Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
224/373211.f82006.pdf
PDF · 105.67 KB
No categories available
4MCdo/12/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v exekučnej veci
oprávnenej Obce C., zastúpenej JUDr. I. T., advokátkou v R., proti povinnej JUDr. G. J.,
správkyni konkurznej podstaty úpadcu P., spol. s r.o., so sídlom v K., o vymoženie
124 766 Sk a 15 368 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp.zn. 1 Er 1191/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota z 10. januára 2006 č.k. 1 Er
1191/2003-44, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota
z 10. januára 2006 č.k. 1 Er 1191/2003-44 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 21. marca 2003 č.k. 1 Cb 196/02-51
žalobu o zaplatenie 1 295 250 Sk s príslušenstvom zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že neúspešnej žalobkyni JUDr. G. J., správkyni konkurznej podstaty úpadcu P. spol. s r.o. K.
uložil povinnosť zaplatiť žalovanej Obci C. náhradu trov konania 124 766 Sk na (bližšie
nešpecifikovaný) účet zástupkyne žalovanej, JUDr. I. T.. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením z 10. júna 2003 sp.zn. 43 Cob 245/03-Ma zastavil konanie o odvolaní žalobkyne
proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania 15 368 Sk na (bližšie nešpecifikovaný) účet
zástupkyne žalovanej. Žalovaná Obec C. (ďalej len “oprávnená“) podala 4. augusta 2003
súdnej exekútorke Mgr. I. T. so sídlom Exekútorského úradu vo V. (ďalej len “súdna
exekútorka“) návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 140 134 Sk s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, ktoré nadobudli
právoplatnosť 28. júla 2003. Exekučný súd (Okresný súd Rimavská Sobota) poverením zo
7. októbra 2003 pod č. 5609 019326*, 1 Er 1191/03-10 poveril súdnu exekútorku vykonaním
exekúcie. Uznesením z 26. marca 2004 č.k. 1 Er 1191/03-23 exekučný súd nevyhovel
námietkam povinnej proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktorá v nich poukazovala na
neprípustnosť exekúcie vykonávanej na majetok patriaci do konkurznej podstaty úpadcu.
Návrhom z 24. novembra 2004, doručeným exekučnému súdu 29. novembra 2004, sa povinná
domáhala, aby exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, že sumy vymáhané
v exekúcii sú nákladmi voči podstate a majetok úpadcu spravuje po vyhlásení konkurzu
správca konkurznej podstaty.
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 10. januára 2006 č.k. 1 Er 1191/2003-44
návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú zamietol s odôvodnením, že vymáhaná
pohľadávka nesmeruje proti úpadcovi, ktorého správu povinná vykonáva, ale priamo proti
správkyni konkurznej podstaty, ktorá má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu a takú
exekúciu považuje súd za oprávnenú a prípustnú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
12. septembra 2006 po tom, čo bolo právnemu zástupcovi povinnej doručené uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júla 2006 sp.zn. 16 CoE 62/2006 o zastavení
odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, podané priamo
povinnou 28. februára 2006.
Proti vyššie citovanému uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota z 10. januára
2006 č.k. 1 Er 1191/2003-44 na základe podnetu povinnej podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu, že
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.) a ochranu
povinnej už nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. S poukazom najmä
na ustanovenia § 57 ods. 1 písm.g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 14 ods. 1 písm.e/, § 31 ods. 1 písm.f/ a § 31
ods. 3 písm.a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní uviedol, že v predmetnej veci
bol exekučným titulom rozsudok súdu vydaný v konaní, v ktorom správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu vymáhala po vyhlásení konkurzu pohľadávku úpadcu. Úpadca, t.j. obchodná
spoločnosť P. spol. s r.o. K., však vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť mať práva a
34 M Cdo 12/2007
povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú
spôsobilosť podľa procesného práva. Tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou,
ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v oblasti hmotného i procesného práva prenáša na inú
osobu, a to správcu konkurznej podstaty. Po vyhlásení konkurzu iba správca môže účinne
nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a iba on môže po vyhlásení konkurzu
viesť namiesto úpadcu aktívne a pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo
patriaceho do podstaty, alebo takých nárokov, v ktorých by za predpokladu, že nebol
vyhlásený konkurz, vystupoval priamo úpadca. Správca konkurznej podstaty však v konkurze
nevystupuje ako súkromná osoba. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky formálne
smerujúce voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami
proti podstate a tieto nemožno vymáhať po vyhlásení konkurzu v exekučnom konaní voči
osobe správcu konkurznej podstaty.
Oprávnená vo vyjadrení navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky zamietnuť.
Povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas generálny prokurátor za splnenia podmienok požadovaných
v ustanovení § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa § 14 ods. 1 písm.a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len
“zákon o konkurze a vyrovnaní“) vyhlásenie konkurzu má tieto účinky : oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty, prechádzajú na správu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa toho majetku sú voči
konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej
odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
Podľa § 14 ods. 1 písm.e/ zákona o konkurze a vyrovnaní pre pohľadávku proti
úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať
exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené
uspokojenie (§ 28).
Podľa § 31 ods. 1 písm.f/ zákona o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného
konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.
Podľa § 31 ods. 3 písm.a/ zákona o konkurze a vyrovnaní pohľadávkami proti podstate
sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.
Trovy konaní vyvolaných konkurzom ako pohľadávky proti podstate sa uspokojujú
v poradí uvedenom v § 31 ods. 6 písm.h/ zákona o konkurze a vyrovnaní.
Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm.a/ zákona o konkurze
a vyrovnaní, vyhlásením konkurzu – mimo iného – prechádza oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty a výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty na správcu konkurznej podstaty. To znamená (ako je uvedené aj v mimoriadnom
dovolaní), že aj v prípade vedenia súdnych sporov (aktívnych či pasívnych) týkajúcich sa
majetku priamo patriaceho do podstaty, alebo nárokov, v ktorých by za predpokladu, že nebol
vyhlásený konkurz, vystupoval priamo úpadca, po vyhlásení konkurzu s majetkom patriacim
do konkurznej podstaty môže účinne nakladať iba správca. Z toho potom treba vyvodiť, že aj
pohľadávky, formálne uplatnené v súdnom konaní proti správcovi konkurznej podstaty, nie sú
po vyhlásení konkurzu pohľadávkami proti správcovi konkurznej podstaty (ktorý v konkurze
nevystupuje ako súkromná osoba), ale ide o pohľadávky proti podstate, ktoré v zmysle
citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm.e/ zákona o konkurze a vyrovnaní nemožno vymáhať
v exekučnom konaní voči osobe správcu konkurznej podstaty.
V preskúmavanej veci bol exekučným titulom rozsudok súdu vydaný v konaní,
v ktorom správkyňa konkurznej podstaty úpadcu vymáhala po vyhlásení konkurzu
pohľadávku úpadcu, obchodnej spoločnosti P. spol. s r.o. K.. Za tejto situácie potom,
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, námietky povinnej proti exekúcii, ako aj následný
samostatný návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku, ktorý procesný úkon mal smerovať k zastaveniu
exekúcie, boli dôvodné a exekučný súd mal takémuto návrhu vyhovieť, keďže exekúcia na
uspokojenie uplatnenej pohľadávky nie je možná. Treba preto prisvedčiť generálnemu
prokurátorovi, že rozhodnutie exekučného súdu (Okresného súdu Rimavská Sobota), ktorým
návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú zamietol, spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo teda podané
v zmysle § 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p. opodstatnene. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta za
bodkočiarkou a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :