Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-2328-2019.pdf
PDF · 119.34 KB
Case nature
Subarea
10Ek/2328/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DIOS, s.r.o., Pezinská 54, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 311, zastúpený: ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 248 653 proti povinnému: K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 47 791 551 o vymoženie 547,01 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdneho exekútora: JUDr. Iveta Tóthová, súdny exekútor, Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35 655 666, pod spisovou značkou 181EX 22/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I Súd exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. d) v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.12.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy 547,01 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Cbi/6/2017 zo dňa 24.09.2019. Poverením číslo ECLI:SK:OSBB:2020:6119466457.1, zo dňa 13.01.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Iveta Tóthová, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 181EX 22/20.
2. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené povinnému dňa 29.01.2020) podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 03.02.2020 a ktorý podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku má odkladný účinok. Súdny exekútor doručil súdu dňa 24.02.2020, návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica, uznesením č. k. 2K 9/2017 - 56 zo dňa 18. 04. 2017, vyhlásil na majetok dlžníka VAMIS GROUP s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, M.R. Štefánika 3355, IČO: 44 609 582 (ďalej v texte aj „úpadca“), konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil dozorného správcu SKP, k.s., so sídlom kancelárie 960 01 Zvolen, Námestie SNP 74/28. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 04. 2017. Uvedené uznesenie súdu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 78/2017, deň vydania: 24.04.2017. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 06. 09. 2017, sp. zn. 2K 9/2017
- 224, konkurzný súd odvolal správcu konkurznej podstaty SKP, k.s. a za nového správcu ustanovil povinného K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom kancelárie 960 01 Zvolen, Tehelná 189. Uvedené uznesenie súdu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 174/2017, deň vydania: 12.09.2017. Dňa 29.01.2020, bolo povinnému do elektronickej schránky (t.j. namiesto do elektronickej schránky správcu úpadcu) doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.01.2020, ktorá sa má vykonávať na základe návrhu oprávneného DIOS, s.r.o., Pezinská 54, Malacky, IČO: 34116311, zast. ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 248 653, na vykonanie exekúcie č. 181EX 22/20 zo dňa 12.12.2019, za účelom vymoženia príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia 547,01 eura a trov exekúcie oprávneného: pozostávajúcich z Návrh na zastavenie exekúcie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 67,34 eura a trov exekučného konania oprávneného 16,50 eura. Exekúcia, má byť v zmysle znenia upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 25.01.2020, vykonávaná na podklade vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorým má byť uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Cbi/6/2017 zo dňa 24.09.2019. Predmetné uznesenie, má podľa znenia upovedomenia o začatí exekúcie, ukladať povinnému označenému ako K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., Tehelná 189, Zvolen, IČO: 47 791 551, zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 547,01 eura, spoločnosti DIOS, s.r.o. ako oprávnenému. S vykonávaním predmetnej exekúcie, povinný zásadne nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov. Exekučný titul, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie, bol vydaný v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 30Cbi/6/2017, v ktorom sa veriteľ - spoločnosť DIOS, s.r.o., domáhala voči povinnému vystupujúcej ako konkurzný správca úpadcu VAMIS GROUP s.r.o. „v konkurze“, určenia popretých pohľadávok v konkurznom konaní (vedenom na OS Banská Bystrica, pod sp. zn. 2K 9/2017) na majetok úpadcu VAMIS GROUP s.r.o. „v konkurze“. Vzhľadom na uvedené, je evidentné, že vymáhané príslušenstvo pohľadávky - trovy konania, ktorých vymoženie je predmetom exekúcie, vznikli oprávnenému v spore vyvolanom a teda bezprostredne súvisiacom s konkurzným konaním, vedeným na majetok úpadcu - spoločnosti VAMIS GROUP s.r.o. „v konkurze“. Vznikla tak pohľadávka (na náhradu trov konania druhého účastníka) voči správcovi úpadcu v tzv. incidenčnom spore vyvolanom konkurzom. Povinný poukazuje na § 48 ZKR a na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 35/2009: V čase po vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca). Na majetok patriaci do konkurznej podstaty nemožno vykonávať exekúciu vôbec, teda ani pre pohľadávku proti podstate (vzniknutú uložením povinnosti správcovi konkurznej podstaty v konaní začatom po vyhlásení konkurzu).Ďalej poukazuje na § 87 a § 100 ZKR. Keďže vymáhaná pohľadávka vznikla počas konkurzu, jedná sa, v zmysle ust. § 87 ZKR, o pohľadávku proti podstate úpadcu, ktorú by inak (ak by nebola vylúčená z uspokojenia podľa ust. § 100 ods. 1 písm. a) ZKR), bolo možné prihlásiť v konkurze vedenom na majetok úpadcu. V zmysle cit. ust § 100 ods. 1 písm. a) ZKR, však platí, že trovy účastníkov konania, t.j. v tomto prípade trovy vymáhané v predmetnej exekúcii oprávneným, sú z uspokojenia v konkurze vylúčené. Zhrnúc uvedené, je vymáhaná pohľadávka pohľadávkou proti podstate, ktorá je však v samotnom konkurznom konaní, podľa ust. § 100 ods. 1 písm. a) ZKR, nevymožiteľná. V súvislosti s vedením exekúcie, povinný zároveň poukazuje na ust. § 48 a nasl. ZKR, z ktorých je podľa povinného nepochybne zrejmé, že na majetok patriaci do konkurznej podstaty nie je možné vykonávať exekúciu vôbec, keďže konkurzná podstata je všeobecne vyňatá spod exekúcie. Z uvedeného dôvodu, je podľa ust. § 48 ZKR, neprípustné viesť exekúciu ani pre vymoženie pohľadávky proti podstate (napr. ako v tomto prípade, vzniknutej uložením povinnosti správcovi konkurznej podstaty v konaní začatom po vyhlásení konkurzu). Záverom povinný uvádza, že v prípade zrušenia konkurzu, pohľadávku proti podstate možno vymáhať voči úpadcovi, ak sa objaví nový majetok. Odhliadnuc od uvedeného, povinný namieta, že v upovedomení o začatí exekúcie nie je ani zmienka o tom, že exekučný titul je rozhodnutím v konaní, ktoré vzniklo a bezprostredne súviselo s konkurzným konaním, a že v ňom povinný vystupoval len ako správca úpadcu. Povinný poukazuje na § 44 ZKR. Uvádza, že preto dôrazne namieta vedenie exekučného konania voči povinnému ako súkromnej osobe. Z citovaného ust. § 44 ods. ZKR podľa povinného jasne vyplýva, že správca konkurznej podstaty v incidenčných sporoch vystupuje na účet a v mene úpadcu. Z uvedeného dôvodu, nie je možné vymáhanú pohľadávku uplatniť ani voči správcovi ako súkromnej osobe (k tomu pozri Ďurica M.: Konkurzné právo na Slovensku a Európske únii, 2.vydanie Eurokódex Poradca podnikateľa s.r.o. 2010, str. 446 a nasl.) Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukazuje povinný aj na rozhodnutia súdnej praxe, analogicky použiteľných na tento prípad. Podľa rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. septembra 2008, sp.zn.29 Cdo 2225/2008 (Rc 63/2009). „Na základe exekučného titulu získaného proti osobe v spore, v ktorom vystupovala ako správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu z titulu svojej funkcie, výkonom rozhodnutia alebo exekúciou nemôže byť nikdy postihnutý osobný majetok tejto osoby (majetok správcu konkurznej podstaty).“ Uznesenie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 35/2009 z 25. februára 2010: V citovanom uznesení sa Najvyšší súd zaoberal analogickým prípadom vymáhania trov konania proti správcovi konkurznej podstaty. Napriek tomu, že sa jednalo o výklad ustanovení predtým platného zákona č.32/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, je judikát použiteľný aj na dnešnú právnu úpravu ZKR, ktorá uvedené ustanovenia prevzala aj do nového zákona č.7/2005 Z.z. ZKR. Cit. „Z konštrukcie zákona o konkurze a vyrovnaní najmä právnej úpravy konkurznej podstaty je zrejmé, že konkurznú podstatu tvorí nielen majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tomto čase existuje ešte len v potencionálnej rovine (napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť vedený spor) alebo bude nadobudnutý až počas konkurzu (teda v čase po vyhlásení konkurzu, kedy spravidla takéto navýšenie podstaty je závislé na aktivite správcu konkurznej podstaty). Z logiky tejto právnej úpravy potom vyplýva, že tak, ako sa môže konkurzná podstata vedením prípadného súdneho sporu začatého po vyhlásení konkurzu zvýšiť (napr. prisúdením náhrady trov konania úspešnému správcovi konkurznej podstaty), rovnako sa môže i znížiť (napr. takým spôsobom, ako v prejednávanej veci, kedy v dôsledku uloženia povinnosti konkurznej podstaty neúspešnému v spore zaplatiť náhradu trov konania druhej strane sporu tu vznikne pohľadávka proti podstate, ktorá majetok patriaci do podstaty zmenšuje). Zákon o konkurze a vyrovnaní síce rozlišuje pojmy pohľadávka proti úpadcovi a pohľadávka proti podstate, nebolo však jeho úmyslom zaviesť i tretiu skupinu pohľadávok, ktorými by mali byť pohľadávky proti správcovi. Správca konkurznej podstaty totiž v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba, ale jeho úlohou je zásadne zabezpečiť uspokojenie nárokov veriteľov pohľadávok z konkurznej podstaty spôsobom predpokladaným zákonom. Základným rozlišujúcim kritériom medzi pohľadávkami proti úpadcovi a pohľadávkami proti podstate je čas vzniku príslušnej pohľadávky. Pohľadávkou proti úpadcovi je totiž každá pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením konkurzu, kým naopak pohľadávkou proti podstate je nielen pohľadávka splatná v priebehu konkurzu, ale súčasne taká, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky prisúdené (a teda formálne smerujúce) voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami proti podstate. Pohľadávky proti podstate síce možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, ale táto možnosť neznamená to, že by sa jej splnenia bolo možné domáhať aj prostredníctvom exekúcie... Bolo by preto v rozpore s účelom právnej úpravy konkurzu a vyrovnania, ak by správcu konkurznej podstaty bolo možné exekučne donútiť k uspokojeniu takej pohľadávky, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Tým by došlo aj k zníženiu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a to na úkor skorších veriteľov, ktorí svoje pohľadávky v konkurze riadne prihlásili. Z uvedeného preto treba dôvodiť, že na majetok patriaci do konkurznej podstaty nemožno vykonávať exekúciu vôbec, teda ani pre pohľadávku proti podstate (vzniknutú uložením povinnosti správcovi konkurznej podstaty v konaní začatom po vyhlásení konkurzu). Z predmetného právneho záveru Najvyšší súd SR vychádzal aj v iných skutkovo totožných konaniach (viď napr. rozsudok z 27. apríla 2006, sp.zn.4 M Cdo 21/2005, rozsudok z 31. júla 2008. sp. zn. 4 M Cdo 12/2007).“ Z doposiaľ konštatovaného je podľa povinného nepochybné, že pohľadávka proti podstate je hmotnoprávne vždy pohľadávkou voči úpadcovi, nie voči správcovi, preto túto nie je možné uplatňovať a vymáhať voči správcovi ako súkromnej osobe. Uvedený záver platí, aj v prípade trov, ktoré vzniknú účastníkom v konaniach, v ktorých správca vystupuje namiesto úpadcu, resp. ktoré boli vyvolané žalobami podanými správcom. Zhrnúc uvedené, v tomto prípade nemôže exekúcia postihovať majetok povinného ako súkromnej osoby, keďže sa jedná o spor vyvolaný konkurzným konaním týkajúcim sa majetku úpadcu, v ktorom povinný vystupoval namiesto úpadcu, avšak v jeho mene a na účet úpadcu, v zmysle práv a povinností vyplývajúcich jej z prísl. ust. ZKR. Uvedené napokon vyplýva, aj zo znenia samotného exekučného titulu (t.j. z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Cbi/6/2017, zo dňa 24.09.2019), v ktorom súd ukladá povinnosť zaplatiť trovy síce povinnému ale len ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Vzhľadom na uvedené, považuje povinný vedenie exekučného konania voči nemu a na jeho majetok, za nesprávne a nezákonné. Rovnako tak, považuje za nesprávne a nezákonné tiež prípadné vedenie exekúcie na majetok úpadcu (z dôvodu vylúčenia vymáhanej pohľadávky z uspokojenia v konkurze). Z uvedených dôvodov, preto povinný žiada exekúciu v zmysle ust. § 61k písm. d) EP bezodkladne zastaviť.
4. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Povinný vo vyjadrení uvádza, že nakoľko pohľadávka oprávneného vznikla počas trvania konkurzu úpadcu, predstavuje pohľadávku proti podstate úpadcu, ktorú by inak (ak by nebola vylúčená z uspokojenia podľa ust. § 100 ods. 1 ZoKR) bolo možné prihlásiť v konkurze. Trovy vymáhané v tejto exekúcii sú tak podľa názoru povinného z uspokojenia v konkurze vylúčené a vymáhaná pohľadávka je tak nevymožiteľná. Zároveň podľa názoru povinného ide majetok patriaci do konkurznej podstaty (hoc nevymožiteľný) a na základe tejto skutočnosti nie je možné vykonávať exekúciu vôbec s poukazom na ust. § 48 ZoKR. Povinný ďalej uvádza, že exekučný titul je rozhodnutím v konaní, ktoré vzniklo a bezprostredne súviselo s konkurzným konaním, v ktorom povinný vystupoval iba ako správca úpadcu, t.j. v mene a na účet úpadcu, v dôsledku čoho nie je možné vymáhanú pohľadávku uplatniť ani voči povinnému ako súkromnej osobe. Na tomto mieste oprávnený uvádza, že oprávnený bol nútený podať žalobu o určenie popretých pohľadávok okrem iného aj z dôvodu, že popretie pohľadávok správcom - povinným bolo neopodstatnené a účelové, nakoľko povinný nevzal do úvahy skutočnosť, že úpadca pohľadávky oprávneného v celom rozsahu uznal a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vznik, dôvodnosť a opodstatnenosť pohľadávok oprávneného prihlásených do konkurzu úpadcu. Je tak zrejmé, že dôvodom podania žaloby bolo porušenie povinnosti povinného konať ako správca konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou. Po podaní žaloby o určenie popretých pohľadávok na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 30Cbi 6/2017 oprávnený zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť výlučne z dôvodu, že povinný oznámil oprávnenému, že všetky popreté pohľadávky dodatočne uznáva v celom rozsahu. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica následne zastavil konanie vedené pod č. k. 30Cbi 6/2017 a priznal nárok na náhradu trov konania oprávnenému voči povinnému, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. 30Cbi/6/2017 - 165 zo dňa 21. 9. 2018 o zastavení konania, ktorým bol zároveň oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov konania, povinný nepodal odvolanie, a tiež proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. 30Cbi/6/2017 - 175 zo dňa 24. 09. 2019, ktorým bola vyčíslená výška trov súdneho konania, nepodal povinný sťažnosť. Rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania, ako aj rozhodnutie o určení výšky trov súdneho konania je právoplatné a vykonateľné. V spore vedenom pod č. k. 30Cbi 6/2017 vystupoval povinný ako účastník súdneho sporu, v ktorom si oprávnený vymáhal v prospech podstaty pohľadávku úpadcu. Je zrejmé, že ako strane sporu prináležia povinnému všetky práva a povinnosti, ktoré zákon stranám sporu priznáva. Tento záver vyplýva aj zo stanoviska Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpjn 19/98 zo 17. júna 1998, podľa ktorého v občianskom súdnom konaní patria správcovi rovnaké práva a povinnosti, ako majú účastníci občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti oprávnený cituje z rozsudku Krajského súdu Prešov č. 1CoKR/9/2015 zo dňa 4. 5. 2016, ktorý bol vyhlásený v súdnom spore o určenie pravosti a poradia popretých pohľadávok. V uvedenom súdnom spore bolo konanie rovnako zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že „nemožno prisvedčiť právnemu záveru žalovaného, podľa ktorého nie je možné v tomto konaní priznať žalobcovi náhradu trov konania, podľa ktorého by takýto nárok nebolo možné ako pohľadávku uspokojiť v konkurznom konaní, resp. je vylúčená z uspokojenia v konkurze (§ 100 ods. 2 písm. a) ZKR). Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že je možné priznať nárok na náhradu trov účastníka konania, ktoré mu vznikli z dôvodu účasti v súdnom konaní vedenom proti správcovi konkurznej podstaty. V tejto súvislosti uvádza, že súdny spor bol vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 30Cbi/6/2017 výlučne v dôsledku konania povinného, ktorý poprel pohľadávky oprávneného. V dôsledku postupu povinného bol oprávnený nútený domáhať sa jediným zákonným spôsobom - podaním incidenčnej žaloby - ochrany svojich práv. Je nepochybné, že ako vyvolanie samotného súdneho sporu, tak aj späťvzatie žaloby, boli iniciované výlučne z dôvodov na strane povinného, pričom trovy za všetky uvedené úkony musel znášať oprávnený, a to napriek tomu, že ani jeden úkon nezavinil. Povinný poukazuje na to, že konal v mene a na účet úpadcu v zmysle § 44 ZoKR. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že v tomto prípade nejde o úkony týkajúce sa nakladania s majetkom úpadcu, ani o konanie povinného vo veci týkajúcej sa majetku úpadcu. K vyššie uvedenému názoru poukazuje aj na to, že ust. § 196 ZoKR použitie Civilného sporového poriadku výslovne pripúšťa v obmedzenej miere. Doslovne upravuje, že „ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.“ V tejto súvislosti tak opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov č. 1CoKR/9/2015 zo dňa 4. 5. 2016, z ktorého vyplýva „že aj pre rozhodnutie o trovách konania v spore vyvolaného konkurzom je možná aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.“ Skutočnosť, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sú aplikovateľné aj v sporoch, v ktorých vystupuje správca konkurznej podstaty ako žalovaný, vyplýva aj zo znenia samotného výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 30Cbi 6/2017, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, a ktorý presným a vykonateľným výrokom zaviazal osobu správcu konkurznej podstaty povinnosťou nahradiť trovy konania oprávnenému. Na základe vyššie uvedeného nesúhlasí so zastavením exekučného konania a žiada, aby súdna exekútorka pokračovala vo vymáhaní pohľadávky oprávneného na základe právoplatného exekučného titulu.
5. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
15. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
16. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
17. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko povinný nie je v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v danom exekučnom konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Po opätovnom preskúmaní elektronického súdneho spisu vedeného v predmetnej exekučnej veci na tunajšom súde, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ako aj samotného exekučného titulu súd uvádza, že v záhlaví predmetného exekučného titulu je ako žalovaná osoba uvedený „K. R. E. konkurzy a reštrukturalizácie, v. o. s., IČO: 47 791 551, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, zapísaný v Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 301/S, správca úpadcu VAMIS GROUP s.r.o. „v konkurze“, IČO: 44 609 582, so sídlom M. R. Štefánika 3355, 960 01 Zvolen, zapísaný v Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 1607/S,“. Súd taktiež uvádza, že v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je ako povinný uvedený K. R. E. konkurzy a reštrukturalizácie, v. o. s., IČO: 47 791 551, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen. Súd taktiež uvádza, že v predloženom exekučnom titule, ktorý tvoril podklad na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sú uvedené všetky údaje, podľa ktorých bolo možné osobu povinného dostatočne stotožniť.
18. Pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom oprávnenia o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom oprávnený tvrdí, že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Osoba voči ktorej je v danom prípade vedená exekúcia t.j. K. R. E. konkurzy a reštrukturalizácie, v. o. s., IČO: 47 791 551, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, však nie je nositeľom subjektívnej povinnosti, na základe ktorej by jej prináležalo plniť povinnosť priznanú exekučným titulom. V zmysle predmetného exekučného titulu bola na povinnosť splniť nárok oprávneného zaviazaná osoba označená ako: K. R. E. konkurzy a reštrukturalizácie, v. o. s., IČO: 47 791 551, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, zapísaný v Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 301/S, správca úpadcu VAMIS GROUP s.r.o. „v konkurze“, IČO: 44 609 582, so sídlom M. R. Štefánika 3355, 960 01 Zvolen, zapísaný v Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 1607/S. Aj napriek skutočnosti, že povinná osoba bola v exekučnom titule identifikovaná správne, návrh na vykonanie exekúcie povinnú osobu správne neoznačoval a na základe toho je exekúcia vedená voči nesprávnej osobe, a je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za správne označenie povinného v návrhu na vykonanie exekúcie. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Oprávnený preto zodpovedá za správne uvedenie údajov v návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prípadné vady môžu postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo nesprávne vydané voči inej osobe, ako bola osoba zaviazaná exekučným titulom k úhrade pohľadávky oprávneného, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neodstrániteľnú vadu prebiehajúceho konania. Exekučné konanie, ktorého účelom je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného uskutočňujúc sa za podmienok a predpokladov ustanovených procesnými predpismi, sa začína návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie v tom prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nútený výkon práva v exekučnom konaní teda zásadne smeruje proti tomu účastníkovi konania, ktorému exekučný titul ukladá určitú povinnosť. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj na strane oprávneného, keď návrh na vykonanie exekúcie je oprávnený podať ten, kto má právo dožadovať sa uspokojenia nároku priznaného mu exekučným titulom. Uvedené neplatí v tom prípade, ak došlo k platnému prevodu alebo prechodu práv a povinností za podmienky, že k prevodu alebo prechodu došlo po vzniku exekučného titulu, čo nie je daný prípad. Bez ohľadu na to, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne namietať, že oprávnený alebo povinný (uvedení v poverení, respektíve v dodatku k povereniu) nie sú hmotnoprávne legitimovaní. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že nie je zhoda medzi účastníkmi exekučného konania (osobami označenými v poverení, respektíve v dodatku k povereniu) a osobami hmotnoprávne legitimovanými z exekučného titulu, exekúciu zastaví, prípadne zastaví sčasti.
19. Súd zároveň uvádza, že pohľadávku za daných okolností a na základe predloženého exekučného titulu, nie je možné vymáhať priamo od správcu z dôvodu že pokiaľ je exekučným titulom zaviazaný povinný označený ako „K. R. E. konkurzy a reštrukturalizácie, v. o. s., IČO: 47 791 551, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, zapísaný v Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 301/S, správca úpadcu VAMIS GROUP s.r.o. „v konkurze“, IČO: 44 609 582, so sídlom M. R. Štefánika 3355, 960 01 Zvolen, zapísaný v Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 1607/S“, exekúciu na základe predloženého exekučného titulu nemožno viesť voči povinnému označenému ako „K. R. E. konkurzy a reštrukturalizácie, v. o. s., IČO: 47 791 551, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen“.
20. Nakoľko exekúcia je vedená na základe návrhu na vykonanie exekúcie v ktorom je ako povinný označená nesprávna osoba, a na základe toho bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie voči nesprávnej osobe, súd podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 197 ods. 1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
23. Podľa § 198 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
24. Podľa § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
25. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
26. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
27. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur, (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
28. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu nesprávneho označenia povinného v návrhu na vykonanie exekúcie a následne poverení na vykonanie exekúcie. Dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 30,- eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,- eur (20 % z 30,- eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.