Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., právne zast. FAKTOR Legal, s.r.o., IČO: 53 495 730, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U9, a.s. (predtým Dražobná spoločnosť, a.s.), IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, právne zast. STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Vlčkova 18, Bratislava; 2/ D. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, H., 3/ Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26.10.2017, č.k. -192 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.01.2022, č.k. -240, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti dražby (výrok I. napadnutého rozsudku), žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. napadnutého rozsudku) a žalovaným 2/ a 3/ nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III. napadnutého rozsudku a výrok II. opravného uznesenia).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. s. 1, , až 6, , až 3, a , o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom ku dňu konania dražby (ďalej len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) a vecne tým, že žalobca sa proti žalovaným domáhal určenia neplatnosti dražby uverejnenej dražobníkom v Dražobnom registri dražieb dňa 07.07.2015 pod číslom 4557/2015, spísané notárskou zápisnicou N 2053/2015, Nz 28632 NCRls 29539/2015 z dôvodu, že dňa 19.08.2015 bol notárskou zápisnicou spísanou notárkou D. A. B. v sídle žalovaného 1/ osvedčený priebeh dražby, predmetom ktorej boli v celosti nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre okres Malacky, k.ú. H., obec H. - pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXX/X s výmerou 115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X s výmerou 144 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X s výmerou 78 m2, druh pozemku záhrady; stavba so súpisným číslom XXX na parc. č. XXX/X, druh stavby rodinný dom a príslušenstvo, ktoré sa nezapisuje na LV (ďalej aj len ako „predmet dražby“ alebo „nehnuteľnosti“). Žalobca uviedol, že na dražbe bol licitátorom žalovaného 1/ udelený príklep k predmetu dražby v prospech žalovaného 2/, ktorý nadobudol predmet dražby v celosti do výlučného vlastníctva za sumu najvyššieho podania urobeného na dražbe, a to vo výške 45.800 eur, keď cena predmetu dražby bola ohodnotená na základe

Znaleckého posudku č. 64/2015 vypracovaného znalcom I. J. B. dňa 23.05.2015, pričom všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená zaokrúhlene na sumu 40.200 eur (ďalej len „Znalecký posudok č. 64/2015“). Zdôraznil, že podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách musí žalobca preukázať porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, poškodenie svojich práv a príčinnú súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a poškodením svojich práv. Žalobca tvrdil, že vykonaním dražby došlo k porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že dražobník si nesplnil povinnosť podľa tohto ustanovenia zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ako dôkaz porušenia tejto povinnosti žalobca predložil Znalecký posudok č. 3/2014 vypracovaný dňa 24.03.2014 znalkyňou I. K. L., ktorým bola určená všeobecná hodnota predmetu dražby zaokrúhlene na sumu 84.600 eur (ďalej len „Znalecký posudok č. 3/2014“) a Znalecký posudok č. 130/2015 vypracovaný znalcom I. B. M. dňa 25.08.2015, pričom všeobecná hodnota predmetu dražby bola určená na sumu 85.200 eur (ďalej len „Znalecký posudok č. 130/2015“), oba znalecké posudky boli vypracované v rozpätí jedného roka a z ich záverov podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že hodnota predmetu dražby sa nemenila a je v diametrálne inej výške, ako bola určená Znaleckým posudkom č. 64/2015 vypracovaným na objednávku žalovaného 1/ a ktorý ohodnotil predmet dražby o neakceptovateľných vyše 50% nižšie (40.200 eur) ako bola jeho všeobecná hodnota v mieste a čase konania dražby. Žalobca tvrdil aj to, že z ním predložených dokladov je zrejmé, že súdny znalec, ktorého požiadal žalovaný 1/ o vypracovanie znaleckého posudku postupoval v rozpore s právnymi predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Žalovaný 1/ poukazoval na viacero rozhodnutí súdov v SR, vrátane aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“), keď predmetom sporu bolo rozhodovanie o návrhu o vyslovenie neplatnosti dražby podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a namietali sa nesprávne závery súdneho znalca. Súd prvej inštancie ustálil, že podstata sporu spočívala v tvrdení žalobcu, že Znalecký posudok č. 64/2015 je nesprávny (neakceptovateľný), pretože o viacej ako o 50 % nižšie ohodnotil predmet dražby, ako bola jeho všeobecná hodnota v mieste a čase konania dražby a znalec postupoval v rozpore s právnymi predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní znaleckých posudkov, pričom podľa názoru žalobcu, rozdiel v hodnote nehnuteľnosti, stanovenej viacerými znaleckými posudkami, nesmie byť väčší ako 10%. Súd prvej inštancie skonštatoval, že aj prípadné nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, preto nemôžu mať za následok neplatnosť dražby, ktorá skutočnosť nepredstavuje naplnenie dôvodu stanoveného ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách pre vyslovenie neplatnosti dražby. Dražobník vystupuje vo vzťahu k znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa, nemá vplyv na obsah znaleckého posudku a súčasne je podľa zákona o dobrovoľných dražbách povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. V prejednávanej veci žalovaný 1/ takto postupoval, svoje povinnosti si splnil, dražbu oznámil spôsobom obvyklým a súd prvej inštancie skonštatoval aj to, že nad rámec svojich povinnosti dražbu inzeroval a umožnil čo najširšiemu počtu záujemcov sa dražby zúčastniť, o čom svedčí aj reálna účasť záujemcov zúčastnených na dražbe (dražby sa zúčastnilo 6 záujemcov). Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť súdu v konaní o učení neplatnosti dražby preskúmať ocenenie nehnuteľnosti a cena, ktorá sa v dražbe vygeneruje, je výsledkom ponuky a dopytu v danom čase. Dražbou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva a vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od predchádzajúceho vlastníka, preto si voči nemu nemôže ani uplatňovať nároky za prípadné zľavy z ceny a pod. a istota nadobudnutia vlastníctva draženého predmetu je pre vydražiteľa nižšia, pretože po udelení príklepu a zaplatení ceny, dosiahnutej vydražením, je ešte zákonom daná možnosť pôvodnému vlastníkovi namietať neplatnosť dražby do 3 mesiacov podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby (ako je to i v danom prípade) a ukončenie súdneho sporu môže trvať aj niekoľko rokov. Táto neistota sa potom odráža aj v cene predmetu dražby, ako aj v prípadnom nezáujme potencionálnych vydražiteľov (Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. ). Relevantným podľa súdu prvej inštancie neboli ani ďalšie argumenty žalobcu, uvedené po podaní žaloby a po uplynutí prekluzívnej lehoty, s ktorými sa súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať; uviedol, že napriek tomu žalovaný 1/ aj tieto žalobcom tvrdené argumenty vyvrátil doloženými dokladmi a právnou argumentáciou. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že dražba nebola vykonaná na základe nezákonného znaleckého posudku ako tvrdí žalobca (žalovaný 1/ bol povinný len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom), nebolo v právomoci súdu prvej inštancie, aby sám vykonával ohodnotenie nehnuteľnosti alebo nejakým spôsobom preskúmaval správnosť ohodnotenia znalca, preto keďže žalovaný 1/ postupoval pri dražbe v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách v platnom znení a žalovaná 2/ na základe zákonnej dražby nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti (predmetu dražby), žalobu žalobcu zamietol. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov vypočutím znalca I. J. B.

a licitátora dražby D. A. L. súd prvej inštancie zamietol; výsluch znalca, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 64/2015 na základe zákonného oprávnenia by nemohol nič zmeniť na skutkových a právnych okolnostiach prejednávanej veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie by nemohlo ovplyvniť vypočutie licitátora dražby, ktorého úlohou bolo priebeh dražby iba organizovať. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný 1/ bol v spore plne úspešný, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaná 2/ a žalovaný 3/ si náhradu trov konania neuplatnili a ani im trovy konania nevznikli, preto im súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie NS SR z 26.10.2016, sp. zn. ).

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , , , a (ďalej len „“), t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedol, že trvá na podanej žalobe, na všetkých vyjadreniach a prednesoch a na tom, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom, a teda je neplatná, nakoľko v konaní bolo preukázané, že došlo k takému porušeniu ustanovení zákona dobrovoľných dražbách, ktoré majú za následok neplatnosť dražby. Vykonaním dražby došlo podľa žalobcu k porušeniu ust. zákona dobrovoľných dražbách tým, že miesto vykonania dražby nebolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, pretože dražba bola vykonaná v mieste vzdialenom 55 km od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, a to v Bratislave (v inom okrese a regióne), za vhodnejšie žalobca považuje mesto Malacky a argument žalovaného 1/, že sa jedná o hlavné mesto, ktoré je ekonomickým a finančným centrom, v tomto prípade podľa žalobcu nemôže obstáť. Vykonaním dražby došlo k porušeniu ust. zákona dobrovoľných dražbách tým, že dražobník si nesplnil povinnosti podľa tohto ustanovenia zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, čoho dôkazom sú predložené posudky: Znalecký posudok č. 3/2014 a Znalecký posudok č. 130/2015, oba vypracované v rozpätí jedného roka, a z ich záverov jednoznačne vyplýva, že hodnota predmetu dražby sa nemenila a je v diametrálne inej výške ako bola určená Znaleckým posudkom č. 64/2015, ktorý ohodnotil predmet dražby o neakceptovateľných vyše 50% nižšie ako bola jeho všeobecná hodnota v mieste a čase konania dražby. Súdny znalec, ktorého požiadal žalovaný 1/ o vypracovanie znaleckého posudku, postupoval v rozpore s právnymi predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní znaleckých posudkov, pričom žalobca mal za to, že rozdiel v hodnote nehnuteľnosti stanovenej viacerými znaleckými posudkami nesmie byť väčší ako 10% a podľa žalobcu môže vzniknúť podozrenie, že v súvislosti s ohodnotením nehnuteľnosti mohlo dôjsť k trestnému činu. Žalovaný 1/ sa nemôže zbaviť zodpovednosti a povinnosti zaistenia ohodnotenia predmetu dražby len tým, že za znalecký posudok zodpovedá súdny znalec, keď citované ustanovenie vymedzuje jasne povinnosť dražobníka konať s odbornou starostlivosťou, následný postup žalovaného 1/ vykonaním dražby na základe nezákonného znaleckého posudku je rovnako nezákonný a zakladá neplatnosť dražby. Žalovaný 1/ argumentoval, že cena dosiahnutá na dražbe odzrkadľuje jej hodnotu, čo má korešpondovať s namietaným Znaleckým posudkom č. 64/2015, s čím nemožno podľa žalobcu bez výhrad súhlasiť, nakoľko je potrebné rozlišovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a cenu, za ktorú sa nehnuteľnosť vydraží, najmä pri porušení ust. zákona dobrovoľných dražbách, pretože spoľahlivé zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je jednou zo základných podmienok na zákonné vykonanie dražby, príp. predpokladané ďalšie kolo dražby, opakovanie dražby až po znižovanie ceny predmetu dražby. S poukazom na ust. zákona dobrovoľných dražbách namietal nesplnenie tejto podmienky a že je rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti, ktorá je daná v danom čase a mieste a hodnotou, ktorú určil súdny znalec. Podľa žalobcu mal o nesprávnom a ne vedomosť dražobník, nakoľko pred dražbou bola vznesená námietka, ktorá je aj súčasťou notárskej zápisnice o priebehu dražby a zároveň túto vedomosť mal aj navrhovateľ dražby (žalovaný 3/), nakoľko dňa 08.06.2015 uzatváral zmluvu o vykonaní dražby s určením najnižšieho podania. S odkazom na ust. zákona dobrovoľných dražbách namietal žalobca, že v priloženom dražobnom spise žalovaným 1/ sa nenachádza doručenka, preukazujúca doručenie oznámenia o dražbe notárovi, preto dovodil, že žalovaný 1/ si túto povinnosť nesplnil, čím porušil povinnosť podľa ust. zákona o

dobrovoľných dražbách, na základe ktorého bol povinný upustiť od vykonania dražby; porušenie tejto povinnosti bez ďalšieho zakladá neplatnosť dobrovoľnej dražby. Žalobca namietal aj to, že vykonaním dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu iných hmotnoprávnych ustanovení, čo je ďalším dôvodom na určenie jej neplatnosti a poukázal na ust. ust. a (ďalej len „“) a že nemá v súvislosti s ne inú možnosť, ako sa obrátiť na všeobecný súd prostredníctvom inštitútu žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobca namietal aj závažné procesné pochybenia súdu prvej inštancie. S odkazom na ust. a v priebehu konania žalobca navrhoval opakovane výsluch účastníkov konania (žalovaného 1/ a žalovaného 3/), súd prvej inštancie nebol schopný zabezpečiť ich účasť na pojednávaní, uspokojil sa s ospravedlneniami a tieto dôkazy nevykonal. Rovnako súd prvej inštancie nevykonal výsluch navrhovaných svedkov, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.08.2017 pripustil vstup ďalšieho subjektu - Prvá stavebná sporiteľňa a.s. - ako žalovaného 3/, avšak v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku nesprávne označil procesné postavenie tohto žalovaného ako osobitný subjekt. Žalobca nesúhlasil s argumentom súdu prvej inštancie o nižšej istote nadobudnutia vlastníctva predmetu dražby pre vydražiteľa, ktorá sa odráža v cene predmetu dražby ako aj v prípadnom nezáujme potencionálnych vydražiteľov, pretože takáto skutočnosť by musela byť uvedená v znaleckom posudku ako okolnosť podmieňujúca nižšiu cenu, pričom v znaleckom posudku sa toto neuvádza a naviac vydražiteľ ide vedome do toho rizika účasťou na dražbe, že je možné podať vyššie uvedenú žalobu. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenie týkajúce sa prekluzívnej lehoty nerozvádza, neuvádza žiadne ustanovenie a právny predpis, nie je tak zrejmé ako dospel k predmetnému názoru, čím pre nedostatok dôvodu sa rozhodnutie môže javiť ako nepreskúmateľné. Záverom žalobca namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. , keď nevyhlásil uznesenie, ktorým mal vyhlásiť dokazovanie za skončené, ale po prednesení záverečných návrhov procesných strán iba vyhlásil rozsudok. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 26.10.2017 sa síce uvádza, že bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania, avšak táto skutočnosť sa podľa zvukového záznamu preukázateľne nezakladá na pravde. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že došlo k takému porušeniu ustanovení zákona dobrovoľných dražbách a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré založilo neplatnosť dobrovoľnej dražby a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu a napadnutý rozsudok podľa ust. zmenil a žalobe žalobcu vyhovel alebo podľa ust. a nasl. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním zo dňa 08.03.2018 a uviedol, že nedošlo k porušeniu § ust. 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a k obmedzeniu účasti na dražbe tým, že sa táto konala v hlavnom meste SR v Bratislave, kde je vyšší dopyt po nehnuteľnostiach a je vzdialené od obce Sološnica, kde sa nachádza predmetná nehnuteľnosť cca 50 km, čo nie je neprekonateľná vzdialenosť. Zákon o dobrovoľných dražbách neustanovuje, že dražba sa musí konať v bezprostrednej blízkosti predmetnej nehnuteľnosti a práve konanie dražby v Bratislave zabezpečilo, že sa dražby zúčastnilo 6 záujemcov a nehnuteľnosť bola predaná v prvom kole. Žalovaný 3/ poukázal aj na to, že aj vydražiteľ - žalovaný 2/ - má bydlisko v H. a dražby sa zúčastnil v Bratislave. K porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaný 3/ uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že prípadné nesprávne závery súdneho znalca nemôžu mať za následok neplatnosť dražby, pričom ak žalobca mal za to, že nehnuteľnosť bola súdnym znalcom nesprávne ohodnotená, mal uplatniť svoje právo a v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách podať námietky voči znaleckému posudku, požadovať vypracovanie nového znaleckého posudku, ktoré právo si ale žalobca neuplatnil a až následne sa domáha neplatnosti dražby z tohto dôvodu. Záujmom žalovaného 3/ je rovnako, aby nehnuteľnosť bola predaná za čo najvyššiu sumu, nakoľko v prípade, ak sa vykoná dražba a žalovaný 3/ nemá pohľadávku splnenú v plnom rozsahu, málokedy sa mu podarí túto dovymáhať. Žalovaný 3/ namietal aj to, že nie je záruka, že práve znalecké posudky, na ktoré odkazuje žalobca, sú správne a odzrkadľujú reálnu hodnotu nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný 3/ mal mať vedomosť, že nehnuteľnosť je nesprávne ohodnotená, keďže mal vedomosť o ohodnotení pri poskytovaní úveru, poukázal na to, že znalecký posudok pre účely poskytnutia úveru bol z r. 2012 a dražba sa konala v r. 2015, pričom sa nielen zmenila situácia na trhu s nehnuteľnosťami, ale aj ďalšie faktory mohli ovplyvniť cenu nehnuteľnosti (opotrebovanie a pod.) a po poskytnutí úveru, zriadení záložného práva, sa nehnuteľnosť ohodnocovala na účely dražby ako zaťažená záložným právom. K tvrdenému porušeniu ust. § 17 ods. 5 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ust. § 19

ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách sa žalovaný 3/ nevie vyjadriť, žalovaný 3/ ale nemá vedomosť o tom, že by uvedené spochybňoval žalobca už v samotnej žalobe, resp. na pojednávaní v predmetnej veci. K porušeniu procesných práv žalobcu – nevykonanie výsluchu žalovaného 1/ a 3/ a znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, poukázal na to, že podľa ust. , súd môže na návrh strán nariadiť výsluch svedka, čo neukladá súdu povinnosť, ale možnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že výsluch by nemohol nič zmeniť na skutkových a právnych okolnostiach, s čím sa žalovaný 3/ stotožňuje, nakoľko sám by k predmetnej veci neuviedol viac, ako vo svojich vyjadreniach. Žalovaný 3/ mal za to, že nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a nie je dôvod na vyhlásenie dražby za neplatnú, v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 2/ a nesúhlasila s dôvodmi odvolania žalobcu proti napadnutému rozsudku, ktorý považovala za správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 1/ nevyjadril.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných 2/ a 3/ nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie, v znení opravného uznesenia nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby o neplatnosť dražby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( ).

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu a v ktorom zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.

10. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.11.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražba vykonanej žalovaným 1/ dňa 19.08.2015, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou pod č. N 2053/2015, Nz 28632/2015, NCRIs 29539/2015 spísanej notárom D. A. B., a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti.

12. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

13. Podľa ust. § 12 ods. 1, 4, 5 a 6 zákona o dobrovoľných dražbách, (1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

14. Podľa ust. § 17 ods. 1 až 3, 5 písm. a) a i) zákona o dobrovoľných dražbách, (1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. (2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. (5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

15. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, ak v prejednávanej veci dovodil, že dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti (pôvodne) žalobcu nie sú dané.

17. K žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza, že citované odvolacie dôvody podľa ust. a žalobca nijak nekonkretizoval, nevymedzil a tieto nie je možné z podaného odvolania ani dovodiť.

18. Podstata odvolacej argumentácie žalobcu spočíva v tom, že došlo k porušeniu § ust. 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách (konanie dražby v hlavnom meste SR v Bratislave vzdialenom od N. H., kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, cca 50 km), k porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách (s ohľadom na nesprávne závery súdneho znalca v Znaleckom posudku č. 64/2015 o výške hodnoty nehnuteľnosti, ktorú považuje žalobca za neprimerane nízku), porušeniu ust. § 17 ods. 5 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ust. § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách (nepreukázanie doručenia oznámenia o dražbe notárovi) a porušením procesných práv žalobcu (nevykonanie výsluchu žalovaného 1/ a 3/, znalca, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 64/2015 a nevyhlásenie uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie).

19. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci uvedené nemožno vytknúť.

20. Vo vzťahu k dôvodom neplatnosti dražby, správne súd prvej inštancie uviedol, že v žalobe si žalobca ako dôvod neplatnosti dražby uplatnil len nesprávnosť a ne, nesprávne však dovodil, že ďalšie argumenty žalobcu, uvedené po podaní žaloby a po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôžu byť relevantné, preto sa súd prvej inštancie s nimi nemal dôvod zaoberať (žalovaný 1/ ich vyvrátil doloženými dokladmi a právnou argumentáciou), a to s poukazom na uznesenie NS SR z 31.05.2021 sp. zn. , R 89/2021, podľa ktorého: „Lehota ustanovená v o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby.“ V prejednávanej veci súd prvej inštancie konanie skoncentroval (, a ) a v uznesení zo dňa 08.02.2017 a 14.03.2017, ktorými žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/, žalobcu poučil o právnych dôsledkoch koncentrácie konania. Je však správny aj záver súdu prvej inštancie, že žalobcom uvedené dôvody boli v konaní vyvrátené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o tom, že dôvody neplatnosti dražby neboli žalobcom preukázané, odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné.

21. K namietanému porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu vyplýva, že dražobník (ako zadávateľ) zabezpečil vypracovanie Znaleckého posudku č. 64/2015, ktorý bol žalobcovi doručený v súlade s ust. § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách dňa 17.06.2015 (dňom vrátenia zásielky, keďže žalobca si zásielku na adrese trvalého pobytu neprebral a na zasielanie a doručovanie písomností v priebehu dražobného procesu sa vzťahuje ust. zákona o dobrovoľných dražbách za subsidiárneho použitia ). Správne namietal žalovaný 3/, že žalobca svoje právo podľa ust. zákona o dobrovoľných dražbách (vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa zákona o dobrovoľných dražbách) nevyužil. Ak žalobca až v deň konania dražby a následne v priebehu konania vzniesol námietky proti Znaleckému posudku č. 64/2015, vykonal tieto úkony oneskorene, a sám sa pripravil o zákonom predpokladaný nástroj jeho obrany voči ohodnotenie predmetu dražby (), a teda na jeho námietky týkajúce sa nesprávnosti Znaleckého posudku č. 64/2015 nie je možné neskôr prihliadať. Písomné námietky boli zákonodarcom zavedené ako ďalší inštitút ochrany práva osoby povinnej z dražby a reagoval na rozšírenú zneužívajúcu prax doručenia znaleckého posudku, ktorým došlo k podhodnoteniu predmetu dražby bez možnosti akejkoľvek reakcie zo strany vlastníka predmetu dražby. Ako potvrdila judikatúra, akékoľvek priame nároky smerujúce proti znalcovi alebo znaleckému posudku s cieľom určiť jeho neplatnosť nemohli byť úspešné, a preto k iniciovaniu súdnych sporov dochádzalo neraz len v dôsledku podhodnotenia predmetu dražby. Ak by žalobca tento prostriedok na

ochranu svojich práv využil, na účely ohodnotenia predmetu dražby by sa použil ten znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

22. Nad rámec uvedeného, k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré smerovali k otázke hodnoty predmetu dražby (podstatné zníženie hodnoty nehnuteľnosti), poukazuje odvolací súd opakovane na to, že podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom (podľa pozn. 11a - Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Žalovaný 1/ si splnil svoju zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, keď zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a to súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“), I. J. B., ktorý podal dňa 23.05.2015 pod č. 64/5015 písomný Znalecký posudok č. 64/2015, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu zaokrúhlene 40.200 eur s tým, že uviedol, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha - záložné právo v prospech žalovaného 3/ a poznámka o oznámení výkonu dražby. Pokiaľ ide o závery znalca, žalovaný 1/ (ani ostatní žalovaní) nemali žiadne preukázané možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu dražby, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade (keďže ide o nehnuteľnosť) určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za obsah Znaleckého posudku č. 64/2015 už znáša samotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne ( o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Dražobník - žalovaný 1/, teda vystupoval vo vzťahu k podanému Znaleckému posudku č. 64/2015 iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na jeho obsah a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože svoje povinnosti si splnil, pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znalca. Pokiaľ teda ide o určenie ceny predmetu dražby, odvolací súd je názoru, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (uvedené bolo už konštatované v uznesení NS SR sp. zn. z 3.10.2013). Aj podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne možno poukázať aj na uznesenie NS SR sp. zn. zo 14.10.2009, podľa ktorého znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich. V sporovom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je možné hodnotiť odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť posudku, jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu a k zásadám logického myslenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynula pochybnosť o objektivite podaného Znaleckého posudku č. 64/2015 vypracovaného v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby, a to ani s poukazom na Znalecký posudok č. 3/2014 a Znalecký posudok č. 130/2015. Žalobca v konaní nekonkretizoval v čom presne bol Znalecký posudok č. 64/2015 neúplný a nepravdivý, jeho jedinou námietkou v tomto smere bola nízka cena predmetu dražby v porovnaní s ním predloženými znaleckými posudkami. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že ak mal žalobca výhrady k Znaleckému posudku č. 64/2015, mal zákonnú možnosť uplatniť tieto výhrady inými právnymi prostriedkami a nie (až) prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

23. Aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách (spočívajúce v konaní dražby v hlavnom meste SR v Bratislave vzdialenom od obce Sološnica, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, cca 50 km), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na rozsudok NS SR z 24.10.2013 sp. zn. : „Dobrovoľná dražba ( zákona o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu

do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca“ a na neskoršie konkrétnejšie rozhodnutie vo vzťahu k primeranosti vzdialenosti, a to uznesenie NS SR z 05.06.2019 sp. zn. „Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.“ Dôvodná je aj argumentácia žalovaného 3/ o tom, že práve toto miesto konania dražby v Bratislave zabezpečilo, že sa dražby zúčastnilo 6 záujemcov a nehnuteľnosť bola predaná v prvom kole, a že aj vydražiteľ - žalovaná 2/ - má bydlisko v H. a dražby konanej v Bratislave sa zúčastnila.

24. Ostatná námietka žalobcu týkajúca sa konania dražby smerovala k tomu, že bolo porušené ust. § 17 ods. 5 písm. i) zákona dobrovoľných dražbách a žalovaný 1/ nepreukázal splnenie tam uloženej povinnosti (doručenie oznámenia o dražbe notárovi), v dôsledku ktorého porušenia podľa ust. § 19 ods. 1 písm. d) zákona dobrovoľných dražbách bol povinný upustiť od vykonania dražby. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu spisu (dražobného spisu predloženého žalovaným 1/) vyplýva, že oznámenie o dražbe zo dňa 07.07.2015 o konaní dražby dňa 19.08.2015 o 10.00 hod. v sídle dražobníka (žalovaného 1/) bolo notárom D. A. B. registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 07.07.2015 (N 1710/2015), pričom rovnaký notár D. A. B. v mieste konania dražby osvedčoval priebeh dražby nehnuteľností. Z uvedeného je jednoznačne potrebné vyvodiť, že oznámenie o dražbe bolo notárovi doručené; naviac, ani prípadné porušenie povinnosti doručiť oznámenie notárovi, za preukázateľného konania dražby za prítomnosti notára, by nespadalo pod hypotézu ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v tom smere, že ani v prípade takéhoto porušenia by nebol žalobca týmto porušením dotknutý na svojich právach.

25. Pokiaľ ide o existenciu rozporu s dobrými mravmi, súd uvádza, že zákonný priebeh dražby za účelom uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky je vo všeobecnosti možné považovať za súladné s dobrými mravmi, keď navrhovateľ dražby ako veriteľ využíva možnosť domôcť sa svojej pohľadávky výkonom záložného práva na dražbe. Podmienky dražby ako formalizovaného procesu v rámci svojej zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým určil aj mieru primeranosti, či neprimeranosti zásahu do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako neprimerané v zmysle tohto zákona možno považovať iba také konanie, ktoré by sa počas dražobného procesu vymykalo zákonným podmienkam stanovených v zákone o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ teda žalobca v súvislosti s cenou draženej nehnuteľnosti (predmetu dražby) poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd ako na relevantné pre rozhodnutie vo veci poukazuje na to, že v rámci žalovaných dôvodov nebola zistená neplatnosť dražby pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Naviac, odvolací súd uvádza, že z podstaty veci vyplýva, že navrhovateľ dražby, žalovaný 3/ ako záložný veriteľ v prejednávanej veci, nemá a priori záujem, aby sa predmet dražby predával pod hodnotu jeho reálneho ocenenia. V prípade, ak dražbu realizuje záložný veriteľ ako výkon záložného práva, tak má prioritný záujem, aby výťažok dosiahnutý dražbou dosahoval aspoň výšku pohľadávky, čím by došlo k jeho efektívnemu a úplnému uspokojeniu. Zámerom dražby teda ani v tomto prípade nebolo predať predmet dražby za každú cenu, ale dosiahnuť splatenie dlhu dlžníka voči žalovanému 3/. Splatenie dlhu je prioritné aj počas procesu vymáhania nesplateného dlhu (mimo dražby aj v jej priebehu). To, že napriek nezistenému, nepreukázanému porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, považuje žalobca konečný výťažok z dražby za nízky, neznamená neplatnosť dražby. Absencia vyššieho výťažku dražby podľa predstáv dlžníka, rovnako nezakladá bez ďalšieho rozpor s dobrými mravmi.

26. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. , je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s a (ďalej len „“), ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok NS SR z 31.03.2021, sp. zn. ).

27. Súd prvej inštancie nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov v napadnutom rozsudku odôvodnil, z jeho odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že vykonanie týchto dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti žaloby nepovažoval za potrebné (vyplývali z tvrdení strán a v konaní predložených dôkazov). Z obsahu žaloby a z v konaní produkovaných dôkazoch (listinné dôkazy) je zrejmé, že aj vykonanie dôkazu výsluchom strany (žalovaného 1/ a 3/) by bolo nadbytočné a nehospodárne (čo potvrdil aj žalovaný 3/ vo vyjadrení) a neprispelo by k zisteniu rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti žaloby.

28. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu ust. podľa (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do SR, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením SR zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. ). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne

odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ().

30. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevyhlásil uznesenie, ktorým sa konanie končí v súlade s ust. , odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie ukladá konajúcemu súdu povinnosť vyhlásiť uznesenie stranám sporu prítomným na pojednávaní, napriek tomu, nevyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania nespôsobuje vadu zmätočnosti konania v prípade, ak súd prvej inštancie síce nevyhlásil dokazovanie za skončené, ale umožnil stranám predniesť a zhrnúť svoje záverečné návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Uvedeným postupom nebola žalobcovi v konaní znemožnená realizácia jeho procesných práv.

31. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne a právne správne potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a . Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnými v odvolacom konaní boli žalovaní. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalovaných nevyplýval (žalovaný 2/ a 3/ si trovy konania ani neuplatnili), odvolací súd v súlade s základných princípov , prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhrada trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).