôže tak mať priamy vplyv na práva iných osôb, menovite žalobcov. Vyhlásenie navrhovateľa dražby napríklad nepredstavuje podklad pre rozdelenie výťažku dražby (čo by beztak nemohlo ovplyvniť platnosť dražby) ani na jeho základe nevykonáva dražobník žiadne úkony, neobsahuje údaje následne použité v procese prípravy dražby a pod. Vyššie uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR pod sp. zn. z 29.3.2010, ktoré uvádza: „Aj dovolací súd zastáva názor, že pokiaľ záložný veriteľ (ako oprávnený navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách) splní všetky zákonné predpoklady a písomne vyhlási: a/ že predmet dražby je možné dražiť, b/ pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), nemá - z hľadiska (ne)platnosti dobrovoľnej dražby - právny význam skutočnosť, že v čase navrhnutia alebo vykonania dražby prebieha (resp. nie je skončené) súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktoré (záložné právo) zamýšľa záložný veriteľ realizovať v rámci ním navrhovateľ dobrovoľnej dražby.“ Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR tak vyplýva, že platnosti dražby nebráni ani spornosť pohľadávky, ktorej výšku, splatnosť a pravosť záložný veriteľ vyhlásil, ktorá spornosť je daná tým, že o nej prebieha súdny spor. Obsah predmetného vyhlásenia tak logicky nemôže mať vplyv na platnosť dražby.

7. Žalobca 1/ sa k vyjadreniu žalovaného 2/ vyjadril tak, že žalobca 1/ výslovne popiera tvrdenia žalovaného 2/ v celom rozsahu a uvádza vlastné tvrdenia: Žalovaný 2/ vo vyjadrení namieta tvrdenia žalobcov, pričom odvolací súd sa má vysporiadať s odvolacími dôvodmi. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú spotrebitelia. Žalovaní 1/a 2/ sú dodávatelia. Súd prvej inštancie bol povinný tento vzťah vyhodnotiť ako spotrebiteľský s poukazom na predložené spotrebiteľské zmluvy, ktoré predformuloval dodávateľ a to žalovaný 1/. Predložené zmluvy obsahujú podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prejednávajúci spor o určenie neplatnosti dražby bol povinný zistiť či sa napádaná dražba realizovala z neplatných podmienok. Žalobcovia do odvolania uviedli i to čo bolo predmetom žaloby a čo malo priamy vplyv na určenie neplatnosti napádanej dražby, a to plnenia z úverových zmlúv, podľa relevantných dôkazov a to Výpisov z úverových účtov, ktoré osvedčujú, že dodávateľ a to žalovaný 1/ si inkasoval peniaze z bežného účtu a postupoval v rozpore s podmienkami ním predformulovanými v úverových zmluvách, pričom si inkasoval viac ako dohodol, čím vznikali preplatky a sumou preplatkov dochádzalo k preplácaniu úverov. Z presne uvedených a vyčíslených inkasovaných peňazí z bežného účtu spotrebiteľov bolo osvedčené žalobcami, že nedošlo k omeškaniu so splácaním úverov a žalovaný 1/ nemal právny dôvod na uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 a ust. § 565 O.z. Keďže žalovaný 1/ nemal relevantný dôvod na zosplatnenie úveru a vyhlásenie úveru za predčasne splatný tak nemohol ani zákonne začať výkon záložného práva. Žalovaný 1/ podal žalobu o zaplatenie 25.891,01 eur s prísl. proti žalobcovi 2/ a 3/, ktoré je vedené pod sp. zn. na Okresnom súde Trnava, zo zmluvy o úvere č. 021/2014/07HU z 3.5.2007, pričom konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené. Spotrebitelia nemali nedoplatok na predmetnom úvere, naopak mali preplatok, čo preukázali podrobným vyčíslením z výpisov z úverového účtu, z ktorého vyplýval práve preplatok na úvere o sumu 1.033,90 eur, z ktorého dôvodu namietali uplatnenie práva dodávateľa podľa § 53 ods. 9 a ust. § 565 O.z. ako i začatie výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ podal žalobu o zaplatenie 10.159,63 EUR s prísl. proti žalobcovi 2/ a 3/, ktorá je vedená pod sp. zn. na Okresnom súde Trnava, zo zmluvy o úvere č. 038/2014/08SU z 23.7.2008, pričom konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené. Spotrebitelia nemali nedoplatok na predmetnom úvere, naopak mali preplatok, čo preukázali podrobným vyčíslením z výpisov z úverového účtu, z ktorého vyplýval práve preplatok na úvere o sumu 72,40 eur, z ktorého dôvodu namietali uplatnenie práva dodávateľa podľa § 53 ods. 9 a ust. § 565 O.z. ako i začatie výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie sa riadne a presvedčivo nevysporiadal ani s úverovými a záložnými zmluvami, ktoré mali vplyv na konanie napádanej dražby, rozhodol a odôvodnil svoj rozsudok iba formálne. Žalobcovia podrobne odôvodnili svoju žalobu a uviedli skutočnosti, ktoré súd ignoroval. Následne žalobca 1/ vo vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia z jeho odvolania týkajúce sa

3 úverových zmlúv a platieb podľa výpisu z účtu, neplatnosti zosplatnenia úverov, na základe ktorých žalovaný 1/ nemohol platne navrhnúť výkon záložného práva dražbou. Ďalej tiež zopakoval časť argumentácie týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý uvedené zmluvy o úveroch v zmysle príslušných ustanovení považoval za „absolútny obchod“ s potrebou primárne aplikovať ustanovenia tretej časti . Namietal ďalej nesprávne posúdenie neprijateľných podmienok, ktoré súd nepravdivo označil ako vedľajšie dojednania nie podstatné v bode 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z uvedených námietok v odvolaní je osvedčené, že žalobcovia v odvolaní uviedli dôvody ich námietok o nedobrovoľnej dražbe a tak nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 2/ v jeho vyjadrení, že žalobcovia v odvolaní neuvádzajú, prečo podľa nich nebola predmetná dražba „dobrovoľná“. Žalovaný 2/ uviedol vo vyjadrení, že túto otázku vysvetlil v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva na základe O.z., nakoľko pohľadávka dlžníkov nebola riadne a včas splnená.“ Uvedené vysvetlenie je nepravdivé s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žalobcov a najmä na Výpisy z úverových účtov, ktoré osvedčujú opak a to preplatky na úveroch. Žalovaný 1/ nemal právo speňažovať záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože neboli splnené zákonné podmienky na začatie výkonu záložného práva a tak neboli splnené podmienky na možnosť uplatniť ust. O.z. záložným veriteľom. Predchádzajúci úkon vlastníka v záložnej zmluve a to súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku nebol neodvolateľný. Podľa O.z. každý môže svoj súhlas odvolať, každý môže odvolať plnomocenstvo a spotrebiteľ sa nemôže dopredu vzdať svojich práv. Z nedôvodných úvah súdu, ktoré neboli opreté o žiadnu právnu normu malo vyplynúť, že spotrebiteľ, a to žalobcovia na základe úkonu, ktorý je predformulovaný v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 038/2014/08SU z 21.7.2008 v čl. V, sa mali neodvolateľne zaviazať vzdania sa svojich práv. Rozhodne takéto úvahy súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 39, na ktorý poukazuje žalovaný 2/ sú v rozpore so zákonom. Predmetná dražba nebola dobrovoľná a prejav nedobrovoľnosti urobil žalobca 2/ priamo v konaní organizovania napádanej dražby, ktorý s ňou výslovne nesúhlasil a snažil sa jej zabrániť. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s neprijateľnými podmienkami a ako je zrejmé z napadnutého rozsudku uprel právo spotrebiteľom na spravodlivý proces, pričom súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej zopakoval svoju argumentáciu z odvolania týkajúcu sa ohodnotenia nehnuteľností, znaleckých posudkov, nevysporiadania sa súdom s námietkami voči Notárskej zápisnici N 33/2020, Nz 1104/2020, NCRls 1134/2020 spísanej dňa 15.01.2020. Z uvedeného vyplýva, že celý proces dražby bol predstierané konanie, ktoré spôsobil žalovaný 2/, ktorého jediným záujmom bolo získanie finančného prospechu na úkor žalobcov z majetku žalobcov, bez ohľadu na práva žalobcov. Žalovaný 2/ nepoprel žiaden z odvolacích dôvodov a jeho vyjadrenie nie je opreté o žiadnu právnu normu. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa ( a ).

8. Žalobcovia 2/ a 3/ sa k vyjadreniu žalovaného 2/ vyjadrili totožne ako žalobca 1/.

9. Po určení termínu verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom (o ktorom boli žalobcovia na ich žiadosť upovedomení), žalobcovia doručili odvolaciemu súdu necelé 2 dni pred termínom verejného vyhlásenia rozsudku Vyjadrenie v odvolacom konaní z 25.2.2024 (odvolaciemu súdu doručené elektronicky 26.2.2024 o 11,38 hod, doplnené osobným podaním do podateľne jeho podpísaného listinného vyhotovenia dňa 26.2.2024 o 14,30 hod). Dali súdu do pozornosti rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023 (*1) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Zmluva o spotrebiteľskom úvere - Smernica 93/13/EHS - Článok 1 ods. 2 - Zmluvná podmienka odrážajúca kogentné zákonné ustanovenie - Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 - Klauzula o predčasnej splatnosti - Súdne preskúmanie - Proporcionalita vo vzťahu k nesplneniu zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa

- Články 7 a 38 Charty základných práv Európskej Únie - Zmluva zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť - Mimosúdny predaj obydlia spotrebiteľa" vo veci C-598/21. Žalobcovia spotrebitelia žiadali súd, na vykonanie súdneho preskúmania práva veriteľa vyhlásiť splatnosť celého dlhu na základe klauzuly o predčasnej splatnosti úveru, ktorú v konaní namietali, pretože majú za to, že ide o nekalú podmienku na ktorej základe bola zorganizovaná napádaná dražba a udelený príklep, pričom z nepráva nevznikne právo a napádaná dražba je neplatná, s poukazom na uvedený rozsudok, v bodoch 70, 71, 73 až 90, ktoré citovali. Ďalej zopakovali časť argumentácie z odvolania a uviedli, že vytýkajú súdu prvej inštancie, že nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj nekalú povahu klauzuly

o predčasnej splatnosti úveru. Poukázali na uznesenie ÚS, ktoré stanovuje precedentnú záväznosť Rozsudku Súdneho dvora: Predmetné rozhodnutie Súdneho dvora je pre súdy precedentne záväzné, a to odvtedy, ako je uverejnené vo Vestníku Európskej únie v tom-ktorom jazyku členského štátu.", nález vo veci sp. zn. , bod 19, 20). Poukázali tiež na Nález ÚS SR sp. zn. , z ktorého citovali. Poukázali na skutočnosť, že súd pozná právo, súd je povinný ochrániť spotrebiteľov od nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách aj keby sa súdneho procesu nezúčastnili.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania žalobcov boli podané včas ( ), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie /vo vzťahu k výrokom II. až IV./ pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a, , , , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie /v jeho výrokoch II. až IV./ v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli, na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a tiež žalobcom, ktorí o oznámenie požiadali, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľov považovať vo veci samej vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 4/ a 5/ za vo výroku vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť, avšak vo veci samej vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za vecne správny, preto bol v tejto časti zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 21 ods. 2 až 4 ZoDD: (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov. V tomto zmysle sa ods. 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke (dobrovoľné), ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom. Prípad aplikability ods. 2 nebude preto závisieť od povahy dražby, ale bude funkciou splnenia zákonných predpokladov jeho uplatnenia. Významné aspekty výkonu nedobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie relevantných otázok neplatnosti dražby sú: 1. daná (existujúca), splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa O.z. a podľa osobitných právnych predpisov, 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. Splnenie podmienky pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky je pre realizáciu nedobrovoľnej dražby esenciálneho charakteru. Ustálenie všetkých vymenovaných podmienok dražby je pritom vo sfére záložného veriteľa, ktorý musí uvedené skutočnosti písomne vyhlásiť. Ani uvedená zákonná povinnosť však dražobníka nezbavuje povinnosti zamedziť realizácii dražby, ak by napr. zistil, že na veriteľom predloženom liste vlastníctva nie je zapísané záložné právo alebo osoba povinná z dražby by u dražobníka vzniesla námietky, ktoré by zásadným spôsobom spochybnili niektorú zo zákonných podmienok vyhlásených záložným veriteľom vo vzťahu k pohľadávke. Pre účely platnej dražby je potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby zachovať kumulatívne naplnenie všetkých podmienok uvedených pod bodmi 1 až 3. V prípade spochybnenia alebo absencie hmotnoprávnych podmienok výkonu dražby (záložného práva) alebo porušenia akýchkoľvek procesných pravidiel nemožno dosiahnuť stav platnej dražby. Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby je určovacou žalobou, ktorej špecifikom je, že v žalobe nie je povinnosťou osvedčiť naliehavý právny záujem, keďže tento sa ex lege prezumuje.

Žalobcovia nárok na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uplatňovali o.i. aj z dôvodu porušení ustanovení ZoDD. Bola nimi tvrdená napr. absolútna neplatnosť Zmluvy o vykonaní dražby z 10.9.2018. Podľa § 22 ods. 1 a 2 ZoDD: (1) Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. (2) Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa súd prvej inštancie zaoberal Zmluvou o vykonaní dražby z 10.9.2018, avšak podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné sa s poukazom na § 22 ZoDD zaoberať zmluvou o vykonaní opakovanej dražby (v prípade ak bola uzavretá), opakovanú dražbu totiž možno uskutočniť výhradne na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby, ktorý bol súčasne navrhovateľom predchádzajúcej neúspešnej dražby, a dražobníkom, ktorý predchádzajúcu dražbu vykonával. V predmetnej veci dražbe dňa 15.1.2020 predchádzali dražba 7.2.2019 a 1. opakovaná dražba 5.4.2019. Uvedenou otázkou sa súd prvej inštancie nezaoberal a v tomto smere vec právne neposudzoval.

12. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalujúcej strany, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie súdne konanie. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalujúcej strany je daný. Ak však hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je podobné právnemu úkonu (dražba), prípustnou žalobou je potom aj žaloba na určenie neplatnosti dražby ( ZoDD). V prejednávanej veci sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú neplatnosti dražby, preto nemajú povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže osobitný predpis pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti dražby ( ZoDD), ako o určení právnej skutočnosti.

13. Súd prvej inštancie vychádzal z existencie procesného spoločenstva definovaného hmotnoprávnou úpravou (§ 21 ods. 4 ZoDD), podľa ktorej účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Pritom išlo o predmet skúmania súdu ex offo (z úradnej povinnosti). Súd prvej inštancie uviedol, že účastníkmi takéhoto konania musia byť navrhovateľ dražby, čo je v tomto prípade žalovaný 1/ (podľa notárskej zápisnice o priebehu opakovanej dražby šlo o právneho predchodcu žalovaného 1/), dražobník, ktorým je v tomto prípade žalovaný 2/, vydražiteľ, ktorým je žalovaný 3/, predchádzajúci vlastník resp. osoba, ktorá namieta porušenie svojich práv, touto osobou a zároveň predchádzajúcim vlastníkom sú žalobcovia 1/ až 3/. Súd prvej inštancie bol názoru, že stranami sporu sú všetky osoby, ktorých účasť v takomto konaní ZoDD v § 21 ods. 4 vyžaduje. V prípade označených žalovaných 4/ a 5/ ide o nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko tieto osoby nie sú účastníkmi konania o neplatnosť dražby, procesným dôsledkom uvedeného je potom zamietnutie žaloby voči uvedeným žalovaným. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 4/ a 5/ (notárska kandidátka a notárka) z dôvodu uvedeného súdom prvej inštancie stotožňuje, žalované 4/ a 5/ nepatria do okruhu účastníkov konania (procesného spoločenstva definovaného hmotnoprávnou úpravou) o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( ZoDD), preto odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu v celom rozsahu (II. výrok) vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 4/ a 5/ potvrdil ako vo výroku vecne správny. Rovnako rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v napadnutej časti o náhrade trov konania (III. výrok) vo vzťahu žalobcov

1/ až 3/ a žalovaných 4/ a 5/, v ktorej časti neboli vznesené konkrétne odvolacie námietky, rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti bolo vecne správne, riadne právne (ust. , a a ) a vecne (plným úspechom žalovaných 4/ a 5/ v spore) odôvodnené, keď ani odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. .

14. Ako už bolo uvedené žalobcovia nárok na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uplatňovali o.i. aj z dôvodu porušení ustanovení ZoDD. Podľa § 19 ods. 1 písm. e/ ZoDD dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby. Ustanovenie § 19 ZoDD upravuje osobitný inštitút upustenia od dražby, ktorého cieľom je v konkrétnej veci predčasne ukončiť dražobný proces, a teda vo svojej podstate predísť vykonaniu dražby. Uvedený inštitút je budovaný ako povinnosť dražobníka upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak existujú zákonom špecifikované dôvody a prekážky vykonania dražby. Je potrebné ozrejmiť, že upustenie od dražby nie je upustením od výkonu záložného práva a v každom jednotlivom prípade ani neznamená, že sa dražba v konečnom dôsledku nevykoná. Podstatou upustenia od dražby je úkon dražobníka smerujúci k nevykonaniu dražby potvrdený písomne dražobníkom vo vzťahu k osobám uvedeným v ust. § 17 ods. 5. Pokiaľ ide o upustenie od dražby, zákon špecifikuje viaceré kategórie upustenia. Podľa okolností konkrétnej veci v prípade, ak sa vyskytne vada zásadného charakteru, ktorá bráni realizácii dražobného procesu, dôjde k jeho predčasnému úplnému skončeniu. Ustanovenie písm. e/ nevyžaduje osobitný výklad z pohľadu potrebnej úvahy dražobníka, keďže v písm. e/ sa rieši otázka predbežného charakteru, v nadväznosti na ktorú vznikne potreba upustiť od dražby. Zákonodarca ustanovil alternáciu prípadov, keď bude potrebné od dražby upustiť, pričom prvý z nich je skutočnosť, že na majetok vlastníka predmetu dražby bol vyhlásený konkurz. Ide tak o prípady, keď sa vlastník predmetu dražby stane úpadcom, a teda bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, ktorého právne účinky nastávajú v deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásený konkurzu v Obchodnom vestníku. Uvedený zákonný dôvod upustenia od dražby je formulovaný veľmi striktne a všeobecne bez ohľadu na konkrétny majetok, ktorý je predmetom dražby, a práve naopak, zameranie zákonného dôvodu je sústredené na majetok vlastníka predmetu dražby všeobecne. Logicky sa vychádza z konštrukcie konkurzu ako de facto generálnej exekúcie, ktorej podlieha všetok majetok vlastníka predmetu dražby. Z povahy dôvodu upustenia od dražby vyplýva, že snahou zákonodarcu bolo vyriešiť čo i len potenciálny súbeh dražby podľa ZoDD a konkurzného konania, a to s jednoznačnou prioritou režimu konkurzu pred režimom dražby. Z povahy dikcie plynie, že nemožno uvažovať nad žiadnym dôvodom, ktorý by umožňoval pokračovať v dražbe veci vo vlastníctve vlastníka predmetu dražby, ak trvajú účinky vyhlásenia konkurzu. Keďže sa v konkurze budú speňažovať všetky veci patriace vlastníkovi predmetu dražby, dôjde logicky k speňaženiu aj predmetu dražby a veritelia budú mať povinnosť si v zákonom ustanovených lehotách prihlásiť svoje pohľadávky. Veriteľ, ktorému svedčí záložné právo, bude v konkurze prirodzene uspokojovaný ako zabezpečovaný veriteľ, a aj keď bude prípadnú dražbu realizovať správca konkurznej podstaty podľa ustanovení a ZoDD, nemôže byť pochýb o tom, že skôr začatý dražobný proces musí byť predčasne skončený. Iná situácia nastane, ak bude konkurz na majetok úpadcu zrušený. V tomto prípade by potencionálne bolo možné pokračovať v dražbe, no ide o teoretickú možnosť, keďže v procese konkurzu bude nepochybne majetok úpadcu speňažený (Zákon o dobrovoľných dražbách, komentár, Wolters Kluwer, Milan Budjač, Janka Gibaľová, Peter Straka, Jarmila Láziková, 340 s.). Ustanovenie ZoDD smeruje k vyhláseniu konkurzu podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého je konkurz vyhlásený dňom zverejnenia uznesenia konkurzného súdu o jeho vyhlásení v Obchodnom vestníku, pričom právne účinky vyhlásenia nastávajú v deň nasledujúci po faktickom zverejnení (v súlade s O.z.). Podľa a : (2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Odvolací súd z Obchodného vestníka 131/2019, vydaného 10.7.2019 zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava z 3.7.2019 sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. X.X.XXXX, bol ustanovený správca JUDr. Peter Ondrejička a podľa bodu IV. uznesenia súd oddlžil dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu,

v akom nebudú uspokojené z konkurzu a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.7.2019. Z Obchodného vestníka 207/2019, vydaného 25.10.2019, bolo odvolacím súdom zistené, že správca v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: A. B., oznámil, že správca končí konkurz na majetok dlžníka potom, čo zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Z Obchodného vestníka 68/2019, vydaného 5.4.2019, bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trnava z 1.4.2019 pod sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B., bol mu ustanovený správca INSOLVENCY SOLUTIONS, k.s., podľa čl. IV tohto uznesenia bol oddlžený dlžník tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.4.2019. Z Obchodného vestníka 53/2021, vydaného 18.3.2021, bolo zistené, že správca úpadcu žalobcu 1/ oznámil, že sa konkurz končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením tohto oznámenia v Obchodnom vestníku SR sa konkurz zrušuje, pričom v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Z Obchodného vestníka 95/2021, vydaného 19.5.2021, bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trnava z 13.5.2021 pod sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: C. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX B., bol mu ustanovený správca JUDr. Viola Dudáková, podľa čl. IV tohto uznesenia bol oddlžený dlžník tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. (C. G., nar. X.X.XXXX, je uvedený ako dlžník v II. rade v Zmluve o hypotekárnom úvere z 3.5.2007, č.l. 16) Z Obchodného vestníka 198/2021, vydaného 14.10.2021, bolo zistené, že správca úpadcu C. G., nar. X.X.XXXX, oznámil, že ruší v zmysle ZKV konkurz na dlžníka C. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Oznámením v OV sa konkurz zrušuje. Z uvedeného vyplýva, že v čase konania opakovanej dražby (15.1.2020) i v čase podania predmetnej žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby (19.5.2020) prebiehal konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. X.X.XXXX (žalobca 1/), keďže konkurz prebiehal od 6.4.2019 do 18.3.2021. Konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. X.X.XXXX (žalobkyňa 3/) zasa prebiehal od 11.7.2019 do 25.10.2019. Týmito skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ v čase podania žaloby, úplnosti okruhu účastníkov konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( ZoDD) i na prípadnú povinnosť dražobníka upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz ( ZoDD), sa však súd prvej inštancie (rovnako ani strany sporu a ich zástupcovia) nezaoberal, neposúdil právne účinky vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcov 1/ a 3/, hoci posúdenie týchto skutočností malo predchádzať zaoberaniu sa ďalšími meritórnymi otázkami. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. ). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho sporu. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi

daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp. zn. ). Základným účinkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je strata oprávnenia úpadcu nakladať s majetkom podstaty a strata oprávnenia na výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty a prechod týchto oprávnení na správcu podstaty. V zásade platí, že správca podstaty je vo vzťahu k majetku, ktorý patrí do podstaty, oprávnený robiť úkony, na ktoré by bol inak oprávnený úpadca. Činnosť správcu má smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie veriteľov. (por. uznesenie NS SR sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ). V čase po vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu, a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca). Podľa súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Skutočnosť, že súdne konania týkajúce sa majetku podliehajúcemu konkurzu môžu byť začaté iba z podnetu správcu konkurznej podstaty, je výslovne a nepochybne ustanovená v , ktorý ako lex specialis sa jednoznačne aplikuje aj na súdne konanie o neplatnosti dražby majetku podliehajúcemu konkurzu. Pokiaľ je predmetom súdneho konania majetok podliehajúci konkurzu patriaci žalobcovi ako úpadcovi, žalobca nie je po začatí konkurzného konania aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby týkajúcej sa majetku podliehajúceho konkurzu, pričom za takúto žalobu je potrebné považovať aj žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Aktívne legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty ohľadom majetku úpadcu, je počas trvania účinkov vyhlásenia konkurzu výlučne správca. V prejednávanom spore sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal otázkou, či sa žaloba podaná žalobcom 1/ týkala jeho majetku podliehajúcemu konkurzu, či bol v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaný na jej podanie, prípadne či sa po skončení konkurzu stal aktívne vecne legitimovaným v predmetnom spore. Dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia záložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená dominantne plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi a pod. Ak k vyvolaniu splatnosti pohľadávky a spusteniu mechanizmu výkonu záložného práva prispela zmluvná podmienka, ktorá je neprijateľná, tak je dôležité zodpovedať si rovnakú otázku, ktorú by si musel zodpovedať súd, ak by preventívna súdna kontrola prijateľnosti zmluvných podmienok existovala – a teda, či sa dražbou neporuší právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Nerozhoduje pritom výška plnenia z neprijateľnej podmienky. Dražba na plnenie z neprijateľnej podmienky je absolútne neprijateľná bez ohľadu na výšku plnenia. Nebolo tak možné sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam. S poukazom na konkurzné konania na majetok dlžníkov – žalobcov 1/ a 3/ (i C. G.) bolo potrebné sa zaoberať aj otázkou danosti (existencie), splatnosti a preukázania pohľadávky čo do dôvodu i výšky (keďže ako bolo už vyššie uvedené splnenie podmienky pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky je pre realizáciu nedobrovoľnej dražby esenciálneho charakteru), touto otázkou sa však súd prvej inštancie nezaoberal, dokazovanie v tomto smere vykonané nebolo. Ak by podstatným spôsobom bola

spochybnená výška, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k žalobcom, tak za daných okolností by bolo potom aj sporné to, či bol dôvod na vykonávanie dražby vo vzťahu k žalobcom. Vzhľadom na nezaoberanie sa súdom prvej inštancie otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, otázkou danosti (existencie), splatnosti a preukázania pohľadávky záložného veriteľa čo do dôvodu i výšky /v kontexte 3 konkurzných konaní/ a otázkou existencie zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, bolo zatiaľ predčasným a nadbytočným ďalej sa vecne zaoberať namietanými nedostatkami v procese realizovanej dobrovoľnej dražby, preto sa odvolací súd nezaoberal ďalšou odvolacou argumentáciou (ďalšie odvolacie námietky odvolací súd neposudzoval vzhľadom na potrebu skúmania relevantných skutočností súdom prvej inštancie v správnom poradí, vrátane aktívnej vecnej legitimácie). Pokiaľ si súd prvej inštancie neurobil jasno v týchto zásadných otázkach (ako už bolo uvedené súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta), nemohol jednoznačne rozhodnúť ani o žalobe, jeho rozhodnutie vo veci samej (napadnutým rozsudkom) bolo preto predčasné (založil svoje rozhodnutie na nesprávnom /nedostatočnom/ právnom posúdení veci, nevykonal potrebné dokazovanie, nebolo by účelné, hospodárne a v záujme strán sporu aby odvolací súd nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie), a odvolaciemu súdu tak za opísanej situácie neostalo iné, než podľa a a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu v celom rozsahu (II. výrok) vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/, v napadnutej časti o náhrade trov konania (III. výrok) vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ a 3/, a v napadnutej časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaného 2/ (IV. výrok) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa až 3 : (1) Prokurátor môže podať žalobu, ak a) ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia, b) ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu alebo c) to ustanovuje osobitný predpis. (2) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania a) v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo b) v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. (3) Prokurátor je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu. K žalobcami navrhovanému vstupu prokurátora do konania odvolací súd uvádza, že prokurátor môže vstúpiť do konania iba z dôvodov uvedených v ostatne citovanom ustanovení, čo nebol daný prípad. Úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie rozhodovanie o trestných oznámeniach, žalobcom nič nebráni v prípade ak sa mienia domáhať ochrany svojich práv, aby ich uplatnili na príslušných orgánoch.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude bez ďalšieho meškania vykonať potrebné doplnenie dokazovania (v prvom rade v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/), vyhodnotiť dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia ÚS SR napr. sp. zn. , ). Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými U. K. Q. B. C. riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania. Súd prvej inštancie bude dbať aj na správne a úplné označenie strán sporu v záhlaví rozhodnutia.

16. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti - vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

17. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )