Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/168/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ Ing. M. H., bývajúcej

v B., 2/ A. B., bývajúcej v S., 3/ V. B., bývajúcej v N., 4/ Ž. L., bývajúcej v T., 5/ M. M.,

bývajúcej v S., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v B.B., za účasti vedľajších účastníkov na

strane ţalobkýň: 1a/ J. G., bývajúceho v K., 1b/ T. G., bývajúcej v K., 1c/ M. G., bývajúceho

v K., 1d/ Ľ. G., bývajúcej v K., 2/ G. D., bývajúceho v K., 3/ Ľ. G., bývajúcej v L., o určenie,

že žalovaný nie je vlastník nehnuteľností a že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej

na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne 1/ zastúpenej

Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 31. októbra

2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyne 1/ aţ 5/ sa ţalobou zo 7. júla 2006 domáhali, aby súd určil, ţe ţalovaný nie

je v podiele X. spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území B., ktoré sú v katastri

nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X. (ich výpočet je uvedený v ţalobe) a tvoria

súbor nehnuteľností uţívaných urbárskym spoločenstvom. Zároveň ţiadali, aby súd určil, ţe

tento spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi V. B., ktorý naposledy býval

v B.B. a zomrel X. (ďalej len „poručiteľ“). V ţalobe uviedli, ţe ţalobkyne (sestry) a ţalovaný

(ich brat) sú deťmi poručiteľa. Vedľajší účastníci na strane ţalobkýň sú deti po Š. T. (zomrelej

sestre účastníkov konania). V dedičskom konaní po poručiteľovi nebol prejednaný sporný

spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, dodatočne ale bolo zistené, ţe v katastri je ako jeho

oprávnený spoluvlastník vedený ţalovaný s tým, ţe ho v zmysle notárskeho osvedčenia

nadobudol právnym titulom vydrţania. Podľa názoru ţalobkýň ale nemohol splniť podmienky

2

vydrţania, a preto nie je v danom podiele spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Ţalovaný

ich tvrdenia a dôvody ţaloby odmietal.

Okresný súd Námestovo rozsudkom z 2. mája -182: I. zastavil konanie

v časti, ktorou sa ţalobkyňa 4/ domáhala určenia, ţe ţalovaný nie je spoluvlastníkom

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území B. (lebo ţalobkyňa 4/

vzala ţalobu späť), II. vo zvyšnej časti ţalobu zamietol a III. rozhodol o trovách konania.

V odôvodnení uviedol, ţe napriek späťvzatiu ţaloby ţalobkyňou 4/ nezastavil konanie o jej

ţalobe v časti, ktorou sa domáhala určenia, ţe sporný spoluvlastnícky podiel patrí do

dedičstva po poručiteľovi, lebo podľa vzniklo v konaní na strane ţalobkýň

tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo a ţalobkyne neudelili súhlas so späťvzatím ţaloby.

Vzhľadom na to, ţe ţalobkyne sa ochrany svojich práv domáhali určovacou ţalobou, súd

prvého stupňa skúmal, či majú naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm.

c/ ). Dospel k názoru, ţe ţalobkyne nemôţu mať tento záujem potiaľ, pokiaľ

sa domáhajú určenia, ţe ţalovaný nie je vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu.

I keby totiţ bolo tejto časti ich ţaloby vyhovené, v ničom by sa nezlepšilo ich právne

postavenie. Ak by súd vyhovel takejto ţalobe, správa katastra by ani nevykonala príslušný

záznam do katastra nehnuteľností [ o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)].

Vzhľadom na to ţalobu zamietol. Pokiaľ sa ţalobkyne domáhali určenia, ţe sporný

spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi, súd prvého stupňa povaţoval

za rozhodujúce to, ţe účastníkmi tohto konania nie sú všetky osoby, ktoré prichádzajú

do úvahy ako dedičia poručiteľa. Tieto osoby vytvárajú v zmysle tzv.

nerozlučné procesné spoločenstvo a musia sa konania zúčastniť buď na strane ţalobcov alebo

ţalovaných. V danom prípade ale niektorí dedičia vystupujú v konaní (len) ako vedľajší

účastníci a iní sa na konaní vôbec nezúčastňujú (P. K. a Z. H.). Vzhľadom na nesplnenie

podmienky úplnej účasti všetkých účastníkov nerozlučného procesného spoločenstva nebolo

moţné ţalobe vyhovieť. Ţalobu preto v tejto časti zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.

Poznamenal, ţe ţalobkyne navyše nepreukázali, ţe poručiteľ bol v čase smrti podielovým

spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele, ktorého sa týka toto konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobkyne 1/, 2/, 3/ a 5/.

3

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 31. októbra 2012 sp. zn. napadnutý

rozsudok potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe súd prvého

stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností,

na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil. Nakoľko odôvodnenie rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám

uvedeným v , odvolací súd podľa konštatoval správnosť

týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkázal. Preskúmaním odvolacích námietok

dospel k záveru o ich neopodstatnenosti. Poukázal na to, ţe naliehavý právny záujem

v zmysle sa viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca

v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným určovacím petitom

môţe dosiahnuť odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom

vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá teda

posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva

a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť

aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia ţaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy,

ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho

vzťahu alebo práva, alebo ak poţadované určenie má povahu (len) predbeţnej otázky

vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti aj odvolací súd konštatoval, ţe ţalobkyne nemôţu mať naliehavý

právny záujem na určení, ţe ţalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Ani

v prípade vyhovenia ţalobe by sa totiţ ich právne postavenie nijako nezmenilo. Pokiaľ

ţalobkyňa 4/ vzala ţalobu späť a súd konanie o tejto časti zastavil, postupoval správne, lebo

v tejto časti konania nebolo zaloţené tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov. Pokiaľ

ţalobkyne tvrdia, ţe sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, účinným

prostriedkom ochrany ich práv je ţaloba o určenie, ţe predmetný spoluvlastnícky podiel

nehnuteľností patrí do dedičstva po ňom. To ale predpokladá, ţe okruh účastníkov zodpovedá

Odvolací súd vysvetlil, ţe v prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie

konať s osobou, ktorej z hmotno-právnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného

spoločníka ( ), má nevyhnutný odraz v rozhodnutí súdu. Judikatúrou

je akceptovaný názor, ţe ak účastníkmi konania nie sú všetci do úvahy prichádzajúci

nerozluční spoločníci, ţalobu treba bez ďalšieho zamietnuť. Aţ do vyporiadania dedičstva

sú totiţ dedičia povaţovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva

a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči

iným osobám spoločne a nerozdielne. Nepostačuje preto, ţe ţalobkyne v ţalobe označili

právnych nástupcov ich sestry len ako vedľajších účastníkov na ich strane ţalobcu. Postavenie

vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými právami a povinnosťami ako má

účastník, avšak len z hľadiska procesného. Jeho hmotnoprávne postavenie je odlišné

od účastníka konania. Pokiaľ tí, ktorých ţalobkyne označili za vedľajších účastníkov, nemali

záujem vystupovať v konaní v pozícii ţalobcov, mali ich ţalobkyne označiť za ţalovaných,

čím by sa dosiahol úplný okruh účastníkov konania. Ak nebol v ţalobe uvedený úplný okruh

účastníkov konania, nemôţe byť daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80

písm. c/ ). Absencia naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe je nedostatok,

ktorý predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý konkrétna určovacia ţaloba nemôţe

obstáť, a preto ju treba bez ďalšieho zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd,

konštatujúc vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, napadnutý rozsudok potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa 1/. Uviedla, ţe

jej dovolanie smeruje proti výroku, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok vo výroku

zamietajúcom ţalobu o určenie, ţe sporný spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva

po poručiteľovi. Uviedla, ţe prvostupňového aj odvolacieho konania sa zúčastnili všetci

tí, ktorí prichádzali do úvahy ako dedičia poručiteľa. Nikto teda nebol „obídený“ a nikto nebol

ukrátený na svojich právach. Skutočnosť, ţe niektorí dedičia poručiteľa nevystupovali

v konaní v procesnom postavení účastníka, ale (len) vedľajšieho účastníka, bolo preto

nesprávne povaţované za dôvod pre zamietnutie ţaloby. Všetky tieto osoby mali právny

záujem na výsledku konania, lebo ak by súd určil, ţe predmetný spoluvlastnícky podiel patrí

do dedičstva po poručiteľovi, mali by právo dediť, prípadne dedičstvo odmietnuť. Záver súdu

o tom, ţe nie je daná vecná legitimácia, preto nemôţe obstáť. Na pojednávaní konanom

na okresnom súde dňa 28. marca 2011 ţalobkyne navrhli, aby súd rozhodol, ţe pripúšťa, aby

deti Š. T. vystupovali v konaní ako vedľajší účastníci na strane ţalobcov. Bolo preto

povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o tomto návrhu a svoje rozhodnutie riadne

odôvodniť. Súd prvého stupňa tak ale nepostupoval, uvedený návrh odignoroval a tým

hrubým spôsobom porušil procesné práva ţalobkýň a odňal im moţnosť konať pred súdom.

Moţnosť konať bola ţalobkyni odňatá ( ) aj nesprávnym právnym

záverom o nedostatku vecnej legitimácie, ďalej neúplnými skutkovými zisteniami a napokon

nesprávnym zamietnutím ţaloby. Z týchto dôvodov ţiadala napadnutý výrok rozsudku

odvolacieho súdu zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalobkyne 2/, 3/ a 5/ vo vyjadrení k dovolaniu označili tento opravný prostriedok

ţalobkyne 1/ za opodstatnený.

Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods.1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

1. V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalobkyne 1/ smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku

je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania ţalobkyne 1/ z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý

nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a dovolanie smeruje

proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

2. Dovolanie ţalobkyne 1/ by bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999,

R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne 1/

preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Ţalobkyňa 1/ tvrdí, ţe v danom prípade jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva

[v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo

účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom, ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Za procesnú vadu konania v zmysle ţalobkyňa 1/ povaţuje

to, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o návrhu, ktorým ţalobkyne ţiadali, aby súd pripustil

účasť P. K. a Z. H. v konaní ako vedľajších účastníkov na strane ţalobkýň. Zo spisu pritom

vyplýva, ţe P. K. nereagoval na výzvu súdu, aby sa vyjadril, či v konaní bude vystupovať

ako vedľajší účastník a Z. H. výslovne uviedla, ţe sa nemieni zúčastňovať na konaní.

Ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu ( ). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ).

Vedľajší účastník môţe do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy

účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako

vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby

sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený

subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším

účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí

ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyţaduje rozhodnutie súdu.

Pokiaľ ale účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej

pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiţ nemoţno

nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania (porovnaj napríklad aj ).

Pokiaľ P. K. a Z. H. po výzve súdu, aby sa vyjadrili k ich účasti na predmetnom

konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov, neprejavili vôľu vstúpiť do daného

konania, nemal dovolateľkou namietaný procesný postup súdu za následok znemoţnenie

realizácie procesných oprávnení ţalobkyne 1/.

2.2. Predpokladom úspešnosti ţaloby je preukázanie toho, ţe účastníci sú vecne

legitimovaní (t.j. ţe ţalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho oprávnenia proti tomu, kto

je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti). K záveru, ţe

ţalobca a ţalovaný sú aktívne legitimovaní, rovnako k záveru, ţe vecne legitimovaný mal byť

prípadne ešte niekto iný, dospieva súd v rámci právneho posúdenia veci.

Rovnako v rámci právneho posudzovania veci prijíma súd záver o tom, či v danom

prípade išlo alebo nešlo o tzv. procesné spoločenstvo účastníkov konania v zmysle § 91

ods. 2 a či sa účasťou vedľajších účastníkov na konaní naplňujú všetky procesnoprávne

a hmotnoprávne poţiadavky vyplývajúce z tohto ustanovenia.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď tieţ R 54/2012 a tieţ napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania. Keďţe ţalobkyňa 1/ uvedený dovolací dôvod uplatnila v dovolaní, ktoré nie

je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté rozhodnutie posúdeniu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

2.3. V dovolaní sa naznačuje, ţe rozhodnutia súdov sú v rozpore s

dostatočne neodôvodnené a nepreskúmateľné.

Judikatúra najvyššieho súdu povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu niţšieho

stupňa (len) za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ (porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

9

z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, ţe „sa väčšinovým názorom svojich

senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “. Sama skutočnosť, ţe dovolaním napadnuté

rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôţe

zaloţiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle

2.4. Pokiaľ ţalobkyňa 1/ namieta neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť

skutkových záverov súdov, dovolací súd uvádza, ţe neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových

zistení súdov, ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môţe zakladať (nanajvýš) tzv. inú

vadu konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle f/ (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nemá

za následok niektorú z vád konania vymenovaných v

2.5. Na doloţenie aktuálnosti a správnosti vyššie uvedených záverov týkajúcich

sa prípustnosti dovolania najvyšší súd uvádza, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky

v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane vyslovenom

závere (napr. , , ) o ústavnej udrţateľnosti

názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia

dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne

právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “.

2.6. Z dôvodov uvedených pod 2.1. a ţ 2.5. dospel najvyšší súd k záveru

o neopodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe v danom prípade jej bola odňatá moţnosť

pred súdom konať ( ).

3. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne 1/ z a

nemoţno vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, ţe jej opravný prostriedok je procesne

neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie ţalobkyne 1/ odmietol podľa

v spojení s

10

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobkyni 1/, ktorá úspech nemala ( v spojení s ustanoveniami

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na jej priznanie (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková