Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/95/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: A.,

spol. s r.o., K.P., IČO: X., o schválení konečnej správy,

na odvolanie veriteľa C.M.B. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.6.2009, č.

k. -84, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

5.6.2009, č. k. -84 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením schválil konečnú správu spolu

s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov správcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia uznesením zo dňa 26.8.2004, č. k. -12 súd

vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil

JUDr. K.H., advokátku, Š.K..

Správkyňa konkurznej podstaty predložila súdu dňa 10.3.2008 konečnú správu

o speňažení a správe majetku a o vyúčtovaní odmeny a hotových výdavkov správcu

konkurznej podstaty.

Námietky proti konečnej správe podal veriteľ č. 22 - C.M.B.. Namietal postup správcu

konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku konkurznej podstaty a výške kúpnej ceny

a výške výdavkov konkurzného konania. Uviedol, že nimi založený majetok bol ocenený

súdnym znalcom

vo výške 18 925 150 Sk, súbor majetku v sume 1 818 689 Sk a výška pohľadávok

ponúknutých na odpredaj vo výške 8 751 343 Sk a celkove bol majetok ocenený na sumu

28 858 182 Sk, speňažený v 4. kole za 1 350 000 Sk, t. j. za 4,67%, t. j. hlboko pod cenu

znaleckého posudku a účtovnej hodnoty, nakoľko predávané nehnuteľností sa nachádzajú

v blízkosti centra P..

Na základe vznesených námietok súd vykonal pojednávanie v dňoch 27.6.2008

v neprítomnosti úpadcu a dňa 5.6.2009 v neprítomnosti veriteľa - namietateľa.

Námietky namietateľa týkajúce sa nízkej hodnoty speňaženého majetku úpadcu

považoval súd právne za irelevantné. Správkyňa konkurznej podstaty postupovala v zmysle

schváleného plánu speňaženia (č. l. 15) na schôdzi konkurzných veriteľov konanej dňa

2.11.2004 podľa 20a ZKV, za podmienok uvedených v § 10 ods. 2 a 7 ZKV. Majetok úpadcu

speňažila v 4. kole speňažovania mimo dražby, v ktorom mohla podľa schváleného plánu

speňaženia speňažiť majetok za najvyššie ponúknutú cenu, ktorá mohla byť nižšia ako cena

stanovená znalecky. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné podmienky

na speňaženie majetku úpadcu v tomto kole, súd rozhodol opatrením zo dňa 12.1.2006

(č. l. 42-43) o súhlase s predajom majetku úpadcu do konkurznej podstaty, a to podľa § 27

ZKV. Súd zároveň poukázal na vyjadrenie správkyne konkurznej podstaty vo vyhodnotení

ponúk (č. l 38-39), v ktorom poukázala na to, že ide len o jediného záujemcu o kúpu majetku

z konkurznej podstaty a ponúknutá kúpna cena je primeraná. U nehnuteľnosti, relatívne nízka

cena oproti znaleckému bola daná tým, že k budove nie sú prístupové cesty a prípadní

záujemcovia za takéhoto právneho stavu nejavili záujem o kúpu; čo sa týka hnuteľných vecí,

tieto boli opotrebované a zastaralé.

Za neopodstatnenú uznal súd aj námietka namietateľa týkajúcu sa finančných

prostriedkov získaných za speňaženie, resp. vymoženie pohľadávok, ako na to poukázal

namietateľ v doplnení námietok. Správkyňa konkurznej podstaty na pojednávaní bez

akýchkoľvek pochybností vysvetlila, že časť pohľadávok vo výške 224 208,30 Sk bola

vymožená a nevymožené pohľadávky boli speňažené za 110 000 Sk. Za týchto okolností súd

nemal žiadne pochybnosti o príjmovej časti týkajúcich sa pohľadávok v konečnej správe.

Za neopodstatnené považoval súd aj námietky namietateľa týkajúce sa ďalších

výdavkov správcu. Odmena správkyne konkurznej podstaty bola vypočítaná v súlade s ust.

vyhl. č.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ C.B. podaním zo dňa

29.6.2009 označeným ako námietky a v záverečnom petite navrhol, aby súd konečnú správu

neschválil a zaviazal SKP vrátiť majetok ocenený súdnym znalcom na 28 852 152 Sk do

konkurznej podstaty.

Namieta, že v napadnutom uznesení súd I. stupňa považoval za irelevantné jeho

námietky čo do predaja majetku úpadcu oceneného súdnym znalcom na sumu 28 858 182 Sk,

z toho založené nehnuteľnosti v centre Prešova ocenené na 18 925 150 Sk boli odpredané

za 1 200 000 Sk, čo predstavuje 6,3% hodnoty podľa znaleckého posudku. Podľa súdu

I. stupňa SKP postupovala v zmysle schváleného plánu speňažovania. Avšak podľa

odvolateľa SKP v súlade s plánom speňažovania z 18.4.2004 nepostupovala, pretože SKP

je povinný pohľadávky úpadcu vymáhať a súbor pohľadávok, ktoré SKP predala za 110 000

Sk a súdnym znalcom ocenené na 8 751 343 Sk, neboli na prieskumnom pojednávaní

deklarované ako nedobytné.

Odvolateľ sa tiež domnieva, že nehnuteľnosť bolo možné odpredať za vyššiu cenu,

ak by SKP bola nedostatok prístupovej cesty k budove riešila inštitútom vecného bremena

a až následne pristúpila k speňaženiu.

Správkyňa konkurznej podstaty vo vyjadrení k tomuto odvolaniu veriteľa C. uviedla,

že pri speňažovaní majetku úpadcu postupovala podľa schváleného plánu speňažovania

a v súlade s ním aj pohľadávky vymáhala a časť vo výške 114 208,30 Sk aj vymohla.

Poukazuje na ust. § 27 ZKV, podľa ktorého sa za ťažko vymáhateľné pohľadávky považujú

tie, ktoré napriek výzve neboli uhradené v lehote jedného roka po splatnosti a tvrdí, že

pohľadávky odpredané ako súbor boli zväčša ťažko vymáhateľné, lebo dlžníci boli bez

majetku, nevykonávali žiadnu činnosť a u mnohých chýbali účtovné doklady,

čo znemožňovalo ich preukázanie.

Čo do nehnuteľností uvádza, že so zriadením vecného bremena prístupovej cesty

vlastníka pozemku jeho SKP nesúhlasil a výsledok uplatnenia vzniku vecného bremena

vydržaním už vzhľadom na nesplnenie podmienky desaťročnej držby by bol veľmi pochybný

a uplatnenie nákladné so zreteľom na prípadne dlhé súdne konanie, čím mohlo dôjsť

k poškodeniu veriteľov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa bez

nariadenia pojednávania v zmysle ust. a dospel k záveru, že nie je

dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu konštatoval,

že napadnuté uznesenie je vecne správne a náležite odôvodnené; preto sa s nim v celom

rozsahu stotožnil a v súlade s ust. ho ako vecne správne potvrdil.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd cituje z jeho

odôvodnenia, že účtovná, resp. znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom

pre speňaženie v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka

kupujúcich. Čo do výčitky správkyni konkurznej podstaty, že sa mala usilovať o zriadenie

vecného bremena prístupovej cesty k predanej nehnuteľnosti a až potom ju speňažiť, táto

svoje konanie vo svojom vyjadrení k odvolaniu jasne a správne vysvetlila. Treba tiež dodať,

že v zmysle § 2 ods. 2 ZKV je cieľom konkurzu dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov

z dlžníkovho majetku a že v čase vyhlásenia konkurzu vecné bremeno prístupovej cesty

právne neexistovalo.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. októbra 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.